Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/99/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., bývajúceho v K., proti

žalovanému S. so sídlom v K., IČO :X., zastúpeného Mgr. M., advokátom v K., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. decembra 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo 16. decembra 2009, sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 13. júla 2009, č. k. -71 zamietol

žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. novembra

2008 a náhrady mzdy za obdobie od 13. novembra 2008 do 5. mája 2009 vo výške 86 800

Sk s 8,5 % úrokom s omeškania od 26. februára 2009 do zaplatenia; žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej zástupcu trovy konania 302,20 € do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

žalobca porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom - odmietnutím vykonania práce -

zhotovenia a navarenia konzoly žalobcom na plynové kúrenie v dielni. Z hľadiska

formálnych a obsahových náležitostí súd konštatoval, že okamžité skončenie pracovného

pomeru bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk v zákonnej dvojmesačnej lehote, bolo

urobené v písomnej forme a skutkovo vymedzovalo jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným. Žalovaná nemala povinnosť okamžité skončenie pracovného pomeru

prerokovať so zástupcami zamestnancov, pretože v čase doručenia okamžitého skončenia

pracovného pomeru 13. novembra 2008 u nej nepôsobila odborová organizácia

a zamestnanci žalovanej neboli zastúpení zamestnaneckou radou ani zamestnaneckým

dôverníkom. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom skutkovom vymedzení

2

a zameniteľnosti s iným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru

v zmysle ustanovenia . V interpretácii ustanovenia Zákonníka

práce prvostupňový súd zdôraznil, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

posudzoval nie len podľa jeho výslovného vyjadrenia (v pracovnoprávnom úkone), ale

prihliadol aj na okolnosti, ktoré bezprostredne skončeniu pracovného pomeru predchádzali.

Z nich nebolo medzi účastníkmi sporné, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného

pomeru bolo porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, ktorý odmietol príkaz žalovanej

13. novembra 2008 navariť konzoly na plynové kúrenie v dielni. Takto ustálené skutkové

vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru považoval súd prvého stupňa

za nezameniteľné s iným dôvodom. Vzhľadom na uvedené považoval okamžité skončenie

pracovného pomeru z 13. novembra 2008 za platný pracovnoprávny právny úkon

žalovaného a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 16. decembra 2009, sp.zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru vykonané listom žalovanej z 30. novembra 2008 (správne

13. novembra 2008) je neplatné; zrušil rozsudok, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba

o náhradu mzdy a vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie v zmeňujúcej časti odôvodnil tým, že dôvod

uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru: „V dôsledku odmietnutia práce na

priamy príkaz nadriadeného, v prítomnosti všetkých konateľov spoločnosti, ktorého ste sa

dopustili v súvislosti s plnením pracovných úloh v prevádzke zamestnávateľa ...“ nie je

skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Z takto

formulovaného dôvodu nie sú zrejmé skutočné dôvody, ktoré viedli žalovanú k rozviazania

pracovného pomeru so žalobcom. „Odmietnutie práce na priamy príkaz nadriadeného“

odvolací súd nepovažoval za dostatočne určitý, konkrétny, ani časovo vymedzený dôvod.

Nemožno z neho zistiť, kedy a k akému konkrétnemu odmietnutiu práce žalobcom došlo,

v čom spočíval príkaz nadriadeného a aká bola jeho obsahová náplň. Vo všeobecnej rovine je

možné takto uvedený dôvod zameniť s akýmkoľvek iným porušením pracovnej disciplíny.

Zdôraznil, že uvedený dôvod nie je možné dodatočne meniť ani dopĺňať v súdnom konaní

na základe vykonaných dôkazov alebo vysvetlením, pretože podstatné skutočnosti a údaje

3

o porušení pracovnej disciplíny zamestnancom musia byť presne vymedzené

v okamžitom skončení pracovného pomeru. Z dôvodu nedostatočného vymedzenia dôvodu

okamžitého skončenia pracovného pomeru odvolací súd považoval skončenie pracovného

pomeru so žalobcom za neplatné a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto jeho

(zamietajúcej) časti zmenil; vo zvyšnej zamietajúcej časti (o zamietnutí žaloby o náhradu

mzdy a vo výroku o náhrade trov konania) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti podala

žalovaná dovolanie z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej

zmeňujúcej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), navrhla zrušiť dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto

súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasila s právnym o záverom odvolacieho súdu v otázke

neurčitosti skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru

v zmysle a . Mala za to, že z dôvodu uvedeného v

okamžitom skončení pracovného pomeru z 13. novembra 2008 (v znení: „V dôsledku

odmietnutia práce na priamy príkaz nadriadeného, v prítomností všetkých konateľov

spoločností, ktorého ste sa dopustili v súvislosti s plnením pracovných úloh v prevádzke

zamestnávateľa, ste porušili obzvlášť závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Z tohto

dôvodu s Vami okamžite končíme pracovný pomer podľa ust. “)

vyplýva, kto, kedy a akým spôsobom porušil pracovnú disciplínu, bez ďalšieho z neho

možno vyvodiť v akom konkrétnom konaní žalobcu videla žalovaná dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru, t.j. žalobca 13. novembra 2008 odmietol zhotoviť a navariť

konzoly na plynové kúrenie v dielni, čo správne ozrejmil v dôvodoch rozhodnutia

prvostupňový súd. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru

z 13. novembra 2008 je podľa dovolateľky konkrétne a nezameniteľné s iným zákonným

dôvodom; pre konkretizáciu dôvodu stačí stručné uvedenie skutočností. Okamžité skončenie

pracovného pomeru bolo vykonané v deň závažného porušenia pracovného pracovnej

disciplíny; žalobcovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka.

Žalobca navrhol dovolanie žalovanej ako nedôvodné zamietnuť považujúc

4

rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia

a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/

v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Procesné vady konania v zmysle

dovolateľka nenamietala, ich výskyt v dovolacom konaní nevyšiel najavo.

2. So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy,

5

či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou

konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie v danej veci

nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania (§ 241 ods. písm. b/

) je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ),

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť

rozhodnutia.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené

buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo

národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých

alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

6

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde, platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221

ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje

sám ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací

7

súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny

rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom

rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od

skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie

v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu dospel k záveru, že odvolací súd podľa uvedených

zákonných ustanovení a zásad nepostupoval. Odvolací súd z dokazovania vykonaného

súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd

prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie). Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkového záveru,

že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je dostatočne určitý a konkrétny

pre pochybnosti o obsahu príkazu nadriadeného a o obsahu odmietnutia práce žalobcom.

Uvedené skutkové zistenia viedli odvolací súd k právnemu záveru o neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade

so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd

ku svojim odlišným skutkovým zisteniam dospel iba na základe tzv. „prehodnotenia“

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , (odvolací súd podľa vo veci

rozhodol bez pojednávania dňa 16. decembra 2009) a preto sú jeho skutkové a na ne

nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom

štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

8

Pokiaľ dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak

súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové

zistenia odvolacieho súdu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu konania) pre

toto posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou,

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto

vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. februára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta

9

Hrčková Marta