Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 635/2017
PDF · 119.65 KB
No categories available
I. ÚS 635/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
12. decembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 173/2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 37 C 173/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou napadnutého konania, ktoré
je vedené o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode.
Sťažovateľka podala návrh na začatie konania na okresnom súde 18. septembra 2014.
Od podania návrhu súd vykonal tri pojednávania, a to 22. júna 2015, 26. októbra 2015
a 18. januára 2016. Následne okresný súd vydal uznesenia, ktorým v napadnutom konaní
ustanovil znalcov pre účely určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ako aj hnuteľných
vecí, ktoré tvoria predmet vyporiadania. Zároveň okresný súd zaviazal sťažovateľku
na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Sťažovateľka podala
8. apríla 2016 proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom poukázala na svoje
nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery. Odvolanie proti uzneseniam podal
11. apríla 2016 aj odporca. Od uvedeného obdobia okresný súd vo veci nevykonal žiaden
úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, preto podala sťažovateľka 13. júna 2017
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Predseda okresného
súdu preskúmal postup zákonného sudcu v napadnutom konaní a sťažnosť vyhodnotil ako
dôvodnú len čiastočne. Zároveň upozornil sudcu na nutnosť plynulého konania a zaviazal sa
sledovať jeho postup až do právoplatného skončenia veci. O vybavení sťažnosti bola
sťažovateľka informovaná listom predsedu okresného súdu z 19. júna 2017.
3. Sťažovateľka navrhla, aby o jej sťažnosti rozhodol ústavný súd nálezom, ktorým
vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako
aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň
sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal konať okresnému súdu v napadnutom
konaní bez zbytočných prieťahov, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €,
ako aj náhradu trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prerokovaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
6. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
7. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, I. ÚS 92/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistí,
že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví
porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03,
III. ÚS 26/2011) alebo návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01,
8. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ako aj samotnej sťažnosti vyplýva, že proti
uzneseniam okresného súdu, ktorým bola sťažovateľka a zrejme aj odporca zaviazaní zložiť
preddavok na znalecké dokazovania, podala sťažovateľka a aj odporca odvolanie.
Sťažovateľka podala odvolanie na okresnom súde 8. apríla 2016 a odporca 11. apríla 2016.
V júli 2016 boli tieto odvolania zasielané procesným protistranám. Sťažovateľka bola
výzvou z 15. júla 2016 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvaná
na zdokladovanie svojich majetkových pomerov. Výzva súdu bola právnej zástupkyni
odosielaná 27. júla 2016, avšak súdu bola vrátená 19. augusta 2016 z pošty ako neprevzatá
v odbernej lehote. Okresný súd preto vykonal opätovné doručovanie zásielky, ktorá bola
prevzatá 26. septembra 2016. Právna zástupkyňa požiadala 11. októbra 2016 súd
o predĺženie lehoty na splnenie výzvy do 20. októbra 2016. Pretože odporca v napadnutom
konaní podával návrhy, aby súd odňal sťažovateľke oslobodenia od súdnych poplatkov,
vydal okresný súd 20. decembra 2016 uznesenie, ktorým odmietol návrh žalovaného
na odňatie oslobodenia sťažovateľky od súdnych poplatkov. Ústavný súd dopytom
na okresnom súde zistil, že vo veci je určený termín pojednávania na 1. február 2018.
9. Napadnuté konanie tak v čase podania sťažnosti ústavnému súdu trvalo takmer
tri roky (34 mesiacov). Okresný súd konal po podaní návrhu, ako aj v priebehu roka 2015
v zásade plynulo, jeho postup v roku 2016 bol v rozhodujúcej miere ovplyvnený
rozhodovaním o odvolaniach účastníkov (sťažovateľky a odporcu) proti uzneseniam,
ktorými boli zaviazaní zložiť preddavok na znalecké dokazovanie. Postup okresného súdu
bol v tejto súvislosti negatívne ovplyvnený aj tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky
neprevzala výzvu na preukázanie majetkových pomerov, čo si vyžiadalo jej opätovné
doručovanie. Po prevzatí tejto výzvy však na ňu sťažovateľka nereagovala promptne,
pretože prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadala o predĺženie lehoty.
V priebehu roka 2017 okresný súd nevykonal žiaden relevantný úkon a najbližšie
pojednávanie je nariadené až na 1. február 2018.
10. Ústavný súd vníma nedostatky v efektívnosti a plynulosti postupu okresného
súdu v napadnutom konaní, ako aj obdobie jeho nečinnosti. Tieto však v danom čase
nedosiahli ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd neidentifikoval v doterajšom postupe
okresného súdu také nedostatky, ktoré by nasvedčovali tomu, že ním dochádza k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Nečinnosť okresného súdu v období roku 2017 možno hodnotiť ako prieťahy
v konaní. Ako už bolo uvedené, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne
za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00). Ústavný
súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu
sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(napr. I. ÚS 42/01).
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného
súdu v napadnutom konaní nebol bez prieťahov, ich intenzita s prihliadnutím na všetky
okolnosti napadnutého konania, ako aj na doterajšiu dĺžku konania (takmer tri roky)
nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol
jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasný stav konania nevylučuje
definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v celom rozsahu odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie
sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalším návrhmi
sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2017