Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)I. ÚS 38/96
PDF · 105.89 KB
No categories available
I. ÚS 38/96
- # -
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 17. júla 1996 predbežne prerokoval podnet ,
vo veci porušenia základných práv upravených v čl. 6,
čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a 4 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v
konaní pred Okresným a Krajským súdom v Banskej Bystrici a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva
upraveného v čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
2. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva
upraveného v čl. 6 a čl. 47 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred
Krajským súdom v Banskej Bystrici o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") dostal 24. mája 1996
podanie , označené ako "Podnet
na začatie konania pred ústavným súdom pre porušenie ústavných práv", ku ktorým
malo dôjsť v konaniach pred Okresným a Krajským súdom v Banskej Bystrici v
občianskoprávnej veci vedenej pod sp. zn. 14 C 2657/88-167, resp. 12 Co
2339/94. Z dôvodov v ňom uvedených jeho pisateľka žiadala, aby ústavný súd
rozhodol, že: "Odmietnutie žiadosti podnecovateľky na predvolanie svedkov ako to
vyplýva zo spisového materiálu č. k. 14 C 2657/88-167, odňatie práva tamtiež na
možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj prijatie tvrdenia
právneho zástupcu odporkyne o jeho vyššom postavení v konaní pred súdom a tiež
nezabezpečením súdneho tlmočenia výpovedí odporkyne je porušením
ústavného práva na prerokovanie právnej veci na území SR v štátnom jazyku podľa
- # -
čl. 6 a súčasne je aj porušením základných práv a slobôd, ktoré zaručuje Ústava
podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2".
V spresnení svojho podnetu na výzvu ústavného súdu z 1. júla 1996 jeho
pisateľka uviedla, že k porušeniu jej základného práva v konaní pred Okresným
súdom v Banskej Bystrici došlo 15. marca 1994 v dôsledku toho, že okresný súd
odmietol jej "prioritný návrh na predvolanie očitých svedkov". Z uvedeného postupu
vyvodzuje pisateľka podnetu porušenie svojho základného práva uvedeného v čl.
12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o namietaný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, pisateľka
podnetu uviedla, že k porušeniu jej základného práva došlo 8. septembra 1994
tým, že: "odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu komunikovala
so senátom Krajského súdu v jazyku, ktorému ani ja ani môj právny zástupca
nerozumieme". V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu čl. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý "explicitne stanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym
jazykom slovenský jazyk".
Konanie o podnete pred Ústavným súdom Slovenskej republiky začína jeho
prijatím na predbežnom prerokovaní v senáte ústavného súdu podľa 18 ods. 3
písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.
Pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd skúma, či sú splnené všetky
zákonom predpísané náležitosti upravené v 20 ods. 1 citovaného zákona a či
neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v
znení zákona č. 293/1995 Z. z. V uvedenom rozsahu Ústavný súd Slovenskej
republiky preskúmal podnet , a to osobitne v časti namietajúcej
porušenie základného práva pisateľky podnetu v konaní pred Okresným súdom
v Banskej Bystrici vedenom pod sp. zn. 14 C 2657/88-167 a osobitne pred Krajským
súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod spisovou značkou 12 Co 2339/94.
1. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu v Banskej Bystrici pisateľka podnetu
namietala, že v jeho dôsledku došlo k porušeniu jej základného práva uvedeného
v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (rovnosť účastníkov súdneho
konania), čl. 48 ods. 2 (právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom) a
čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (sloboda a rovnosť v dôstojnosti a
- # -
právach, resp. zákaz diskriminácie pri využívaní základných práv a slobôd). K ich
porušeniu malo dôjsť (podľa spresneného podnetu sťažovateľky) postupom
Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorým "odmietol jej prioritný návrh na
predvolanie očitých svedkov".
Ústavný súd Slovenskej republiky ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je
v konaní o podnete oprávnený zaoberať sa namietaným porušením základných práv
alebo slobôd tak, ako sú uvedené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky.
Ochrana iných ako základných práv nespadá do právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
Pisateľka podnetu na Ústavný súd Slovenskej republiky označila ako základné
práva, porušenie ktorých namietala, tie, ktoré sú upravené v čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods.
2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nesprávnosť v konaní Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorou malo dôjsť k
ich porušeniu, spočívala v tom, že nevyhovel žiadosti navrhovateľky na
predvolanie "prioritných" svedkov. Pri predbežnom prerokovaní podnetu Ústavný
súd Slovenskej republiky o. i. skúmal, či existuje priama príčinná súvislosť medzi
základným právom alebo slobodou, porušenie ktorého pisateľ podnetu na ústavný
súd namietal a označeným konaním, opomenutím alebo rozhodnutím štátneho
orgánu. Ak takáto priama príčinná súvislosť existuje (to znamená, že takýmto
konaním mohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva alebo slobody) a
podnet spĺňa aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd ho môže
prijať na ďalšie konanie. Ak však Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí
priamu príčinnú súvislosť medzi základným právom alebo slobodou a označeným
postupom štátneho orgánu, podnet odmietne pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, keďže takýto postup príslušného orgánu nemôže vôbec
spôsobiť porušenie základného práva alebo slobody.
Ústavný súd preto preskúmal, či označený postup Okresného súdu v Banskej
Bystrici je v priamej príčinnej súvislosti s tými základnými právami, ktoré označila
pisateľka podnetu, pričom existenciu takejto priamej príčinnej súvislosti nezistil.
Odmietnutie žiadosti súdom o predvolanie svedkov označených jedným z
účastníkov občianskoprávneho konania nemá totiž priamu príčinnú súvislosť (a
preto ani nemôže porušiť) základné právo "vyjadriť sa k všetkým vykonávaným
- # -
dôkazom" (čl. 48 ods. 2 ústavy), rovnosť účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 3 ústavy)
a ani čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žiadať o predvolanie svedkov
nemožno tiež považovať za základné právo občana v zmysle Ústavy Slovenskej
republiky.
Tým, že súd odmietol žiadosť účastníka konania na predvolanie ním
označených svedkov, nevznikla totiž priama príčinná súvislosť (a preto ani
nemohlo dôjsť k porušeniu) základného práva "vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom" (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Podobne
ani nebola porušená rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky. K jej porušeniu by došlo len vtedy, ak by všeobecný súd
jednému účastníkovi súdneho konania umožnil navrhnúť predvolanie svedkov, ale
druhému účastníkovi by takéto právo odoprel. Ústavný súd nezistil ani priamu
príčinnú súvislosť medzi označeným postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici
a článkom 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže tieto zaručujú zákaz
diskriminácie len tých základných práv, ktoré sú uvedené v druhej hlave Ústavy
Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu bol podnet v časti namietajúcej
porušenie označených základných práv v konaní pred Okresným súdom v Banskej
Bystrici odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, keďže
označeným postupom súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv pre
neexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi postupom súdu a konkrétnym
základným právom.
2. Pokiaľ ide o postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, pisateľka podnetu
uviedla, že v jeho dôsledku došlo k porušeniu čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky v
spojení s čl. 47 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, keďže "odporkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu komunikovala so senátom Krajského súdu
v jazyku, ktorému ani ja ani môj právny zástupca nerozumieme". Ústavný súd aj
túto časť podnetu preskúmal, a to z hľadiska toho, či sú splnené zákonom predpísané
náležitosti podnetu a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa 25 ods. 2 zákona
Ustanovenie 18 Občianskeho súdneho poriadku (Účastníci) uvádza, že účastníci
majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, medzi iným aj právo
- # -
konať pred súdom vo svojej materčine. Uplatnenie tohoto práva je výrazom ich
rovnosti v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Konanie, v ktorom
súd umožnil účastníkovi konania používať iný ako slovenský jazyk, nie je preto
porušením základného práva druhého účastníka konania na rovnosť v konaní a
ani čl. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ale naopak prejavom rovnosti účastníkov
konania, garanciu ktorej všeobecným súdom ukladá čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
Pisateľka podnetu na ústavný súd označila uvedený postup Krajského súdu v
Banskej Bystrici tiež za porušenie čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorý uvádza, že "Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa
odseku 2, má právo na tlmočníka".
Uvedený článok Ústavy Slovenskej republiky sa však vzťahuje na tých
účastníkov súdneho konania, ktorí neovládajú jazyk v ktorom sa konanie vedie, t. j.
slovenský jazyk. Právo na poskytnutie tlmočníka je súčasne podmienené
vyhlásením účastníka konania, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie.
K porušeniu základného práva pisateľky podnetu "nezabezpečením
súdneho tlmočenia výpovedi odporkyne" preto ani nemohlo dôjsť, keďže
zabezpečenie tlmočenia súdom je podmienené vyhlásením účastníka konania, že
neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Ústavný súd preskúmal zápisnicu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8. septembra 1994 a zistil, že žiaden z
účastníkov konania nevyhlásil, že neovláda jazyk, v ktorom sa súdne konanie vedie.
Keďže v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici nedošlo k uplatneniu
ústavnej podmienky spätej s uplatnením základného práva podľa čl. 47 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, nemohlo vôbec dôjsť ani k jeho porušeniu u
účastníkov konania.
Z uvedeného dôvodu Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol podnet
v časti namietajúcej porušenie základných práv postupom Krajského
súdu v Banskej Bystrici ako zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
opravný prostriedok.
- # -
V Košiciach 17. júla 1996
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Tibor Š a f á r i k
predseda senátu