Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 202/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Š. S., H., zastúpeného advokátom JUDr. M. C., N., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. , , a

takto

rozhodol:

Sťažnosť Š. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. septembra

2009 doručená sťažnosť Š. S., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

M. C., N., ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pričom v petite sťažnosti

neoznačil ani porušovateľov označených práv, ani ich konanie, resp. rozhodnutie, ktorými

malo dôjsť k porušeniu označených práv.

Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu

22. decembra 2009 upresnil petit sťažnosti. Medzitým ešte podaniami doručenými

ústavnému súdu 24. septembra 2009 a 3. decembra 2009 doplnil sťažnosť o ďalšie listinné

dôkazy vzťahujúce sa na jeho vec.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „... je právnym nástupcom po

nebohom otcovi Š. S..., ktorý ešte za svojho života dal do užívania majetok do

Poľnohospodárskeho družstva B. (ďalej len PD B.) a bol zároveň aj členom PD.

Od roku 1992 na základe transformačného projektu PD B. došlo k rozpočítaniu a

prerozdeľovaniu majetku na oprávnené osoby t. j. na členov PD B. Otec sťažovateľa Š. S...

požiadal roku 1992 o vyporiadanie majetku a zároveň o jeho navrátenie nakoľko sa jednalo

o jeho vlastníctvo. Jeho žiadosti vyhovené nebolo a z toho dôvodu podal opätovnú žiadosť

dňa 29. 08. 1993. Aj napriek tejto jeho opätovnej snahe k vyporiadaniu majetkových

podielov, teda majetku, ktorý bol jeho vlastníctvom vneseným do užívania PD B., k

samotnému vyporiadaniu došlo až roku 1997. Medzi otcom sťažovateľa a samotným PD B.

došlo k uzatvoreniu dohôd o vysporiadaní vyrovnávajúceho podielu, na podklade týchto

dohôd mal byť majetok otcovi sťažovateľa prinavrátený, tu by som chcel opätovať, že sa

jedná o majetok jeho vlastný, ktorý riadne zdokladoval listami vlastníctva ako aj

majetkovým prídelom.

K vyporiadaniu majetku samotnými dohodami o vysporiadaní nedošlo a napriek

tomu bol majetok, ktorý patrí sťažovateľovmu otcovi prepísaný na tretie osoby na podklade

týchto dohôd o vysporiadaní majetkového podielu.

Medzičasom zmenilo PD B. právnu subjektivitu a bola založená spoločnosť

s ručením obmedzením PD B. s. r. o. Pričom na pôvodné PD B. bol nariadený konkurz.“.

Sťažovateľ uvádza, že 17. marca 2003 „podal... spolu s rodinnými príslušníkmi

bratom F. S. a matkou Ľ. S. trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre v Komárne,

predmetom, ktorého bolo podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a trestného činu

porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v zmysle § 250 a § 255 Trestného

zákona (účinného v čase spáchania skutku), osobami vo vedúcich štruktúrach

Poľnohospodárskeho družstva B. (ďalej len PD B.).

Nakoľko v PD B. pracoval aj nebohý otec sťažovateľa neb. Š. S..., po ktorom je

zákonným dedičom sťažovateľ, bolo mu vypočítané pri vysporiadaní majetkového podielu

finančné vyrovnanie...

Uvedené finančné vyrovnanie sa malo uskutočniť pomocou dohôd o vysporiadaní

vyrovnávacieho podielu v zmysle a a 39 Stanov PD B.

zastúpenej Ing. J. P. ako vtedajším predsedom PD B. a J. K. ako podpredsedom PD B.

Na podklade týchto dohôd mali byť neskôr nehnuteľnosti prinavrátené uvedené

v dohodách sťažovateľovmu otcovi neb. Š. S.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podal sťažovateľ trestné oznámenie na

Okresnú prokuratúru v Komárne.

Dňa 25. 03. 2003 bolo trestné oznámenie odstúpené na Obvodné oddelenie PZ

v Hurbanove pod sp. zn. ČVS: ORP-170/Hu-2003, kde bol sťažovateľ vypočutý namiesto

svojho otca neb. Š. S., ktorý vtedy ešte žil ostatný poškodený sťažovateľova matka ako aj

jeho brat vypočutý nebol. Následne bolo trestné oznámenie dňa 17. 9. 2003 odstúpené z

obvodného oddelenia PZ v Hurbanove na Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne, kde bol spis

prečíslovaný na sp. zn. ČVS: ORP-160/OKP-03, pričom taktiež nedošlo k vypočutiu

ostatných poškodených vo veci sťažovateľova matka ako aj jeho brat, spis bol opätovne

prečíslovaný na sp. zn. ČVS: ORP-285/OSN-KN-2004 a pridelený opätovne inému

vyšetrovateľovi a ani do tretice neboli vypočutý ostatný poškodený...

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Komárne bolo začaté trestné

stíhanie vo veci, ktoré bolo zastavené uznesením Okresného prokurátora v Komárne dňa

10. 06. 2004. Proti uzneseniu Okresného prokurátora v Komárne podal sťažovateľ sťažnosť

v zákonnej 3 dňovej lehote. Svoju sťažnosť p. S. odôvodnil tým, že jeho vlastníctvo resp.

vlastníctvo právneho predchodcu bolo dostatočne preukázané potvrdením okruhu dedičov,

potvrdením pozemkového úradu, identifikáciou parciel a listami vlastníctva. Svoju sťažnosť

odôvodnil aj tým, že v roku 2001 bola na predmetných parcelách vykonaná

ROEP-ka (register obnovenej evidencie pozemkov). To znamená, že nebolo možné predložiť

vyšetrovateľovi aktuálne listy vlastníctva nakoľko, došlo v zmysle ROEP k pozemkovým

úpravám, to znamená, že väčšina z predmetných parciel bola zlúčená.“.

Sťažovateľ poukázal na to, že „... samotné dohody o vysporiadaní majetkového

podielu, boli neplatné a teda nemohlo dôjsť k ich naplneniu, nakoľko na ich platnosť sa

vyžadovalo zaplatenie vyrovnávajúceho podielu. Pokiaľ teda tieto dohody neboli platné,

nemohli ani len po formálnej stránke mať za následok prevod vlastníckeho práva. V týchto

okolnostiach videl sťažovateľ, že zo strany vtedajšieho vedenia PD B. dochádzalo

k napĺňaniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu v zmysle

(účinného v čase spáchania skutku). Vyšetrovateľ neuskutočnil dokazovanie v plnom

rozsahu a vôbec sa nezameral na podstatné skutočnosti, ktoré tvrdil sťažovateľ...

Majetok, ktorého vlastníctvo bolo preukázané naďalej užívala PD B. s. r. o., išlo o

majetok, ktorý patril nebohému Š. S., a napokon nemožno opomenúť aj to, že časť tohto

majetku bola predaná.

K samotnému prevodu majetku došlo pomocou dohôd o vysporiadaní

vyrovnávacieho podielu, ktoré sa však nenaplnili, avšak tieto dohody poslúžili vedeniu PD

B. na prevod vlastníckeho práva aj keď na to neboli po formálnej stránke ako aj obsahovej

stránke spôsobilé. Všetky tieto skutočnosti boli ozrejmené vyšetrovateľom a aj napriek tomu

sa nimi nezaoberali.

V novozaloženej spoločnosti PD B. s. r. o. figurovala osoba, ktorá mala vydávať

majetok v pôvodnom PD B. Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu prokurátora o zastavení

trestného stíhania bola zamietnutá.

Dňa 21. 08. 2004 bolo po odvolaní sťažovateľa na Krajskú prokuratúru v Nitre

obnovené vyšetrovanie vo veci. Ani po obnovení vyšetrovania sa vyšetrovateľ nezaoberal

porušením stanov ako aj porušením povinnosti pri správe cudzieho majetku, a taktiež

nevypočul všetkých poškodených vo veci. Nebolo zdôvodnené prečo neboli vydané majetky

neb. Š. S. zo strany PD B. v zákonnej lehote. Nebolo taktiež zdôvodnené prečo bol majetok

sťažovateľa znížený, nakoľko nepodpísal transformáciu družstva. Nebolo taktiež prešetrené,

z akého dôvodu nebol vydaný majetok neb. Š. S. aj napriek tomu, že PD B. ho mala len v

prenájme, na podklade nájomnej zmluvy zo dňa 07. 05. 1993...

Sťažovateľ vo svojej výpovedi zo dňa 20. 09. 2006 uviedol, že v spise sa

nenachádzajú dokumenty, ktoré doložil do spisu a to listy vlastníctva k niektorým

nehnuteľnostiam, register členov oprávnených osôb na meno Š. S. a Ľ. S. Paradoxom je aj

to, že táto zápisnica bola dodatočne bez súhlasu sťažovateľa zmenená resp. bolo zmenené

číslo spisu.

Chcem poukázať na to, že v trestnom konaní, ktoré bolo z hľadiska efektívnosti

a vymožiteľnosti pre sťažovateľa tupou porážkou a obsahovalo nespočetne veľa procesných

chýb v oblasti trestného práva, s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 7 a ods. 10

...“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že „... sa domáha svojho práva aj prostredníctvom žaloby

o vylúčenie veci z konkurznej podstaty na Krajskom súde v Bratislave, nakoľko pôvodné

PD B. – v konkurze malo v užívaní majetok, ktorý neskôr prešiel už pomocou spomínaných

dohôd na novozaložené PD B. s. r. o. Žalobu podal sťažovateľ spolu s ostatnými rodinnými

príslušníkmi ako právnymi nástupcami nebohého Š. S..., prostredníctvom advokáta ešte v

roku 2003. Napriek tomu, že sťažovateľ preukázal to že je dedičom neb. Š. S. ako aj to, že

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty sú

predmetom dedičstva. Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Sťažovateľ podal proti

rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave odvolanie v zákonnej lehote. Najvyšší súd ako

odvolací súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Sťažovateľ podal voči

rozhodnutiu Najvyššieho súdu v Bratislave dovolanie, o ktorom nebolo dodnes rozhodnuté,

pričom samotné prejednanie dovolania po niekoľkých urgenciách v akom stave sa vec

nachádza je vytýčené na rok 2010.“.

Napokon sťažovateľ uviedol, že „... v súbehu týchto konaní prebieha aj dedičské

konanie po nebohom Š. S., otcovi sťažovateľa. V tomto dedičskom konaní ktoré prebieha

pomaly už 7 rokov boli prejednávané aj nehnuteľnosti, ktoré boli v užívaní PD B. a

napokon, ktoré boli predmetom sporov na Krajskom súde v Bratislave ako aj predmetom

trestných konaní na Okresnej polícii v Komárne...

V samotnom dedičskom konaní, dochádza k prieťahom v konaní a v súvislosti s touto

skutočnosťou sa sťažovateľ obrátil na Krajský súd v Komárne, Notársku komoru ako aj na

Ministra spravodlivosti. Prvé rozhodnutie bolo v dedičskom konaní vydané až 24. 10. 2007,

a neobsahovalo všetok majetok, ktorý mal vo vlastníctve neb. Š. S. predovšetkým ide o

majetok z majetkového výmeru č. . Proti prvostupňovému rozhodnutiu

v dedičskom konaní podal sťažovateľ odvolanie, z vyššie uvedených dôvodov. Krajský súd

v Nitre ako odvolací súd vydal dňa 29. 2. 2008 uznesenie, ktorým rozhodnutie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu v Komárne

o nadobudnutí dedičstva zo dňa 01. 06. 2009 nadobudol sťažovateľ spolu s ostatnými

súrodencami všetok majetok po svojom otcovi, teda aj majetok, ktorého vlastníctvo

preukázal v trestnom konaní ako aj v konaní pred Krajským súdom v Bratislave.

Rozhodnutie o nadobudnutí dedičstva nebolo spôsobilé na zápis vlastníckych práv do

príslušného katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu bolo rozhodnutie Okresného súdu

v Komárne č. k. o nadobudnutí dedičstva vrátené katastrom nehnuteľností

späť na Okresný súd v Komárne... Zo strany navrhovateľa bol Okresný súd v Komárne

vyzvaný na vydanie opravného rozhodnutia o nadobudnutí dedičstva, pričom spisový

materiál bol odstúpený opätovne Notárskemu úradu JUDr. M. K. – notárke so sídlom K.,

ktorá doposiaľ vec neukončila na vydanie nového rozhodnutia.“.

Podľa názoru sťažovateľa „... postupom Okresnej polície v Komárne ako aj

Krajského súdu v Bratislave a napokon aj Okresným súdom v Komárne boli aj sú

porušované základné ľudské práva a slobody. Postupom týchto orgánov dochádzalo

a napokon aj dochádza k prieťahom konaní, čo má za následok, že sťažovateľ nemôže

riadne užívať vlastníctvo a to od roku 1997. Pre súkromne hospodáriaceho roľníka to

znamenalo finančnú stratu a napokon aj nevymožiteľnosť základných práv garantovaných

medzinárodnými zmluvami ako aj . Významným dôkazom je aj

vyrozumenie prezidenta Policajného zboru zo dňa 22. 07. 2009 o tom, že boli zistené

nedostatky v súvislosti s prejednávanou vecou na Okresnom riaditeľstve PZ v Komárne, ako

aj samotné dedičské konanie, ktoré naďalej prebieha už takmer 7 rok na Okresnom súde

v Komárne č. k. bez vydania právoplatného rozhodnutia vo veci.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa upravené v článku Slovenskej

republiky Č. l. 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

v nadväznosti na porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Komárne prikazuje aby vo veci konal a zakazuje aby

v dedičskom konaní po nebohom Š. S... pokračovalo v porušovaní práv.

3. Š. S... trvale bytom H. priznáva finančné zadosť učinenie 30.000 EUR, ktoré je

Okresný súd v Komárne povinné vyplatiť Š. S. do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný sťažnosťou (

a nasl. ) a najmä jej petitom.

Sťažovateľ sa v upravenom petite sťažnosti domáha, aby ústavný súd vyslovil, že

jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru boli porušené.

Sťažovateľ však v petite (napriek predchádzajúcej výzve ústavného súdu) neuvádza, akým

konkrétnym právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, ktorého orgánu

verejnej moci mali byť označené práva porušené, iba následne sa v ďalšej časti petitu

sťažnosti domáha, aby ústavný súd prikázal Okresnému súdu Komárno (ďalej len „okresný

súd“) vo veci konať a zakázal v dedičskom konaní po nebohom Š. S... (ďalej len

„poručiteľ“), pokračovať v porušovaní práv.

Na základe obsahu sťažnosti, ako aj z predloženej dokumentácie možno konštatovať,

že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom, keďže neobsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že z odôvodnenia návrhu na začatie konania síce možno

vyvodiť, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, ale sťažovateľovo podanie

neobsahuje najmä jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého

vydania sa od ústavného súdu domáha ( ). Petit musí byť

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci [petit v danom prípade

neobsahuje spisovú značku namietaného konania okresného súdu, pričom ani dôvody

sťažnosti sa nestotožňujú s petitom (sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uvádza, že

porušovateľom označených práv má byť okrem okresného súdu aj Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru v Komárne a Krajský súd v Bratislave, avšak označenie subjektov, ktoré

mali porušiť sťažovateľove práva iba v odôvodnení, môže ústavný súd považovať iba za

súčasť jeho argumentácie)].

Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa

zastúpeného kvalifikovaným právnym zástupcom pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa

ktorej taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania

sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal vec sťažovateľa aj z hľadiska existencie

ďalších dôvodov na jej odmietnutie podľa , a to

predovšetkým z hľadiska toho, či mu sťažnosť bola doručená v zákonom ustanovenej lehote

( ) a či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný

súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , , ).

Z odôvodnenia a bodu 2 petitu sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažnosť smeruje proti

postupu okresného súdu v dedičskom konaní po poručiteľovi – právnemu predchodcovi

sťažovateľa. Sťažovateľ namieta prieťahy v konaní, pričom doterajšiu dobu dedičského

konania považuje za neprimeranú, v čom vidí aj porušenie svojho vlastníckeho práva.

V tejto súvislosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať

a zakázal mu pokračovať v porušovaní jeho práv.

Pre účely preskúmania námietok sťažovateľa v súvislosti s prípravou predbežného

prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. ,

. Z predmetného spisu, ako aj z dokumentácie priloženej k sťažnosti ústavný

súd zistil, že v dedičskom konaní po poručiteľovi..., vedenom okresným súdom pod sp. zn.

, (okresný súd začal konanie v dedičskej veci uznesením z 10.

júna 2003 a súčasne poveril notárku M. K., K., ako súdnu komisárku na vykonanie

potrebných úkonov vo veci prerokovania dedičstva po poručiteľovi), okresný súd

uznesením z 1. júna 2009 určil čistú hodnotu dedičstva v čase smrti poručiteľa sumou

29 630,29 € (862 642 Sk) a schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva. Predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. júla 2009. Okresný súd doručil právoplatné uznesenie

Správe katastra v Komárne (ďalej len „správa katastra“) 2. septembra 2009 na zápis listiny.

1. K namietanému porušeniu práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. ,

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ,

, ) sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právu na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje v konaní pred ústavným súdom

len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie týchto práv označeným orgánom

verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Z uvedeného vyplýva,

že ústavný súd pri skúmaní porušenia základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov a v primeranej lehote zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide

o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len v takom prípade možno

uvažovať o porušení tohto základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru ().

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

().

Podľa jednou z podmienok prijatia sťažnosti

fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (napr. ,

). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty

odpustiť (napr. ).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že v zmysle § 53 ods. 3

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru treba posudzovať z hľadiska počítania lehoty pre

včasnosť podania sťažnosti ako „iný zásah“ (m. m. , ).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na

obsah a účel práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru základom rozhodujúcim pre posúdenie

dôvodnosti sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že v čase, keď mu bola sťažnosť sťažovateľa doručená, t. j.

21. septembra 2009 (na poštovú prepravu bola odovzdaná 17. septembra 2009), už bol

odstránený stav právnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádzal po celý čas trvania

dedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , .

V danom prípade označené konanie okresného súdu skončilo 3. júla 2009, keď nadobudlo

právoplatnosť uznesenie z 1. júna 2009, ktorým okresný súd rozhodol o vyporiadaní

dedičstva po poručiteľovi. Sťažovateľ podal sťažnosť na neprimeranú dĺžku súdneho

konania až po právoplatnom skončení namietaného konania, t. j. vtedy, keď ústavný súd už

nemôže žiadnym spôsobom prispieť k odstráneniu stavu právnej neistoty (obdobne

).

V spojitosti s už odstráneným stavom právnej neistoty sťažovateľa (čo sa týka

rozsahu dedičstva a jeho vysporiadania dohodou dedičov) nemá podľa názoru ústavného

súdu žiaden právny význam skutočnosť, že správa katastra 9. októbra 2009 vrátila

právoplatné rozhodnutie okresnému súdu s oznámením, že zápis listiny nie je možný

z dôvodu, že údaje v uznesení sa nezhodujú s údajmi v katastri nehnuteľností [po zápise

registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v katastrálnom území B.],

pričom v nadväznosti na to (po porovnaní údajov z katastra nehnuteľností s údajmi podľa

výpisu z navrhnutého ROEP v kat. území B. a zaslaní aktuálnych listov vlastníctva správou

katastra) okresný súd vydal 20. januára 2010 opravné uznesenie, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 13. februára 2010.

Ak bol sťažovateľ toho názoru, že v označenom konaní okresného súdu dochádza

k zbytočným prieťahom a trvá neprimerane dlho, mohol sa domáhať ochrany svojho práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu v takom štádiu tohto

súdneho konania, v ktorom sa ešte mohol naplniť účel sledovaný takouto sťažnosťou,

ktorým je podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty

účastníkov namietaného súdneho konania (napr. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa v tejto časti za

zjavne neopodstatnenú a navyše aj za oneskorene podanú, a preto ju po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

Sťažovateľ v súvislosti so skutočnosťou, že dedičské konanie prebieha takmer sedem

rokov, tiež namietal, že v jeho právnej veci došlo aj k porušeniu jeho základného práva

podľa .

Podľa zjednocovacieho stanoviska ústavného súdu sp. zn. PLz. z 15. októbra

2008 „Ak sťažovateľ namieta sťažnosťou podľa porušenie svojho základného

práva podľa , prípadne iného chráneného práva hmotného

charakteru v nadväznosti, resp. v organickom spojení s porušením základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po

právoplatnom skončení napadnutého súdneho konania, tak pri predbežnom prerokovaní

takejto sťažnosti ako dôvod jej odmietnutia ako celku možno uplatniť ustálený právny názor

ústavného súdu, podľa ktorého ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právu na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola

sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať“

(m. m. , , , ).

Podľa je senát v ďalšom konaní viazaný uznesením

pléna ústavného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zjednotení odchylných právnych názorov

(zjednocovacie stanovisko pléna). V danom prípade bolo konanie, v ktorom malo dôjsť

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa , už v čase uplatnenia ochrany

označeného základného práva sťažovateľom prostredníctvom sťažnosti podanej ústavnému

súdu právoplatne skončené (už netrvalo), preto ústavný súd súc viazaný zjednocovacím

stanoviskom pléna pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2010