Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 573/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. K. A., A., G., Š., štátneho občana N.,

toho času vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a e) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. z 3. novembra 2009, postupom a uznesením Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. z 5. februára 2010 a postupom a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. novembra 2012 doručená sťažnosť M. K. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), na tlmočníka podľa a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a tiež práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a na obhajobu a tlmočníka podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) a e) dohovoru a porušenie

„ a a v znení neskorších

predpisov“ postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 3. novembra 2009, postupom a uznesením Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5. februára 2010 a postupom

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo

9/2012 zo 14. marca 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «Dňa 23. 6. 2009 o 12:55 po prílete leteckej linky

OK ... z P. do B. bol sťažovateľ skontrolovaný pracovníkmi C. B. v colnom priestore letiska

M., pričom následne po lekárskom vyšetrení bolo zistené, že v brušnej dutine sťažovateľa sa

nachádzalo 73 kusov uzatvorených plastových balíčkov v tvare rotačného elipsoidu s

obsahom neznámej sivočiernej látky, ktorej následným expertíznym skúmaním bolo zistené,

že v predložených balíčkoch sa nachádzal heroín s prímesou kofeínu a paracetamolu...

Sťažovateľ pochádza z N., v ktorej úradnými jazykmi sú nasledovné: Hausa, Igbo,

Yoruba, Anglický jazyk.

Sťažovateľ hovorí plynule a v plnom rozsahu rozumie jazyku IKA, ktorý je jeden

z mnohých jazykov v N...

Dňa 3. 11. 2009 vyhlásil Okresný súd Bratislava II rozsudok, ktorým uznal

sťažovateľa vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa , , a ...

a odsúdil ho podľa s použitím písm. I) a na trest

odňatia slobody vo výmere 10 rokov; podľa bol v predmetnom rozsudku

sťažovateľ zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; podľa § 65

ods. 1, ods. 3 mu bol zároveň uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na

dobu 15 rokov; podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 mu bol tiež uložený ochranný dohľad na

dobu jedného roka...

Sťažovateľ sa v zákonnej lehote proti rozsudku OS BA II odvolanie, ktorým okrem

iného napadol výrok o vine a treste a konanie, ktoré mu predchádzalo. Sťažovateľ poukázal

predovšetkým na to, že nepochopil inštitút priznania viny a nikto mu nevysvetlil jeho zmysel.

Navyše sťažovateľ tvrdil, že dostatočne nerozumel tlmočníkovi, ktorý mu prekladal z

jazyka slovenského do jazyka anglického. S touto argumentáciou sa Krajský súd

v Bratislave vysporiadal nasledovne: „Pokiaľ obžalovaný namietal zákonnosť vykonaných

úkonov v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní preto, že dostatočne nerozumel

tlmočníkovi, ktorý mu tlmočil z jazyka slovenského do jazyka anglického, tieto námietky

odvolací súd považoval za nepodstatné.“

Uznesením z 5. 2. 2010 Krajský súd v Bratislave odvolanie sťažovateľa podľa § 319

v znení neskorších predpisov... zamietol.

Dňa 10. 8. 2011 podal sťažovateľ v zákonnej lehote dovolanie...

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s námietkou sťažovateľa, že bolo porušené jeho

právo na obhajobu, keď do konania bol pribratý tlmočník do anglického jazyka vysporiadal

nasledovne: „Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdy

nižšieho stupňa ako i orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade so zákonom,

ak na konanie pribrali tlmočníka z anglického jazyka. ... účinný

od 1. januára 2006, na rozdiel od starej úpravy, však neobsahuje oprávnenie používať pred

orgánmi činnými v trestnom konaní materinský jazyk. Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený

je cudzím štátnym príslušníkom a neovláda slovenský jazyk, bola do konania pribratá

tlmočníčka z anglického jazyka, ktorému obvinený rozumie. Anglický jazyk je pritom

jediným úradným jazykom N., ktorej je obvinený občanom.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 14. 3. 2012 dovolanie sťažovateľa odmietol

z dôvodu, že neboli splnené dôvody odvolania podľa ...

S touto argumentáciou sa sťažovateľ nestotožňuje...».

V tejto súvislosti poukazuje na to, že „až v priebehu súdnych konaní zistil, že jeho

znalosti anglického jazyka nie sú na takej úrovni, aby porozumel, a pochopil zmysel

niektorých podstatných inštitútov trestného konania. Terminológia právneho jazyka je

značne odlišná od terminológie používanej v bežnej konverzácii, preto, aj napriek tomu, že

sťažovateľ niekoľko krát v priebehu trestného konania vyhlásil, že rozumie jazyku

anglickému a súhlasil s pribratím tlmočníka zo slovenského jazyka do jazyka anglického,

považuje sťažovateľ vyššie uvedený postup dovolacieho súdu za postup v rozpore s jeho

základnými právami a slobodami...

Navyše sťažovateľ tvrdil, že dostatočne nerozumel tlmočníkovi, ktorý mu prekladal

z jazyka slovenského do jazyka anglického z odvolania proti rozsudku OS BA II zo dňa

18. 11. 2009.

OČTK v priebehu konania tiež opomenuli svoju povinnosť zabezpečiť sťažovateľovi

tlmočníka do jazyka, ktorému rozumie pre účely trestného konania a do konania

automaticky pribrali tlmočníka do angličtiny. Odsúdený však nebol v anglickom jazyku

spôsobilý porozumieť podstate trestného konania, ani obvineniu, ktoré bolo vznesené...

Sťažovateľ nemal vôbec žiaden prehľad o tom ako je klasifikované jeho konanie

a aká trestná sadzba mu hrozí. Pôvodne sa domnieval, že za jeho skutok mu hrozí trest

odňatia slobody vo výške 4 rokov.“.

Zároveň sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo zaručené v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a e) Dohovoru...,

vyplývajúce z článku 46 ods. 1, z článku 47 ods. 4 a z článku 48 ods. 2 ... a

a 20 bolo postupom a rozhodnutím Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3. 11. 2009, spisová značka

sa zrušuje...

Základné právo zaručené v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a e) Dohovoru...,

vyplývajúce z článku 46 ods. 1, z článku 47 ods. 4 a z článku 48 ods. 2 ... a

a 20 bolo postupom a rozhodnutím Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5. 2. 2010, spisová značka

sa zrušuje.

Základné právo zaručené v čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a e) Dohovoru...,

vyplývajúce z článku 46 ods. 1, z článku 47 ods. 4 a z článku 48 ods. 2 ... a

a 20 bolo postupom a rozhodnutím Najvyššieho

súdu... v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené (správne má byť

sp. zn. , pozn.).

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 3. 2012, spisová značka

sa zrušuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva advokátovi sťažovateľa trovy právneho

zastúpenia za jeden právny úkon... vo výške 323,5 €...“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. ,

).

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 dohovoru, ako aj práva na tlmočníka podľa a

a e) dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 3. novembra 2009,

uznesením krajského súdu sp. zn. z 5. februára 2010 a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. zo 14. marca 2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie

podľa odseku 2 (konanie pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej

správy, pozn.), má právo na tlmočníka.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru písm. a) každý, kto je obvinený z trestného činu, má...

byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru písm. e) každý, kto je obvinený z trestného činu, má mať

bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto

jazykom nehovorí.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa postupom

a rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 3. novembra 2009 a uznesením

krajského súdu sp. zn. z 5. februára 2010

Ústavný súd pri prerokovaní časti sťažnosti pre namietané porušenie označených

práv sťažovateľa postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 3. novembra 2009 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 5. februára 2010, ktorým bol sťažovateľ odsúdený za spáchanie obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa príslušných ustanovení

v znení neskorších predpisov na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov

a bol mu zároveň uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov

a ochranný dohľad na dobu jedného roka, vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127

ods. 1 . Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných

súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom,

že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak

takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Vzhľadom na to, že na preskúmanie postupu a označených rozhodnutí a postupov

okresného súdu a krajského súdu bol v prvom rade povolaný najvyšší súd, ktorého

právomoc predchádza právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať postupy

a rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v tejto veci, ak navyše sťažovateľ

namietal v trestnom konaní aj porušenie svojho práva na obhajobu, ktoré treba považovať

za relevantný dovolací dôvod podľa , ústavný súd

v tejto časti jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne

napr. , , , , ,

).

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. zo 14. marca 2012

Sťažovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie označených

základných práv podľa a dohovoru v súvislosti s tým, že v trestnom konaní vedenom

proti nemu bol pribratý tlmočník z anglického jazyka, ktorému prekladu neporozumel tak,

aby mohol „pochopiť inštitút priznania viny“. Okrem toho tvrdí, že je občanom N., kde je

viac úradných jazykov a anglický jazyk nie je jediným úradným jazykom. Nesúhlasí v tejto

súvislosti s argumentáciou najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o odmietnutí jeho dovolania,

čím malo dôjsť k porušeniu jeho práv.

Podstatou a zmyslom je zabezpečiť každému účastníkovi konania

pred súdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej moci tlmočenie do jazyka,

v ktorom sa vedie konanie, z akéhokoľvek iného jazyka. Oprávnená osoba tak môže

v konaní pred súdom, iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej správy komunikovať

v ktoromkoľvek jazyku, ktorý je rozdielny od jazyka, v ktorom sa vedie konanie.

Prostredníctvom tohto článku sa každému (teda aj cudzincovi), kto vyhlási, že

neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, zaručuje právo na tlmočníka. Právo

na poskytnutie tlmočníka je však podmienené vyhlásením účastníka konania, že neovláda

jazyk, v ktorom sa konanie vedie (m. m. , , ). Per

analogiam možno v tejto súvislosti poukázať na ustálenú judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva, podľa ktorej pomoc tlmočníka musí obvinenému umožniť zoznámiť sa

s tým, z čoho je obvinený, a obhajovať sa proti obvineniu, zvlášť predniesť súdu svoju

verziu udalostí (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kamasinski

v. Rakúsko z 19. decembra 1989, séria A, č. 168, § 74).

Ústavný súd k tomu poznamenáva, že právo na bezplatnú pomoc tlmočníka

nevyžaduje písomný preklad všetkých dokumentov predkladaných na súde alebo tých, ktoré

sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. V niektorých prípadoch však na požiadanie

obvineného by mal byť takýto písomný preklad zabezpečený. Čo sa týka tlmočenia priamo

na súdnom konaní, nie je nevyhnutné, aby bolo simultánne, ba ani doslovné. Stačí, aby bolo

následné a syntetické. Dokonca nemusí byť písomne a doslovne preložený ani rozsudok

súdu, ak tento bol dostatočne odôvodnený pri jeho ústnom výroku na súdnom pojednávaní

(obdobne napr. ).

Ústavný súd zistil, že v konaní pred všeobecnými súdmi (okresným súdom)

sťažovateľ uviedol, že ovláda anglický jazyk, a až prvýkrát v odvolaní proti rozsudku

okresného súdu začal spochybňovať odborné kvality tlmočníka, a to až po vyhlásení

rozsudku a konkrétne uloženého trestu.

Po preskúmaní týchto námietok sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že sú

neopodstatnené a v trestnom konaní zo strany najvyššieho súdu neboli porušené jeho

označené práva podľa a a práva podľa

a ods. 3 písm. a) a e) dohovoru.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dal jasnú odpoveď na námietky sťažovateľa

uvedené v dovolaní na strane 4 až 9, že v konaní neboli porušené jeho označené základné

práva, pretože v konaní bola ustanovená za tlmočníčku osoba ovládajúca anglický jazyk,

ktorému jazyku sťažovateľ rozumel, pričom anglický jazyk je jediným úradným jazykom

v N., ktorej je sťažovateľ občanom a s tlmočníčkou uvedeného jazyka sťažovateľ aj vyjadril

súhlas už v prípravnom konaní. Následne okresný súd pribral aj inú tlmočníčku a tlmočníka

(sťažovateľ proti nim tiež nevzniesol v konaní pred okresným súdom žiadne námietky) a

najvyšší súd súčasne uviedol, že nevyžaduje konanie v materinskom

jazyku, ako sa domáhal sťažovateľ, a ústavný súd nevidí v dôvodoch rozhodnutia

najvyššieho súdu žiadne iné procesné pochybenie, ktoré by malo mať za následok porušenie

jeho označených práv.

Okrem toho najvyšší súd dal vo svojom rozhodnutí primerane odpoveď

sťažovateľovi aj na iné dovolacie námietky, ktoré namietal v dovolaní, a to že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [ ], a aj na tieto

námietky sťažovateľa odpovedal jasne a zrozumiteľne. Rozhodnutie najvyššieho súdu je

teda presvedčivé a neexistuje žiadny relevantný dôvod na korekciu alebo zmenu jeho

rozhodnutia.

Ústavný súd preto v závere konštatoval, že medzi namietaným porušením základného

práva sťažovateľa zaručeného a v nadväznosti na to ani k porušeniu jeho

základných práv podľa a práv podľa a 3 písm. a) a e)

dohovoru a postupom všeobecných súdov (tak, ako to namietal sťažovateľ) nie je žiadna

príčinná súvislosť.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

3. Vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia sťažnosti konštatuje, že sťažovateľ napriek

tomu, že je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, svoju sťažnosť, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupmi a rozsudkami okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho

súdu v označených konaniach, vôbec vecne neodôvodnil (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), hoci toto základné právo namieta v petite svojej sťažnosti.

Sťažovateľ iba uvádza, že tieto všeobecné súdy porušili jeho základné právo podľa

.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

opätovne uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(obdobne , ).

Keďže sťažnosť sťažovateľa v tejto časti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti

podľa (obdobne napr. , ,

), ústavný súd ju preto z tohto dôvodu odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2012