Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 635/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

12. decembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania, ktoré

je vedené o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode.

Sťažovateľka podala návrh na začatie konania na okresnom súde 18. septembra 2014.

Od podania návrhu súd vykonal tri pojednávania, a to 22. júna 2015, 26. októbra 2015

a 18. januára 2016. Následne okresný súd vydal uznesenia, ktorým v napadnutom konaní

ustanovil znalcov pre účely určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ako aj hnuteľných

vecí, ktoré tvoria predmet vyporiadania. Zároveň okresný súd zaviazal sťažovateľku

na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Sťažovateľka podala

8. apríla 2016 proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom poukázala na svoje

nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery. Odvolanie proti uzneseniam podal

11. apríla 2016 aj odporca. Od uvedeného obdobia okresný súd vo veci nevykonal žiaden

úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, preto podala sťažovateľka 13. júna 2017

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Predseda okresného

súdu preskúmal postup zákonného sudcu v napadnutom konaní a sťažnosť vyhodnotil ako

dôvodnú len čiastočne. Zároveň upozornil sudcu na nutnosť plynulého konania a zaviazal sa

sledovať jeho postup až do právoplatného skončenia veci. O vybavení sťažnosti bola

sťažovateľka informovaná listom predsedu okresného súdu z 19. júna 2017.

3. Sťažovateľka navrhla, aby o jej sťažnosti rozhodol ústavný súd nálezom, ktorým

vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako

aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň

sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal konať okresnému súdu v napadnutom

konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,

ako aj náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

6. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (napr. , , ).

7. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru (napr. , , ). V prípade, keď ústavný súd zistí,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (, ,

) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, ).

8. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ako aj samotnej sťažnosti vyplýva, že proti

uzneseniam okresného súdu, ktorým bola sťažovateľka a zrejme aj odporca zaviazaní zložiť

preddavok na znalecké dokazovania, podala sťažovateľka a aj odporca odvolanie.

Sťažovateľka podala odvolanie na okresnom súde 8. apríla 2016 a odporca 11. apríla 2016.

V júli 2016 boli tieto odvolania zasielané procesným protistranám. Sťažovateľka bola

výzvou z 15. júla 2016 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvaná

na zdokladovanie svojich majetkových pomerov. Výzva súdu bola právnej zástupkyni

odosielaná 27. júla 2016, avšak súdu bola vrátená 19. augusta 2016 z pošty ako neprevzatá

v odbernej lehote. Okresný súd preto vykonal opätovné doručovanie zásielky, ktorá bola

prevzatá 26. septembra 2016. Právna zástupkyňa požiadala 11. októbra 2016 súd

o predĺženie lehoty na splnenie výzvy do 20. októbra 2016. Pretože odporca v napadnutom

konaní podával návrhy, aby súd odňal sťažovateľke oslobodenia od súdnych poplatkov,

vydal okresný súd 20. decembra 2016 uznesenie, ktorým odmietol návrh žalovaného

na odňatie oslobodenia sťažovateľky od súdnych poplatkov. Ústavný súd dopytom

na okresnom súde zistil, že vo veci je určený termín pojednávania na 1. február 2018.

9. Napadnuté konanie tak v čase podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo takmer

tri roky (34 mesiacov). Okresný súd konal po podaní návrhu, ako aj v priebehu roka 2015

v zásade plynulo, jeho postup v roku 2016 bol v rozhodujúcej miere ovplyvnený

rozhodovaním o odvolaniach účastníkov (sťažovateľky a odporcu) proti uzneseniam,

ktorými boli zaviazaní zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Postup okresného súdu

bol v tejto súvislosti negatívne ovplyvnený aj tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky

neprevzala výzvu na preukázanie majetkových pomerov, čo si vyžiadalo jej opätovné

doručovanie. Po prevzatí tejto výzvy však na ňu sťažovateľka nereagovala promptne,

pretože prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadala o predĺženie lehoty.

V priebehu roka 2017 okresný súd nevykonal žiaden relevantný úkon a najbližšie

pojednávanie je nariadené až na 1. február 2018.

10. Ústavný súd vníma nedostatky v efektívnosti a plynulosti postupu okresného

súdu v napadnutom konaní, ako aj obdobie jeho nečinnosti. Tieto však v danom čase

nedosiahli ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd neidentifikoval v doterajšom postupe

okresného súdu také nedostatky, ktoré by nasvedčovali tomu, že ním dochádza k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru. Nečinnosť okresného súdu v období roku 2017 možno hodnotiť ako prieťahy

v konaní. Ako už bolo uvedené, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (, , ). Pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a

aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (). Ústavný

súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu

sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru

(napr. ).

11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného

súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na všetky

okolnosti napadnutého konania, ako aj na doterajšiu dĺžku konania (takmer tri roky)

nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol

jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , a súčasný stav konania nevylučuje

definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (, ).

12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v celom rozsahu odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalším návrhmi

sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2017