Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 28/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2012

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažnosti E. F., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

Základné právo E. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -7

zo 17. januára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť E. F., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že predmetné konanie začalo 23. decembra 2008,

keď podal okresnému súdu návrh na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru

vykonaného listom zamestnávateľa (S., s. r. o., K.) z 30. novembra 2008 a na náhradu mzdy

s príslušenstvom; ani po uplynutí viac ako troch rokov vec nie je právoplatne skončená.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod

sp. zn. porušil jeho základné právo podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 261,82 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn.

z 25. januára 2012 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol:

«Sťažovateľ podal žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru na

tunajšom súde dňa 23. 12. 2008. Dňa 8. 1. 2009 dal konajúci sudca pokyn pre jej doručenie

na vyjadrenie žalovanému, ktorý svoje stanovisko doručil súdu dňa 27. 2. 2009.

V marci 2009 bolo určené pojednávanie na deň 5. 5. 2009. Ďalšie pojednávania sa

uskutočnili v dňoch 11. 6. 2009 a 13. 7. 2009. Na druhom z uvedených pojednávaní bol

vyhlásený rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Dňa 2. 9. 2009 sa sťažovateľ proti rozsudku odvolal. Dňa 3. 9. 2009 bolo odvolanie

zaslané na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného a po doručení jeho stanoviska 30.

9. 2009 bol spis predložený dňa 5. 10. 2009 na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu

v Košiciach. Z tohto súdu bol spis vrátený dňa 8. 2. 2010 s rozhodnutím, ktorým bol

rozsudok tunajšieho súdu zmenený a v časti zamietnutia náhrady mzdy zrušený a v rozsahu

zrušenia bola vec vrátená na ďalšie konanie.

Po doručení rozsudku odvolacieho súdu účastníkom konania bol 9. 3. 2010 určený

termín pojednávania na deň 19. 4. 2010.

Dňa 16. 3. 2010 podal právny zástupca žalovaného proti rozhodnutiu Krajského

súdu v Košiciach, ktorým zmenil rozsudok tunajšieho súdu, dovolanie. Z uvedeného dôvodu

zrušil zákonný sudca dňa 22. 3. 2010 termín pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň

19. 4. 2010 a po vykonaní úkonov potrebných pred predložením spisu dovolaciemu súdu dal

dňa 16. 4. 2010 pokyn pre predloženie spisu Najvyššiemu súdu SR v Bratislave, ktorému bol

doručený dňa 30. 4. 2010.

Z dovolacieho súdu bol predmetný spis vrátený Krajskému súdu v Košiciach dňa

21. 3. 2011 s rozhodnutím, ktorým Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 24. 6. 2011 s uznesením,

ktorým rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dňa 8. 7. 2011

bolo zrušujúce uznesenie doručované účastníkom konania.

Dňa 31. 8. 2011 bola vypracovaná výzva pre ošetrujúcu lekárku sťažovateľa a tiež

výzva pre právneho zástupcu žalovaného. Žiadané správy boli doručené 22. 9. 2011

a 12. 10. 2011.

Dňa 6. 12. 2011 doručil žalobca (sťažovateľ) „spresnenie návrhu na začatie

konania“. Bezprostredne po jeho doručení dňa 9. 12. 2011 bolo určené pojednávanie

na 12. 1. 2012. Pojednávanie sa uskutočnilo a z dôvodu doplnenia dokazovania znaleckým

posudkom bolo odročené na neurčito.

Vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonaných úkonov tunajším

súdom je preukázateľné, že dané konanie vykazuje sústredený a efektívny postup bez

zbytočného odročovania vytýčených pojednávaní. Konanie na odvolacom a dovolacom súde

pritom nie som oprávnený hodnotiť ani posudzovať...»

Rovnaké skutočnosti z obsahu súdneho spisu zistil aj ústavný súd a na doplnenie

uvádza, že:

Okresný súd rozsudkom č. k. -71 z 13. júla 2009 návrh sťažovateľa

zamietol.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -93

zo 16. decembra 2009 zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru vykonané listom zamestnávateľa z 30. novembra 2008

je neplatné, a zároveň zrušil tento rozsudok, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba o náhradu

mzdy, a v tomto rozsahu vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -123

zo 16. februára 2011 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že „si nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie

dôkazov..., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ

predčasné...“.

Krajský súd uznesením č. k. -136 z 18. mája 2011 zrušil rozsudok

prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že povinnosťou okresného

súdu bude doplniť dokazovanie.

Ústavný súd poznamenáva, že znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu

sťažovateľa dosiaľ nariadené nebolo. Krajský súd vo svojom poslednom rozsudku toto

uviedol len ako jednu z viacerých možností (zdravotná dokumentácia, výsluch ošetrujúceho

lekára, znalecký posudok), ktorými možno dokazovanie doplniť. Správa ošetrujúceho lekára

sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 22. septembra 2011. Na pojednávaní konanom

12. januára 2012 okresný súd uložil odporcovi oznámiť ďalšie skutočnosti potrebné pre jeho

rozhodnutie; účastníci konania uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.

Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 10. februára 2012 uviedol, že

„z opatrnosti“ dopĺňa svoju sťažnosť aj o odporcu v 2. rade – najvyšší súd, pričom žiadal,

aby ústavný súd v náleze vyslovil, že najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby mu prikázal zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v sume

500 €.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

Ústavný súd je viazaný rozsahom vymedzeným vo výroku uznesenia č. k.

-7 zo 17. januára 2012 o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto o návrhu

sťažovateľa na „rozšírenie“ sťažnosti nerozhodoval.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

V obsahu označených práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (ako aj práva podľa dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z , ktorý súdom

prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy s príslušenstvom. Aj keď

takéto konania tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, možno

konštatovať, že v danom prípade ide o zložitejšiu vec, keďže každý zo všeobecných súdov

vec inak právne posúdil, čo malo v konečnom dôsledku vplyv aj na doterajšiu dĺžku

konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil, žeby sa sťažovateľ neprimeraným spôsobom podieľal na

prieťahoch v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Súdne konanie sa začalo 23. decembra 2008 podaním žaloby sťažovateľa

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy s príslušenstvom

a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Okresný súd 13. júla 2009 meritórne rozhodol, avšak

jeho rozhodnutie bolo po podaní opravných prostriedkov účastníkmi konania v celom

rozsahu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie (pozri stranu 4 tohto nálezu).

Od 24. júna 2011 (vrátenie veci) okresný súd konal vo veci plynulo, zabezpečoval

dôkazy a vykonal ďalšie pojednávanie. Úkony okresného súdu smerovali k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľa, čo je hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, a jeho postup sa zjavne nevyznačuje takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

. Ako už bolo uvedené, v danom prípade ide o zložitejšiu vec, keďže každý

zo všeobecných súdov vec inak právne posúdil, čo ovplyvnilo aj doterajšiu dĺžku konania.

Krajský súd rozhodoval vo veci po dvoch mesiacoch od jej predloženia a najvyšší súd

rozhodol vo veci po desiatich mesiacoch od jej predloženia.

V tejto súvislosti ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru (napr. , ,

). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe

ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, , ). V prípade,

keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (,

, ) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. porušené nebolo.

Keďže sťažovateľ nebol v konaní pred ústavným súdom úspešný, ústavný súd mu

nepriznal finančné zadosťučinenie, priznanie ktorého sa viaže na vyslovenie porušenia

základného práva alebo slobody všeobecným súdom, a ani úhradu trov konania (podobne

napr. , ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2012