Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 45 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (53)69f/361929.2b13ff.pdf
PDF · 123.14 KB
No categories available
3Cdo/257/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a členiek senátu JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci navrhovateľky A., a.s. so sídlom v B., IČO: X., proti odporcovi MUDr. M. B.,
bývajúcemu v R., zastúpenému JUDr. E. H., advokátkou so sídlom v Ž., o zaplatenie
1 202,88 € (36 238 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn.
5 C 163/2007, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. júna 2008
sp. zn. 10 Co 382/2007 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 28. júla 2009 sp. zn.
10 Co 382/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 5. októbra 2007 č.k. 5 C 163/2007-87 zamietol
návrh, ktorým sa navrhovateľka ako poisťovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť jej do 3 dní sumu 36 238 Sk predstavujúcu časť náhrady poistného plnenia
vyplateného navrhovateľkou za odporcu poškodenej, ktorej bola prevádzkou motorového
vozidla spôsobená škoda [§ 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“)].
Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Súd prvého stupňa
vychádzal z toho, že odporca 11. mája 2004 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bola
spôsobená škoda poškodenej MUDr. M. P.. Navrhovateľka zaplatila poškodenej
22. septembra 2004 poistné plnenie v celkovej výške 72 477 Sk. Odporca listom zo 7. januára
2005 odmietol výzvu navrhovateľky z 30. decembra 2004 na úhradu tejto sumy
s odôvodnením, že oznamovaciu povinnosť v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
a § 8 ods. 2 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla splnil už listom
zo 17. mája 2004 adresovaným organizačnej zložke navrhovateľky v Ružomberku. Keďže
navrhovateľka popierala, že by jej bolo doručené toto oznámenie, odporca reklamoval
doručenie zásielky prostredníctvom pobočky Slovenskej pošty, a.s. v Ružomberku;
reklamáciu zásielky ale nebolo možné vybaviť. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil
na jednej strane to, že odporca spolupracoval s navrhovateľkou a reagoval na jej výzvy, na
druhej strane to, že navrhovateľka mala dostatok podkladov pre poskytnutie poistného plnenia
jednak z hlásenia poistnej udalosti vypracovaného samotnou poškodenou, jednak zo záznamu
o dopravnej nehode. Aj s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto
neopodstatnený návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. júna 2008 sp. zn.
10 Co 382/2007 v spojení s opravným uznesením z 28. júla 2009 rovnakej spisovej značky
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke do 30 dní 1 202,89 € (36 238 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z tejto sumy od 21. apríla 2007 až do zaplatenia; zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľke náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol,
že navrhovateľka preukázala základný predpoklad úspešného uplatnenia postihového práva
v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. – poskytnutie poistného plnenia
poškodenej za odporcu. Odporca ale počas celého konania na súde prvého stupňa iba tvrdil,
avšak objektívne ničím nepreukázal, že navrhovateľke doručil oznámenie o poistnej udalosti
podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Procesná povinnosť preukázať takéto včasné
a riadne oznámenie spočívala na ňom. Keďže odporca nebol schopný preukázať jej splnenie,
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovel.
Rozhodnutie o trovách prvostupňového a odvolacieho konania odôvodnil poukazom na § 142
ods. l O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie s odôvodnením, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) a tiež, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa jeho
názoru nepreskúmateľné a nespĺňa náležitosti odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 a 3 O.s.p.,
lebo odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami
účastníkov. Pokiaľ súhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, mal vysvetliť, z akého dôvodu
považoval za preukázané nesplnenie ohlasovacej povinnosti odporcom. V dôsledku postupu
navrhovateľky, ktorá pristúpila k riešeniu záležitosti súdnou cestou až s časovým odstupom,
sa dostal do situácie, v ktorej už objektívne nemohol výsledkami reklamácie doručenia
poštovej zásielky preukázať splnenie svojej oznamovacej povinnosti. Navrhovateľka
nepreukázala, že jej nebola doručená zásielka odporcu obsahujúca oznámenie poistnej
udalosti a odvolací súd neprihliadol na to, že na viacerých jemu určených zásielkach bolo jeho
meno vyznačené nesprávne. Súd tiež nezisťoval, či zásielka obsahujúca jeho včasné ohlásenie
poistnej udalosti nebola u navrhovateľky (rovnako s prihliadnutím na zámenu mien)
nesprávne zaevidovaná. Dovolateľ poukázal na to, že je dlhoročný bezškodový klient
navrhovateľky a jej konanie označil za priečiace sa dobrým mravom (§ 3 Občianskeho
zákonníka), lebo o vzniku poistnej udalosti sa dozvedela už v krátkom čase od jej vzniku
priamo od poškodenej a od príslušných zložiek Policajného zboru. Odvolací súd na túto
okolnosť dostatočne neprihliadol. Zo spisu nevyplýva, že by na odvolacom pojednávaní bolo
vykonané iné dokazovanie okrem výsluchu účastníkov a ani z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, o ktoré dôkazy sa odvolací súd oprel, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov. Dovolateľ trval na tom, že svoju oznamovaciu povinnosť riadne splnil,
toto tvrdenie iba nemohol pre uplynutie času na reklamáciu zásielky doložiť písomným
dokladom. V súlade so zásadami dokazovania bolo dôkazné bremeno na navrhovateľke
a dôsledkom jeho neunesenia bol stav dôkaznej núdze navrhovateľky, ktorý mal správne viesť
k zamietnutiu jej návrhu. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie zamietnuť. Námietku
odporcu, že nepreukázala nedoručenie zásielky odporcu označila za priečiace sa pravidlám
formálnej logiky (neexistujúcu skutočnosť nemožno preukázať). Bolo procesnou povinnosťou
odporcu preukázať, že poistnú udalosť ohlásil v zákonnej lehote, splnenie tejto povinnosti ale
odporca nepreukázal. Neopodstatnená je tiež jeho námietka, že odvolací súd neaplikoval § 3
Občianskeho zákonníka; na základe tohto ustanovenia nie je totiž možné založiť vznik, zmenu
alebo zánik práv a povinností (R 89/1998).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
a/ Vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní
nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim znaky vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli
najavo.
b/ So zreteľom na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a tiež vzhľadom na obsah dovolania
dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu (R 111/1998). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu v danom konaní
nedošlo k tejto procesnej vade.
Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157
ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.); odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný.
V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch
procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania
a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,
že odvolací súd za podstatný dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku a vyhovenie návrhu
považoval to, že odporca „nepreukázal objektívne, že by navrhovateľke doručil ohlásenie
poistnej udalosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.“.
So zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci a obsah odôvodnenia napadnutého
rozsudku je takéto vysvetlenie primerané a postačujúce.
Dovolací súd pripomína, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu. Dodáva, že súdy sa nemusia
vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov, ale len s tými, ktoré majú význam pre
rozhodnutie.
c/ Dovolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
Osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad
svojej zodpovednosti (§ 427 až 423 Občianskeho zákonníka) poistená v rozsahu a za
podmienok uvedených v zákone č. 381/2001 Z.z. Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona je poistený
povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a/ do 15 dní po jej vzniku,
ak vznikla na území Slovenskej republiky, b/ do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo
územia Slovenskej republiky. V zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ tohto zákona má poisťovateľ
proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, tiež vtedy, ak poistník spôsobil
škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa písomne neoznámil
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote uvedenej v § 10 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. l O.s.p. účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité
skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu
nečinnosť účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia
dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť poisťovateľovi náhradu poistného plnenia
(§ 12 zákona č. 381/2001 Z.z.) má navrhovateľ (poisťovateľ) povinnosť tvrdenia v tom, že za
poistníka (odporcu) vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Na túto jeho povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že
v prípade, na ktorý sa vzťahuje § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., poskytol poistné plnenie
poškodenému, ktorému vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ to preukázal,
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Vzhľadom na argumentáciu dovolateľa
treba zdôrazniť, že ani v konaní s takýmto predmetom odporca nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti vôbec netýkali; pokiaľ sa chce v konaní
úspešne brániť, musí nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje vznik práva
poisťovateľa na uvedenú náhradu, ale na svoje tvrdenia musí tiež označiť dôkazy, ktoré tieto
tvrdenia preukazujú. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide
tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania na oboch
procesných stranách v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať
pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci.
V preskúmavanej veci nebolo sporné, v čom spočíva poistná udalosť, kedy k nej
došlo, kto spôsobil škodu a v akej výške bola spôsobená. Rovnako nebolo sporné, že
navrhovateľka poskytla poškodenej poistné plnenie; spochybňovaná nebola ani správnosť
určenia výšky poskytnutého poistného plnenia. Zo strany navrhovateľky teda bola splnená tak
procesná povinnosť tvrdenia, ako aj preukázania tvrdení.
Odporca sa pred súdmi bránil argumentáciou, že svoju oznamovaciu povinnosť riadne
splnil v lehote vyplývajúcej z § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a že v dôsledku toho
navrhovateľke nevzniklo voči nemu právo na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 2
písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. Toto svoje tvrdenie ale v priebehu celého konania nevedel
preukázať žiadnym relevantným spôsobom (dôkazom). Podľa právneho názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky je v dôsledku toho správny záver odvolacieho súdu, že odporca
nepreukázal, že splnil svoju oznamovaciu povinnosť.
Odporca aj v dovolaní namieta, že svoju oznamovaciu povinnosť voči poisťovateľovi
riadne splnil. Dovolací súd k tomu uvádza, že pokiaľ písomné oznámenie zaslal poštou „vo
forme obyčajnej zásielky“ (viď č.l. 36, 72 a 114 spisu) bez toho, aby mal akýkoľvek dôkaz
o splnení tejto povinnosti a dokonca tiež bez zachovania rovnopisu písomného oznámenia
poisťovateľovi (viď č.l. 115 p. v. spisu), zostala jeho argumentácia len v rovine ničím
nepreukázaných tvrdení. Odporca nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým
(pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví
aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností.
Dovolateľ uvádza, že konanie navrhovateľky sa prieči dobrým mravom. V zmysle § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných
a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec
v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,
že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto
ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho
z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv
a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu
normotvornú platnosť – upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.
Dovolateľom akcentovaná skutočnosť, že navrhovateľka iniciovala súdne konanie až
z časovým odstupom, so zreteľom na ktorý už nemohol preukázať riadne splnenie
oznamovacej povinnosti, je v zmysle tohto ustanovenia celkom neopodstatnená.
Účelom ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. nie je len to, aby
poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za
poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného (poistených)
k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane
oznamovacej povinnosti – náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje
aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. V tomto zmysle je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu
poistného plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. opodstatnené
a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje
potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu
o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti
poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní
poistného plnenia poškodenému.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ
neopodstatnene namieta existenciu tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež to, že napadnutý rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolanie odporcu preto
zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nepriznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. marca 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková