Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 351/2020
PDF · 545.84 KB
No categories available
I. ÚS 351/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , zastúpeného advokátkou
Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 34 Er 382/2016-99 z 11. júla 2019 a vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa
, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nitra
(ďalej len „okresný súd“) č. k. 34 Er 382/2016-99 z 11. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie“) a vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava V.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.
34 Er 382/2016 vedené exekučné konanie v prospech obchodnej spoločnosti
, , (ďalej len
„oprávnená“), proti sťažovateľovi ako povinnému, a to na základe exekučného titulu,
ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5 Zm 438/2014
z 25. marca 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 1 CbZm 366/2015 z 19. mája 2015 dňa 16. októbra 2015 (ďalej
aj „napadnuté exekučné konanie“ alebo „exekúcia“).
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že podaním z 25. júna
2018, ktoré bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora, sa domáhal
zastavenia exekúcie z dôvodu „neprimeranosti vymáhanej sumy“. Následne podaním
z 21. augusta 2018, ktoré doručil Okresnému súdu Bratislava V, sa domáhal zastavenia
napadnutého exekučného konania z dôvodu „nesúladu exekučného titulu so spotrebiteľskou
právnou úpravou“.
4. Okresný súd uznesením sp. zn. 34 Er 382/2016 z 21. januára 2019 návrh
sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa
proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 34 Er 382/2016 z 21. januára 2019.
6. Sťažovateľ namieta, že napadnuté uznesenie je formálne, bez akejkoľvek reakcie
na jeho sťažnosť. V tejto súvislosti sa bráni záveru súdu, že úver bol poskytnutý
na podnikateľské účely, pričom upozorňuje, že súd zo svojej činnosti musí mať podľa
jeho názoru vedomosť o praktikách poskytovania úverov osobám so živnostenských
oprávnením, ktoré nie sú podmienené konkrétnym účelom, v dôsledku čoho možno tento
postup považovať za nekalú praktiku. Sťažovateľ sa tak domáha, aby mu zo strany súdov
bola poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi, pričom vymáhaný nárok považuje za založený
na „nekalých zmluvných podmienkach“ a „neprijateľných praktikách“.
7. Podľa názoru sťažovateľa odôvodnenie napadnutého uznesenia, keď okresný súd
nereagoval na špecifické argumenty, ktoré boli pre posúdenie veci podstatné, nezodpovedá
zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 a 3 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
a zároveň porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces.
8. V súvislosti s namietaným porušením v ústavnej sťažnosti označených práv
postupom Okresného súdu Bratislava V sťažovateľ uvádza, že do dňa podania ústavnej
sťažnosti Okresný súd Bratislava V nepostúpil okresnému súdu ako miestne, vecne
a funkčne príslušnému súdu jeho podanie z 21. augusta 2018, ktorým navrhoval zastavenie
exekúcie vedenej na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5 Zm 438/2014 z 25. marca 2015, a to napriek
skutočnosti, že hoci z podania vyplýva, že je adresované Okresnému súdu Bratislava
V do konania vedeného pod sp. zn. 1 CbZm 366/2015, je zjavné, že bolo zároveň podaním
v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn.
Ex 173/16. V tomto kontexte sťažovateľ uvádza: „Preto voči tomuto súdu namietam
prieťahy v konaní ako priamy následok pasivity súdu, vedúci čiastočne k odňatiu možnosti
súdnej ochrany. Ako vyplýva z písomnosti sťažovateľa z 12.12.2018, sťažovateľ o postúpenie
podania aj písomne tento súd žiadal, s upozornením na prieťahy v konaní.“
9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom rozhodol:
„I. Okresný súd Nitra rozhodnutím sp.zn. 34Er/382/2016-99 z 11.7.2019 porušil
základné právo sťažovateľa na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových
protokolov, práva sťažovateľa zaručené článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky
na poskytnutie súdnej ochrany a práva sťažovateľa vyplývajúce mu z 48 Ústavy SR
na spravodlivé prejednanie veci pred súdom, a súčasne jeho právo na ochranu majetku
zaručené mu článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
II. Okresný súd Bratislava V porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v zmysle jeho dodatkových protokolov, práva sťažovateľa zaručené
článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky na poskytnutie súdnej ochrany a práva sťažovateľa
vyplývajúce mu z 48 Ústavy SR na spravodlivé prejednanie veci pred súdom v primeranej
lehote.
III. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Nitra -
uznesenie sp.zn. 34Er/382/2016-99 zo dňa 11.7.2019... ako aj rozhodnutie OS Nitra sp.zn.
34Er/382/2016-70 z 21.1.2019 a ukladá mu povinnosť vo veci znova rozhodnúť.
IV. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava V, aby podanie sťažovateľa
z 21.8.2018 (vrátane príloh) urýchlene postúpil Okresnému súdu Nitra k exekučnému spisu
OS Nitra sp.zn. 34Er/382/2016.
V. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške
3000 eur, ktoré sú označení porušovatelia povinní vyplatiť sťažovateľovi spoločne
a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.
VI. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania...“
10. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1
bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle
čl. II bodu 3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára
2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 bola prejednaná v prvom senáte ústavného
súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
II.
Relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
14. Podľa čl. 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
17. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
18. Podľa § 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
20. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným
súdom
22. Ústavný súd v úvode svojho posúdenia považuje za nevyhnutné poukázať na to,
že návrh na rozhodnutie (petit) v ústavnej sťažnosti nie je určitý. Sťažovateľ v petite
nešpecifikoval konkrétny odsek ním označených čl. 46 a čl. 48 ústavy, avšak vychádzajúc
z celkového obsahu ústavnej sťažnosti možno konštatovať, že sťažovateľ sa domáha
vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, preto ústavný súd ustálil predmet konania tak, ako to je uvedené v záhlaví
tohto uznesenia.
III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k.
34 Er 382/2016-99 z 11. júla 2019
23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že napadnutým uznesením okresného súdu
bolo zasiahnuté do jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorého vidí v tom,
že okresný súd
- sa nevysporiadal so špecifickými argumentmi sťažovateľa, ktoré mali
pre rozhodnutie podstatný význam a ktoré sťažovateľ bližšie popisuje aj v ústavnej
sťažnosti,
- „rezignoval na svoju ex offo povinnosť vyplývajúcu z komunitárneho práva“
skúmať, či nejde o spotrebiteľský právny vzťah a či sa nevymáha nárok založený
na nekalých zmluvných podmienkach a neprijateľných praktikách.
24. Vo vzťahu k prezentovanej sťažnostnej argumentácii sťažovateľa ústavný súd
poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej účelom práva na súdnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1
dohovoru) je zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá
ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu
ochranu vykonávajú [čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy (IV. ÚS 77/02,
25. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
(a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepochybne patrí aj právo účastníka konania
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06,
III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (I. ÚS 241/07).
26. Uvedené východiská a závery sa v celom rozsahu vzťahujú aj na nútený výkon
súdnych a iných rozhodnutí, ktorý tvorí osobitný druh civilného procesu prislúchajúci
do právomoci všeobecných súdov, ako aj ďalších orgánov verejnej moci určených
osobitným zákonom (IV. ÚS 56/2012).
27. Na základe uvedeného sa ústavný súd oboznámil s napadnutým uznesením
okresného súdu a v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti si od neho
na účel preverenia opodstatnenosti sťažovateľových námietok vyžiadal spis sp. zn.
28. Okresný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, ktorú podal sťažovateľ
proti uzneseniu okresného súdu č. k. 34 Er 382/2016-70 z 21. januára 2019, dospel
v napadnutom uznesení k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Poukázal na skutočnosť,
že nerozhodoval o návrhu povinného na odklad exekúcie a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže uvedené návrhy mu neboli doručené a nie sú súčasťou
súdneho spisu.
29. Ústavný súd považuje nahliadnutím do spisu okresného súdu sp. zn.
34 Er 382/2016 za preukázané, že obsahom spisu nie sú takéto návrhy sťažovateľa.
Obsahom tohto súdneho spisu (do dňa podania ústavnej sťažnosti, pozn.) je len návrh
na zastavenie exekúcie sťažovateľa z 25. júna 2018, ktorý bol doručený okresnému súdu
prostredníctvom súdneho exekútora a ktorý bol predmetom rozhodovania okresného súdu
v uznesení č. k. 34 Er 382/2016-70 z 21. januára 2019 a následne na základe podanej
sťažnosti predmetom rozhodovania v napadnutom uznesení.
30. K námietkam sťažovateľa, ktorými poukazuje na skutočnosť, že okresný súd
úplne „rezignoval“ na svoju povinnosť skúmať, či nejde o spotrebiteľský právny vzťah
a či sa nevymáha nárok založený na nekalých zmluvných podmienkach a neprijateľných
praktikách, ústavný súd uvádza, že aj tieto sú z ústavnoprávneho hľadiska zjavne
neopodstatnené. Ústavný súd upriamuje pozornosť na tú časť odôvodnenia napadnutého
uznesenia, v ktorej okresný súd poukázal, že zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 190823-
24040 uzatvorenej medzi oprávnenou a sťažovateľom 10. apríla 2004 je zrejmé
a nepochybné, že sťažovateľ uzatvoril predmetnú zmluvu nie ako fyzická osoba –
nepodnikateľ, ale ako fyzická osoba – podnikateľ. Uvedené vyplýva nielen z údajov
o sťažovateľovi, ktoré sú uvedené v záhlaví zmluvy, ale aj z bodu 1.1, kde sa výslovne
uvádza, že oprávnená poskytuje sťažovateľovi úver na účely výkonu jeho podnikateľskej
činnosti. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že predmetnú zmluvu nie je
možné považovať za spotrebiteľskú a povinného nie je možné považovať za spotrebiteľa
v tomto právnom vzťahu.
31. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na uvedený právny názor stratili svoje
opodstatnenie námietky sťažovateľa, ktorými poukazoval na odklon v rozhodovaní
okresného súdu v jeho veci od rozhodnutia iných súdov v spotrebiteľských veciach
a ktorými v sťažnosti argumentoval o nemožnosti zabezpečenia spotrebiteľského úveru
zmenkou.
32. Bez významu nie je ani skutočnosť, že sťažovateľ sa domáha ústavnoprávnej
ochrany v štádiu prebiehajúceho exekučného konania, ktorému predchádzalo konanie
pred všeobecným súdom, v ktorom sa sťažovateľ vecne nebránil proti vydanému
exekučnému titulu žiadnou argumentáciou. Ústavný súd považuje nahliadnutím
do vyžiadaného súdneho spisu za preukázané, že sťažovateľ síce podal námietky proti
zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn. 5 Zm 438/2014 z 25. marca 2015, avšak s jedinou
vetou, a to, že berie na vedomie dlh voči oprávnenej a prosí o vystavenie splátkového
kalendára.
33. Ústavný súd po dôkladnom preskúmaní napadnutého uznesenia nezistil,
že by sa okresný súd s podanou sťažnosťou sťažovateľa vysporiadal nedostatočne.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sú zrejmé konkrétne dôvody, na základe ktorých
okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP. Žiadne
známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti nevykazuje a nie je možné prisvedčiť
ani tvrdeniu sťažovateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Samotná
skutočnosť, že sťažovateľ má na prejednávanú vec odlišný názor, bez ďalšieho porušenie
jeho označeného práva neznamená.
34. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením
okresného súdu a namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavnú
sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)
35. K namietanému porušeniu práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy
je potrebné uviesť, že sťažovateľ namietal porušenie tohto práva v spojení alebo
v nadväznosti na namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade
nedošlo k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani k porušeniu práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavné, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu tohto označeného
práva. Ústavný súd preto aj v tejto časti ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva na „spravodlivé súdne
konanie v primeranej lehote“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
uznesením okresného súdu č. k. 34 Er 382/2016-99 z 11. júla 2019
36. Reflektujúc petit ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného kvalifikovaným
právnym zástupcom, podľa ktorého k namietanému porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť napadnutým uznesením okresného
súdu, ústavný súd dáva do pozornosti svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže dôjsť samotným
rozhodnutím konkrétneho orgánu verejnej moci, ale len jeho postupom (nečinnosťou
či nesprávnym alebo neefektívnym postupom). Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch,
ak sťažovateľ namieta porušenie tohto práva konkrétnym rozhodnutím orgánu verejnej
moci, nie jeho postupom, ústavný súd takú ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (m. m. III. ÚS 258/05, III. ÚS 337/08, II. ÚS 528/2017).
37. Odhliadnuc od uvedeného, ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a zákone
o ústavnom súde má presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané
na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127
ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré
v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu
na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).
38. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu podal
ústavnému súdu takú ústavnú sťažnosť, v ktorej absentuje akákoľvek ústavnoprávne
relevantná argumentácia vzťahujúca sa k označenému právu podľa ústavy a dohovoru.
39. Pretože ústavná sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu práva
na „spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote“ podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, resp. jeho postupom v tomto konaní
neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava
a zákon o ústavnom súde, a to relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej
sťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd
ústavnú sťažnosť v tejto časti v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
III.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu
Bratislava V
40. Sťažovateľ namieta, že do dňa podania ústavnej sťažnosti Okresný súd Bratislava
V nepostúpil okresnému súdu ako miestne, vecne a funkčne príslušnému súdu jeho podanie
z 21. augusta 2018, ktorým navrhoval zastavenie exekúcie vedenej na základe exekučného
titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
5 Zm 438/2014 z 25. marca 2015, a to napriek skutočnosti, že hoci z podania vyplýva,
žeje adresované Okresnému súdu Bratislava V do konania vedeného pod sp. zn.
1 CbZm 366/2015, je zjavné, že bolo zároveň podaním v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. Ex 173/16, v dôsledku čoho Okresný
súd Bratislava V porušil jeho označené práva.
41. Ústavný súd považuje z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.
34 Er 382/2016 (ďalej len „vyžiadaný spis“) za preukázané, že jeho súčasťou je na č. l. 26
aj kópia listu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 1 CbZm 366/2015 zo 6. novembra 2018,
adresovaného sťažovateľovi, ktorým tento informoval sťažovateľa, že 23. júna 2018 mu bol
doručený jeho návrh na zastavenie exekúcie „sp. zn. 161/EX 173/16-41“. Okresný súd
Bratislava V v predmetnom liste uvádza, že v exekučnom oddelení neeviduje exekúciu
vedenú pod takouto spisovou značkou a na základe odpovede súdneho exekútora
bolo zistené, že uvedená exekučná vec sp. zn. EX 173/16 patrí
okresnému súdu. V závere Okresný súd Bratislava V informuje sťažovateľa, že návrh
na zastavenie tejto exekúcie je vzhľadom na uvedené potrebné adresovať okresnému súdu,
na tam konkrétne uvedenú adresu.
42. Z vyžiadaného spisu považuje ústavný súd za preukázané, že sťažovateľ
okresnému súdu do konania vedeného pod sp. zn. 34 Er 382/2016 neadresoval žiadny iný
návrh na zastavenie exekúcie ako ten, ktorý bol predmetom jeho prieskumu popísanom
v bode III.1 tohto uznesenia.
43. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že Okresný súd Bratislava V nepostúpil jeho podanie
z 21. augusta 2018 na rozhodnutie súdu, ktorý je miestne, vecne a funkčne príslušný konať
o jeho podaní, a to „per analogiam k § 41 a 43 CSP“, ústavný súd uvádza, že analogická
aplikácia § 41 a § 43 CSP je v tomto prípade vylúčená, keďže v preskúmavanom prípade
už pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie existoval miestne, vecne a funkčne
príslušný súd, a to okresný súd, ktorý viedol napadnuté exekučné konanie na základe návrhu
oprávnenej z 20. apríla 2016. Sťažovateľ bol Okresným súdom Bratislava V o tejto
skutočnosti riadne informovaný.
44. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom Okresného súdu
Bratislava V a namietaným porušením základných práv podľa čl. 46 s ods. 1 a čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol
ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
45. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie
o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy,
alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,
k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu