Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 569/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. A. F. P., bytom USA, zastúpeného advokátom

JUDr. I. G., P., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. 12

Em/2/2011 a sp. zn. a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. J. A. F. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2013 doručená sťažnosť MUDr. J. A. F. P., bytom USA (ďalej len „sťažovateľ“), pre

namietané porušenie jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Komárno (ďalej aj „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. a sp. zn. 12

Em 4/2011 a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. . V petite sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie čl. 6 dohovoru

bez označenia konkrétneho odseku tohto článku, avšak z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že

predmetom tvrdeného porušenia je vo vzťahu k čl. 6 dohovoru len jeho prvý odsek.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa na Okresnom súde Bratislava I v súlade

s Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého

v Haagu domáhal návratu svojich troch maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu –

do S..

Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. z 20. januára 2011

v spojením s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. apríla

2011 bol nariadený návrat maloletých detí (O. A. F., štátny občan S. a P., A. E. F., štátny

občan S. a U., R. Á. F., štátny občan S. a U.) do krajiny ich obvyklého pobytu (U.).

Keďže povinná osoba – matka – si neplnila svoje povinnosti v zmysle právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia okresného súdu, sťažovateľ podal 30. mája 2011 návrh

na výkon uvedeného rozhodnutia na Okresnom súde Komárno, o ktorom sa viedlo konanie

pod sp. zn. . Okresný súd v uvedenom konaní vyzýval povinnú na dobrovoľné

plnenie svojich povinností, a to i prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately, avšak podľa tvrdenia sťažovateľa neúspešne. Keďže uvedené konanie

je aj predmetom ústavnej sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal 28. februára 2013, poukázal

na skutočnosti v nej uvedené.

3. Z dôvodu, že hrozila obava, že súdny výkon rozhodnutia by bol ohrozený tým, že

matka s deťmi ujde do zahraničia predtým, ako by sa mal vlastný výkon rozhodnutia

realizovať, ako aj z dôvodu, že matka aktívne bránila sťažovateľovi v styku s deťmi, podal

sťažovateľ 25. augusta 2011 na okresnom súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia

o zákaze vycestovania a úprave styku s maloletými deťmi.

Dňa 30. augusta 2011 vydal okresný súd predbežné opatrenie sp. zn. ,

ktoré nadobudlo vykonateľnosť 30. augusta 2011, ktorým „zakázal matke maloletých detí

vycestovať s nimi mimo územia S. a mimo územia krajiny obvyklého pobytu do S. až do

realizácie výkonu rozhodnutia a zároveň dočasne upravil styk s otcom dieťaťa tak, že otec je

oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi od 30. 08. 2011 do 08. 09. 2011, každý deň od

12.00 do 17.00 hod.“.

Sťažovateľ z dôvodu, že matka mu styk s deťmi neumožnila, požiadal 2. septembra

2011 okresný súd o „okamžité nariadenie výkonu rozhodnutia a jeho realizáciu (konanie sa

neskôr viedlo pod sp. zn. ). Súd na uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom

nereagoval, napriek tomu, že zároveň v ten istý deň som doručil súdu i žiadosť o nariadenie

realizácie výkonu predbežného opatrenia priamo určenú predsedovi súdu, Mgr. Ľ. M. spolu

so žiadosťou o pomoc.“.

Následne sťažovateľ podal 5. septembra 2011 návrh na vydanie opravného uznesenia

„v časti opravy mena môjho dieťaťa a v časti, že rozhodnutie nie je jednoznačné

a na základe toho môže vycestovať do U.. Teda, že nebolo vydané tak, ako som to ja

navrhol.

Súd dňa 07. 09. 2011 vydal opravné uznesenie, v ktorom opravil meno dieťaťa a ostatné

ponechal v platnosti. Poukázal na to, že súd umožňuje matke, aby vycestovala do U, voči

čomu sa však môžem odvolať.“.

V súvislosti s doručovaním predbežného opatrenia okresného súdu sp. zn.

sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: «Z úradného záznamu súdu zo dňa

06. 09. 2011 vyplynulo, že dňa 05. 09. 2011 ako aj 06. 09. 2011 bolo doručovanie matke

neúspešné. Dňa 05. 09. 2011 sa nepodarilo doručiť písomnosť na adresu jej pracoviska

v nemocnici v K....

Súd listom zo dňa 06. 09. 2011 dotazoval zamestnávateľa odporkyne, do kedy čerpá

dovolenku, lebo ich zástupca osobne oznámil doručovateľom súdu, že čerpá dovolenku.

Nechcel povedať však do kedy a malo to byť tiež dohodnuté telefonicky. Určite nie je

obvyklý postup, keď zamestnávateľ ani nevie, dokedy jeho zamestnanec čerpá dovolenku.

Zdravotné zariadenie F., n. o. oznámilo prípisom zo dňa 06. 09. 2011, že žiadosti vyhovel

primár oddelenia, MUDr. P., s tým, že dovolenku matka žiadala na presne nešpecifikované

obdobie...

Následne bol vykonaný pokus o doručenie tejto písomnosti na ZŠ, ktorú navštevujú

všetky jej deti. Aj tento pokus ostal bezvýsledný, nakoľko odporkyňa svoje deti dňa

05. 09. 2011 nezobrala na slávnostné otvorenie školského roka. A ani dňa 06. 09. 2011 ich

nedopravila do školy. Na dotaz súdnych doručovateľov odpovedala riaditeľka, že matka detí

neoznámila dôvody neprítomnosti detí na vyučovaní, resp. na otvorení školského roka...

Súd zistil, ako vyplýva z úradného záznamu zo dňa 07. 09. 2011, že predmetná

zásielka nebola matke doručená a nachádza sa na pošte.

Z oznámenia zo dňa 07. 09. 2011 OR PZ v K., založeného v súdnom spise vyplýva, že

na základe môjho oznámenia o nezvestnosti mojich detí a vykonania pátrania ako aj

previerok dňa 06. 09. 2011 v čase o 19.25 hod. sa dostavila na stálu službu OO PZ K.

MUDr. S. F., ktorá bola poučená v zmysle Nariadenia ministerstva vnútra č. 53/2007, čl. 40

bod c) ods. 1 a uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bolo miesto jej súčasného pobytu oznámené

oznamovateľovi danej nezvestnosti. Taktiež uviedla, že aj ona, ako jej deti, na ktoré bola

oznámená nezvestnosť sú v poriadku. Bola ochotná ukázať i deti príslušníkom policajného

zboru, čo sa stalo o 20.15 hod...

Dňa 22. 09. 2011 som sa obrátil na OR PZ v K. na oznámenie skutočného pobytu

detí F., nakoľko matka síce odmietla oznámiť mne, ako jej manželovi, jej súčasnú adresu v

zmysle Nariadenia ministerstva vnútra č. 53/2007 čl. 40 bod c) ods. 1, z ktorého vyplýva, že

„Policajt po vypátraní osoby nezvestnej staršej ako 18 rokov zistí, či táto osoba súhlasí, aby

bolo miesto jej súčasného pobytu oznámené oznamovateľovi alebo blízkym príbuzným a

ďalej ju neobmedzuje na slobode“, avšak v danom prípade som podal oznámenie aj na

osoby maloleté, a to moje deti, na čo sa citované ustanovenie nevzťahuje. OR PZ žiadosti

prostredníctvom môjho právneho zástupcu odmietlo vyhovieť a poukázalo na to, že vec

mám riešiť prostredníctvom Okresného súdu K..»

Na sťažnosť sťažovateľa z 5. septembra 2011 odpovedal predseda okresného súdu

listom z 8. septembra 2011, v ktorom sťažovateľovi oznámil, že nezistil žiadne pochybenia,

ktoré by ho v rámci jeho kompetencie oprávňovali zasiahnuť do priebehu predmetného

konania, a pripojil vyjadrenie zákonnej sudkyne.

4. Okresný súd 16. októbra 2012 návrh sťažovateľa na nariadenie výkonu

rozhodnutia súdu sp. zn. z 30. augusta 2011 o dočasnej úprave styku

oprávneného s maloletými deťmi zamietol. Sťažovateľ v sťažnosti v tejto súvislosti uviedol,

že „V citovanom rozhodnutí (okresný súd, pozn.) podrobne popísal skutkový stav

doručovania s tým, že matke maloletých detí sa nepodarilo doručiť nariadenie predbežného

opatrenia a z toho dôvodu nerealizoval ani jeho výkon. A nakoniec predmetné rozhodnutie

o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 30. 08. 2011 spolu s výzvou sa podarilo povinnej

doručiť až 19.09 2012 cestou pošty. Uvedené rozhodnutie a spôsob konania Okresného

súdu Komárno je o to viac zarážajúci, že rozhodnutie o predbežnom opatrení jej doručoval

viac ako 1 rok, ale i tá skutočnosť, že už dňa 07. 09. 2011 mal okresný súd vedomosť od OR

PZ v K. o tom, akým spôsobom sa dopátrať matky. Ak polícia v priebehu niekoľkých hodín

vedela sa s matkou skontaktovať, čo bránilo súdu, aby nečakal celý rok a následne po

uplynutí jedného roku doručoval prostredníctvom pošty?

Proti uvedenému rozhodnutiu som podal dňa 06. 11. 2012 odvolanie, ktoré mi

Krajský súd v Nitre (KS NR) dňa 08. 01. 2013 zamietol. Zamietavé rozhodnutie bolo

vykonané okrem iného i na základe toho, že samotné rozhodnutie stratilo materiálnu

vykonateľnosť, nakoľko čas v ňom určený uplynul.“.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 8. januára 2013, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sp. zn.

zo 16. októbra 2012 potvrdil.

5. K postupu okresného súdu a krajského súdu v namietanom konaní sťažovateľ

uvádza: „Uvedené dôvody a postup súdu vznášajú pochybností o práve na spravodlivý

súdny proces. Tak ako súd na začiatku začal vo veci konať vo výkone uvedeného

predbežného opatrenia, keď ho vydal v relatívne krátkej dobe, následne ho doručoval

súdnymi doručovateľmi začiatkom septembra 2011, tak sa zdalo, že súd prikročí k riadnej

realizácii svojich práv a povinností proti občanom. Následne však nastal zásadný zlom

vo veci keď súd nereagoval ani na moju výzvu a na nariadenie predbežného opatrenia,

ktoré nerealizoval. Štandardný postup býva realizácia výkonu ako i doručovania

prostredníctvom polície. Zo spisu vedel, že polícia má informáciu o pobyte matky a detí.

Súd sa na ňu nikdy neobrátil. Súd riešil 2x opravným uznesením vydané vlastné rozhodnutie

pre formálne chyby. O vlastnom predbežnom opatrení sa rozhodovalo viac ako rok (od

návrhu 25. 8. 2011 do rozhodnutia OS Komárno (OS KN) zo dňa 15. 12. 2011) aby sa o

ňom nakoniec ani riadne nerozhodlo...

Poukazujem tiež na priebeh samotného konania o výkon rozhodnutia, kde vlastne súd

sa zaoberal procesnými otázkami, nič neriešil a samotný výkon ako keby vykonať ani

nechcel. Nezabezpečil žiadne práva moje ako navrhovateľa, i keď Haagsky dohovor o tom

jednoznačne hovorí. Áno je pravda, že Okresný súd Komárno vydával rozhodnutia, možno

povedať i v môj prospech. Na druhej strane rozhodnutia neboli nikdy realizované. Súd sa

nesnažili nijakým spôsobom ich reálne zrealizovať.“

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 odsek 1,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Slovenskej

republiky, na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, konaním Okresného súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn.

, a konaním Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 5

, bolo porušené.

2. Krajský súd v Nitre a Okresný súd Komárno sú povinné uhradiť sťažovateľovi

spoločne a nerozdielne trovy konania a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. I. G.

vo výške 331.13 EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh nie je

prípustný ak ústavný súd v tej istej veci koná.

10. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa prvej vety má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva

na spravodlivý proces podľa , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom:

- Okresného súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. (výkon

rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 20. januára 2011 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. apríla 2011, ktorým

bol nariadený návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu – USA),

- Okresného súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. (výkon

rozhodnutia predbežného opatrenia Okresného súdu Komárno sp. zn.

z 30. augusta 2011 o zákaze vycestovania a úprave styku) a

- Krajského súdu v Nitre vo veci vedenej pod sp. zn. (konanie

o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 16. októbra

2012 o zamietnutí návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, v ktorom krajský súd

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil).

Sťažovateľ v sťažnosti vyjadril presvedčenie, že boli porušené jeho práva

na spravodlivý proces, čo sa týka rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti, ale aj

z hľadiska neodôvodneného zdĺhavého konania, čo sa týka samotného výkonu rozhodnutia

vo veci samej, ako i výkonu predbežného opatrenia v otázke styku s deťmi a zákazu matke

vycestovať mimo územia Slovenskej republiky. Sťažovateľ namieta, že postup okresného

súdu spočíval len vo formálnom vydávaní rozhodnutí bez toho, aby okresný súd zabezpečil

ich realizáciu, čím porušil uvedené práva sťažovateľa.

A. K namietanému porušeniu základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn.

15. Podľa citovaného ustanovenia návrh nie je

prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná. Ako sám sťažovateľ v sťažnosti uviedol,

28. februára 2013 podal ústavnú sťažnosť (sťažnosť bola doručená ústavnému súdu

4. marca 2013). V tejto sťažnosti vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. sa

sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa dohovoru konaním Okresného súdu

Komárno vo veci vedenej pod sp. zn. .

16. Keďže vo veci namietaného konania okresného súdu sp. zn.

ústavný súd už koná, bola sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 v spojení

s odmietnutá ako neprípustná.

B. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a postupom krajského súdu vo veci

vedenej pod sp. zn.

17. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (podobne , ).

18. Keďže predmetom sťažnosti je namietané porušenie práv sťažovateľa konaním

všeobecného súdu pri výkone predbežného opatrenia, je potrebné uviesť, že pokiaľ ide

o rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, táto vylučuje aplikovateľnosť čl. 6

ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení, pretože nie sú

rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (pozri rozhodnutie Apis verzus

Slovenská republika z 10. januára 2000, č. 39754/98, v ktorom sa konštatovala

neaplikovateľnosť čl. 6 ratione materiae v konaní o zrušení predbežného opatrenia)

(, ).

Vzhľadom na to bolo potrebné sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

a postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

C. K namietanému porušeniu základného práva podľa postupom

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

19. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

20. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola

doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ).

21. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

22. V namietanom konaní vedenom pod sp. zn. vydal okresný súd

16. októbra 2012 uznesenie, ktorým návrh sťažovateľa na nariadenie výkonu predbežného

opatrenia zamietol. Je teda zjavné, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. apríla

2013) už okresný súd vo veci meritórne rozhodol a nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa .

23. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

D. K namietanému porušeniu základného práva podľa postupom krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn.

24. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa

(m. m. ).

25. Ústavný súd už zároveň konštatoval (, ), že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného

súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň

významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. ,

, , ).

26. Zo sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že sťažovateľ 6. novembra 2012

podal proti uzneseniu sp. zn. na okresnom súde odvolanie. O tomto odvolaní

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 8. januára 2013. Z uvedeného

vyplýva, že konanie na krajskom súde vedené pod sp. zn. trvalo menej ako

dva mesiace, čo v okolnostiach danej veci nemožno považovať za taký prieťah v súdnom

konaní, ktorý by bol spôsobilý porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

E. K namietanému porušeniu základného práva podľa postupom

okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. a postupom krajského súdu

vo veci vedenej pod sp. zn.

28. Sťažovateľ v sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva podľa

, ku ktorému malo dôjsť namietaným postupom okresného súdu

a krajského súdu. Z argumentácie sťažovateľa uvedenej v sťažnosti však vyplýva, že

porušenie tohto základného práva namieta v priamej príčinnej súvislosti (z obdobných

dôvodov) s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Vzhľadom na to, že ústavný súd dospel k záveru, že v konaniach napadnutých touto

sťažnosťou nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľa podľa , zároveň konštatuje, že v týchto konaniach nemohlo

postupom okresného súdu a postupom krajského súdu dôjsť ani k porušeniu jeho

základného práva podľa .

29. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

30. Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že

predmetom výkonu rozhodnutia v namietanom konaní, ktoré bolo na okresnom súde vedené

pod sp. zn. a na krajskom súde pod sp. zn. , bol výkon

rozhodnutia predbežného opatrenia sp. zn. . Týmto predbežným opatrením

sp. zn. z 30. augusta 2011 v znení opravného uznesenia zo 7. septembra

2011 a v znení opravného uznesenia z 15. decembra 2011 bolo nariadené predbežné

opatrenie, ktorým sa zakázalo matke maloletých detí sťažovateľa vycestovať s maloletými

deťmi sťažovateľa mimo územia Slovenskej republiky a mimo územia krajiny obvyklého

pobytu Spojených štátov amerických až do realizácie výkonu rozhodnutia v konaní

vedenom pod sp. zn. .

V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na konanie ústavného súdu vedené pod

sp. zn. , ktoré bolo iniciované na základe sťažnosti matky maloletých detí

MUDr. S. F.. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 15. decembra 2011 prijal

túto sťažnosť na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť právoplatného uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k. -374 z 28. apríla 2011 (o nariadení návratu

maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu – S.). Následne bolo nálezom ústavného súdu

sp. zn. zo 16. mája 2012 toto uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-374 z 28. apríla 2011 zrušené a vrátené krajskému súdu na ďalšie konanie,

čím vlastne zanikol exekučný titul pre výkon rozhodnutia vedený pod sp. zn. ,

na ktorého realizáciu sa prvá časť predbežného opatrenia vzťahovala.

Týmto predbežným opatrením okresný súd zároveň upravil styk sťažovateľa s jeho

maloletými deťmi v období od 30. augusta 2011 do 8. septembra 2011. V tejto súvislosti je

nutné poznamenať, že v tejto časti sa predbežné opatrenie (ako exekučný titul) stalo

márnym uplynutím času materiálne nevykonateľné, keďže nie je možné nariadiť výkon

styku s maloletými deťmi sťažovateľa do minulosti, ako správne konštatoval aj okresný súd

v uznesení sp. zn. zo 16. októbra 2012.

Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že za daných okolností, keď okresný súd

a krajský súd už len formálne rozhodovali o nútenom výkone predbežného opatrenia

(okresný súd zamietol návrh na výkon predbežného opatrenia z dôvodu jeho materiálnej

nevykonateľnosti a krajský súd toto rozhodnutie potvrdil), nemohlo dôjsť k porušeniu

materiálneho práva sťažovateľa, ktoré vo svojej sťažnosti namietal.

31. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa

ústavný súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013