Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-6-2026.pdf
PDF · 109.44 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/6/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, D., zastúpenej Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom Matice slovenskej 17, 971 01 Prievidza, o zaplatenie 599,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. augusta 2025, č.k. 5C/37/2024-260, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. o náhrade trov štátu o d m i e t a .
Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom zo dňa 21.08.2025, č.k. 5C/37/2024-260, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 599,87 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 07.03.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Štátu náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Súd vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca so žalovanou uzavrel dňa 16.11.2022 zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Ford Galaxy, EČV D. vo vlastníctve žalovanej. Predmetné vozidlo poskytla žalovaná svedkovi, svojmu zaťovi E. F. na dočasné užívanie a tento s vozidlom vycestoval do Nemecka do mesta Chemnitz, kde si aj s rodinou vybavoval pobyt utečenca. Dňa 28.06.2023 došlo k znečisteniu vozovky motorovým olejom v meste Chemnitz v celkovej dĺžke cca 1000 m x 0,30 m, pričom olejová škvrna končila na mieste, kde parkovalo vozidlo žalovanej. Po vybavení škodovej udalosti žalobca zaplatil likvidačnému zástupcovi plnenie v sume 2.299,51 eur (vrátane poplatkov), a to na základe povinného zmluvného poistenia žalovanej. Výzvou z 21.02.2024 požadoval od žalovanej náhradu časti poistného plnenia vo výške 599,87 eur s lehotou na zaplatenie do 06.03.2024. Nárok oprel o § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. v znení, z ktorého vychádzal, a o tvrdenie, že žalovaná mu vznik škodovej udalosti v stanovenej lehote neoznámila. Súd prvej inštancie považoval za preukázané trvanie poistného vzťahu, poskytnutie vozidla svedkovi, znečistenie komunikácie a úhradu plnenia. Za sporné považoval, či škodu spôsobilo vozidlo žalovanej. Výpovedi svedka F. neuveril, pretože svedok tvrdil, že vozidlo bolo v Nemecku nepretržite až do októbra 2023, hoci protokoly o vykonaní technickej a emisnej kontroly uvedeného vozidla preukazovali jeho kontroly na Slovensku v júli 2023. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie žalovanej o pobyte vozidla v Nemecku až do jesene 2023. Pri posúdení vzniku škody vychádzal z dokumentácie mesta, informácie polície, fotografií a zistení pri technickej kontrole. Na tomto základe považoval za hodnovernejšie tvrdenie, že znečistenie spôsobilo vozidlo žalovanej. Pri regresnom nároku vychádzal z § 12 ods. 1 písm. g) a § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. v znení, ktoré aplikoval. Uviedol, že škoda vznikla pri prevádzke vozidla a žalovaná ako prevádzateľka za ňu zodpovedá podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne. Za nesporné považoval, že žalovaná vznik udalosti žalobcovi v 30- dňovej lehote neoznámila. S obranou o jej nevedomosti sa vysporiadal tak, že sa o udalosti mohla dozvedieť od svedka. So zreteľom na rozsah olejovej stopy, stanoviská predajcov a čistenie vozovky počas dňa usúdil, že svedok musel vedieť o úniku oleja a žalovaná sa od neho mohla dozvedieť o škodovej udalosti. Za vysoko nepravdepodobné považoval, že žalovaná nebola informovaná o úniku oleja, nepojazdnosti a nutnosti opravy, a vychádzal z toho, že o udalosti vedela. Súd poukázal tiež na výzvu žalobcu na súčinnosť zaslanú na e-mail žalovanej dňa 24.11.2023. Obranu, že e-mail nepoužíva a nevie ho ovládať, nepovažoval za relevantnú, keďže adresa bola uvedená v poistnej zmluve; zároveň poukázal na žiadosť o odročenie pojednávania zaslanú 05.08.2025 z tej istej adresy. Obranu žalovanej považoval za účelovú. Nárok 599,87 eur preto vyhodnotil ako dôvodný. Úrok z omeškania od 07.03.2024 priznal s odôvodnením, že žalovaná nereagovala na výzvu s lehotou na plnenie do 06.03.2024; súčasne zistil, že doporučená zásielka podaná na prepravu 23.02.2024 sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá 20.03.2024. O trovách štátu, ktoré vznikli pri preklade listín pre výpoveď svedka, rozhodol tak, že štátu ich náhradu nepriznal. Vychádzal z toho, že žalovanej bola priznaná právna pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z. a oslobodenie od súdnych poplatkov, a analogicky použil § 253 ods. 2 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP; o ich výške mal súd prvej inštancie rozhodnúť samostatne po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti rozsudku podala žalovaná včas odvolanie. Označila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná uviedla, že nemecké orgány rozhodli o škodovej udalosti a určili vinníka bez toho, aby sa tento mohol k veci riadne vyjadriť; rozhodnutie alebo oznámenie mu podľa nej nebolo ani doručené. Taký stav považovala za neprijateľný. Uvedené skutočnosti pokladala za preukázané aj preto, že ich žalobca podľa nej netvrdil inak, ani ich nepoprel. Následne nemecké orgány oznámili žalobcovi, že má plniť za žalovanú, a ten plnil, hoci sa žalovaná k udalosti nemohla vyjadriť. Namietala záver súdu prvej inštancie, že sa o škodovej udalosti mohla dozvedieť od svedka F.. Súdu vytkla, že nevysvetlil podklad tejto úvahy: podľa odvolania zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že svedok vedel o škodovej udalosti. Aj keby vedel, že z vozidla uniká olej, neznamená to podľa žalovanej, že vedel o škodovej udalosti riešenej nemeckými orgánmi. Za nelogické a rozporné so zákonom považovala zaviazať ju na úhradu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, keď sa žalobca o udalosti objektívne dozvedel skôr než ona. Spochybnila aj odôvodnenie rozsudku v časti, v ktorej jej pripisoval priestupok a spôsobenie škodovej udalosti. Pýtala sa, na základe čoho nemecké orgány určili, že udalosť spôsobila ona alebo jej zať, a tvrdila, že tak urobili iba preto, že jej vozidlo stálo nad olejovou škvrnou. Takto bez ďalších dôkazov podľa nej nebolo možné určiť vinníka. Poprela, že by sa dopustila priestupku alebo spôsobila udalosť tak, ako to mali tvrdiť nemecké orgány.
3. Žalobca vo vyjadrení navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov vrátane trov odvolacieho konania. Odvolanie pokladal za nedôvodné; podľa neho žalovaná len označila zákonné odvolacie dôvody, ale riadne nevysvetlila nesprávnosť právneho posúdenia, konkrétne nesprávne skutkové zistenia ani inú vadu konania. Žalobca poukázal na oznámenie likvidácie listom z 15.02.2024, vyplatenie 2.299,51 eur likvidačnému zástupcovi a na SMS o ukončení škodovej udalosti. Za preukázané považoval, že vozidlo žalovaná dočasne poskytla zaťovi, ktorý s ním odcestoval s rodinou do Chemnitzu. Uviedol, že znečistenie vozovky v dĺžke približne 1.000 m a šírke 0,30 m končilo na mieste, kde vozidlo parkovalo. Tvrdenie, že išlo len o zaparkovanie nad olejovou škvrnou, považoval za rozporné s fotografiami, záznamami o čistení a dokumentáciou nemeckých orgánov. Tvrdil, že z listín vyplýva výslovné vyjadrenie šetriacich nemeckých orgánov o vytekaní oleja zo zaparkovaného vozidla. Žalobca poukázal aj na neskoršie zistenia o problémoch vozidla s únikom oleja, hoci žalovaná popierala akékoľvek technické problémy. Žalobca namietal, že žalovaná ako vodič alebo majiteľ vozidla zodpovedá objektívne. Po uplatnení nároku nemeckými orgánmi ju podľa svojho vyjadrenia bezúspešne vyzýval na súčinnosť; žalovaná na e-maily nereagovala a tvrdila, že e-mail nevie obsluhovať, pričom kúpu vozidla i poistenie vybavoval zať. Výpovede žalovanej a svedka považoval za nedôveryhodné pre nepravdivé tvrdenia. Argumentoval, že podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. má poisťovateľ osobitný regresný nárok pri porušení povinností podľa § 10 ods. 1 až 4 a jeho výšku limituje rozsah vyplateného plnenia. Dôkazné bremeno podľa neho zaťažuje stranu, ktorá zo skutočnosti vyvodzuje priaznivé následky; nevedomosť žalovanej nebola podľa neho preukázaná a nebola ani dôvodom hodným osobitného zreteľa. Žalobca sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná sa o udalosti mohla dozvedieť od svedka F.. Vzhľadom na vyvrátenú výpoveď o nepretržitom pobyte vozidla v Nemecku, rozsah úniku, predpokladanú nepojazdnosť a práce na mieste aj za denného svetla považoval za zrejmé, že svedok musel o úniku vedieť. Poukazoval tiež na to, že neznalosť zákona neospravedlňuje a že žalovaná nadobudla vozidlo bez znalosti súvisiacej dokumentácie a povinností.
4. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že všetky podstatné skutočnosti už v konaní predniesla. Vyjadrenie žalobcu považovala len za opakovanie jeho skorších tvrdení, preto odkázala na svoje predchádzajúce podania a navrhla rozhodnúť v súlade s odvolaním. V tomto vyjadrení uviedla aj žiadosť o zmenu rozhodnutia; v samotnom odvolaní navrhovala jeho zrušenie a vrátenie veci.
5. Odvolací súd sa najskôr zaoberal tým, že žalovaná podala odvolanie proti rozsudku aj v rozsahu výroku II., ktorým nebola priznaná štátu náhrada trov.
6. Podľa § 359 CSP môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. Výrok nepriznávajúci štátu náhradu trov žalovanú nezaväzuje a nespôsobuje jej procesnú ani majetkovú ujmu, ktorú by bolo možné odstrániť jeho zrušením alebo zmenou. Odvolanie žalovanej proti tomuto výroku preto odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov odvolania v rozsahu výrokov I. a III. podľa § 379 a § 380 CSP. Na vady týkajúce sa procesných podmienok prihliadal podľa § 380 ods. 2 CSP. Bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti týmto výrokom nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP); nepovažoval za potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť.
9. Žalobcovi nemožno prisvedčiť, pokiaľ tvrdil, že žalovaná v odvolaní neuviedla konkrétne dôvody. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaná v ňom spochybňuje zistenie o príčine znečistenia, záver súdu o vedomosti svedka a žalovanej o škodovej udalosti, postup nemeckých orgánov bez jej vyjadrenia a právny význam toho, že poisťovňa získala informácie o udalosti skôr než ona. Odvolací súd sa preto jednotlivými námietkami zaoberal podľa ich obsahu.
10. Odvolací súd k obsahu odvolania žalovanej, v ktorom sa opakovane uvádza pojem vina a priestupok, považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom konania nebolo rozhodnutie o vine žalovanej respektíve rozhodnutie o priestupku. Žalobca uplatnil nárok na náhradu časti poistného plnenia poskytnutého v súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou poisteného vozidla; podkladom nároku bolo podľa jeho tvrdenia nesplnenie oznamovacej povinnosti. Zistenie o vzniku škody a okolnostiach jej spôsobenia súd prvej inštancie urobil v tomto konaní z ním vykonaných dôkazov. Samotné priznanie regresného nároku neznamená, že by súd žalovanú uznal vinnou zo spáchania priestupku.
11. K námietke, že nemecké orgány určili príčinu škody iba preto, že vozidlo stálo nad olejovou škvrnou, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nevychádzal iba z polohy zaparkovaného vozidla nad olejovou škvrnou. Podľa jeho zistení z informácie Policajného riaditeľstva v Chemnitzi vyplývalo aj pozorovanie olejovej škvrny pod vozidlom a opis olejovej stopy vedúcej po viacerých uliciach k miestu, kde vozidlo stálo. Súd prihliadol aj na fotografie, dokumentáciu čistenia komunikácie a protokoly o následnej technickej kontrole. Nemecká policajná informácia uvádzala, že v čase jej zistenia už z vozidla žiadny olej nevytekal. Protokoly o technickej kontrole (riadnej aj opakovanej) z 25. a 26.07.2023 zachytávali únik oleja, maziva alebo nebezpečnej látky, ktorá však na vozovku neodkvapkávala. Keďže boli vyhotovené až po škodovej udalosti, samy osebe nepreukazujú presný rozsah úniku v Chemnitzi. Súd prvej inštancie ich však hodnotil spolu s listinami a fotografiami z miesta udalosti. V takom súhrne majú význam ako ďalšia okolnosť pri hodnotení technického stavu vozidla a podporujú záver o tom, že škodovú udalosť spôsobilo vozidlo žalovanej. Záver súdu nebol založený iba na neskoršej technickej kontrole ani iba na tom, že vozidlo parkovalo nad škvrnou. Súd prvej inštancie zohľadnil aj výpoveď svedka, zaťa žalovanej F., podľa ktorého vozidlo nemalo poruchu a k úniku oleja nedošlo. Za nedôveryhodnú ju nepovažoval len pre jeho rodinný vzťah k žalovanej, ale aj pre zistený rozpor medzi tvrdením svedka o nepretržitom pobyte vozidla v Nemecku od júna do októbra 2023 v jeho svedeckej výpovedi a následným zistením o vykonaní kontrol vozidla na Slovensku v júli 2023. Tento rozpor sám osebe nepreukazuje nepravdivosť každej časti výpovede, predstavoval však dôvod hodnotiť ju obozretne a porovnať ju s ďalšími dôkazmi. Odvolací súd v rámci uplatnenej námietky nezistil dôvod, aby sa odchýlil od skutkového záveru súdu prvej inštancie o pôvode znečistenia.
12. Žalovaná ďalej namietala, že jej nemecké orgány nedali možnosť vyjadriť sa a ani jej nedoručili rozhodnutie alebo oznámenie. Žalobca podľa nej tieto tvrdenia nepoprel. Ani za predpokladu, že žalovaná nebola nemeckými orgánmi o udalosti upovedomená, z toho samo osebe nevyplýva, že škoda nemohla vzniknúť prevádzkou jej vozidla. Súd prvej inštancie nevychádzal z toho, že by žalovanej bolo doručené rozhodnutie o priestupku alebo že by bol viazaný rozhodnutím nemeckého orgánu o jej vine. Predložené listiny hodnotil ako dôkazy v civilnom konaní, v ktorom žalovaná mohla tvrdenia žalobcu aj ich obsah spochybniť. Táto námietka preto sama osebe nespochybňuje výsledok hodnotenia dôkazov o pôvode olejovej stopy.
13. Žalovaná namietala, že neexistuje dôkaz o tom, že svedok, jej zať, ktorému zverila svoje vozidlo v rozhodnom čase, o škodovej udalosti vedel, a že ani prípadná vedomosť o úniku oleja ešte neznamená vedomosť o udalosti riešenej nemeckými orgánmi. Odvolací súd prisvedčuje tomu, že vedomosť o technickej poruche, vedomosť o škodovej udalosti a vedomosť o tom, že ju riešia nemecké orgány, nie sú totožné skutočnosti. Rovnako samotná možnosť, že sa žalovaná mohla niečo dozvedieť od rodinného príslušníka, nie je bez ďalšieho priamym dôkazom o obsahu a čase ich komunikácie. Súd prvej inštancie však v ods. 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku neodôvodnil svoj záver iba všeobecnou možnosťou komunikácie medzi svedkom a žalovanou. Zohľadnil zistený rozsah olejovej stopy, stanoviská predajcov k možným následkom takého úniku, dokumentáciu čistenia vozovky aj vo dne a nevierohodnosť svedkovej výpovede pri porovnaní s protokolmi o kontrolách. Na základe týchto okolností usúdil, že svedok musel vedieť o úniku oleja a že je vysoko nepravdepodobné, aby žalovaná nebola o úniku, prípadnej nepojazdnosti a potrebe opravy informovaná; výslovne preto vychádzal z jej vedomosti o udalosti. Odvolací súd posudzoval tento záver ako výsledok hodnotenia nepriamych dôkazov v ich súhrne, nie ako dôsledok samotného príbuzenského vzťahu. Stanoviská predajcov vychádzali zo zadanej dĺžky a šírky olejovej stopy a opisovali technické následky takého úniku; samy osebe nie sú priamym dôkazom o vedomosti žalovanej o škodovej udalosti. Ani existencia denného čistenia sama osebe nedokazuje, že ho svedok skutočne videl. Súd prvej inštancie však tieto okolnosti hodnotil spolu s ostatnými dôkazmi; odvolací súd si je vedomý uvedených obmedzení jednotlivých indícií a záver o vedomosti žalovanej nestotožňuje len s jednou z nich. V rozsahu námietok uplatnených v odvolaní odvolací súd nepovažoval hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie a zistenie skutkového stavu za absolútne nelogické, svojvoľné alebo zjavne vybočujúce z medzí prirodzeného uvažovania.
14. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom v čase škodovej udalosti bol poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona v znení účinnom v čase škodovej udalosti mal poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. Právna úprava platná v čase udalosti preto vyžadovala posúdiť nielen neoznámenie, ale aj prípadné dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Skutočná nevedomosť poistníka o škodovej udalosti môže podľa okolností predstavovať dôvod hodný osobitného zreteľa. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie po zhodnotení ním vykonaných dôkazov dospel k odlišnému skutkovému záveru o vedomosti žalovanej. Odvolací súd v rozsahu prednesených námietok nezistil dôvod, aby sa od takto zisteného skutkového stavu odchýlil. Iba z tvrdenia o nevedomosti preto v tejto veci nevyplýva, že bola preukázaná okolnosť vylučujúca regres.
16. Významné pre rozhodnutie je aj zistené správanie žalovanej po tom, ako sa ju žalobca v súvislosti so škodovou udalosťou pokúsil kontaktovať. Táto okolnosť je dôležitá aj ako odpoveď na odvolaciu námietku žalovanej, že žalobca sa dozvedel o škodovej udalosti skôr ako ona. Podľa zistení súdu prvej inštancie žalobca dňa 24.11.2023, teda tri mesiace pred likvidáciou ohlásenej škodovej udalosti, vyzval žalovanú na spoluprácu pri šetrení škodovej udalosti. Vo výzve žiadal predloženie technického preukazu, vodičského preukazu vodiča v čase škodovej udalosti, dokladu o vykonaní technickej kontroly a ďalších podkladov. K výzve bolo pripojené tlačivo „Oznámenie o škodovej udalosti - poistený“ a žalovaná bola vyzvaná na vyplnenie tohto tlačiva. Žalovaná mala tiež predložiť žalobcovi správu o nehode. Výzva bola zaslaná na e-mailovú adresu žalovanej uvedenú v poistnej zmluve. Žalovaná však na výzvu nereagovala a požadovanú súčinnosť neposkytla. Významné je, že žalobca sa nepokúsil získať od žalovanej iba potvrdenie už ukončenej likvidácie. Podľa obsahu výzvy od nej žiadal informácie a doklady v čase prešetrovania škodovej udalosti. Tieto informácie mohli slúžiť na objasnenie skutočnosti, ktoré žalovaná tvrdí až v predmetnom súdnom spore po podaní žaloby žalobcom, a o ktoré opiera svoju obranu, teda skutočnosť osoby vodiča, technického stavu vozidla a okolností jeho používania. Žalovaná, ktorá s nárokom poškodeného nesúhlasila alebo o škodovej udalosti dovtedy nevedela, mala možnosť práve vtedy pred ukončením likvidácie na výzvu žalobcu reagovať a predložiť mu svoju obranu voči nároku uplatnenému poškodeným. Mohla žalobcu informovať, že o udalosti nemá vedomosť, označiť osobu, ktorá vozidlo používala, alebo požiadať o bližšie vysvetlenie a podklady. Rovnako, ak žalovaná nemala niektoré požadované doklady alebo nepoznala priebeh udalosti, mohla túto skutočnosť žalobcovi oznámiť. Poistený nie je povinný uvádzať skutočnosti, ktoré nepozná, ani uznať nárok poškodeného, s ktorým nesúhlasí. Komunikácia s poisťovateľom však umožňuje včas vysvetliť, akými informáciami disponuje a ktoré podklady nevie poskytnúť. Táto okolnosť bola jedným z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie nepovažoval obranu žalovanej za presvedčivú.
17. Odvolací súd považuje uvedené okolnosti za významné najmä preto, že žalovaná v konaní zdôrazňovala nemožnosť vyjadriť sa k škodovej udalosti. Výzva žalobcu podľa jej obsahu smerovala práve k získaniu stanoviska žalovanej a podkladov potrebných na preverenie udalosti.
18. Žalobca preukázal odoslanie e-mailu obsahujúceho predmetnú výzvu na adresu uvedenú žalovanou v poistnej zmluve. Žalovaná tvrdila, že o predmetnej výzve nemala vedomosť, pretože e-mail vôbec nepoužíva a nevie ho obsluhovať. Súd prvej inštancie túto obranu nepovažoval za presvedčivú, pretože v priebehu súdneho konania dňa 05.08.2025 žalovaná z tej istej e-mailovej adresy uvedenej v poistnej zmluve odoslala súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania. Odvolací súd súhlasí, že odoslanie správy z rovnakej adresy oslabuje žalovanou všeobecne formulované tvrdenie, podľa ktorého e-mailovú adresu vôbec nepoužíva. Toto „rozporné“ konanie s predchádzajúcim tvrdením žalovaná nevysvetlila ani v podanom odvolaní.
19. Žalovaná tvrdila, že o poistnej udalosti sa dozvedela z SMS správy žalobcu vo februári 2024. V konaní bolo zistené, že SMS správa bola žalobcom žalovanej odoslaná spolu s listom obsahujúcim oznámenie o ukončení nahlásenej škodovej udalosti a vyplatení poistného plnenia vo výške 2.300,- Eur. Žalovaná sa bránila, že v tom čase bola na Ukrajine a poštu nepreberala, avšak z jej vlastného tvrdenia o prijatej SMS správe žalobcu vyplýva, že v tom čase už určite musela mať vedomosť o škodovej udalosti. Napriek tejto vedomosti však žalovaná žalobcu opätovne nekontaktovala.
20. Žalovaná tiež namietala, že žalobca sa o udalosti dozvedel skôr než ona, a preto od nej nemohol žiadať jej oznámenie. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/257/2009 uviedol, že účel regresného nároku zahŕňa aj následok porušenia oznamovacej povinnosti a že získanie údajov od poškodeného alebo z policajného záznamu samo osebe regres nevylučuje. Samotná okolnosť, že sa žalobca o udalosti dozvedel aj inak, preto neodôvodňuje záver, že uplatnený regres je bez ďalšieho vylúčený.
21. Odvolací súd uvádza, že účelom zákonnej oznamovacej povinnosti je umožniť poisťovateľovi získať informácie potrebné na prešetrenie škody. Preto obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení o nepreukázaní, že škoda bola spôsobená jej motorovým vozidlom, mala byť adresovaná žalobcovi práve pred poskytnutím poistného plnenia, ak by si žalovaná splnila svoju oznamovaciu povinnosť. Neposkytnutie potrebných údajov vrátane údajov o vodičovi sťažilo poisťovni možnosť riadne likvidovať poistné plnenie príp. uplatniť regres voči vodičovi vozidla. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval námietky žalovanej týkajúce sa pôvodu škody, postupu nemeckých orgánov a nevedomosti o škodovej udalosti za dôvodné.
22. Odvolací súd je toho názoru, že pri hodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. môže byť významné nielen to, prečo poistený o udalosti nevedel, ale aj to, ako postupoval po získaní informácie od poisťovne a či sa snažil získať potrebné podklady.
23. V prejednávanej veci súd prvej inštancie neprijal obranu žalovanej iba na základe jej objektívnej zodpovednosti prevádzateľa. Vychádzal zo súboru nepriamych dôkazov o pôvode úniku, technickom stave vozidla, obsahu výpovede svedka a následnej komunikácii žalovanej s poisťovňou.
24. Žalovaná výrok I. napadla v celom rozsahu vrátane príslušenstva, ale samostatnú námietku týkajúcu sa výšky úroku alebo začiatku omeškania v odvolaní neuplatnila. Odvolací súd sa preto pri viazanosti odvolacími dôvodmi sústredil na vecne uplatnené námietky.
25. Žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej potom nebolo možné považovať za opodstatnené, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o veci samej je vecne správny.
26. Žalovaná napadla odvolaním aj výrok III. o trovách konania. Súd prvej inštancie priznal plne úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov. Samostatný dôvod na odlišné posúdenie tohto výroku žalovaná neuviedla. Keďže žalobca bol pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu a odvolanie nevyvolalo zmenu rozhodnutia vo veci samej, správny je aj závislý výrok o nároku na náhradu trov podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolateľka v odvolaní netvrdila žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. O konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).