Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 38/96

- # -

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 17. júla 1996 predbežne prerokoval podnet ,

vo veci porušenia základných práv upravených v čl. 6,

a 2, a 4 a v

konaní pred Okresným a Krajským súdom v Banskej Bystrici a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva

upraveného v a 2, a Slovenskej

republiky v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici o d m i e t a pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2. Podnet v časti namietajúcej porušenie základného práva

upraveného v a a 4 v konaní pred

Krajským súdom v Banskej Bystrici o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") dostal 24. mája 1996

podanie , označené ako "Podnet

na začatie konania pred ústavným súdom pre porušenie ústavných práv", ku ktorým

malo dôjsť v konaniach pred Okresným a Krajským súdom v Banskej Bystrici v

občianskoprávnej veci vedenej pod sp. zn. -167, resp. 12 Co

2339/94. Z dôvodov v ňom uvedených jeho pisateľka žiadala, aby ústavný súd

rozhodol, že: "Odmietnutie žiadosti podnecovateľky na predvolanie svedkov ako to

vyplýva zo spisového materiálu č. k. -167, odňatie práva tamtiež na

možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj prijatie tvrdenia

právneho zástupcu odporkyne o jeho vyššom postavení v konaní pred súdom a tiež

nezabezpečením súdneho tlmočenia výpovedí odporkyne je porušením

ústavného práva na prerokovanie právnej veci na území SR v štátnom jazyku podľa

- # -

a súčasne je aj porušením základných práv a slobôd, ktoré zaručuje

podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2".

V spresnení svojho podnetu na výzvu ústavného súdu z 1. júla 1996 jeho

pisateľka uviedla, že k porušeniu jej základného práva v konaní pred Okresným

súdom v Banskej Bystrici došlo 15. marca 1994 v dôsledku toho, že okresný súd

odmietol jej "prioritný návrh na predvolanie očitých svedkov". Z uvedeného postupu

vyvodzuje pisateľka podnetu porušenie svojho základného práva uvedeného v čl.

12 ods. 1 a 2 .

Pokiaľ ide o namietaný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, pisateľka

podnetu uviedla, že k porušeniu jej základného práva došlo 8. septembra 1994

tým, že: "odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu komunikovala

so senátom Krajského súdu v jazyku, ktorému ani ja ani môj právny zástupca

nerozumieme". V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu Slovenskej

republiky, ktorý "explicitne stanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym

jazykom slovenský jazyk".

Konanie o podnete pred Ústavným súdom Slovenskej republiky začína jeho

prijatím na predbežnom prerokovaní v senáte ústavného súdu podľa 18 ods. 3

písm. b) o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

Pri predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd skúma, či sú splnené všetky

zákonom predpísané náležitosti upravené v 20 ods. 1 citovaného zákona a či

neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa 25 ods. 2 v

znení V uvedenom rozsahu Ústavný súd Slovenskej

republiky preskúmal podnet , a to osobitne v časti namietajúcej

porušenie základného práva pisateľky podnetu v konaní pred Okresným súdom

v Banskej Bystrici vedenom pod sp. zn. -167 a osobitne pred Krajským

súdom v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod spisovou značkou .

1. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu v Banskej Bystrici pisateľka podnetu

namietala, že v jeho dôsledku došlo k porušeniu jej základného práva uvedeného

v (rovnosť účastníkov súdneho

konania), čl. 48 ods. 2 (právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom) a

a 2 (sloboda a rovnosť v dôstojnosti a

- # -

právach, resp. zákaz diskriminácie pri využívaní základných práv a slobôd). K ich

porušeniu malo dôjsť (podľa spresneného podnetu sťažovateľky) postupom

Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorým "odmietol jej prioritný návrh na

predvolanie očitých svedkov".

Ústavný súd Slovenskej republiky ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je

v konaní o podnete oprávnený zaoberať sa namietaným porušením základných práv

alebo slobôd tak, ako sú uvedené v druhej hlave .

Ochrana iných ako základných práv nespadá do právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

Pisateľka podnetu na Ústavný súd Slovenskej republiky označila ako základné

práva, porušenie ktorých namietala, tie, ktoré sú upravené v čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods.

2 a a 2 .

Nesprávnosť v konaní Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorou malo dôjsť k

ich porušeniu, spočívala v tom, že nevyhovel žiadosti navrhovateľky na

predvolanie "prioritných" svedkov. Pri predbežnom prerokovaní podnetu Ústavný

súd Slovenskej republiky o. i. skúmal, či existuje priama príčinná súvislosť medzi

základným právom alebo slobodou, porušenie ktorého pisateľ podnetu na ústavný

súd namietal a označeným konaním, opomenutím alebo rozhodnutím štátneho

orgánu. Ak takáto priama príčinná súvislosť existuje (to znamená, že takýmto

konaním mohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva alebo slobody) a

podnet spĺňa aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd ho môže

prijať na ďalšie konanie. Ak však Ústavný súd Slovenskej republiky nezistí

priamu príčinnú súvislosť medzi základným právom alebo slobodou a označeným

postupom štátneho orgánu, podnet odmietne pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, keďže takýto postup príslušného orgánu nemôže vôbec

spôsobiť porušenie základného práva alebo slobody.

Ústavný súd preto preskúmal, či označený postup Okresného súdu v Banskej

Bystrici je v priamej príčinnej súvislosti s tými základnými právami, ktoré označila

pisateľka podnetu, pričom existenciu takejto priamej príčinnej súvislosti nezistil.

Odmietnutie žiadosti súdom o predvolanie svedkov označených jedným z

účastníkov občianskoprávneho konania nemá totiž priamu príčinnú súvislosť (a

preto ani nemôže porušiť) základné právo "vyjadriť sa k všetkým vykonávaným

- # -

dôkazom" ( ), rovnosť účastníkov v konaní ( )

a ani a 2 . Žiadať o predvolanie svedkov

nemožno tiež považovať za základné právo občana v zmysle Slovenskej

republiky.

Tým, že súd odmietol žiadosť účastníka konania na predvolanie ním

označených svedkov, nevznikla totiž priama príčinná súvislosť (a preto ani

nemohlo dôjsť k porušeniu) základného práva "vyjadriť sa ku všetkým

vykonávaným dôkazom" ( ). Podobne

ani nebola porušená rovnosť účastníkov v konaní podľa

Slovenskej republiky. K jej porušeniu by došlo len vtedy, ak by všeobecný súd

jednému účastníkovi súdneho konania umožnil navrhnúť predvolanie svedkov, ale

druhému účastníkovi by takéto právo odoprel. Ústavný súd nezistil ani priamu

príčinnú súvislosť medzi označeným postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici

a článkom 12 ods. 1 a 2 , keďže tieto zaručujú zákaz

diskriminácie len tých základných práv, ktoré sú uvedené v druhej hlave

Slovenskej republiky.

Z uvedeného dôvodu bol podnet v časti namietajúcej

porušenie označených základných práv v konaní pred Okresným súdom v Banskej

Bystrici odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, keďže

označeným postupom súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv pre

neexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi postupom súdu a konkrétnym

základným právom.

2. Pokiaľ ide o postup Krajského súdu v Banskej Bystrici, pisateľka podnetu

uviedla, že v jeho dôsledku došlo k porušeniu v

spojení s a 4 , keďže "odporkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu komunikovala so senátom Krajského súdu

v jazyku, ktorému ani ja ani môj právny zástupca nerozumieme". Ústavný súd aj

túto časť podnetu preskúmal, a to z hľadiska toho, či sú splnené zákonom predpísané

náležitosti podnetu a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa 25 ods. 2 zákona

č.

Ustanovenie 18 (Účastníci) uvádza, že účastníci

majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, medzi iným aj právo

- # -

konať pred súdom vo svojej materčine. Uplatnenie tohoto práva je výrazom ich

rovnosti v zmysle . Konanie, v ktorom

súd umožnil účastníkovi konania používať iný ako slovenský jazyk, nie je preto

porušením základného práva druhého účastníka konania na rovnosť v konaní a

ani , ale naopak prejavom rovnosti účastníkov

konania, garanciu ktorej všeobecným súdom ukladá Slovenskej

republiky.

Pisateľka podnetu na ústavný súd označila uvedený postup Krajského súdu v

Banskej Bystrici tiež za porušenie ,

ktorý uvádza, že "Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa

odseku 2, má právo na tlmočníka".

Uvedený článok sa však vzťahuje na tých

účastníkov súdneho konania, ktorí neovládajú jazyk v ktorom sa konanie vedie, t. j.

slovenský jazyk. Právo na poskytnutie tlmočníka je súčasne podmienené

vyhlásením účastníka konania, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie.

K porušeniu základného práva pisateľky podnetu "nezabezpečením

súdneho tlmočenia výpovedi odporkyne" preto ani nemohlo dôjsť, keďže

zabezpečenie tlmočenia súdom je podmienené vyhlásením účastníka konania, že

neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Ústavný súd preskúmal zápisnicu

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8. septembra 1994 a zistil, že žiaden z

účastníkov konania nevyhlásil, že neovláda jazyk, v ktorom sa súdne konanie vedie.

Keďže v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici nedošlo k uplatneniu

ústavnej podmienky spätej s uplatnením základného práva podľa čl. 47 ods. 4

, nemohlo vôbec dôjsť ani k jeho porušeniu u

účastníkov konania.

Z uvedeného dôvodu Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol podnet

v časti namietajúcej porušenie základných práv postupom Krajského

súdu v Banskej Bystrici ako zjavne neopodstatnený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať

opravný prostriedok.

- # -

V Košiciach 17. júla 1996

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Tibor Š a f á r i k

predseda senátu