Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/257/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a členiek senátu JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľky A., a.s. so sídlom v B., IČO: X., proti odporcovi MUDr. M. B.,

bývajúcemu v R., zastúpenému JUDr. E. H., advokátkou so sídlom v Ž., o zaplatenie

1 202,88 € (36 238 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn.

, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 19. júna 2008

sp. zn. v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 28. júla 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 5. októbra 2007 č.k. -87 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľka ako poisťovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť jej do 3 dní sumu 36 238 Sk predstavujúcu časť náhrady poistného plnenia

vyplateného navrhovateľkou za odporcu poškodenej, ktorej bola prevádzkou motorového

vozidla spôsobená škoda [ o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)].

Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania. Súd prvého stupňa

vychádzal z toho, že odporca 11. mája 2004 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej bola

spôsobená škoda poškodenej MUDr. M. P.. Navrhovateľka zaplatila poškodenej

22. septembra 2004 poistné plnenie v celkovej výške 72 477 Sk. Odporca listom zo 7. januára

2005 odmietol výzvu navrhovateľky z 30. decembra 2004 na úhradu tejto sumy

s odôvodnením, že oznamovaciu povinnosť v zmysle

a § 8 ods. 2 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla splnil už listom

zo 17. mája 2004 adresovaným organizačnej zložke navrhovateľky v Ružomberku. Keďže

navrhovateľka popierala, že by jej bolo doručené toto oznámenie, odporca reklamoval

doručenie zásielky prostredníctvom pobočky Slovenskej pošty, a.s. v Ružomberku;

reklamáciu zásielky ale nebolo možné vybaviť. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil

na jednej strane to, že odporca spolupracoval s navrhovateľkou a reagoval na jej výzvy, na

druhej strane to, že navrhovateľka mala dostatok podkladov pre poskytnutie poistného plnenia

jednak z hlásenia poistnej udalosti vypracovaného samotnou poškodenou, jednak zo záznamu

o dopravnej nehode. Aj s poukazom na preto

neopodstatnený návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Žiline rozsudkom z 19. júna 2008 sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 28. júla 2009 rovnakej spisovej značky

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke do 30 dní 1 202,89 € (36 238 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

z tejto sumy od 21. apríla 2007 až do zaplatenia; zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol,

že navrhovateľka preukázala základný predpoklad úspešného uplatnenia postihového práva

v zmysle – poskytnutie poistného plnenia

poškodenej za odporcu. Odporca ale počas celého konania na súde prvého stupňa iba tvrdil,

avšak objektívne ničím nepreukázal, že navrhovateľke doručil oznámenie o poistnej udalosti

podľa Procesná povinnosť preukázať takéto včasné

a riadne oznámenie spočívala na ňom. Keďže odporca nebol schopný preukázať jej splnenie,

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovel.

Rozhodnutie o trovách prvostupňového a odvolacieho konania odôvodnil poukazom na § 142

ods. l v spojení s ods. l

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie s odôvodnením, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) a tiež, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je podľa jeho

názoru nepreskúmateľné a nespĺňa náležitosti odôvodnenia v zmysle a ,

lebo odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami

účastníkov. Pokiaľ súhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, mal vysvetliť, z akého dôvodu

považoval za preukázané nesplnenie ohlasovacej povinnosti odporcom. V dôsledku postupu

navrhovateľky, ktorá pristúpila k riešeniu záležitosti súdnou cestou až s časovým odstupom,

sa dostal do situácie, v ktorej už objektívne nemohol výsledkami reklamácie doručenia

poštovej zásielky preukázať splnenie svojej oznamovacej povinnosti. Navrhovateľka

nepreukázala, že jej nebola doručená zásielka odporcu obsahujúca oznámenie poistnej

udalosti a odvolací súd neprihliadol na to, že na viacerých jemu určených zásielkach bolo jeho

meno vyznačené nesprávne. Súd tiež nezisťoval, či zásielka obsahujúca jeho včasné ohlásenie

poistnej udalosti nebola u navrhovateľky (rovnako s prihliadnutím na zámenu mien)

nesprávne zaevidovaná. Dovolateľ poukázal na to, že je dlhoročný bezškodový klient

navrhovateľky a jej konanie označil za priečiace sa dobrým mravom (§ 3 Občianskeho

zákonníka), lebo o vzniku poistnej udalosti sa dozvedela už v krátkom čase od jej vzniku

priamo od poškodenej a od príslušných zložiek Policajného zboru. Odvolací súd na túto

okolnosť dostatočne neprihliadol. Zo spisu nevyplýva, že by na odvolacom pojednávaní bolo

vykonané iné dokazovanie okrem výsluchu účastníkov a ani z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nie je zrejmé, o ktoré dôkazy sa odvolací súd oprel, akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení dôkazov. Dovolateľ trval na tom, že svoju oznamovaciu povinnosť riadne splnil,

toto tvrdenie iba nemohol pre uplynutie času na reklamáciu zásielky doložiť písomným

dokladom. V súlade so zásadami dokazovania bolo dôkazné bremeno na navrhovateľke

a dôsledkom jeho neunesenia bol stav dôkaznej núdze navrhovateľky, ktorý mal správne viesť

k zamietnutiu jej návrhu. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie zamietnuť. Námietku

odporcu, že nepreukázala nedoručenie zásielky odporcu označila za priečiace sa pravidlám

formálnej logiky (neexistujúcu skutočnosť nemožno preukázať). Bolo procesnou povinnosťou

odporcu preukázať, že poistnú udalosť ohlásil v zákonnej lehote, splnenie tejto povinnosti ale

odporca nepreukázal. Neopodstatnená je tiež jeho námietka, že odvolací súd neaplikoval § 3

; na základe tohto ustanovenia nie je totiž možné založiť vznik, zmenu

alebo zánik práv a povinností (R 89/1998).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ) proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

a/ Vzhľadom na druhá veta dovolací súd skúmal, či v konaní

nedošlo k procesným nesprávnostiam vykazujúcim znaky vád vymenovaných v

Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli

najavo.

b/ So zreteľom na veta druhá a tiež vzhľadom na obsah dovolania

dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu (R 111/1998). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu v danom konaní

nedošlo k tejto procesnej vade.

Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157

ods. 2 ( ); odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľný.

V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania

a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,

že odvolací súd za podstatný dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku a vyhovenie návrhu

považoval to, že odporca „nepreukázal objektívne, že by navrhovateľke doručil ohlásenie

poistnej udalosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie “.

So zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci a obsah odôvodnenia napadnutého

rozsudku je takéto vysvetlenie primerané a postačujúce.

Dovolací súd pripomína, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu. Dodáva, že súdy sa nemusia

vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov, ale len s tými, ktoré majú význam pre

rozhodnutie.

c/ Dovolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Osoba zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad

svojej zodpovednosti ( až 423 ) poistená v rozsahu a za

podmienok uvedených v Podľa tohto zákona je poistený

povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a/ do 15 dní po jej vzniku,

ak vznikla na území Slovenskej republiky, b/ do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo

územia Slovenskej republiky. V zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ tohto zákona má poisťovateľ

proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil

z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, tiež vtedy, ak poistník spôsobil

škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa písomne neoznámil

poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote uvedenej v § 10 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona

č.

Podľa sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné

prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa ods. l účastníci sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,

ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l ).

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť

tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi

povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná

väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť

označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť

účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je

umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité

skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu

nečinnosť účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

stanovenú v a vety prvej , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla

byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia

dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje

sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V konaní o uloženie povinnosti zaplatiť poisťovateľovi náhradu poistného plnenia

( ) má navrhovateľ (poisťovateľ) povinnosť tvrdenia v tom, že za

poistníka (odporcu) vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla. Na túto jeho povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy

preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že

v prípade, na ktorý sa vzťahuje , poskytol poistné plnenie

poškodenému, ktorému vznikla škoda prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ to preukázal,

uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Vzhľadom na argumentáciu dovolateľa

treba zdôrazniť, že ani v konaní s takýmto predmetom odporca nie je procesným subjektom,

ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti vôbec netýkali; pokiaľ sa chce v konaní

úspešne brániť, musí nielen tvrdiť, že konal spôsobom, ktorý vylučuje vznik práva

poisťovateľa na uvedenú náhradu, ale na svoje tvrdenia musí tiež označiť dôkazy, ktoré tieto

tvrdenia preukazujú. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide

tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania na oboch

procesných stranách v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna

norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdiť určité skutkové okolnosti a povinnosti preukázať

pravdivosť tvrdení musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej

veci.

V preskúmavanej veci nebolo sporné, v čom spočíva poistná udalosť, kedy k nej

došlo, kto spôsobil škodu a v akej výške bola spôsobená. Rovnako nebolo sporné, že

navrhovateľka poskytla poškodenej poistné plnenie; spochybňovaná nebola ani správnosť

určenia výšky poskytnutého poistného plnenia. Zo strany navrhovateľky teda bola splnená tak

procesná povinnosť tvrdenia, ako aj preukázania tvrdení.

Odporca sa pred súdmi bránil argumentáciou, že svoju oznamovaciu povinnosť riadne

splnil v lehote vyplývajúcej z a že v dôsledku toho

navrhovateľke nevzniklo voči nemu právo na náhradu poistného plnenia v zmysle § 12 ods. 2

písm. g/ Toto svoje tvrdenie ale v priebehu celého konania nevedel

preukázať žiadnym relevantným spôsobom (dôkazom). Podľa právneho názoru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky je v dôsledku toho správny záver odvolacieho súdu, že odporca

nepreukázal, že splnil svoju oznamovaciu povinnosť.

Odporca aj v dovolaní namieta, že svoju oznamovaciu povinnosť voči poisťovateľovi

riadne splnil. Dovolací súd k tomu uvádza, že pokiaľ písomné oznámenie zaslal poštou „vo

forme obyčajnej zásielky“ (viď č.l. 36, 72 a 114 spisu) bez toho, aby mal akýkoľvek dôkaz

o splnení tejto povinnosti a dokonca tiež bez zachovania rovnopisu písomného oznámenia

poisťovateľovi (viď č.l. 115 p. v. spisu), zostala jeho argumentácia len v rovine ničím

nepreukázaných tvrdení. Odporca nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým

(pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú

o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú predvídaví

aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností.

Dovolateľ uvádza, že konanie navrhovateľky sa prieči dobrým mravom. V zmysle § 3

ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných

a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec

v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade,

že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto

ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho

z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv

a povinností. Ustanovenie nemá totiž vlastnú priamu

normotvornú platnosť – upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.

Dovolateľom akcentovaná skutočnosť, že navrhovateľka iniciovala súdne konanie až

z časovým odstupom, so zreteľom na ktorý už nemohol preukázať riadne splnenie

oznamovacej povinnosti, je v zmysle tohto ustanovenia celkom neopodstatnená.

Účelom ustanovenia nie je len to, aby

poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné plnenie poskytnuté za

poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného (poistených)

k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane

oznamovacej povinnosti – náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje

aj určitý majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10

ods. 1 V tomto zmysle je uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu

poistného plnenia podľa opodstatnené

a nepriečiace sa dobrým mravom aj v prípade, že poisťovateľ získal postačujúce údaje

potrebné pre poskytnutie poistného plnenia (už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu

o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že nesplnenie oznamovacej povinnosti

poisteným neviedlo k podstatnejšiemu sťaženiu činnosti poisťovateľa pri poskytovaní

poistného plnenia poškodenému.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ

neopodstatnene namieta existenciu tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a tiež to, že napadnutý rozsudok spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolanie odporcu preto

zamietol ( ).

Dovolací súd nepriznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224

ods. 1 a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. marca 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková