Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 466/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Mgr. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. D. M.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. E 1550120904 a jeho uznesením z 27. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Mgr. J. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2012

doručená sťažnosť Ing. Mgr. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. E 1550120904 a jeho uznesením z 27. júna

2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nezákonnosť exekučného konania

o výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy u platiteľa mzdy V., s. r. o., pre nezaplatenie

súdneho poplatku vo výške 1 394,14 € na základe uznesenia krajského súdu sp. zn. E

1550120904 z 15. marca 2007.

Predmetné exekučné konanie proti sťažovateľovi krajský súd zastavil až po viac ako

5 rokoch vydaním uznesenia z 27. júna 2012.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na závažné hmotnoprávne pochybenie

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“), ktorý nepostupoval v súlade

so zákonom a neoznámil krajskému súdu, že sťažovateľ ešte 8. júna 2005 zaplatil na účet

okresného súdu súdny poplatok v sume 52 000 Sk (mal zaplatiť iba 42 000 Sk),

a k pochybeniu došlo aj zo strany krajského súdu, ktorý si neoveril túto skutočnosť ešte

pred vydaním nezákonného rozhodnutia. Preplatok v sume 331,94 € (10 000 Sk) nebol

sťažovateľovi dodnes vrátený.

Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. až podaním z 22. mája

2012 požiadal krajský súd o vyradenie vymáhanej pohľadávky voči sťažovateľovi

z účtovnej evidencie a následne krajský súd až na základe tejto žiadosti uznesením

sp. zn. E 1550120904 z 27. júna 2012 zastavil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „nezákonná exekúcia a tým stav neistoty

a psychického strádania sťažovateľa o výsledok exekučného konania, trvali nepretržite

od 15. 03. 2007 do 20. 07. 2012, pričom došlo aj k ohrozeniu práva na česť a dôstojnosť

sťažovateľa v radoch spoluzamestnancov spoločnosti V. s. r. o. a externej účtovníckej

firmy...“, a tiež tvrdí, že v jeho prípade došlo „k odmietnutiu spravodlivosti konania v

primeranom čase“.

Sťažovateľ poukazujúc na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské

práva zastáva právny názor, že konanie krajského súdu „od počiatku nezákonnej exekúcie

odporovalo SR a Dohovoru... “, a tiež žiada „za každý rok

prieťahov a vyvolaného stavu neistoty o výsledok konania v dôsledku pochybenia súdu

odškodné v sume 1.713,98 €“, teda spolu za päť rokov 8 569,90 €.

Namieta, že v jeho prípade bol porušený aj a krajský súd

„odignoroval právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote a právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Neposkytol sťažovateľovi primeranú súdnu

ochranu , neprimerane a bezdôvodne zaútočil na majetok sťažovateľa.“.

Sťažovateľ na základe uvedeného ústavnému súdu navrhol, aby svojím nálezom

vyslovil:

„1. Základné práva Mgr. Ing. J. S... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ... na ochranu majetku podľa ..., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa veta prvá ... a právo na spravodlivé súdne

konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru... postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. E 1550120904 porušené boli.

2. Mgr. Ing. J. S... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 8.569,90 €, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Mgr. Ing. J. S. trovy konania v sume:

323,50 €... na účet advokátky JUDr. D. M..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. E 1550120904 a jeho uznesením z 27. júna 2012.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané exekučné konanie bolo

právoplatne skončené 20. júla 2012, preto v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

1. augusta 2012 (podané na pošte 30. júla 2012) už objektívne nemohlo dochádzať

k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom krajského súdu, čím je daný dôvod na

odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

K tomu ústavný súd nad rámec uvádza, že nie je pravdou, čo tvrdí sťažovateľ

v sťažnosti, že nemal podiel na tom, že exekučné konanie bolo nariadené nezákonne

a následne zastavené až po piatich rokoch. Z vyžiadaného spisu ústavný súd zistil,

že sťažovateľ bol v konaní pred okresným súdom zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie v sume 42 000 Sk ešte uznesením zo 4. júla 2002, ale v stanovenej lehote

ho nezaplatil.

Keďže pohľadávka v stanovenej lehote nebola uhradená, okresný súd ju postúpil

14. októbra 2004 krajskému súdu, ktorý zabezpečoval výkon rozhodnutia podľa zákona

č. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov

a ktorý sťažovateľa aj vyzval 23. novembra 2004 na jej dobrovoľné plnenie.

Na výzvu krajského súdu reagoval sťažovateľ podaním zo 7. decembra 2004,

v ktorom uviedol, že krajský súd si má súdny poplatok vymáhať od sudkyne okresného

súdu, ktorá v jeho veci nezákonne rozhodla.

Sťažovateľ potom uhradil súdny poplatok v júni 2005 okresnému súdu, nie však

krajskému súdu, ktorý ho na to osobne vyzval. Teda rozhodujúci podiel na tom, že krajský

súd pristúpil na výkon rozhodnutia v roku 2007, mal predovšetkým sťažovateľ, ktorý to

krajskému súdu vôbec neoznámil. Dokonca ako konateľ obchodnej spoločnosti, ktorá mala

výkon rozhodnutia aj realizovať, osobne doručil 21. júla 2008 podanie krajskému súdu

(č. l. 32 spisu), v ktorom mu oznámil, že zrážky z jeho mzdy ani neboli vykonávané pre

údajné iné nezákonné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 32 Exre

16/2005, ktoré so zaplatením súdneho poplatku nesúviselo. Sťažovateľ v tom čase musel

dobre vedieť, že už uhradil súdny poplatok okresnému súdu, pričom aj po nariadení výkonu

rozhodnutia v roku 2007 mohol kedykoľvek doložiť krajskému súdu aj doklad o zaplatení,

čo však neurobil.

Tieto skutočnosti možno teda pripísať jednoznačne iba na jeho ťarchu, a nie

na ťarchu krajského súdu. Sťažovateľ napriek tomu, že vedel, že sa proti nemu vedie

exekučné konanie, nedal žiadny procesný návrh na to, aby sa v exekúcii nepokračovalo

(návrh na odklad exekúcie, na zastavenie exekúcie a pod.). Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“, teda

bdelým patrí právo alebo nech si každý stráži svoje práva (vrátane označeného základného

práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného ).

2. K namietanému porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

Sťažovateľ vidí porušenie označených práv v tom, že proti nemu bola nezákonne

vedená exekúcia (výkon rozhodnutia), ktorá bola zastavená krajským súdom právoplatne až

20. júla 2012, teda až po 5 rokoch od jeho začatia, a v jeho prípade došlo „k odmietnutiu

spravodlivosti“.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že krajský súd procesne

nepochybil v priebehu konania vo veci vymáhania súdneho poplatku, pretože sťažovateľ

jednak dvakrát v roku 2004 a 2008 neadekvátne reagoval na jeho výzvy a neoznámil mu,

že súdny poplatok už zaplatil v roku 2005, ale ani nespôsobil žiadne prieťahy v konaní,

keďže takmer ihneď, ako mu bola doručená príslušná žiadosť o vyradenie pohľadávky

z účtovnej evidencie a oznámenie o zaplatení súdneho poplatku od okresného súdu v marci

2012, zastavil výkon rozhodnutia v júli 2012 (z pohľadávky ani nebola uhradená žiadna

suma zrážkami zo mzdy sťažovateľa). Krajský súd teda konanie správne právoplatne

zastavil, čím rozhodol s konečnou platnosťou aj v prospech sťažovateľa a svojím postupom

v namietanom konaní nemohol porušiť žiadnym spôsobom označené základné práva

sťažovateľa a neohrozil ani jeho česť a dôstojnosť, ako to tvrdí vo svojej sťažnosti.

Ústavný súd zo spisu krajského súdu nezistil, že by posudzovaný postup a uznesenie

krajského súdu boli svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom

omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou.

Preto opísané námietky sťažovateľa, že mali byť postupom krajského súdu porušené

jeho základné práva podľa a a právo podľa

dohovoru, sú zjavne nedôvodné a neopodstatnené a ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú

súvislosť medzi obsahom označených práv zakotvených v ústave a dohovore, porušenie

ktorých namieta, a postupom krajského súdu v predmetnom konaní.

Z tohto dôvodu jeho sťažnosť ústavný súd v tejto časti tiež odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012