Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 26/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti MUDr. M. B., R., zastúpeného A.,s. r. o., Ž., v mene ktorej koná

advokát a konateľ Mgr. Ľ. H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3

takto

rozhodol:

Základné právo MUDr. M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 18. januára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. M. B. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal, že postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“).

Najvyšší súd sa k prijatej sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. KP 4/2011

z 8. marca 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

„Súdny spis sp. zn. spolu s opravným uznesením Krajského súdu

v Žiline bol predložený najvyššiemu súdu 18. septembra 2009. Vec bola na najvyššom súde

zaregistrovaná pod novou sp. zn. a bola viackrát predmetom neverejného

pojednávania, a to 23. novembra 2009, 10. marca 2010, 22. septembra 2010 a napokon

24. februára 2011. Po dôkladnom preštudovaní veci všetkými členmi senátu 24. februára

2011 sa rozhodlo, že vec je pripravená na rozhodnutie a vyhlásenie rozsudku, ktoré sa

uskutoční 14. marca 2011. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo

vyvesené na úradnej tabuli najvyššieho súdu 7. marca 2011 (fotokópiu oznámenia

prikladáme v prílohe). Konanie na najvyššom súde vo veci sp. zn. do

dnešného dňa trvalo približne 1 rok a 5 mesiacov. Túto dobu nie je možné považovať za

neprimerane dlhú, vzhľadom na fakt, že vec je skutkovo náročná a najvyšší súd ju musel

meritórne posúdiť.

Nie je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že najvyšší súd od podania jeho

dovolania nevykonal žiadne úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej. Aj z uvedenej

chronológie úkonov v konaniach, ktoré boli vedené na najvyššom súde a ktoré namieta

sťažovateľ je zrejmé, že najvyšší súd vo veci konal a k prieťahom v týchto konaniach

nedošlo. Postup najvyššieho súdu teda nepredstavuje porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2. Pre

posúdenie tejto ústavnej sťažnosti je dôležitá aj skutočnosť, že najvyšší súd o dovolaní

sťažovateľa rozhodne 14. marca 2011, to znamená, že v čase rozhodovania ústavného súdu

o jeho ústavnej sťažnosti bude konanie na najvyššom súde skončené. Z uvedených dôvodov

navrhujem, aby Ústavný súd... tejto ústavnej sťažnosti nevyhovel.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o dovolaní účastníka konania, ktorým napadá rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil

rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“), musí byť posudzovaná

ako vec, ktorá je skutkovo i právne náročnejšia, ak predtým okresný súd nevyhovel žalobe

navrhovateľky, a potom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zmenil toto

rozhodnutie v neprospech sťažovateľa ako odporcu v konaní. Možno preto konštatovať, že

išlo o vec zložitejšiu, keďže predtým prvostupňový a odvolací súd vec inak právne posúdili.

Táto okolnosť preto mohla ovplyvniť doterajšiu dĺžku konania pred najvyšším súdom.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa. Ústavný súd zistil, že

sťažovateľ vyvíjal aktivitu, pokiaľ ide o urýchlenie postupu najvyššieho súdu v dovolacom

konaní, a to sťažnosťou adresovanou predsedovi najvyššieho súdu v decembri 2009. Okrem

uvedeného možno správanie sťažovateľa v konaní pred najvyšším súdom vyhodnotiť ako

také, ktoré inak neprispelo k predĺženiu doterajšej doby konania najvyššieho súdu.

3. Pokiaľ ide o postup najvyššieho súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

vychádzajúc zo sťažnosti sťažovateľa a vyjadrení účastníkov je toho názoru, že i keď sa

mohlo sťažovateľovi zdať, že rozhodovanie o jeho dovolaní proti rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 19. júna 2008 v spojení s opravným uznesením z 28. júla 2009,

ktorým zmenil rozsudok okresného súdu z 5. októbra 2007 sp. zn.

(o zamietnutí žaloby navrhovateľky), bolo zdĺhavé, keďže nemal žiadnu vedomosť o jeho

úkonoch, na druhej strane však zohľadňujúc všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd

konštatuje, že doba dovolacieho konania od 18. septembra 2009, keď bol spis okresného

súdu predložený najvyššiemu súdu, až do 14. marca 2011, keď došlo k vyhláseniu

rozhodnutia, ktorým najvyšší súd rozhodol o zamietnutí jeho dovolania (teda 17 mesiacov),

je ešte ústavne akceptovateľná.

Ústavný súd tiež uvádza, že vec bola prejednávaná na neverejnom zasadnutí senátu

najvyššieho súdu viackrát, a to 23. novembra 2009, 10. marca a 22. septembra 2010,

a napokon aj 24. februára 2011, čo napokon konštatuje aj najvyšší súd, čo tiež spochybňuje

argumenty sťažovateľa, že dovolací súd bol v jeho veci po podaní dovolania úplne nečinný.

Podľa názoru ústavného súdu úkony najvyššieho súdu v inkriminovanom období

smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, čo je hlavným účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (), a jeho postup sa

v tomto období zjavne nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

vzhľadom na predmet konania kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2

.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní najvyššieho súdu

vedenom pod sp. zn. opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru“ (, ). Nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa [

dohovoru (napr. , , )]. V prípade, keď ústavný súd zistí,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (, ) alebo

ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (, , ,

, , , ).

V neposlednom rade možno tiež zobrať do úvahy aj skutočnosť, že v danej veci

o dovolaní sťažovateľa najvyšší súd navyše už rozhodol v merite veci 14. marca 2011

a následne rozhodnutie aj so spisom vrátil okresnému súdu.

Ústavný súd na základe uvedeného preto považoval celkovú dobu konania vedeného

najvyšším súdom pod sp. zn. (aj s prihliadnutím na čas potrebný na

štúdium spisu a prípravu pojednávania, na ktorom aj rozhodol) za zodpovedajúcu

požiadavke prerokovania veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúcej zo základného práva

sťažovateľa podľa .

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd nevyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom najvyššieho súdu v dovolacom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku

tohto rozhodnutia.

Keďže sťažovateľ nebol v konaní pred ústavným súdom úspešný, ústavný súd mu

preto nepriznal finančné zadosťučinenie, priznanie ktorého sa viaže na vyslovenie výroku

o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa, a tiež mu nepriznal ani úhradu trov

konania (podobne napr. , ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011