Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 82/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a 2 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 19. novembra 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2010 doručená sťažnosť MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a 2 (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp.

zn. z 19. novembra 2009.

2. Z obsahu sťažnosti a k sťažnosti priložených podkladov vyplýva, že na Okresnom

súde Humenné (ďalej len „okresný súd“) sťažovateľ podal návrh na začatie konania

o ochranu osobnosti proti odporcovi J. J. Predmetné konanie je na okresnom súde vedené

pod sp. zn. . Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že žalobný návrh podal z toho

dôvodu, že „... vyjadrenia odporcu... v... priestupkovom konaní, ktoré zopakoval v konaní

pred Okresným súdom vo Vranove nad Topľou, aj vo vyššie uvedenom konaní pred

Okresným súdom..., sa hlboko dotkli sťažovateľa, pretože znižujú jeho dôstojnosť

a vážnosť... Sťažovateľ bol toho názoru, že napriek tomu, že uvedené výroky predniesol J. J.

v konaní pred súdom, resp. priestupkovým orgánom, ho neoprávňovali zasahovať do jeho

cti a dôstojnosti... Okresný súd... rozsudkom sp. zn. -181 zo dňa 11. 6. 2009

žalobu zamietol... Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ... odvolanie... Krajský súd...

rozsudkom sp. zn. zo dňa 19. 11. 2009, potvrdil rozsudok a žalovanému

nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi nepriznal právo na ich

náhradu... Sťažovateľ je presvedčený o tom, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu...

boli porušené jeho vyššie zmienené práva zaručené ... a Dohovorom... Súd I. stupňa

uzavrel, že k zásahu do práva sťažovateľa na ochranu osobnosti nemohlo dôjsť, pretože

žalovaný sa vyjadroval tak na pojednávaniach, v konaniach o priestupkoch, pričom

vyjadrenie subjektívneho názoru žalovaného... v rámci uplatňovania procesných práv

účastníka v občiansko-súdnom konaní a v konaní o priestupku nemožno označiť za

neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu... Sťažovateľovi... neposkytol ochranu proti zásahu

do jeho osobnostných práv ani odvolací súd.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:

„Právo sťažovateľa... na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa článku 19 ods. 1

... na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života podľa Článku

19 ods. 2 ... na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života zakotveného

v článku 8 Dohovoru bolo rozsudkom Krajského súdu... sp. zn. zo dňa

19. 11. 2009, porušené.

Ústavný súd... zrušuje rozsudok Krajského súdu... sp. zn. zo dňa

19. 11. 009 a vracia vec Krajskému súdu... na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd... zakazuje Krajskému súdu... pokračovať v porušovaní namietaných

právach sťažovateľa.

Ústavný súd... priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

4. Sťažovateľ odôvodnil nárok na finančné zadosťučinenie tak, že „... vníma postup

odporcu ako hrubú ignoráciu jeho práv zakotvených v ústave a Dohovore a ako spôsob,

ktorým odporca zasahuje aj do jeho práva konať pred súdom... Navyše, sťažovateľ je

dlhodobo vystavený ľahostajnosti, nevšímavosti a ignorácii podaní zo strany orgánov

verejnej moci... Za týchto okolností vníma aj napadnuté rozhodnutie Krajského súdu... ako

ďalší prejav dešpektu voči jeho právam a právom chráneným záujmom.“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na

odmietnutie návrhu podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj

návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

6. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , , ).

7 . Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a 2 a práva podľa

čl. 8 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 19. novembra 2009.

8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej

ostatných častí. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania, ktorý je v tomto prípade zastúpený kvalifikovanou právnou

zástupkyňou. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv ( ). Preto v danej veci ústavný súd sťažnosť

predbežne prerokoval len z hľadiska možného porušenia tých práv, ktorého vyslovenia sa

sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti (m. m. ,

, ).

9. Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým nepochybne patria

aj základné práva vyplývajúce z a 2 a tiež právo podľa dohovoru,

ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až , resp. dohovoru. O prípadnom

porušení sťažovateľom označených práv by bolo teda možné uvažovať len vtedy, ak by zo

strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením (napr. alebo ).

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta, že napadnutým rozsudkom

krajského súdu došlo „len“ k porušeniu jeho základných práv podľa a 2

a práva podľa čl. 8 dohovoru, t. j. bez spojenia s namietaným porušením základných práv,

resp. ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z až , resp.

dohovoru. Podľa uvedenej judikatúry ústavného súdu k samostatnému porušeniu práv

označených sťažovateľom rozsudkom odvolacieho súdu nemôže dôjsť, čo samo osebe

zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

11. Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu

a posudzoval ústavnú akceptovateľnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd

napadnutým rozsudkom sp. zn. z 19. novembra 2009 potvrdil rozsudok

okresného súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval: «Súd

prvého stupňa všetky svoje skutkové zistenia vzal do úvahy. Skutočností, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul vyhodnotiť a na zistený skutkových stav

správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenie. So zistením súdu prvého stupňa sa

stotožnil aj odvolací súd, na ktorom sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a

bral ich za základ pri svojom rozhodovaní... Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade

sa žalobca domáha ochrany osobnosti za prednesené výroky žalovaného pred konaním na

Okresnom súde..., pred Obvodným úradom Policajného zboru v S., pred Okresným úradom

vo V. Išlo o výroky, ktoré mal žalovaný predniesť tak, že „žalobca bol dňa 31. 5. 1998 za

plotom svojej záhrady, fotil psa jeho švagrinej, že provokoval psa F. M. k silnému brechotu,

stál vedľa koterca psa a držal v ruke červenú tabličku so šípkou a úmyselne dráždil psa M.,

toho následne fotografoval a to robil úmyselne“. Teda, ak predmetom konania malo byť

zistenie, či žalovaným prednesené výroky možno považovať za neoprávnené alebo nie, bolo

potrebné zistenie, za akých súvislostí ich predniesol. Aj keď rozhodnutie súdu prvého stupňa

je stručné, je však vecné a výstižné. Konštatuje, že vlastne zo strany žalovaného nejde

o neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu, pretože vyjadrenie subjektívneho názoru

v rámci procesných práv účastníka nie je možné hodnotiť ako zásah do osobnosti. Žalovaný

realizoval svoje subjektívne právo, keď ako osoba obvinená z priestupku sa vyjadroval ku

skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu. Odvolací súd sa stotožnil so zisteniami súdu

prvého stupňa, jeho právnymi závermi a bral ich za základ svojho rozhodnutia. K

odvolacím námietkam žalobcu dodáva, že či už ide o hodnotiaci úsudok alebo tvrdenie

faktov zo strany žalovaného, vždy je podstatné aj zistenie, či ide o zásah v rozpore s

právom, teda neoprávnený zásah. Z dokazovania jasne vyplynulo, že žalovaný si plnil svoju

právnu povinnosť, keď sa ako účastník konania vyjadroval ku skutočnostiam, ktoré samu

kládli za vinu.»

12. Podľa názoru ústavného súdu preto neobstojí námietka sťažovateľa, podľa ktorej

„Sťažovateľovi... neposkytol ochranu proti zásahu do jeho osobnostných práv ani odvolací

súd“. Je inou otázkou, že krajský súd sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, podľa ktorého

„vyjadrenia odporcu... v uvedenom priestupkovom konaní, ktoré zopakoval v konaní pred

Okresným súdom vo Vranove nad Topľou, aj vo vyššie uvedenom konaní pred Okresným

súdom..., sa hlboko dotkli sťažovateľa, pretože znižujú jeho dôstojnosť a vážnosť...“.

K inému právnemu záveru ako sťažovateľ pritom krajský súd (predtým aj okresný súd,

pozn.) dospel na základe skutkového stavu zisteného dokazovaním uskutočneným okresným

súdom. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej neúspech

v súdnom konaní, resp. skutočnosť, že sa všeobecný súd nestotožní s právnymi názormi

účastníka konania, nemožno považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci

všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ výklad nie je arbitrárny a je

náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať (m. m. ,

). Ústavný súd v tomto ohľade uzaviera, že napadnutý rozsudok krajského

súdu je primeraným spôsobom odôvodnený a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za

arbitrárny.

13. Na základe uvedeného ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru,

že napadnutý rozsudok krajského súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľný

a udržateľný, pričom medzi ním a základnými právami sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 1 a 2

a jeho právom podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by

zakladala po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie dôvod na vyslovenie záveru o ich porušení.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

14. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010