Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 559/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Ž., vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora Mgr. Ing. I. Š.,

Exekútorský úrad, N., v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 2742/2007 a postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. a jeho

oznámením z 21. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2011 doručená sťažnosť J. M., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom súdneho exekútora Mgr. Ing. I. Š., Exekútorský úrad, N. (ďalej len „súdny

exekútor“), v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 2742/2007 a postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v konaní vedenom pod

č. a jeho oznámením z 21. júna 2011.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa

9. 1. 2008, č. k. Ex 2742/2007-3 začal... súdny exekútor exekučné konanie voči manželke

sťažovateľa. Na základe upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 19. 5. 2008,

č. k. Ex -12 došlo k zriadeniu exekučného záložného práva aj na časť majetku

patriacemu sťažovateľovi.“

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ ako manžel povinnej bol účastníkom

exekučného konania na strane povinného, mal podľa jeho názoru právo na doručenie

„rozhodnutia o začatí exekúcie“, a keďže sa tak nestalo, využil jemu dostupné právne

prostriedky na docielenie nápravy.

Z iniciatívy sťažovateľa Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -9 zo 4. januára 2011 v konaní o návrhu na ochranu pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy rozhodol, že konanie zastavuje a po právoplatnosti tohto

uznesenia postúpi predmetnú vec Slovenskej komore exekútorov (ďalej len „komora“) na

vybavenie z dôvodu jej príslušnosti.

Sťažovateľ taktiež podal návrh na zastavenie exekúcie, na ktorý Okresný súd Žilina

reagoval oznámením sp. zn. z 11. februára 2011, ktorým sťažovateľovi

oznámil, že nebude rozhodovať o jeho návrhu, pretože súdny exekútor upustil od výkonu

exekúcie.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, sťažovateľ žiadal komoru o prešetrenie postupu

súdneho exekútora. Komora stanoviskom č. SKE 2541/11 142-6780/2011 z 1. júna 2011

sťažovateľovi oznámila, že súdny exekútor v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

Ex 2742/2007 neporušil žiaden zákon ani práva sťažovateľa.

Následne sťažovateľ požiadal ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti

komorou, ktoré mu odpoveďou č. 14606/2011-52 z 21. júna 2011 oznámilo, že

v exekučnom konaní sp. zn. Ex 2742/2007 vedenom exekútorom nezistilo žiadne

nedostatky, porušenia zákona alebo práv sťažovateľa.

Sťažovateľ naďalej trvá na svojom stanovisku, že boli porušené jeho základné práva

v exekučnom konaní, a to nedoručením mu upovedomenia o začatí exekúcie v konaní

vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 2742/2007.

Sťažovateľ v konkrétnostiach uvádza: „Sťažovateľ ako účastník exekučného konania

na strane povinného má právo na doručenie tých rozhodnutí vydávaných exekútorom alebo

exekučným súdom, ktoré sú uvedené v Exekučnom poriadku.

Nedoručením rozhodnutia o začatí exekúcie, ktorá mimochodom postihovala aj

majetok sťažovateľa ako účastníka exekučného konania boli porušené práva sťažovateľa na

spravodlivé konanie, keď s ním nebolo riadne zaobchádzané ako s účastníkom konania, tak

ako to ukladá zákon.“

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „má zákonné právo na to, aby mu bolo doručené

upovedomenie o začatí exekúcie, nakoľko toto právo mu je priznané zákonom.

Obchádzaním tohto práva by bol sťažovateľ vystavený nespravodlivému konaniu, ktoré by

hrubo zasahovalo do základných práv sťažovateľa.“.

Súdnemu exekútorovi sťažovateľ vytýka, že nedoručením mu upovedomenia o začatí

exekúcie súdny exekútor porušil jeho základné práva garantované a dohovorom.

Ministerstvu vytýka, že postupovalo v jeho veci nedôsledne, nezákonne a povrchne.

Sťažovateľ konkrétne uvádza: „Svojím konaním, postupom zmarilo právo sťažovateľa na

spravodlivé konanie, keď v rámci štátneho dozoru nezjednalo nápravu porušenia

základného práva sťažovateľa. Bolo zákonnou povinnosťou ministerstva upozorniť súdneho

exekútora na procesné nedostatky v exekučnom postupe, žiadať ich odstránenie, čo však

zo strany ministerstva nebolo učinené. Vzhľadom na tieto skutočnosti je aj ministerstvo

porušovateľom základného práva sťažovateľa.“

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že ústavný súd uznesením č. k. -9

z 21. septembra 2010 sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom súdneho exekútora v konaní vedenom

pod sp. zn. Ex 2742/2007, odmietol pre nedostatok právomoci.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo J. M. na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora Mgr.

Ing. I. Š., Exekútorský úrad N., v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 2742/2007 porušené bolo.

2. Základné právo J. M. na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím o odmietnutí

sťažnosti na postup súdneho exekútora zo dňa 21. júna 2011, č. k. -52

Ministerstvom spravodlivosti SR porušené bolo.

Toto rozhodnutie sa zrušuje a vec sa vracia na nové prejednanie a rozhodnutie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v zmysle § 50 ods. 3

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 Eur, ktoré je povinné

vyplatiť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Náhrada kompenzuje porušenie práv

sťažovateľa, ktorý bol nepochybne zo strany ministerstva spravodlivosti vystavený pocitom

bezprávia, právnej neistoty a krivdy keď v jeho veci nebolo konané podľa zákona.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky uhradiť trovy konania na účet právneho zástupcu sťažovateľa v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie mu právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu

a inú právnu ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom súdneho exekútora v konaní vedenom

pod sp. zn. Ex 2742/2007 a postupom ministerstva v konaní vedenom pod č. a

jeho oznámením z 21. júna 2011.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ sa už v minulosti obrátil na ústavný súd

so sťažnosťou pre porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. Ex 2742/2007, a to tým, že súdny exekútor nedoručil sťažovateľovi

ako účastníkovi konania upovedomenie o začatí exekúcie. Ústavný súd o sťažnosti

sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn. z 21. septembra 2010 tak, že ju

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie odmietol, pretože sťažovateľ mal

možnosť sa so svojimi požiadavkami na ochranu svojich práv obrátiť na príslušný exekučný

súd, čo však neurobil.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že v danom prípade

ide o rovnakú vec, o ktorej už rozhodol uznesením z 21. septembra 2010 pre nesplnenie

jednej z podmienok konania (nedostatok právomoci), pričom ten istý nedostatok pretrvával

aj v dobe podania druhej sťažnosti. Z tohto dôvodu bolo preto treba sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietnuť podľa pre neprípustnosť.

2. Pokiaľ ide o námietku porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

ods. 1 dohovoru postupom ministerstva v konaní vedenom pod č. a jeho

oznámením z 21. júna 2011, ústavný súd poznamenáva, že podstatou tejto časti sťažnosti je

nesúhlas sťažovateľa so záverom napadnutej odpovede, podľa ktorej súdny exekútor nebol

povinný sťažovateľovi doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, ale len upovedomenie

o spôsobe vykonania exekúcie.

Ministerstvo vo svojom liste z 21. júna 2011 okrem iného uviedlo:

„Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bolo 17. júna 2011 doručené Vaše

podanie označené ako návrh na prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou

exekútorov. V predmetnej sťažnosti sa sťažujete na postup súdneho exekútora Mgr. Ing. I.

Š., PhD. v exekučnom konaní EX 2742/2007. Ministerstvo spravodlivosti sa prešetrovaním

Vašich rovnakých sťažností zaoberalo už v roku 2009 a 2010, pričom sme nedospeli k

záveru, že by sa menovaný súdny exekútor dopustil porušenia Exekučného poriadku, za

ktoré by mal byť disciplinárne potrestaný.

K Vami namietaným skutočnostiam je potrebné uviesť, že súdny exekútor nie je

v zmysle § 47 ods. 1 Exekučného poriadku povinný doručiť upovedomenie o začatí exekúcie

aj manželovi povinného.

Podľa § 37 Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného,

ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva

dohodou alebo súdnym rozhodnutím. V zmysle tohto ustanovenia vzniká súdnemu

exekútorovi povinnosť správať sa k manželovi povinného, ak sa exekúcia týka majetku,

ktorý sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ako k účastníkovi konania.

Toto ustanovenie je však možné vzťahovať iba na upovedomenie o spôsobe vykonania

exekúcie, ktorým bude dotknutý majetok nachádzajúci sa v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov, ale nie na upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré ma skôr všeobecný charakter

a informuje povinného a oprávneného o začatí exekúcie.

V uvedenej veci je potrebné poukázať na skutočnosť, že zriadenie exekučného

záložného práva nemôžeme zaradiť do kategórie spôsobov vykonania exekúcie, pretože ide

iba o zabezpečovací úkon súdneho exekútora na zabezpečenie majetku povinného, a teda

či v danom prípade vôbec vznikla povinnosť súdneho exekútora upovedomiť Vás ako

manžela povinnej o zriadení exekučného záložného práva na byt, ktorý patril do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že súdny

exekútor na základe výzvy ministerstva spravodlivosti doručil aj Vám do vlastných rúk

upovedomenie o zriadení exekučného záložného práva. Toto upovedomenie ste prevzali

24. mája 2010.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že súdny exekútor sa nedopustil

porušenia žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku.

Záverom tohto listu si Vás dovoľujeme upozorniť, že Vašimi ďalšími podaniami

neobsahujúcimi nové skutočnosti, v ktorých budete namietať postup súdneho exekútora

v uvedenom exekučnom konaní sa nebudeme zaoberať.“

Ako z citovanej časti odpovede ministerstva vyplýva, podaním sťažovateľa sa

ministerstvo náležite zaoberalo a dostatočným spôsobom, opierajúc sa o konkrétne

ustanovenie relevantného zákona, ozrejmilo, prečo vo veci sťažovateľa postupovalo tak, ako

to je prezentované v odpovedi. Ministerstvom prijatý záver v žiadnom prípade nemožno

považovať za nedostatočne neodôvodnený alebo svojvoľný bez opory v argumentácii.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nejde o porušenie základného práva na

súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka

konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym

právom. Reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže

neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (napr. ). Pretože závery z takejto judikatúry je možné

vzťahovať aj na listiny, v konkrétnom prípade – odpovede vydané pri uplatňovaní

základného práva na inú právnu ochranu, ústavný súd nemá dôvod sa od nich odkláňať ani

v prípade sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označených

práv, reálnosť ktorých by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Preto pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami (rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody) vrátane žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2012