Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 349/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., prechodne bytom S., pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora Mgr. Ing. I. Š. v

exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 2742/2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2010

doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) konaním súdneho exekútora

Mgr. Ing. I. Š., N. (ďalej len „exekútor“), pri postupe v exekučnom konaní vedenom pod sp.

zn. Ex 2742/2007.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že je „spolu s bývalou manželkou...

spoluvlastníkom 2-izbového bytu v Ž. na ul... v rámci bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. ... Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sťažovateľa a jeho bývalej manželky

A. doposiaľ vyporiadané nebolo. Na základe platobného rozkazu č. zo dňa

9. 1. 2007 vydaného Okresným súdom v Žiline bola manželke povinného uložená povinnosť

zaplatiť pohľadávku vo výške 2.278,80 Sk s príslušenstvom oprávnenému G. a. s., B. ...

Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 9. 1. 2008, č. k. Ex 2742/2007-3 začal Mgr.

Ing. I. Š. – súdny exekútor exekučné konanie voči manželke sťažovateľa. Na základe

upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie... došlo k zriadeniu exekučného záložného

práva aj na časť majetku patriacemu sťažovateľovi.“.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, sťažovateľ žiadal Slovenskú komoru exekútorov

(ďalej len „komora“) o prešetrenie postupu exekútora vo veci a tiež opakovane žiadal

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o prešetrenie

vybavenia sťažnosti komorou. Podľa sťažovateľom pripojeného upovedomenia ministerstva

o vybavení sťažnosti z 3. mája 2010 sa exekútor v danej veci dopustil porušenia povinnosti

pri výkone činnosti exekútora tým, že v rozpore s § 37 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 1

písm. a) o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) nedoručil sťažovateľovi ako účastníkovi konania upovedomenie o

spôsobe vykonania exekúcie. Sťažovateľ potvrdil, že po upozornení ministerstva na zistené

porušenie Exekučného poriadku mu následne exekútor doručil upovedomenie o spôsobe

vykonania exekúcie z 19. mája 2008. Sťažovateľ však vyjadril nespokojnosť s vybavením

sťažnosti ministerstvom s poukazom na to, že „ministerstvo mohlo na základe svojho

postavenia zo zákona navodiť zákonný stav vo veci exekučného konania namiereného voči

majetku sťažovateľa“ a že „v exekučnej praxi nie je jednotný názor, kedy sa manžel

povinného stáva účastníkom konania. Za rozhodujúci okamžik však podľa názoru

sťažovateľa treba považovať situáciu, kedy je zrejmé, že predmetom exekúcie môžu byť

postihnuté veci patriace do spoločného majetku. Z tohto pohľadu sa manžel povinného

stáva účastníkom konania vydaním upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko už z

upovedomenia o začatí exekúcie je zrejmé, že môžu byť postihnuté veci, ktoré môžu byť

súčasťou bezpodielového vlastníctva. ... Sťažovateľ zastáva taký názor, že súdny exekútor...

porušil ľudské práva sťažovateľa a to takým spôsobom, že mu nedoručil ako účastníkovi

exekučného konania upovedomenie o začatí exekúcie, čím zmaril sťažovateľove práva

účinne sa brániť výkonu exekúcie na jeho majetok. Samotné upovedomenie o začatí

exekúcie obsahuje poučenie na základe ktorého mohol sťažovateľ využiť procesný postup

daný zákonom, ale až po doručení spomínaného upovedomenia. Keďže mu však nebolo

doručené, k využitiu procesného postupu však nedošlo.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo garantované v ako aj

právo garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v

exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Ing. Mgr. I. Š., Exekútorský úrad N., pod

sp. zn. EX 2742/2007 u sťažovateľa J. M. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. I. Š.,

Exekútorský úrad N. bezodkladne doručiť sťažovateľovi J. M. ako účastníkovi exekučného

konania vo veci sp. zn. EX 2742/2007 upovedomenie o začatí exekúcie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie ako formu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur... v zmysle § 50 ods. 3

ktoré je povinný vyplatiť súdny exekútor Ing. Mgr. I. Š.,

Exekútorský úrad N. v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 218a ods. 1 exekučného poriadku fyzické osoby a právnické osoby, teda

sťažovatelia, sa môžu obracať na ministerstvo spravodlivosti a na komoru so sťažnosťami

na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na činnosť komory vybavuje

ministerstvo spravodlivosti. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora. Sťažovateľ

môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.

Preskúmaním obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že podstatou

sťažovateľových námietok je jeho nespokojnosť s postupom exekútora v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. Ex 2742/2007 z dôvodu nedoručenia upovedomenia o začatí exekúcie,

ako aj s postupom ministerstva spravodlivosti v súvislosti s prešetrením jeho opakovaných

sťažností týkajúcich sa označeného exekučného konania.

Ústavný súd konštatuje, že preskúmanie postupu, resp. činnosti súdneho exekútora

spadá v prvom rade do pôsobnosti komory ako samosprávnej stavovskej organizácie.

Následne sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo spravodlivosti, ktoré

sťažovateľ môže požiadať aj o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou, v čom bol

sťažovateľ úspešný len čiastočne, keďže ministerstvo zistilo nesprávny postup exekútora,

ktorý nedoručil sťažovateľovi upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením

exekučného záložného práva a predajom nehnuteľností a na tento nedostatok exekútora

upozornilo. Podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu však neúspech v konaní

neznamená porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (, ) nútený

výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ,

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Záver o tom,

že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza z toho, že

exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa

materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto

poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by absolútne

neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci

( ). Zo záveru o súdnej exekúcii ako súčasti základného práva na súdnu

ochranu vyplýva, že súdna exekúcia vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť v

súlade s ústavnoprocesnými princípmi nielen v citovaných článkoch , listiny a

dohovoru, ale aj s princípmi spravodlivého procesu v širšom zmysle slova, ktoré sú

obsiahnuté v až .

Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorého postup je určený pevnými pravidlami a

má dosah na zákonnosť vykonávanej exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného

a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností

(). Z obsahu podanej sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ využil

niektorý z právnych prostriedkov ochrany pred exekúciou jeho majetku ustanovených

Exekučným poriadkom. Takýmito právnymi prostriedkami, ktoré mohol sťažovateľ využiť,

je návrh na vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 Exekučného poriadku, návrh na odklad

exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku (z dôvodu, že možno očakávať zastavenie

exekúcie). Rovnako je prípustné aj samostatne podať návrh na zastavenie exekúcie podľa

§ 57 Exekučného poriadku bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli podané námietky podľa

§ 50 Exekučného poriadku, prípadne sa takým námietkam nevyhovelo (námietky proti

exekúcii môže podať z okruhu účastníkov konania iba povinný). Vyššia účinnosť návrhu na

zastavenie exekúcie vo vzťahu k ochrane povinného vyplýva z toho, že proti rozhodnutiu

o tomto návrhu je prípustné v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje

v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa. Odvolanie je vždy prípustné

v prípadoch, v ktorých sa v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí, že rozhodnutie sa dosiaľ

nestalo vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) a § 58 ods. 4 Exekučného poriadku] (m. m.

, ).

Účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa postihuje vec v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, je podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku aj manžel povinného

(sťažovateľ). Sťažovateľ nie je ani povinným, ani oprávneným, od momentu vydania

upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie sa však nepochybne účastníkom konania stal,

lebo pri výkone exekúcie by mohli byť porušené jeho práva vyplývajú z bezpodielového

spoluvlastníctva manželov k veci postihnutej exekúciou. Sťažovateľ teda mal a stále aj má

právo využiť všetky už opísané právne prostriedky na ochranu svojich práv. K tvrdeniu

sťažovateľa, že v právnej praxi nie je jednotný názor, kedy sa manžel povinného stáva

účastníkom konania, ústavný súd poznamenáva, že v zásade nie je oprávnený zjednocovať

judikatúru všeobecných súdov, pretože to je kompetenciou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a ústavný súd ani nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych

názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom

prípade vedú k rozhodnutiu usmerňovať vývoj judikatúry všeobecných súdov z hľadiska

správnosti výkladu a uplatňovania zákonov za podmienky rešpektovania jeho ústavnej

konformity (napr. , , ).

Ak sa teda v danej veci sťažovateľ domnieval, že postupom exekútora v exekučnom

konaní sp. zn. EX 2742/2007 boli priamo dotknuté jeho právom chránené záujmy a boli

porušené jeho označené základné ústavné práva, tak podľa uvedených ustanovení

Exekučného poriadku sa mohol obrátiť na príslušný exekučný súd. Uvedené právo však

sťažovateľ nevyužil.

Sťažovateľ v okolnostiach prípadu však napáda postup exekútora, nie exekučného

súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ vystupujúci v predmetnom exekučnom

konaní ako manžel povinnej, má vo všeobecnom súdnictve podľa Exekučného poriadku

a na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie

súdnym exekútorom namietal predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne

prostriedky nápravy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci

z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať

o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv (,

).

Vzhľadom na skutočnosť, že už pri predbežnom prerokovaní ústavný súd sťažnosť

z už opísaných dôvodov odmietol, a s prihliadnutím na to, že podmienky na ustanovenie

tohto právneho zástupcu sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, bolo bez právneho

významu ustanoviť mu žiadaného právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010