Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 280/08
PDF · 145.48 KB
No categories available
II. ÚS 280/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť M. T., Š., zastúpenej advokátom JUDr. V. K., M., vo veci
namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
sp. zn. D 370/91, Dnot 233/94 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. T. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2008
doručená sťažnosť M. T., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. D 370/91, Dnot 233/94.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd v roku 1991 začal dedičské konanie
po nebohom F. K., zomrelom ..., ktoré bolo vedené pod sp. zn. D 370/91, Dnot 233/94.
Predmetné dedičské konanie bolo skončené uznesením okresného súdu z 26. marca 2008,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. apríla 2008. Konanie bolo skončené po sedemnástich
rokoch, preto sťažovateľka namieta porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Konaním Okresného súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. D 370/91, Dnot
233/94 bolo porušené právo sťažovateľa podľa ust. čl. 20 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
ako aj ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 400 000 Sk,
ktoré je Okresný súd v Žiline povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od
doručenia nálezu.
Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. V. K., advokáta v M., ... vedený v Tatra banka, a. s. pobočka
M., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť majetok
zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. D 370/91, Dnot 233/94.
1. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v označenom konaní
Z obsahu sťažnosti, v ktorej sťažovateľka za porušovateľa svojich práv označila
okresný súd, jednoznačne vyplýva, že v čase jej doručenia ústavnému súdu už tvrdené
porušovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru netrvalo. Rozhodnutie sp. zn. D 370/01, Dnot 233/94 z 26. marca 2008 nadobudlo
právoplatnosť 29. apríla 2008 a týmto dňom bolo označené konanie okresného súdu
skončené.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd
preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom uplatnená v čase,
keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02,
I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Z podania sťažovateľky vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde
skončené 29. apríla 2008. Sťažovateľka sa napriek tomu obrátila na ústavný súd svojou
sťažnosťou až podaním z 13. mája 2008 doručeným ústavnému súdu 6. júna 2008,
t. j. v čase, keď porušovanie označeného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľka
označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom
nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na
prekovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
(mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci
domáhala ochrany svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď
v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda
bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti sťažovateľky
v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa čl. 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1
ústavy postupom okresného súdu v označenom konaní
Porušenie základného práva vlastniť majetok odvodzuje sťažovateľka z konania
a rozhodnutia okresného súdu, ktorý podľa nej mal porušiť jej základné právo na ochranu
majetku a na jeho pokojné užívanie. Tvrdenie sťažovateľky týkajúce sa porušenia čl. 20
ods. 1 ústavy je podľa názoru ústavného súdu zjavne neopodstatnené.
Na základe posúdenia všetkých okolností prípadu ústavný súd dospel k záveru, že
v danom prípade nikto neodňal sťažovateľke právo na majetok, nie je daná príčinná
súvislosť medzi týmito námietkami sťažovateľky a namietaným porušením základného práva
zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, teda nemohlo dôjsť k porušeniu označeného práva, a
preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a trov právneho zastúpenia je viazané na vyslovenie porušenia
práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto
časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáha ich priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2008