Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 96/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť P. G. Inc., a. s., so sídlom B., zastúpenej komerčným

právnikom JUDr. P. K., B., vo veci porušenia práva na pokojné užívanie majetku podľa čl.

1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva

na prerokovanie jej záležitosti spravodlivo, verejne a v primeranej lehote nezávislým

a nestranným súdom a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním a rozhodnutím bývalého

Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne sp. zn. R 156-1-B/1996 z 23. júla 1996, konaním a

rozhodnutím Okresného úradu v Tvrdošíne sp. zn. 97/02685-002-HA16/A-10/PL3 z 27.

mája 1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 29. mája

1998 a nečinnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn.

M-Sž dov 1/98, za účasti Okresného úradu v Tvrdošíne, Krajského súdu v Žiline

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. G. Inc., a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra 2002

doručená sťažnosť P. G. Inc., a. s., so sídlom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

komerčným právnikom JUDr. P. K., B., ktorou namieta porušenie jej práva na pokojné

užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práva na prerokovanie jej záležitosti spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) konaním a rozhodnutím bývalého Pozemkového

úradu v Dolnom Kubíne sp. zn. R 156-1-B/1996 z 23. júla 1996, konaním a rozhodnutím

Okresného úradu v Tvrdošíne sp. zn. 97/02685-002-HA16/A-10/PL3 z 27. mája 1997

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. mája 1998, konaním Okresného úradu v Tvrdošíne, odboru katastrálneho, na základe

ktorého došlo 14. mája 1999 k zápisu práva k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva

č. 78 pre katastrálne územie Suchá Hora nečinnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. M-Sž dov 1/98.

Sťažovateľka uviedla, že 5. júna 1996 kúpila od Investičnej a rozvojovej banky, a. s.,

Bratislava na podnikateľské účely nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území

Suchá Hora. Po uzavretí kúpnej zmluvy vyšlo najavo, že „... o parcely – pozemky tvoriace

ložisko rašeliny, sa prihlásil pôvodný vlastnícky právny subjekt, tzv. Združenie urbáru obce

Suchá Hora (Združenie bývalých vlastníkov), ktorí si uplatnili svoj nárok v reštitúcii podľa

zákona 229/91 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k pôde [§ 6 ods. 1 pís. m) tohto

zákona]. Dôvodom k prinavráteniu majetku pôvodným vlastníkom mal byť fakt, že tieto

pozemky štát vyvlastnil v roku 1956 a že doteraz neslúžili účelu vyvlastnenia...“.

Ďalej sťažovateľka chronologicky popisuje sled udalostí, ktoré napokon viedli

k tomu, že „... Okresný úrad Tvrdošín v rozpore so zákonom a rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici rozhodol rozhodnutím č. 97/02685-002-HA16/A-10/PL3 z 27. mája 1997

v náš neprospech a priznal napriek jasnému príkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici

vlastníctvo k pozemkom, na ktorých leží ložisko rašeliny v katastrálnom území Suchá Hora

Pozemkovému spoločenstvu Urbár Suchá Hora“. Krajský súd rozhodol o odvolaní

sťažovateľky proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu rozsudkom sp. zn.

z 29. mája 1998 tak, že ho v celom rozsahu potvrdil.

Na podnet sťažovateľky podal proti označenému rozsudku krajského súdu

23. novembra 1998 najvyššiemu súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky. Najvyšší súd rozhodol o tomto mimoriadnom dovolaní rozsudkom

sp. zn. M-Sž dov 1/98 z 13. decembra 2000 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn.

a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Uznesením sp. zn. Ns Sž 14/02 z 26. júna 2002 rozhodol najvyšší súd, že sudcovia

Krajského súdu v Žiline sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci

a zároveň ju prikázal na konanie Krajskému súdu v Košiciach, kde sa vec vedie pod sp. zn.

. Uvedený súd neurobil zatiaľ vo veci pre krátkosť času žiaden úkon.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že „Po doručení rozsudku Krajského súdu v Žiline v júni

1998, katastrálny úrad OÚ Tvrdošín zapísal vlastníctvo k dotknutým pozemkom v prospech

Urbáru Suchá Hora (oprávnená osoba). Počas celého obdobia od 23. 07. 1996 až

do súčasnej doby, nám je zo strany správnych orgánov, polície a súdu (jeho nečinnosťou)

bránené v riadnej obchodnej činnosti, hoci sme mali rad zmluvných obchodných záväzkov

so zahraničnými odberateľmi, čím nám vznikla škoda na ušlom zisku vypočítaná k 30. 10.

2002 v sume 18 039 959 515,- Sk (slovom: Osemnásťmiliárdtridsaťdeväťmiliónov-

deväťstopäťdesiatdeväťtisícpäťstopätnásť slovenských korún). K uvedenej sume treba

prirátať úrok z nesplatenej zmeny Poštovej banke, a. s., Bratislava v sume 76 103 564,- Sk

(slovom: Sedemdesdiatšesťmiliónovjednostotritisícpäťstošesťdesiatštyri slovenských

korún)“.

V závere časti opisujúcej skutkové okolnosti prípadu sťažovateľka poznamenáva, že

«Katastrálny úrad pri OÚ Tvrdošín odmieta vykonať záznam, ktorým by vec vrátil

do vlastníckych vzťahov pred 27. 05. 1998 (pred rozsudkom Krajského súdu Žilina, ktorý

bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky dňa 13. 12. 2000 zrušený) a tak nemáme

možnosť chrániť naše vlastnícke práva. Vo veci sme podali dňa 29. 11 1999 žalobu „Návrh

na určenie vlastníckeho práva a prísl.“, ale Okresný súd Čadca v konaní č.

doteraz neurobil žiaden kvalifikovaný úkon a o veci nerozhodol».

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka podrobne rozvádza, v čom vidí porušenie

svojich označených práv, a poukazuje na spojitosť medzi namietaným porušením jej práv

a vecnými námietkami obsiahnutými v jej sťažnosti.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, že:

«1. Konanie OÚ Tvrdošín č. 97/02685-002-HA16/A-10/PL3 a rozhodnutie vydané

v tejto veci dňa 27. 05. 1997 o priznaní reštitúcie neoprávneným vlastníkom Pozemkového

spoločenstva Urbár Suchá Hora, spojený s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.

zo dňa 29. 05. 1988 o potvrdení rozhodnutia správneho orgánu je v rozpore s čl. 6 a čl. 13

Dohovoru o ľudských právach. Ústavný súd Slovenskej republiky ich preto zrušuje.

2. Konanie OÚ Tvrdošín, katastrálny odbor, ktorým označil titul nadobudnutia:

„Rozhodnutie o vyvlastnení ONV č. 262/53 – Tr.-14/71, Hospodárska zmluva č. 150/90

zo dňa 12. 10. 1990-16/92, Potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 24. 04. 1992-

27/92“, ktorým došlo k zápisu vlastníckych vzťahov na LV č. 78 dňa 14. 05. 1999, je

v rozpore s čl. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl.

6 Dohovoru o ľudských právach. Ústavný súd Slovenskej republiky ho zrušuje, pričom

ukladá OÚ Tvrdošín zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva vlastníkom dotknutých

pozemkov

na LV č. 78 záznamom v prospech spoločnosti P. G. Inc., a. s., B.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojou nečinnosťou od 24. 11. 1998

do 13. 12. 2000 porušil práva P. G. Inc., a. s. podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských

právach a spôsobil mu veľkú majetkovú ujmu.

4. Slovenská republika a jej orgány OÚ Dolný Kubín, konaním č. R 156-1-B/1996

zo dňa 23. 07. 1996 a OÚ Tvrdošín, konaním č. 97/02685-002-HA16/A-10/PL3 zo dňa

27. 05. 1997, rovnako Krajský súd Žilina č. zo dňa 29. 05. 1998 a Najvyšší súd

Slovenskej republiky č. M-sž dov. 1/98 zo dňa 13. 12. 2000 v konaniach porušili čl. 6 a 13

Dohovoru o ľudských právach. Podľa čl. 1 Protokolu k Dohovoru, spôsobili ujmu na ušlom

zisku spoločnosti P. G. Inc., a. s. v sume 18 039 959 515,- Sk. (slovom: Osemnásť-

miliárdtridsaťdeväťmiliónovdeväťstopäťdesiatdeväťtisícpäťstopätnásť slovenských korún).

K uvedenej sume treba prirátať aj úrok z nesplatenej zmenky Poštovej banky a. s. Bratislava

v sume 76 103 564,- Sk (slovom: Sedemdesiatšesťmiliónovjednostotritisícpäťstošesťdesiat-

štyri slovenských korún), ktorú si ako finančné zadosťučinenie žiadame uhradiť do 30 dní

od doručenia tohto nálezu. »

Dodržanie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti vyvodzuje sťažovateľka

v doplňujúcom podaní k sťažnosti doručenom ústavnému súdu na jeho výzvu 28. novembra

2002 s poukazom na to, «že lehota začal plynúť dňom, kedy nám Európsky súd pre ľudské

práva v Štrasburgu oznámil, že pre konanie vo veci pred týmto orgánom máme konať cestou

Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa čl. 127 – list zo dňa 8. augusta 2002 možno

považovať za „upovedomenie o inom zásahu“, pričom lehota začala plynúť dňom, kedy sme

sa o tomto upovedomení dozvedeli».

II.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 (ďalej len

„ústava“) oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v , nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone (medzi ktoré

posudzovaný prípad nepatrí).

1. V bode 1 petitu sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil, že: „Konanie OÚ

Tvrdošín č. 97/02685-002-HA16/A-10/PL3 a rozhodnutie vydané v tejto veci dňa

27. 05. 1997 o priznaní reštitúcie neoprávneným vlastníkom Pozemkového spoločenstva

Urbár Suchá Hora, spojený s rozsudkom Krajského sudu Žilina č. zo dňa

29. 05. 1988 o potvrdení rozhodnutia správneho orgánu je v rozpore s čl. 6 a čl. 13

Dohovoru o ľudských právach. Ústavný súd Slovenskej republiky ich preto zrušuje.“

a) Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti zohľadnil

skutočnosť, že proti uvedenému rozsudku krajského súdu, ktorým bolo potvrdené označené

rozhodnutie Okresného úradu v Tvrdošíne, podal na základe podnetu sťažovateľky

23. novembra 1998 generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie podľa

(ďalej aj „OSP“). Najvyšší súd rozhodol o tomto

mimoriadnom opravnom prostriedku rozsudkom sp. zn. M-Sž dov 1/98 z 13. decembra

2000 tak, že zrušil napadnutý rozsudok a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd

v Košiciach, ktorému bola vec po vylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline prikázaná, o nej

doposiaľ nerozhodol.

Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. októbra

2002) je rozhodnutie Okresného úradu v Tvrdošíne sp. zn. 97/02685-002-HA16/A-10/PL3

z 27. mája 1997, ktorým malo dôjsť k porušeniu práv sťažovateľky, zatiaľ stále predmetom

súdneho preskúmavania v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn.

.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov sťažnosti

podľa vyplýva, že nejde o právny prostriedok nápravy, ktorý by bolo

možné využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii. Sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných

právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd

sťažovateľa ( ).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že pokiaľ je možná a dostupná

účinná právna ochrana základných práv a slobôd sťažovateľa v správnom súdnictve, je

vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci. Preto bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľky vo vzťahu k označenému rozhodnutiu Okresného úradu v Tvrdošíne

odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2

.

Pokiaľ ide o sťažovateľkou tvrdený rozpor rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 29. mája 1997 s označenými článkami dohovoru, je potrebné vziať do úvahy tú

skutočnosť, že citovaný rozsudok bol na základe mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora Slovenskej republiky rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. M-Sž dov 1/98

z 13. decembra 2000 v celom rozsahu zrušený.

Vzhľadom na to, že právam sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, bola

poskytnutá účinná ochrana v konaní pred všeobecným súdom, za ktorú treba považovať aj

zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

v časti, ktorou namietala porušenie jej práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 29. mája 1998, odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

b) Ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť v tejto časti by bolo možné odmietnuť aj

ako podanú oneskorene.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť.

Sťažnosť podľa nie je teda časovo neobmedzený prostriedok

ochrany ústavnosti. Preto s ohľadom na deň nadobudnutia právoplatnosti označeného

rozhodnutia správneho orgánu a označeného rozsudku Krajského súdu v Žiline (8. júl

1998), ktorými mali byť porušené práva sťažovateľky, a deň doručenia sťažnosti ústavnému

súdu (2. október 2002) je možné konštatovať, že lehota ustanovená pre tento druh konania

pred ústavným súdom sťažovateľke uplynula skôr, ako bola jej sťažnosť ústavnému súdu

doručená.

Pokiaľ ide o citované stanovisko sťažovateľky k včasnosti podania jej sťažnosti,

ústavný súd zastáva názor, že jej argumentáciu o začatí plynutia tejto lehoty nie je možné

akceptovať, pretože táto lehota sa počíta od právoplatnosti tuzemského rozhodnutia alebo

vedomosti sťažovateľa o inom opatrení alebo zásahu tuzemského orgánu verejnej moci

alebo na jej roveň postavenému orgánu ( ). Okrem toho

z pripojených listín vyplýva, že účastníci konania pred ústavným súdom nie sú identickí

s účastníkmi konania pred Európskym súdom pre ľudské práva.

2. V bode 2 petitu sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil, že: „Konanie OÚ

Tvrdošín, katastrálny odbor, ktorým označil titul nadobudnutia: „Rozhodnutie o vyvlastnení

ONV č. 262/53 – Tr.-14/71, Hospodárska zmluva č. 150/90 zo dňa 12. 10. 1990 - 16/92,

Potvrdenie o predaji prevádzkovej jednotky zo dňa 24. 04. 1992 - 27/92“, ktorým došlo

k zápisu vlastníckych vzťahov na LV č. 78 dňa 14. 05. 1999, je v rozpore s čl. 1 Protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 Dohovoru o ľudských

právach. Ústavný súd Slovenskej republiky ho zrušuje, pričom ukladá OÚ Tvrdošín

zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva vlastníkom dotknutých pozemkov na LV č. 78

záznamom v prospech spoločnosti P. G. Inc., a. s., B.“

Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o porušení základných práv alebo slobôd je daná iba subsidiárne v prípade, ak o tom

nerozhoduje iný súd.

Na základe v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Zákonom , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2002, došlo

k novelizácii . Podľa novelizovaného rozhodnutiami správnych

orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ktoré zakladajú, menia

alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho

nečinnosť.

Vzhľadom na to, že ani na základe prílohy A k rozhodnutia

katastrálneho úradu nie sú vylúčené z možnosti domáhať sa ich preskúmania súdom,

ústavný súd dospel k záveru, že nemá právomoc v tejto časti konať o sťažnosti

sťažovateľky. Keďže nedostatok právomoci ústavného súdu zaoberať sa sťažnosťou nie je

možné odstrániť, rozhodol, že pokiaľ ide o bod 2 petitu, sťažnosť pre nedostatok právomoci

odmieta.

Aj čo sa týka tejto časti sťažnosti, ústavný súd zastáva názor, že existuje dôvod na jej

odmietnutie pre jej oneskorené podanie. Poukazuje pritom predovšetkým na deň, keď došlo

k zápisu práva k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. 78 pre katastrálne územie

Suchá Hora (14. máj 1999), teda deň, keď malo dôjsť k zásahu do práv sťažovateľky,

a v ostatnom sa odvoláva v celom rozsahu na dôvody uvedené pod bodom II 1 b)

odôvodnenia tohto rozhodnutia.

3. V bode 3 petitu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky svojou nečinnosťou od 24. 11. 1998 do 13. 12. 2000

porušil práva P. G. Inc., a. s. podľa čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach

a spôsobil mu veľkú majetkovú ujmu.“

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základnému právu vrátane práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto

prípade Najvyšším súdom Slovenskej republiky) trvalo alebo ešte pretrváva. Ak v čase, keď

došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu namietaného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( )

bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo.

Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k zbytočným prieťahom v konaní nedochádza, je daný dôvod na odmietnutie takejto

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka namietla porušenie jej práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. októbra 2002.

Z obsahu sťažnosti a spisu (najmä s prihliadnutím na formuláciu návrhu rozhodnutia,

ktorého sa sťažovateľka v bode 3 petitu jej sťažnosti domáha, podľa ktorého bolo jej

označené právo porušené „nečinnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

od 24. 1. 1998 do 13. 12. 2000“) je zjavné, že v čase doručenia sťažnosti už tvrdené

porušovanie práv sťažovateľky netrvalo.

Vec vedená na najvyššom súde pod sp. zn. M-Sž dov 1/98 bola právoplatne skončená

skôr, ako sa sťažovateľka domáhala ochrany svojho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote (označený rozsudok nadobudol právoplatnosť 15. januára 2001).

U sťažovateľky preto už nepretrvával stav právnej neistoty a ňou namietané porušovanie

práva zjavne skončilo skôr, než uplatnila ochranu svojho práva na ústavnom súde.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základom pre záver ústavného súdu,

že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť

odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

4. V bode 4 petitu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„Slovenská republika a jej orgány OÚ Dolný Kubín, konaním č. R 156-1-B/1996

zo dňa 23. 07. 1996 a OÚ Tvrdošín, konaním č. 97/02685-002-HA16/A-10/PL3 zo dňa

27. 05. 1997, rovnako Krajský súd Žilina č. zo dňa 29. 05. 1998 a Najvyšší súd

Slovenskej republiky č. M-sž dov. 1/98 zo dňa 13. 12. 2000 v konaniach porušili čl. 6 a 13

Dohovoru o ľudských právach. Podľa čl. 1 Protokolu k Dohovoru, spôsobili ujmu na ušlom

zisku spoločnosti P. G. Inc., a. s. v sume 18 039 959 515,- Sk“.

Porovnaním znenia tohto bodu petitu s predchádzajúcimi tromi bodmi je zrejmé, že

sa do značnej miery obsahovo prekrývajú, a ústavný súd sa už namietaným porušením práv

sťažovateľky vo vzťahu k označeným konaniam, ktoré vyústili do rozhodnutí okresného

úradu, krajského súdu a najvyššieho súdu, v odôvodnení tohto rozhodnutia vysporiadal.

Vzhľadom na to sa ústavný súd považuje za potrebné zaoberať iba tvrdeným

porušením čl. 6 a čl. 13 dohovoru, ku ktorému malo podľa sťažovateľky dôjsť konaním

„Slovenskej republiky OÚ Dolný Kubín“ č. R 156-1-B/1996 zo dňa 23. 7. 1996.

Z fotokópie tohto rozhodnutia aj z obsahu spisu vyplýva, že v skutočnosti ide o konanie a

rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu v Dolnom Kubíne, ktoré sťažovateľka napadla

opravným prostriedkom podľa na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Uvedený

súd rozsudkom sp. zn. z 29. novembra 1996 napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka mala na ochranu svojich práv k dispozícii

účinný právny prostriedok nápravy v rámci piatej časti tretej hlavy (rozhodovania

o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), ktorý aj využila, pričom

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol v jej prospech.

Keďže právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnostiach je daná len vtedy, ak

o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, dospel ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti k názoru, že ju treba so zreteľom na princíp

subsidiarity ( i. f. a ) odmietnuť pre nedostatok

jeho právomoci podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou návrhu

na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala jej priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2002