Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 351/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , zastúpeného advokátkou

Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Nitra č. k. -99 z 11. júla 2019 a vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -99 z 11. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“) a vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava V.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedené exekučné konanie v prospech obchodnej spoločnosti

, , (ďalej len

„oprávnená“), proti sťažovateľovi ako povinnému, a to na základe exekučného titulu,

ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

z 25. marca 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. z 19. mája 2015 dňa 16. októbra 2015 (ďalej

aj „napadnuté exekučné konanie“ alebo „exekúcia“).

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že podaním z 25. júna

2018, ktoré bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora, sa domáhal

zastavenia exekúcie z dôvodu „neprimeranosti vymáhanej sumy“. Následne podaním

z 21. augusta 2018, ktoré doručil Okresnému súdu Bratislava V, sa domáhal zastavenia

napadnutého exekučného konania z dôvodu „nesúladu exekučného titulu so spotrebiteľskou

právnou úpravou“.

4. Okresný súd uznesením sp. zn. z 21. januára 2019 návrh

sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 21. januára 2019.

6. Sťažovateľ namieta, že napadnuté uznesenie je formálne, bez akejkoľvek reakcie

na jeho sťažnosť. V tejto súvislosti sa bráni záveru súdu, že úver bol poskytnutý

na podnikateľské účely, pričom upozorňuje, že súd zo svojej činnosti musí mať podľa

jeho názoru vedomosť o praktikách poskytovania úverov osobám so živnostenských

oprávnením, ktoré nie sú podmienené konkrétnym účelom, v dôsledku čoho možno tento

postup považovať za nekalú praktiku. Sťažovateľ sa tak domáha, aby mu zo strany súdov

bola poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, pričom vymáhaný nárok považuje za založený

na „nekalých zmluvných podmienkach“ a „neprijateľných praktikách“.

7. Podľa názoru sťažovateľa odôvodnenie napadnutého uznesenia, keď okresný súd

nereagoval na špecifické argumenty, ktoré boli pre posúdenie veci podstatné, nezodpovedá

zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 a 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a zároveň porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces.

8. V súvislosti s namietaným porušením v ústavnej sťažnosti označených práv

postupom Okresného súdu Bratislava V sťažovateľ uvádza, že do dňa podania ústavnej

sťažnosti Okresný súd Bratislava V nepostúpil okresnému súdu ako miestne, vecne

a funkčne príslušnému súdu jeho podanie z 21. augusta 2018, ktorým navrhoval zastavenie

exekúcie vedenej na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz

Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 25. marca 2015, a to napriek

skutočnosti, že hoci z podania vyplýva, že je adresované Okresnému súdu Bratislava

V do konania vedeného pod sp. zn. , je zjavné, že bolo zároveň podaním

v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn.

Ex 173/16. V tomto kontexte sťažovateľ uvádza: „Preto voči tomuto súdu namietam

prieťahy v konaní ako priamy následok pasivity súdu, vedúci čiastočne k odňatiu možnosti

súdnej ochrany. Ako vyplýva z písomnosti sťažovateľa z 12.12.2018, sťažovateľ o postúpenie

podania aj písomne tento súd žiadal, s upozornením na prieťahy v konaní.“

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„I. Okresný súd Nitra rozhodnutím sp.zn. -99 z 11.7.2019 porušil

základné právo sťažovateľa na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových

protokolov, práva sťažovateľa zaručené článkom 46

na poskytnutie súdnej ochrany a práva sťažovateľa vyplývajúce mu z 48 SR

na spravodlivé prejednanie veci pred súdom, a súčasne jeho právo na ochranu majetku

zaručené mu článkom 20 ods. 1 .

II. Okresný súd Bratislava V porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov, práva sťažovateľa zaručené

článkom 46 na poskytnutie súdnej ochrany a práva sťažovateľa

vyplývajúce mu z 48 SR na spravodlivé prejednanie veci pred súdom v primeranej

lehote.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Nitra -

uznesenie sp.zn. -99 zo dňa 11.7.2019... ako aj rozhodnutie OS Nitra sp.zn.

-70 z 21.1.2019 a ukladá mu povinnosť vo veci znova rozhodnúť.

IV. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava V, aby podanie sťažovateľa

z 21.8.2018 (vrátane príloh) urýchlene postúpil Okresnému súdu Nitra k exekučnému spisu

OS Nitra sp.zn. .

V. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3000 eur, ktoré sú označení porušovatelia povinní vyplatiť sťažovateľovi spoločne

a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.

VI. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania...“

10. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle

čl. II bodu 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára

2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 bola prejednaná v prvom senáte ústavného

súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

14. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

18. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným

súdom

22. Ústavný súd v úvode svojho posúdenia považuje za nevyhnutné poukázať na to,

že návrh na rozhodnutie (petit) v ústavnej sťažnosti nie je určitý. Sťažovateľ v petite

nešpecifikoval konkrétny odsek ním označených a , avšak vychádzajúc

z celkového obsahu ústavnej sťažnosti možno konštatovať, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, preto ústavný súd ustálil predmet konania tak, ako to je uvedené v záhlaví

tohto uznesenia.

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu č. k.

-99 z 11. júla 2019

23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že napadnutým uznesením okresného súdu

bolo zasiahnuté do jeho práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorého vidí v tom,

že okresný súd

- sa nevysporiadal so špecifickými argumentmi sťažovateľa, ktoré mali

pre rozhodnutie podstatný význam a ktoré sťažovateľ bližšie popisuje aj v ústavnej

sťažnosti,

- „rezignoval na svoju ex offo povinnosť vyplývajúcu z komunitárneho práva“

skúmať, či nejde o spotrebiteľský právny vzťah a či sa nevymáha nárok založený

na nekalých zmluvných podmienkach a neprijateľných praktikách.

24. Vo vzťahu k prezentovanej sťažnostnej argumentácii sťažovateľa ústavný súd

poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej účelom práva na súdnu

ochranu ( ), ako aj práva na spravodlivý súdny proces (

dohovoru) je zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle

a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá

ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu

ochranu vykonávajú [ v spojení s (,

)].

25. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

(a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepochybne patrí aj právo účastníka konania

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , ,

), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

konania na spravodlivý proces (m. m. , ). Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania ().

26. Uvedené východiská a závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj na nútený výkon

súdnych a iných rozhodnutí, ktorý tvorí osobitný druh civilného procesu prislúchajúci

do právomoci všeobecných súdov, ako aj ďalších orgánov verejnej moci určených

osobitným zákonom ().

27. Na základe uvedeného sa ústavný súd oboznámil s napadnutým uznesením

okresného súdu a v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti si od neho

na účel preverenia opodstatnenosti sťažovateľových námietok vyžiadal spis sp. zn.

.

28. Okresný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, ktorú podal sťažovateľ

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -70 z 21. januára 2019, dospel

v napadnutom uznesení k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Poukázal na skutočnosť,

že nerozhodoval o návrhu povinného na odklad exekúcie a o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, keďže uvedené návrhy mu neboli doručené a nie sú súčasťou

súdneho spisu.

29. Ústavný súd považuje nahliadnutím do spisu okresného súdu sp. zn.

za preukázané, že obsahom spisu nie sú takéto návrhy sťažovateľa.

Obsahom tohto súdneho spisu (do dňa podania ústavnej sťažnosti, pozn.) je len návrh

na zastavenie exekúcie sťažovateľa z 25. júna 2018, ktorý bol doručený okresnému súdu

prostredníctvom súdneho exekútora a ktorý bol predmetom rozhodovania okresného súdu

v uznesení č. k. -70 z 21. januára 2019 a následne na základe podanej

sťažnosti predmetom rozhodovania v napadnutom uznesení.

30. K námietkam sťažovateľa, ktorými poukazuje na skutočnosť, že okresný súd

úplne „rezignoval“ na svoju povinnosť skúmať, či nejde o spotrebiteľský právny vzťah

a či sa nevymáha nárok založený na nekalých zmluvných podmienkach a neprijateľných

praktikách, ústavný súd uvádza, že aj tieto sú z ústavnoprávneho hľadiska zjavne

neopodstatnené. Ústavný súd upriamuje pozornosť na tú časť odôvodnenia napadnutého

uznesenia, v ktorej okresný súd poukázal, že zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 190823-

24040 uzatvorenej medzi oprávnenou a sťažovateľom 10. apríla 2004 je zrejmé

a nepochybné, že sťažovateľ uzatvoril predmetnú zmluvu nie ako fyzická osoba –

nepodnikateľ, ale ako fyzická osoba – podnikateľ. Uvedené vyplýva nielen z údajov

o sťažovateľovi, ktoré sú uvedené v záhlaví zmluvy, ale aj z bodu 1.1, kde sa výslovne

uvádza, že oprávnená poskytuje sťažovateľovi úver na účely výkonu jeho podnikateľskej

činnosti. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že predmetnú zmluvu nie je

možné považovať za spotrebiteľskú a povinného nie je možné považovať za spotrebiteľa

v tomto právnom vzťahu.

31. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na uvedený právny názor stratili svoje

opodstatnenie námietky sťažovateľa, ktorými poukazoval na odklon v rozhodovaní

okresného súdu v jeho veci od rozhodnutia iných súdov v spotrebiteľských veciach

a ktorými v sťažnosti argumentoval o nemožnosti zabezpečenia spotrebiteľského úveru

zmenkou.

32. Bez významu nie je ani skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha ústavnoprávnej

ochrany v štádiu prebiehajúceho exekučného konania, ktorému predchádzalo konanie

pred všeobecným súdom, v ktorom sa sťažovateľ vecne nebránil proti vydanému

exekučnému titulu žiadnou argumentáciou. Ústavný súd považuje nahliadnutím

do vyžiadaného súdneho spisu za preukázané, že sťažovateľ síce podal námietky proti

zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. z 25. marca 2015, avšak s jedinou

vetou, a to, že berie na vedomie dlh voči oprávnenej a prosí o vystavenie splátkového

kalendára.

33. Ústavný súd po dôkladnom preskúmaní napadnutého uznesenia nezistil,

že by sa okresný súd s podanou sťažnosťou sťažovateľa vysporiadal nedostatočne.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sú zrejmé konkrétne dôvody, na základe ktorých

okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú podľa . Žiadne

známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti nevykazuje a nie je možné prisvedčiť

ani tvrdeniu sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Samotná

skutočnosť, že sťažovateľ má na prejednávanú vec odlišný názor, bez ďalšieho porušenie

jeho označeného práva neznamená.

34. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením

okresného súdu a namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ústavnú

sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

35. K namietanému porušeniu práva vlastniť majetok podľa

je potrebné uviesť, že sťažovateľ namietal porušenie tohto práva v spojení alebo

v nadväznosti na namietané porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

nedošlo k porušeniu základného práva podľa , ako ani k porušeniu práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavné, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu tohto označeného

práva. Ústavný súd preto aj v tejto časti ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva na „spravodlivé súdne

konanie v primeranej lehote“ podľa a dohovoru

uznesením okresného súdu č. k. -99 z 11. júla 2019

36. Reflektujúc petit ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného kvalifikovaným

právnym zástupcom, podľa ktorého k namietanému porušeniu základného práva podľa

a dohovoru malo dôjsť napadnutým uznesením okresného

súdu, ústavný súd dáva do pozornosti svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže dôjsť samotným

rozhodnutím konkrétneho orgánu verejnej moci, ale len jeho postupom (nečinnosťou

či nesprávnym alebo neefektívnym postupom). Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch,

ak sťažovateľ namieta porušenie tohto práva konkrétnym rozhodnutím orgánu verejnej

moci, nie jeho postupom, ústavný súd takú ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (m. m. , , ).

37. Odhliadnuc od uvedeného, ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a zákone

o ústavnom súde má presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ). Až na výnimky, ktoré

v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania ( ).

38. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu podal

ústavnému súdu takú ústavnú sťažnosť, v ktorej absentuje akákoľvek ústavnoprávne

relevantná argumentácia vzťahujúca sa k označenému právu podľa a dohovoru.

39. Pretože ústavná sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu práva

na „spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote“ podľa a

dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, resp. jeho postupom v tomto konaní

neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje

a , a to relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej

sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd

ústavnú sťažnosť v tejto časti v súlade s

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

III.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postupom Okresného súdu

Bratislava V

40. Sťažovateľ namieta, že do dňa podania ústavnej sťažnosti Okresný súd Bratislava

V nepostúpil okresnému súdu ako miestne, vecne a funkčne príslušnému súdu jeho podanie

z 21. augusta 2018, ktorým navrhoval zastavenie exekúcie vedenej na základe exekučného

titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

z 25. marca 2015, a to napriek skutočnosti, že hoci z podania vyplýva,

žeje adresované Okresnému súdu Bratislava V do konania vedeného pod sp. zn.

, je zjavné, že bolo zároveň podaním v exekučnej veci vedenej súdnym

exekútorom pod sp. zn. Ex 173/16, v dôsledku čoho Okresný

súd Bratislava V porušil jeho označené práva.

41. Ústavný súd považuje z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.

(ďalej len „vyžiadaný spis“) za preukázané, že jeho súčasťou je na č. l. 26

aj kópia listu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo 6. novembra 2018,

adresovaného sťažovateľovi, ktorým tento informoval sťažovateľa, že 23. júna 2018 mu bol

doručený jeho návrh na zastavenie exekúcie „sp. zn. 161/EX 173/16-41“. Okresný súd

Bratislava V v predmetnom liste uvádza, že v exekučnom oddelení neeviduje exekúciu

vedenú pod takouto spisovou značkou a na základe odpovede súdneho exekútora

bolo zistené, že uvedená exekučná vec sp. zn. EX 173/16 patrí

okresnému súdu. V závere Okresný súd Bratislava V informuje sťažovateľa, že návrh

na zastavenie tejto exekúcie je vzhľadom na uvedené potrebné adresovať okresnému súdu,

na tam konkrétne uvedenú adresu.

42. Z vyžiadaného spisu považuje ústavný súd za preukázané, že sťažovateľ

okresnému súdu do konania vedeného pod sp. zn. neadresoval žiadny iný

návrh na zastavenie exekúcie ako ten, ktorý bol predmetom jeho prieskumu popísanom

v bode III.1 tohto uznesenia.

43. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že Okresný súd Bratislava V nepostúpil jeho podanie

z 21. augusta 2018 na rozhodnutie súdu, ktorý je miestne, vecne a funkčne príslušný konať

o jeho podaní, a to „per analogiam k a 43 “, ústavný súd uvádza, že analogická

aplikácia a je v tomto prípade vylúčená, keďže v preskúmavanom prípade

už pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie existoval miestne, vecne a funkčne

príslušný súd, a to okresný súd, ktorý viedol napadnuté exekučné konanie na základe návrhu

oprávnenej z 20. apríla 2016. Sťažovateľ bol Okresným súdom Bratislava V o tejto

skutočnosti riadne informovaný.

44. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom Okresného súdu

Bratislava V a namietaným porušením základných práv podľa čl. 46 s ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa .

45. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu