Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b42/362033.26f348.pdf
PDF · 121.77 KB
No categories available
5Cdo/99/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 99/2010 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., bývajúceho v K., proti
žalovanému S. so sídlom v K., IČO :X., zastúpeného Mgr. M., advokátom v K., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 28 C 215/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 2009, sp.zn. 5 Co 372/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 16. decembra 2009, sp.zn. 5 Co 372/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 13. júla 2009, č. k. 28 C 215/2008-71 zamietol
žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. novembra
2008 a náhrady mzdy za obdobie od 13. novembra 2008 do 5. mája 2009 vo výške 86 800
Sk s 8,5 % úrokom s omeškania od 26. februára 2009 do zaplatenia; žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej zástupcu trovy konania 302,20 € do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom - odmietnutím vykonania práce -
zhotovenia a navarenia konzoly žalobcom na plynové kúrenie v dielni. Z hľadiska
formálnych a obsahových náležitostí súd konštatoval, že okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk v zákonnej dvojmesačnej lehote, bolo
urobené v písomnej forme a skutkovo vymedzovalo jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným. Žalovaná nemala povinnosť okamžité skončenie pracovného pomeru
prerokovať so zástupcami zamestnancov, pretože v čase doručenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru 13. novembra 2008 u nej nepôsobila odborová organizácia
a zamestnanci žalovanej neboli zastúpení zamestnaneckou radou ani zamestnaneckým
dôverníkom. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom skutkovom vymedzení
a zameniteľnosti s iným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru
v zmysle ustanovenia § 70 Zákonníka práce. V interpretácii ustanovenia § 70 Zákonníka
práce prvostupňový súd zdôraznil, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
posudzoval nie len podľa jeho výslovného vyjadrenia (v pracovnoprávnom úkone), ale
prihliadol aj na okolnosti, ktoré bezprostredne skončeniu pracovného pomeru predchádzali.
Z nich nebolo medzi účastníkmi sporné, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru bolo porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktorý odmietol príkaz žalovanej
13. novembra 2008 navariť konzoly na plynové kúrenie v dielni. Takto ustálené skutkové
vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru považoval súd prvého stupňa
za nezameniteľné s iným dôvodom. Vzhľadom na uvedené považoval okamžité skončenie
pracovného pomeru z 13. novembra 2008 za platný pracovnoprávny právny úkon
žalovaného a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. decembra 2009, sp.zn.
5 Co 372/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru vykonané listom žalovanej z 30. novembra 2008 (správne
13. novembra 2008) je neplatné; zrušil rozsudok, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba
o náhradu mzdy a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie v zmeňujúcej časti odôvodnil tým, že dôvod
uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru: „V dôsledku odmietnutia práce na
priamy príkaz nadriadeného, v prítomnosti všetkých konateľov spoločnosti, ktorého ste sa
dopustili v súvislosti s plnením pracovných úloh v prevádzke zamestnávateľa ...“ nie je
skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Z takto
formulovaného dôvodu nie sú zrejmé skutočné dôvody, ktoré viedli žalovanú k rozviazania
pracovného pomeru so žalobcom. „Odmietnutie práce na priamy príkaz nadriadeného“
odvolací súd nepovažoval za dostatočne určitý, konkrétny, ani časovo vymedzený dôvod.
Nemožno z neho zistiť, kedy a k akému konkrétnemu odmietnutiu práce žalobcom došlo,
v čom spočíval príkaz nadriadeného a aká bola jeho obsahová náplň. Vo všeobecnej rovine je
možné takto uvedený dôvod zameniť s akýmkoľvek iným porušením pracovnej disciplíny.
Zdôraznil, že uvedený dôvod nie je možné dodatočne meniť ani dopĺňať v súdnom konaní
na základe vykonaných dôkazov alebo vysvetlením, pretože podstatné skutočnosti a údaje
o porušení pracovnej disciplíny zamestnancom musia byť presne vymedzené
v okamžitom skončení pracovného pomeru. Z dôvodu nedostatočného vymedzenia dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru odvolací súd považoval skončenie pracovného
pomeru so žalobcom za neplatné a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto jeho
(zamietajúcej) časti zmenil; vo zvyšnej zamietajúcej časti (o zamietnutí žaloby o náhradu
mzdy a vo výroku o náhrade trov konania) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podala
žalovaná dovolanie z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej
zmeňujúcej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), navrhla zrušiť dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto
súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasila s právnym o záverom odvolacieho súdu v otázke
neurčitosti skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ a § 70 Zákonníka práce. Mala za to, že z dôvodu uvedeného v
okamžitom skončení pracovného pomeru z 13. novembra 2008 (v znení: „V dôsledku
odmietnutia práce na priamy príkaz nadriadeného, v prítomností všetkých konateľov
spoločností, ktorého ste sa dopustili v súvislosti s plnením pracovných úloh v prevádzke
zamestnávateľa, ste porušili obzvlášť závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Z tohto
dôvodu s Vami okamžite končíme pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ZP“)
vyplýva, kto, kedy a akým spôsobom porušil pracovnú disciplínu, bez ďalšieho z neho
možno vyvodiť v akom konkrétnom konaní žalobcu videla žalovaná dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, t.j. žalobca 13. novembra 2008 odmietol zhotoviť a navariť
konzoly na plynové kúrenie v dielni, čo správne ozrejmil v dôvodoch rozhodnutia
prvostupňový súd. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
z 13. novembra 2008 je podľa dovolateľky konkrétne a nezameniteľné s iným zákonným
dôvodom; pre konkretizáciu dôvodu stačí stručné uvedenie skutočností. Okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo vykonané v deň závažného porušenia pracovného pracovnej
disciplíny; žalobcovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka.
Žalobca navrhol dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietnuť považujúc
rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom
(§241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia
§ 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p.
dovolateľka nenamietala, ich výskyt v dovolacom konaní nevyšiel najavo.
2. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou
konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie v danej veci
nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania (§ 241 ods. písm. b/
O.s.p.) je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.),
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť
rozhodnutia.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené
buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo
národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých
alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde, platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli
splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221
ods. 1).
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje
sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací
súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny
rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom
rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od
skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie
v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu dospel k záveru, že odvolací súd podľa uvedených
zákonných ustanovení a zásad nepostupoval. Odvolací súd z dokazovania vykonaného
súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie). Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkového záveru,
že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je dostatočne určitý a konkrétny
pre pochybnosti o obsahu príkazu nadriadeného a o obsahu odmietnutia práce žalobcom.
Uvedené skutkové zistenia viedli odvolací súd k právnemu záveru o neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad
pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade
so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd
ku svojim odlišným skutkovým zisteniam dospel iba na základe tzv. „prehodnotenia“
dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., (odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. vo veci
rozhodol bez pojednávania dňa 16. decembra 2009) a preto sú jeho skutkové a na ne
nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom
štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.
Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak
súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom
konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové
zistenia odvolacieho súdu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre
toto posúdenie dostatočný podklad.
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto
vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného
dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta
Hrčková Marta