Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 402/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., Ž., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu majetku a vlastníckeho práva

podľa a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. decembra 2006 a Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 1. decembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2012

doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá bola doplnená na základe výziev

ústavného súdu podaniami sťažovateľa doručenými 9. a 20. júla 2012, ako aj 6. augusta

2012. V sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na ochranu

majetku a vlastníckeho práva podľa (ďalej len

„ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. decembra 2006 a Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 1. decembra 2011.

Z obsahu doplnenej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na ochranu majetku a vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1

, pretože všeobecné súdy „nevykonali ním navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov...,

ktorých výpovede pokladá za potrebné na zistenie skutkovej pravdy, za účelom vynesenia

spravodlivých rozsudkov“.

Porušenie základného práva sťažovateľa podľa a

listiny podľa neho spočíva v tom, že „súdne konanie vo veci trvá cca 10, až do doby

právoplatného rozsudku...“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že

základné právo sťažovateľa na ochranu majetku a vlastnícke právo podľa čl. 20 ods. 1

a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

( listiny) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okrem toho žiada, aby ústavný súd zrušil rozsudky okresného súdu z 19. decembra 2006

a krajského súdu z 1. decembra 2011 a vec im vrátil na ďalšie konanie.

Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 € a náhrady trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd preskúmal vec sťažovateľa aj z hľadiska existencie ďalších dôvodov

na jej odmietnutie podľa , a to predovšetkým z hľadiska

toho, či mu sťažnosť bola doručená v zákonom ustanovenej lehote (§ 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde) a či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou

ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ( listiny) postupom okresného súdu

a krajského súdu

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ,

, ) sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom

len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označeným orgánom

verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva,

že ústavný súd pri skúmaní porušenia základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov a v primeranej lehote zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide

o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len v takom prípade možno

uvažovať o porušení tohto základného práva podľa a listiny

(, ).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

().

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na

obsah a účel základného práva podľa a listiny základom

rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že v čase, keď mu bola sťažnosť sťažovateľa doručená, t. j.

25. apríla 2012, už bol odstránený stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádzal

po celý čas trvania konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . V danom prípade označené

konanie okresného súdu v spojení s konaním na krajskom súde totiž skončilo 22. februára

2012, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 19. decembra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 1. decembra 2011.

Ak bol sťažovateľ toho názoru, že v označenom konaní okresného súdu a krajského

súdu dochádza k zbytočným prieťahom a trvá neprimerane dlho, mohol sa domáhať ochrany

svojho základného práva podaním sťažnosti ústavnému súdu v takom štádiu tohto súdneho

konania, v ktorom sa ešte mohol naplniť účel sledovaný takouto sťažnosťou (obdobne

, ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa v tejto časti za

zjavne neopodstatnenú, a preto ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

.

2. Tú časť sťažnosti, v petite ktorej sťažovateľ namietal porušenie základného práva

podľa postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 19. decembra 2006 a krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 1. decembra 2011, ústavný súd odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ napriek

tomu, že je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, svoju sťažnosť, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa postupmi

a rozsudkami okresného súdu a krajského súdu, riadne vecne a konkrétne neodôvodnil (§ 20

ods. 1 ).

Sťažovateľ iba uvádza, že všeobecné súdy „nevykonali ním navrhnuté dôkazy

výsluchom svedkov..., ktorých výpovede pokladá za potrebné na zistenie skutkovej pravdy,

za účelom vynesenia spravodlivých rozsudkov“.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

opätovne uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne

).

Keďže sťažnosť sťažovateľa v tejto časti nespĺňa zákonom predpísaných náležitostí

podľa (obdobne napr. , ,

), ústavný súd ju preto z tohto dôvodu odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012