Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-295-2018.pdf
PDF · 142.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/295/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov: 1/ H. V.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., C. XX, 2/ K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., Č.K. X, 3/ Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v V., Č. X, všetci zastúpení JUDr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Krmanova 1, IČO: 31 819 796 proti žalovanému: GREF Košice, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Hlavná 64, IČO: 50728679, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Vasiľ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 240 482, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23. novembra 2017 č.k. 36C/161/2012 - 166 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách štátu.
Žalobcom v 1. až 3. rade priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že: I/ zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľností - stavby so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie L. Y., obec V. - L., okres V. K., - stavby so súpisným č. XXXX- chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie L. Y., obec V. - L., okres V. K., spočívajúce v práve prechodu peši cez nehnuteľnosť parcelného č. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere 887 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Č., obec V. - L., okres V. K., v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. 2/2011 na zriadenie vecného bremena zo dňa 3.4.2012 vyhotoviteľa Logik Display, s.r.o., Podtatranského 9, Košice, IČO: 36 59 42 96, úradne overeného dňa 12.4.2014 Správou katastra Košice, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, II/ žalobcovia 1. až 3. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 415 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, III/ priznáva žalobcom 1. až 3. náhradu trov konania v rozsahu 100 % a IV/ štát nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vyhovel tak v celom rozsahu žalobe žalobcov, ktorou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľností - stavby so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie L. Y., obec V. - L., okres V. K., - stavby so súpisným č. XXXX- chata, postavenej na parcele č. XXXX/3, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie L. Y., obec V. - L., okres V. K., spočívajúce v práve prechodu peši cez nehnuteľnosť parcelného č. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere 887 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územie Č., obec V. - L., okres V. K., v rozsahu, v akom je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v Geometrickom pláne č. 2/2011 na zriadenie vecného bremena zo dňa 3.4.2012 vyhotoviteľa Logik Display, s.r.o., Podtatranského 9, Košice, IČO: 36 59 42 96, úradne overeného dňa 12.4.2014 Správou katastra Košice, a žiadali, aby boli zaviazaní k povinnosti nahradiť žalovanému za zriadenie vecného bremena úhradu vo výške 415 eur.
3. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcov v žalobe i v priebehu sporu, že: a/ žalobkyňa 1. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parcely KNC č. XXXX/X, druh: záhrady o výmere 864 m2, parcely XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a stavby so súpisným číslom XXXX - chata, postavenej na parcele KNC č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L. Y., obec V. - L., okres V. K., žalobcovia 2. a 3. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. KNC č. XXXX/X, druh: záhrady o výmere 347 m2, parc. KNC č. XXXX/X, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a stavby so súpisným č. XXXX- chata postavenej na parcele KNC č. XXXX/X v podiele 1/1, zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. L. Y., obec V. - L., okres V. K., a žalovaný je výlučným vlastníkom parc. č. KNC XXXX/2, druh: ostatné plochy o výmere 887 m2 , zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Č., obec V. - L., okres V. K., ktorá je priľahkým pozemkom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, b/ žalobcovia dlhodobo ako jedinú prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam využívajú vyšliapaný chodník nachádzajúci sa na parc. KNC č. XXXX/X o výmere o 887 m2, druh: ostatné plochy, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. Č., obec V. - L., okres V. K., c/ napriek snahám žalovaný bez vyššieho vysvetlenia nepristúpil k uzatvoreniu dohody o zriadení vecného bremena, d/ geometrický plán vypracovaný za účelom vymedzenia vecného bremena - práva prechodu cez nehnuteľnosť žalovaného vychádza z aktuálneho skutkového stavu, t.j. odzrkadľuje existenciu súčasného prístupového chodníka k nehnuteľnostiam žalobcov a e/ všeobecná hodnota vecného bremena bola ocenená sumou 415 eur znaleckým posudkom č. 68/2012 zo dňa 27.4.2012, vypracovaným Ing. Jozefom Murínom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti, za účelom ocenenia zriadenia vecného bremena, f/ žalobcovia sa nestotožňujú s obranou žalovaného spočívajúcou v tom, že žalobcovia majú prístup k svojím stavbám aj cez iné parcely, resp. cez parcelu č. XXXX poukazujúc na to, že ostatné parcely ako aj parcela, na ktorú poukazoval žalovaný, sú v danej lokalite oplotené, pričom oplotenie je realizované s betónovými opornými múrmi a akákoľvek alternatíva by bola spojená s neprimeraným stavebným zásahom, g/ žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval akým iným konkrétnym spôsobom by prichádzalo do úvahy zriadiť vecné bremeno - právo prechodu k dotknutým nehnuteľnostiam a nepredniesol žiadny relevantný návrh vo vzťahu k inému zriadeniu vecného bremena práva prechodu, h/ obrana žalovaného spočívajúca v jeho tvrdeniach o výstavbe v danej lokalite neobstojí, poukazujúc na to, že žiadna výstavba doposiaľ v danej lokalite realizovaná nebola, i/ z vyhotoveného geometrického plánu vyplýva, že zriadenie vecného bremena bolo navrhnuté tak, aby sa minimalizoval akýkoľvek zásah do práv žalovaného, j/ odkazom na predchádzajúcu projektovú dokumentáciu právneho predchodcu žalovaného
- obchodnej spoločnosti Contrat SK, s.r.o., na mieste, kde sa navrhuje zriadiť vecné bremeno - právo prechodu, bol aj podľa projektovej dokumentácie právneho predchodcu žalovaného navrhnutý obslužný chodník, čo korešponduje s podanou žalobou a preukazuje minimalizáciu zásahov do vlastníckych práv žalovaného, k/ v súčasnosti žalovaný predmetný pozemok nemá nijakým spôsobom oplotený, ohradený, nie je potrebné vykonávať žiadne stavebné úpravy, resp. stavebné zásahy na to, aby sa vecné bremeno mohlo realizovať v zmysle podanej žaloby.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal i na obranu žalovaného (právneho predchodcu žalovaného
- spoločnosť Contrat SK, s.r.o. so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 43 784 712) založenú na tvrdení, že: a/ prechod cez pozemok žalovaného nie je jediným technicky možným spôsobom ako tvrdia žalobcovia v žalobe, lebo prístup k stavbám žalobcov je technicky možný aj cez iné parcely vo vlastníctve tretích osôb, b/ žalovaný v lokalite k. ú. Čermeľa plánuje nadštandardnú bytovú výstavbu a v tesnej blízkosti kauzálneho pozemku sa uvažuje s umiestnením terás patriacich k jednotlivým bytom, projekt počíta s oplotením bytového komplexu za účelom zabezpečenia ochrany a zabezpečenia súkromia pre jeho rezidentov a v blízkosti oplotenia je plánované podzemné uloženie inžinierskych sietí, a preto je pre žalovaného neprijateľné, aby terasy rezidentov boli zároveň aj miestom s právom prechodu pre tretie osoby (žalobcov), c/ vecné bremeno núti žalovaného posunúť oplotenie areálu, aby prípadný prechod nešiel v rámci areálu, ale za ním, čo znamená jednak zníženie plochy samotnej terasy, a tak aj jej hodnoty, a vyvoláva zároveň aj nutnosť preloženia (posunutia) plánovaných potrebných inžinierskych sieti (potrubí), d/ je potrebné zohľadniť aj ekonomické dôsledky vecného bremena a žalovaného, t.j. náklady spojené s úpravou projektu, ktorých výška nepochybne mnohonásobne presiahne hodnotu,
ktorú za zriadenie vecného bremena ponúkajú žalobcovia, e/ vecné bremeno neprimerane znevýhodní žalovaného na úkor žalobcov a znehodnotí jeho plánovanú investíciu.
5. Konštatoval, že v priebehu konania došlo k zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti parcelného č. XXXX/X, k. ú. Č. zo spoločnosti Contrat SK, s.r.o. najprv na fyzickú osobu - P. F., Z. L. XX T. E. X, Y., Španielske kráľovstvo, titul nadobudnutia - Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-308/15 zo dňa 3.2.2015, následne na ďalšiu fyzickú osobu - Y. C. R. T. C.. Y., E.. K. K. C.. E. V., M., Marocké kráľovstvo, titul nadobudnutia - Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy, Notárska zápisnica N 299/2016, Nz 17832/2016, NCRIs 18340/2016, V 5513/2016 zo dňa 25.7.2016 v.z. 141/2016 a následne na žalovaného - spoločnosť GREF Košice, s.r.o., titul nadobudnutia rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-3163/2017 zo dňa 30.3.2017, o čom súd naposledy rozhodol uznesením zo dňa 22.5.2017 č.k. 36C/161/2012 - 136 tak, že vyhovel návrhu žalobcov, aby na miesto žalovaného Y. C. R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. K. N. C.. E. V., M., Marocké kráľovstvo vstúpil: GREF Košice, s.r.o., so sídlom Hlavná 64, 040 01 Košice, IČO: 50 728 679, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2017. Žalovaný svoju obranu prezentoval na pojednávaní konanom dňa 23.11.2017 poukazujúc na obranu právneho predchodcu žalovaného - spoločnosti Contrat SK, s.r.o. s tým, že doplnil, že žalovaný má zato, že žalobcovia majú aj iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, konkrétne cez parcelu č. 5915 vo vlastníctve K.. N. N. a K.. R. N..
6. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že žalobkyňa 1. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - stavby so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele KNC č. XXXX/ X, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie L. Y., obec V. - L., okres V. K., žalobcovia 2. a 3. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - stavby so súpisným č. XXXX- chata, postavenej na parcele KNC č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie L. Y., obec V. - L., okres V. K., žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KNC č. XXXX/X, druh: ostatné plochy o výmere 887 m2, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Č., obec V. - L., okres V. K. a ktorý je priľahlým pozemkom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, ako i že časť pozemku vo vlastníctve žalovaného žalobcovia využívajú ako prístup k stavbám v ich vlastníctve, pričom žalobcovia ako vlastníci predmetných nehnuteľností nemajú právne zabezpečený prístup k ich stavbám - chatám, a iný prístup na pozemky žalobcov a k ich stavbám nie je. Zistil tiež, že žalobcovia si pre účely zriadenia vecného bremena dali vypracovať geometrický plán č. 2/2011 zo dňa 3.4.2012 na zriadenie vecného bremena - práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu a ktorý vyhotovil Logic Display, s.r.o. Podtatranského 9, Košice, IČO: 36 594 296, a ktorý úradne overila Správa katastra Košice dňa 12.4.2012, z ktorého vyplýva, že žalobcovia k svojim nehnuteľnostiam, stavbám žiadajú zriadiť vecné bremeno práva prechodu cez pozemok XXXX/X v prospech vlastníkov pozemkov parc. č. XXXX/X E. XXXX/X nachádzajúcich sa v k. ú. L. Y., a to v rozsahu, v akom je prechod vyznačený v predmetnom geometrickom pláne a zároveň si žalobcovia dali pre účely vyčíslenia výšky odplaty za zriaďované vecné bremeno vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. Jozefom Murínom, ktorý v posudku č. 68/2012 zo dňa 27.4.2012 vyčíslil všeobecnú hodnotu vecného bremena práva prechodu peši cez pozemok vo vlastníctve žalovaného v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 2/2011 na sumu 415 eur.
7. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie i z výpovedí žalobcov, že títo ako vlastníci stavieb na prechod k týmto stavbám využívajú prístupovú cestu, ktorá sa nachádza na parcele vo vlastníctve žalovaného, ktorý v súčasnosti oplotený nie je, túto využívajú dlhodobo viacej ako 20 rokov, prístupová cesta, tak ako je vymedzená v geometrickom pláne č. 2/2011, nezasahuje ani do projektu výstavby právneho predchodcu žalovaného, iný prístup k svojím stavbám nemajú, nakoľko nad stavbou v bezpodielovom vlastníctve žalobcov 2. a 3. sa nachádza parcela, ktorá je oplotená a má zriadené betónové oporné múriky a nad stavbou vo vlastníctve žalobkyne 1. sa nachádzajú stavby jednak vo vlastníctve žalobcov 2. a 3. a jednak parcela, na ktorú poukazoval žalovaný a ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve manželov N., parcela, resp. stavba v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 2. a 3. je oplotená, tiež sa tam nachádzajú betónové oporné múry. Z obhliadky vykonanej súdom na mieste samom súd zistil, že žalobcovia sa k svojím nehnuteľnostiam - stavbám dostávajú po ulici L. a následne z tejto ulice schádzajú popri oploteniu parc. č. XXXX, žalobcovia 2. a 3. hneď k svojej nehnuteľnosti a žalobkyňa 1. popri nehnuteľnosti žalobcov 2. a 3. k svojej nehnuteľnosti. Všetky tieto parcely sú oplotené, pričom popri oplotení je vyšliapaný chodník, ktorý slúži ako prístupová cesta žalobcov k ich nehnuteľnostiam, stavbám a táto cestička sa nachádza na parcele, ktorá vlastnícky patrí žalovanému. Z obhliadky vyplynul jednoznačný záver, že žalobcovia iný prístup k svojím nehnuteľnostiam nemajú, tak parcely žalobcov ako aj parcela č. XXXX, na ktorú poukazoval žalovaný, je oplotená, tieto parcely
a na nich postavené stavby - chaty sa nachádzajú v svahovitom teréne, a na ktorých pozemkoch sú postavené oporné betónové múry.
8. Po právnom posúdení sporu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, odkazom na článok 20 ods. 1, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.8.2005 sp. zn. 25Cdo/231/2004 dospel súd k záveru, že žalobcovia žalobou o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného splnili základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby a to, že ako vlastníci stavby nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je pozemkom susediacim s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov), ktorý umožňuje prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Dôvodil, že zriadeniu práva nevyhnutnej cesty vo forme vecného bremena nebráni ani fakticky užívací stav, teda ani to, že žalovaný nebráni žalobcom v prístupe k ich nehnuteľnostiam - stavbám, pričom neobstojí obrana žalovaného, že žalobcovia k svojím stavbám sa môžu dostať aj cez pozemok iný, konkrétne cez parcelu č. XXXX, v súčasnosti vo vlastníctve K.. N. N. a K.. R. N.. Zo skutočnosti, že stavby postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov sa nachádzajú v svahovitom teréne, tieto majú žalobcovia oplotené a jednotlivé stavby sú okrem oplotenia oddelené aj opornými múrikmi, to platí aj pre parc. XXXX v k. ú. L. Y., súd prvej inštancie vyvodil, že náklady spojené so zriadením cesty cez parcelu č. XXXX by boli neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá zriadením vecného bremena bude spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku. Dodal, že právo prechodu - právo cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného, kopíruje dlhodobý stav prechodu vlastníkov stavieb, žalovaný doposiaľ nemá oplotený pozemok, ktorý mu vlastnícky patrí a cez ktorý súd zriadil vecné bremeno - právo prechodu, ktoré je vyznačené v geometrickom pláne č. 2/2011 zo dňa 3.4.2012, úradne overeného Správou katastra dňa 12.4.2012, ide o minimálny zásah do vlastníckych práv žalovaného, ktorý nezasahuje do práv žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku nad obvyklú mieru. Vychádzajúc zo žalovaným nepopretých tvrdení žalobcov, t.j. skutkových tvrdení nesporných ( § 151 ods. 1 CSP ), že doposiaľ sa na pozemku vlastnícky patriacom žalovanému neuskutočňuje žiadna „plánovaná“ výstavba, cesta cez pozemok žalovaného k stavbám žalobcom tak ako je zakreslená a vyznačená v geometrickom pláne jednak kopíruje faktický stav, ktorý tu trvá niekoľko rokov a jednak s poukazom na projektovú dokumentáciu právneho predchodcu žalovaného spoločnosti Contrat SK, s.r.o. na mieste, kde sa navrhuje zriadiť vecné bremeno - právo prechodu, bol navrhnutý obslužný chodník, prvoinštančný súd usúdil, že obrana žalovaného založená na tvrdení o narušení jeho plánovanej výstavby, resp. stavebnej činnosti, neobstojí, naviac žalovaný bližšie túto obranu nezdôvodnil. Vzhľadom na fakt, že žalovaný nevzniesol žiadne námietky voči výške náhrady za zriadenie vecného bremena stanovenej v znaleckom posudku č. 68/2012 zo dňa 27.4.2012 vypracovaného Ing. Jozefom Murínom, uložil povinnosť žalobcom 1. až 3. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 415 eur, majúc ju za primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia tohto práva v prospech vlastníka stavby trpí a poukazom na fakt, že žalovaný voči výške náhrady nemal námietky.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že priznal žalobcom v spore úspešným v celom rozsahu nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Výrok o trovách štátu odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 155 ods. 1 a 2 CSP, čl.12 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 1996, sp. zn. I. ÚS 38/96 a skutočnosťou, že právny predchodca žalovaného - Y. C. R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom E.. K. N. C.. E. V., M., Marocké kráľovstvo ako občan Marockého kráľovstva neovládal jazyk slovenský, preto v súlade § 155 CSP súd pribral prekladateľa Ing. Omara Aldahoula, bytom T. U. X, V. a náklady, ktoré vznikli prekladateľovi v súvislosti s realizáciou prekladu súdnych rozhodnutí z jazyka slovenského do jazyka arabského vo výške 272,88 eur boli uhradené prekladateľovi z prostriedkov štátu v zmysle uznesenia zo dňa 21.10.2016 č.k. 36C/161/2012 - 123, právoplatného dňa 2.11.2016 a štátu tak vznikli trovy spojené s prekladom.
11. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o trovách štátu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) g) a h) CSP. Navrhol zrušiť rozsudok v jeho napadnutých výrokoch I/, II/ a III/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti výrokov I/ a II/ zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamieta a vo vzťahu
k výroku č. III/ zmenil rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný označil napadnuté rozhodnutie za nesprávne, nakoľko súd sa v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného. Žalovaný mal za to, že nie sú splnené podmienky, ktoré pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu ustanovuje § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), pričom metodika rozhodovania uvedená v odôvodnení rozsudku, t.j. že súd zobral pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva žalovaného ako vlastníka dotknutého pozemku, zohľadnil spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku, prihliadal aj na to, aby stavbu bolo možné riadne užívať a aby vlastník pozemku, cez ktorý má právo cesty viesť, bol obmedzený čo najmenej, je v rozpore s výrokom rozhodnutia, keďže ten zjavne neberie do úvahy mieru zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný zopakoval, že nároky žalobcov sú zjavne nedôvodné, keďže prístup k nehnuteľnostiam - stavbe so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele č. XXXX/X a stavbe so súpisným č. XXXX - chata, postavenej na parcele č. XXXX/X je technicky možný aj cez iné parcely, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného, a teda právo prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného - parcelného č. XXXX/X nie je jediným technicky možným riešením, ako i že zriadenie vecného bremena, tak ako je uvedené v predmetnom rozsudku, priamo odporuje ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže je zjavne neproporcionálne. Na tomto mieste žalovaný opätovne podčiarkol, že „pre katastrálne územie Č. a lokalitu, kde sa nachádza pozemok žalovaného - parcelného č. XXXX/X, realizuje žalovaný nákladný investičný projekt - nadštandardnú bytovú výstavbu, pričom práve na spornom pozemku sa počíta s vybudovaním priľahlých terás, patriacich k jednotlivým bytovým jednotkám. Keďže sa v tomto prípade jedná o nadštandardnú bytovú výstavbu, investičný projekt počíta s oplotením celého bytového komplexu, a to za účelom komfortu a zabezpečenia ochrany a súkromia pre budúcich rezidentov. V blízkosti plánovaného oplotenia sa navyše uvažuje o uložení inžinierskych sietí, tak ako je obvyklé napr. aj u iných projektovaných individuálnych bytových zástavbách“. Žalovaný mal za to, že uvedené vecné bremeno spôsobom nad prijateľnú mieru zasahuje do výkonu jeho vlastníckych práv, keďže by bol nútený posunúť oplotenie areálu, aby prechod cez pozemok nebol situovaný v areáli bytovej výstavby, ale za ním, čo by pre žalovaného znamenalo zníženie lukratívnosti a hodnoty bytových jednotiek, keďže by došlo k výraznému zníženiu plochy plánovaných priľahlých terás a zmena by si vyžiadala aj prekládku naplánovaného vedenia inžinierskych sietí, a teda náklady na náhradu za zriadené vecné bremeno sú v zjavnom nepomere s ekonomickými dôsledkami zmien v naplánovanej investičnej výstavbe. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje ani s názorom súdu tak, ako je uvedený v bode 21 odôvodnenia a upozornil, že investičný projekt v takom rozsahu si vyžaduje realizáciu v niekoľkých etapách, pričom žalovaný disponuje pre uvedený projekt nadštandardnej bytovej výstavby stavebným povolením, ktoré počíta s realizáciou stavebných prác v troch samostatných etapách. V súčasnej dobe prebiehajú prípravné práce na stavebných pozemkoch, v rámci ktorých je aj dotknutý pozemok, parcela XXXX/X a opäť zdôraznil, že vhodnejší prístup k pozemkom žalobcov vedie cez pozemok parc. č. XXXX o výmere 1047 m2, v kat. území L. Y., obec V. - L., okres V. K., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, ktorý sa nachádza v bezpodielovom vlastníctve K.. N. N., nar. XX.X.XXXX a K.. R. N., rod. V.. nar. X.XX.XXXX, označiac argumentáciu súdu, týkajúcu sa uvedenej alternatívy prechodu cez pozemok parc. č. XXXX, za neodôvodniteľnú a zjavne v rozpore s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, „keďže tomu sa javí v porovnaní so zmenou projektovej dokumentácie nákladnej investičnej výstavby a znehodnotením plánovaných bytových jednotiek ako menší zásah - úprava oplotenia a oporných múrikov na sporných pozemkoch“, z ktorých dôvodov podľa žalovaného nie sú naplnené zákonné predpoklady, ktoré pre zriadenie vecného bremena súdom ustanovuje § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo existuje vhodnejšia alternatíva prístupu k pozemkom žalobcov, a to cez pozemok parc. č. XXXX.
12. Žalobcovia v replike na odvolanie žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny, keďže súd, vychádzajúc z náležite zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil a správne rozhodol, keď v súlade s právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov zriadením vecného bremena - práva prechodu peši cez nehnuteľnosť žalovaného, potvrdil faktický stav. Poukazom na v konaní vykonané dôkazy preukazujúce dôvodnosť podanej žaloby, najmä súdom vykonanú obhliadku, geometrický plán č. 2/2011 vyhotoviteľa Logic Display, s.r.o. zo dňa 3.4.2012, znalecký posudok č. 68/2012 zo dňa 27.4.2012 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Murinom, žalobcovia podčiarkli, že tvrdenie žalovaného o technickej možnosti prechodu aj cez iné parcely, je tvrdením všeobecným a žiadnym spôsobom nepreukázaným, rovnako ako tvrdenie žalovaného o neproporcionalite zriadenia vecného bremena súdom. Zdôraznili, že z vykonaného dokazovania je
zrejmé splnenie všetkých zákonných podmienok na zriadenie vecného bremena súdom v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako i realizácia požiadavky minimalizácie zásahu do vlastníckeho práva žalovaného tak z hľadiska jeho rozsahu - právo prechodu peši v šírke 1 meter), ako aj jeho lokalizácie - na hranici dotknutého pozemku, a zároveň bolo ustálené, že žiadna iná možnosť pre zriadenie vecného bremena neprichádza v tomto prípade do úvahy (prístup stavby nemožno zabezpečiť inak). Uviedli, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz, nerozporoval plochu vymedzenú v geometrickom pláne č. 2/2011 určenú ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam a rovnako ani výšku náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 415 eur určenú znaleckým posudkom č. 68/2012, ktoré skutočnosti ako za nesporné určil i prvoinštančný súd v bode 22 odôvodnenia rozsudku. Doplnili, že argumentácia žalovaného v bode 2.6. odvolania je bez akejkoľvek relevancie, nakoľko sa ani v deň doručenia odvolania žalovaného nerealizovala žiadna výstavba, žalovaný žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o realizácii investičného projektu žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom žalovaný bol o predmete súdneho konania, vrátane rozsahu a lokalizácie vecného bremena na základe jeho žiadosti informovaný v marci 2017, teda ešte predtým, ako danú nehnuteľnosť nadobudol od jeho právneho predchodcu, a nerozporoval ani tvrdenie žalobcov, že v projektovej dokumentácii právneho predchodcu žalovaného (Contrat SK, s.r.o.) je predmetná časť pozemku žalovaného určená a navrhnutá ako obslužný chodník, ktorého plocha je totožná zo súdom vymedzenou plochou zriadeného vecného bremena v prospech žalobcov, kopírujúcou pešiu prístupovú cestu využívanú žalobcami na prístup k svojim nehnuteľnostiam už viac ako 20 rokov. Za nepravdivé, účelové a nepodložené žiadnym relevantným dôkazom označili žalobcovia tvrdenie žalovaného, že vecné bremeno žalovaného neprimerane znevýhodní a závažným spôsobom znehodnotí jeho plánovanú investíciu.
13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k replike žalobcov na jeho odvolanie uviedol, že zotrváva na všetkej argumentácii prezentovanej v konaní pred súdom prvej inštancie a v podanom odvolaní, majúc za to, že zriadenie vecného bremena rozsudkom súdu, tak ako to bolo učinené v prejednávanej veci je neproporciálne a nezodpovedá skutkovým pomerom, lebo by bol nútený posunúť oplotenie areálu aby prechod cez pozemok nebol situovaný v areáli bytovej výstavby, ale za ním, čo by znamenalo zníženie lukratívnosti a hodnoty bytových jednotiek, keďže by došlo k výraznému zníženiu plochy plánovaných priľahlých terás a tiež prekládku naplánovaného vedenia inžinierskych sietí. Upozornil, že síce nebol účastný obhliadky v teréne vykonanej v rámci tohto súdneho konania, pretože v tom čase nebol účastníkom súdneho konania, pozná však miestne pomery, nakoľko v danej lokalite vykonáva investičnú a stavebnú činnosť. Súdu vytkol, že nevzal do úvahy skutočnosť, že pre pozemok, ktorý má byť zaťažený (parc. č. XXXX/X) je vydané záväzné stavebné povolenie a teda nie je možné obmedzovať činnosti na tejto parcele a iný pozemok (parc. č. XXXX) nemá žiadne iné budúce využitie. Rozhodnutie súdu sa podľa žalovaného javí ako neproporciálne, a z toho dôvodu vecne nesprávne pri porovnaní, že žalovaný je jednostranne zaťažený, na úkor toho, aby žalobcovia nemuseli upravovať svoje ploty, resp. oporné múry a zriadenie vecného bremena zasahuje do plánovanej a právoplatne povolenej stavebnej činnosti žalovaného a na pozemku žalobcov a tiež na susednom pozemku, cez ktorý je možné zriadiť alternatívny prístup (t.j. parc. č. XXXX) sú v súčasnosti postavené chaty a nie je na nich plánovaná a ani povolená žiadna iná stavebná činnosť. Dodal, že sa oboznámil s obsahom celého súdneho spisu až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou kúpil sporný (zaťažený) pozemok.
14. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom v § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené. Argumenty uvedené žalovaným v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutých výrokov rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Rozsudok je v časti napadnutej odvolaním žalovaného vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody preskúmavanej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
16. V posudzovanom prípade žalovaný odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) g) a h) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku (okrem jeho výroku o trovách štátu, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a nestal sa tak predmetom odvolacieho prieskumu odvolacím súdom) dospel k záveru, že tieto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.
18. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore.
19. V prvom rade odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú žalovaného námietku, že súd sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného, a preto nemôže byť napadnuté rozhodnutie považované za správne.
20. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je v jeho napadnutých výrokoch zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v § 220 ods. 2 CSP, keďže súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Účinné zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery, na základe ktorých žalobe žalobcov vyhovel, sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Všetky námietky podľa kontextu v rámci odvolania, vyjadrujú skôr nesúhlas žalovaného s odôvodnením napadnutého rozsudku a hodnotením vykonaných dôkazov. Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu v časti vyhodnotenia ako neopodstatnenej obrany žalovaného je odrazom tvrdení žalovaného prezentovaných v priebehu sporu na súde prvej inštancie a dodáva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, bezpochyby patriace medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého judikatúra ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, pretože špecifická odpoveď sa vyžaduje len na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (por. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Súd je teda povinný uviesť dôvody pre svoje rozhodnutie, avšak táto povinnosť nemôže byť chápaná ako príkaz predložiť detailnú odpoveď na každý argument, ktorý strana sporu v konaní uvedie. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia súdu (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 188/06).
21. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka).
22. Odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne aplikoval ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v
práve cesty cez priľahlý pozemok, ktoré i správne vyložil, ak uzavrel, že žalobcovia splnili základné hmotnoprávne podmienky úspešnosti žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného a to, že ako vlastníci stavby nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je pozemkom susediacim s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov), ktorý umožňuje prístup k stavbe a prístup žalujúcich vlastníkov k ich stavbe nemožno zabezpečiť inak. Náležite pritom súd vzal na zreteľ, že ide o vážny zásah do práva žalovaného ako vlastníka dotknutého pozemku, adekvátne zohľadnil spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje žalujúcim vlastníkom stavby a ujmou, ktorá vznikne zriadením cesty žalovanému ako vlastníkovi zaťaženého pozemku, adekvátne prihliadajúc aj na to, aby žalovaný ako vlastník pozemku, cez ktorý má právo prechodu viesť, bol obmedzený čo najmenej. Odvolaciu námietku žalovaného, založenú na tvrdení, že uvedená metodika rozhodovania prvoinštančného súdu je „v rozpore s výrokom rozhodnutia, keďže ten zjavne neberie do úvahy mieru zásahu do vlastníckeho práva žalovaného“, tak nemožno vyhodnotiť ako opodstatnenú, a to najmä ak v tomto smere žalovaný vo svojom odvolaní bez ďalšieho jedine tvrdil, že zriadenie vecného bremena odporuje ustanoveniu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže je zjavne neproporcionálne, zopakujúc pritom svoju argumentáciu na súde prvej inštancie, že na spornom pozemku žalovaný počíta do budúcna s vybudovaním priľahlých terás, patriacich k jednotlivým bytovým jednotkám, s oplotením celého bytového komplexu a uvažuje o uložení inžinierskych sietí, avšak bez toho, aby na tieto svoje tvrdenia predložil dôkaz.
23. Odvolací súd je v zhode s prvoinštančným súdom i so žalobcami v ich vyjadrení k odvolaniu žalovaného v tom, že v danom prípade bola splnená požiadavka minimalizácie zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, a to tak z hľadiska jeho rozsahu, nakoľko sa jedná o právo prechodu peši v šírke 1 meter, ako aj jeho lokalizácie - na hranici dotknutého pozemku žalovaného, ktorý v priebehu sporu nijako nerozporoval plochu vymedzenú v geometrickom pláne č. 2/2011 určenú ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobcov a rovnako ani výšku náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 415 eur určenú znaleckým posudkom č. 68/2012, ktoré skutočnosti ako za nesporné určil i prvoinštančný súd v bode 22 odôvodnenia rozsudku. Za daného stavu nemožno preto uzavrieť, že súd prvej inštancie nerešpektoval princíp proporcionality, ak v súlade s dlhodobým faktickým stavom zriadil vecné bremeno spočívajúceho v práve prechodu peši cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného, ktorý ho doposiaľ nemá oplotený, správne pritom vychádzajúc z úsudku, že žiadna iná možnosť pre zriadenie vecného bremena neprichádza v tomto prípade do úvahy (prístup stavby nemožno zabezpečiť inak). Žalovaný v tomto smere nedôvodne namietal, že vo vzťahu k otázke, či prístup žalujúcich vlastníkov stavieb možno zabezpečiť aj inak ako navrhovaným zriadením vecného bremena, súd prvej inštancie nezohľadnil, že prístup k nehnuteľnostiam žalobcov je technicky možný aj cez iné parcely, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného, a teda právo prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného nie je jediným technicky možným riešením, pokiaľ na toto svoje tvrdenie nepredložil žiaden dôkaz a neuniesol tak dôkazné bremeno tak, ako to v odôvodnení rozsudku konštatoval súd prvej inštancie, a z dôvodov, ako ich rozviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
24. Ak totiž žalovaný tvrdil, že žalobcovia k svojím stavbám sa môžu dostať aj cez pozemok iný, bolo na žalovanom, aby toto svoje tvrdenie preukázal. Záver o neunesení dôkazného bremena žalovaným na tvrdenie o možnosti žalobcov zabezpečiť prístup k svojim nehnuteľnostiam inak ako prechodom peši cez pozemok žalovaného (konkrétne cez parcelu č. XXXX, v súčasnosti vo vlastníctve K.. N. N.Á. E. K.. R. N.), tak dovodil súd prvej inštancie v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, podľa ktorej dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu, za to, že v spore neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. V zásade platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Každá zo strán musí teda v závislosti na hypotéze právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojho tvrdenia nesie tak prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo v záver, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá
skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola buď pre nečinnosť strany sporu, v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ustanovením § 132 ods. 1 CSP alebo vôbec (objektívne vzaté), nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Rovnako v týchto prípadoch (v tzv. dôkaznej núdzi) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V korelácii s uvedeným nemožno preto priznať relevanciu ani argumentácii žalovaného v bode 2.6. odvolania, t.j. že žalovaný realizuje nákladný investičný projekt - nadštandardnú bytovú výstavbu, počíta s vybudovaním priľahlých terás, patriacich k jednotlivým bytovým jednotkám, s oplotením celého bytového komplexu a uvažuje o uložení inžinierskych sietí, že zriadenie vecného bremena by pre žalovaného znamenalo nutnosť posunúť oplotenie areálu a prekládku naplánovaného vedenia inžinierskych sietí, čím by sa znížila lukratívnosť a hodnota bytových jednotiek, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o realizácii investičného projektu žiadnym spôsobom nepreukázal a z obsahu súdneho spisu nemožno vyvodiť, že by žalovaný akúkoľvek výstavbu na svojom pozemku realizoval.
25. Zo všetkých týchto dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, sú neopodstatnené odvolacie námietky žalovaného, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok, okrem jeho výroku o trovách štátu, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešným žalobcom priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov voči žalovanému rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal, náhrada trov odvolacieho konania mu nepatrí.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).