Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 555/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. M., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. V., B., pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. augusta 2012

dourčená sťažnosť V. M., T. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 26.

júna 2007 podanou okresnému súdu domáhal od odporcu P. R. (ďalej len „odporca“)

zaplatenia sumy 3 500 000 Sk ako náhrady škody na zdraví, resp. odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku vážnych zranení, ktoré utrpel

pri dopravnej nehode spôsobnej odporcom 27. septembra 2000; vec bola pôvodne vedená

pod sp. zn. . Podaním z 22. októbra 2007 sťažovateľ zvýšil túto sumu

na 3 602 150 Sk. Listom doručeným okresnému súdu 24. októbra 2007 vzniesla proti

nároku sťažovateľa námietku premlčania S. (ďalej len „vedľajší účastník na strane

odporcu“). Listom z 8. novembra 2007 vniesol proti nároku sťažovateľa námietku

premlčania aj odporca. K týmto námietkam sa vyjadril sťažovateľ listom z 12. decembra

2007, v ktorom ich neuznal a zároveň zmenil svoj návrh tak, že si uplatnil nemajetkovú

ujmu v sume 3 595 050 Sk a majetkovú ujmu v sume 715 Sk (ako náhradu za platby za

injekcie na liečbu, ktorú zdravotná poisťovňa neprepláca).

Okresný súd vo veci nariadil viacero termínov pojednávaní, ktoré však boli z rôznych

dôvodov odročené. Po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

10. júna 2009 o miestnej príslušnosti bola veci okresným súdom pridelená nová sp. zn.

.

Následne sa na okresnom súde konali ďalšie pojednávania a 7. apríla 2010 bol

vyhlásený rozsudok č. k. -145, ktorým okresný súd návrh sťažovateľa

v celom rozsahu zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd uznesením

č. k. -164 z 1. decembra 2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vykonaní ďalších pojednávaní okresný súd rozsudkom č. k. -197

z 12. mája 2011 (opätovne) návrh sťažovateľa v celom rozsahu zamietol, proti čomu podal

sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd rozsudkom č. k. -220 z 28. marca 2012 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 23,73 € (t. j. 715 Sk

ako náhrady za platby za injekcie na liečbu, ktorú zdravotná poisťovňa neprepláca)

a v závislých výrokoch o náhrade trov konania zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil

na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti (týkajúcej sa náhrady škody na zdraví pozostávajúcej

z náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) krajský súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu, že sťažovateľ si svoj nárok uplatnil oneskorene,

t. j. po uplynutí premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 v spojení s § 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že od podania žaloby na súd prešlo viac ako päť

rokov, avšak prvostupňový súd o časti jeho nároku stále nerozhodol. Okresný súd síce

vykonal pomerne veľké množstvo úkonov, z ktorých väčšina neviedla k cieľu, ale len

spôsobovala nárast trov pre všetky strany v konaní. Hoci boli námietky premlčania

vznesené ešte v roku 2007, okresný súd o nich rozhodol až po troch rokoch, a to napriek

tomu, že sťažovateľ požiadal okresný súd, aby o nich rozhodol prioritne. Okresný súd sa

vôbec nezaoberal návrhom sťažovateľa na náhradu majetkovej ujmy (škody), ktorý podal

ešte v roku 2007, pričom aj krajský súd tomuto súdu vytkol, že svoje rozhodnutie riadne

neodôvodnil. Sťažovateľ má obavu, že okresný súd bude aj naďalej pokračovať vo svojom

neefektívnom konaní, čoho následkom bude len ďalší nárast trov konania, ktoré bude

musieť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu zaplatiť, pretože predmet

sporu je pomerne vysoký. Uvedeným postupom okresného súdu bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) porušil

jeho základné právo podľa a právo podľa dohovoru, aby

okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume

323,51 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie označených

práv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu... K stavu právnej

istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu.“ (napr. , , ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní

týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , , ,

).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, ,

, ) sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom

len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto práva označeným orgánom

verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd pri skúmaní porušenia základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote zohľadňuje aj to, či

u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho veci, pretože len

v takom prípade možno uvažovať o porušení tohto základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru (, ).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu

označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

().

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru

(, , , , , ,

). Ak ústavný súd dospeje k záveru, že postup všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť ako „zbytočné

prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie označeného práva sťažovateľa

(napr. , , ) alebo jeho sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (napr. , , , , ,

). Odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno aj z dôvodu, že

argumenty sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

základného práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie

().

Ústavný súd konštatuje, že v čase, keď mu bola sťažnosť doručená, t. j. 3. augusta

2012, už bol odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa v časti konania, v ktorom sa

domáhal náhrady škody na zdraví pozostávajúcej z náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia, keď krajský súd rozsudkom č. k. -220

z 28. marca 2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu, že sťažovateľ

si svoj nárok uplatnil oneskorene, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1

v spojení s .

Námietky sťažovateľa smerujúce proti konaniu okresného súdu v časti o náhradu

majetkovej ujmy (škody) v sume 23,73 € hodnotí ako nedôvodné, pretože (vychádzajúc

zo sťažovateľom predloženého prehľadu procesných úkonov okresného súdu) ak aj došlo

počas období, keď sa vec nachádzala na okresnom súde, k ojedinelým prieťahom v konaní,

resp. okresný súd nepostupoval/nerozhodoval efektívne, tieto skutočnosti svojou intenzitou

nemohli (pokiaľ ide o predmet tejto časti konania) zasiahnuť do označených práv

sťažovateľa.

Okresný súd medzitým rozhodol rozsudkom č. k. -245 z 25. októbra

2012, ktorý v tento deň doručoval, resp. expedoval účastníkom konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť za zjavne neopodstatnenú,

a preto ju podľa odmietol.

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012