Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 516/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom

JUDr. Igorom Gažíkom, advokátska kancelária, Bojnická cesta 7, Prievidza, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa ,

základného práva na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny podľa čl. 41 ods. 1 a 4

, základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Komárno

sp. zn. z 28. apríla 2014 a uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 22. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára

2015 faxom a 22. januára 2015 poštou doručená sťažnosť

, (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu manželstva,

rodičovstva a rodiny podľa a 4 , základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom

a uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 28. apríla 2014 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 22. októbra 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v konaní o nariadenie návratu maloletých detí

do krajiny obvyklého pobytu vedenom Okresným súdom Bratislava I

pod sp. zn. tento uznesením č. k. zo 7. decembra 2012

vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého je sťažovateľ (otec) oprávnený stretávať sa

s maloletými deťmi ( , , , ,

, ) v určenom čase tak, že si ich preberie a odovzdá v mieste

trvalého bydliska matky na adrese , pričom matka je povinná maloleté deti riadne

pripravené odovzdať na styk otcovi a otec je povinný v uvedenom čase na uvedenom mieste

odovzdať ich matke. Uvedeným rozhodnutím bola zároveň matke uložená povinnosť

umožniť otcovi styk s maloletými deťmi prostredníctvom komunikačných prostriedkov

SKYPE, telefónu a mailu a tiež povinnosť oznámiť otcovi komunikačnú adresu maloletých

detí. Uvedené rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. z 29. januára 2013 nadobudlo právoplatnosť 6. marca 2013.

Keďže matka svoje povinnosti neplnila, sťažovateľ podal 29. apríla 2013 okresnému súdu

návrh na výkon právoplatného rozhodnutia. Napriek tomu, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. viackrát vyzýval matku na dobrovoľné plnenie

povinností, jeho kroky ostali neúspešné. Po tom, ako okresný súd v rámci skúmania

procesných podmienok konania zistil, že matka sa spolu s maloletými deťmi presťahovala do

Maďarskej republiky, konanie uznesením č. k. z 28. apríla 2014 zastavil.

Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd uznesením č. k. z 22.

októbra 2014 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Porušenie „čl. 48 ods. 2 právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

sťažovateľ odôvodňuje tým, že „okresný súd riadne nekonal a nezabezpečil... výkon

rozhodnutia neodkladne, ale prakticky prvého polroka ani nekonal. Následne konal liknavo

a nezameral sa na dosiahnutie cieľa styku. Prakticky za neuveriteľne dlhú dobu... vykonal

len pár procesných úkonov a konanie po roku zastavil.“.

Pokiaľ ide o porušenie „čl. 46 ods. 1 právo na spravodlivý proces čl. 19 ods. 2 právo

na ochranu súkromného a rodinného života čl. 41 právo na ochranu manželstva,

rodičovstva a rodiny“, sťažovateľ uvádza, že „obidva súdy sa zamerali len na skončenie

veci, nie na to, aby zabezpečili moje zákonné práva. Ako je zrejmé zo spisu súd

na neoboznamoval riadne so všetkými podstatnými listinami. Rozhodnutia sú formálne bez

uvedenia skutočných dôvodov. Ako je zrejmé so spisu súdne konanie začalo ešte v čase, keď

deti bývali na Slovensku u svojich starých rodičov. Z uvedeného sa odvíja i právomoc

a príslušnosť súdu. Tá sa nemení presťahovaním, ak je tu v čase začatia konania... Krajský

súd správne poukázal na Európsky dohovor, podľa ktorého sa nemení právomoc, ak deti

boli presťahované protiprávne... akurát, že ho zabudol aplikovať... Mám za to, že takýmto

postupom zavŕšeným takýmito rozhodnutiami boli popreté moje práva nielen podľa

Haagskeho dohovoru, Európskeho dohovoru, ale i . Nakoľko

súdy nezabezpečili moje práva, môj rodinný a súkromný život počas posledných viac ako

štyroch rokov je rozvrátený.“.

Okrem toho sťažovateľ uviedol, že jeho „veci sa začali prerokovávať na Európskom

súde pre ľudské práva a zjavila sa šanca na zmenu“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 odsek 1,

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2, právo

na ochranu súkromného a rodinného života podľa článku 19 odsek 2, právo na ochranu

manželstva, rodičovstva a rodiny podľa článku 41 odsek 1 a 4 ,

právo na spravodlivý proces podľa článku 6 odsek 1 a právo na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa článku 8 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd konaním Okresného súdu Komárno vo veci vedenej pod sp. zn.

a rozhodnutím zo dňa 28. 04. 2014 a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre

pod sp. zn. zo dňa 22. 10. 2014, bolo porušené.

2. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. zo dňa

22. 10. 2014 a vec sa mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre a Okresný súd Komárno sú povinné uhradiť sťažovateľovi

spoločne a nerozdielne nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 €.

4. Krajský súd v Nitre a Okresný súd Komárno sú povinní uhradiť sťažovateľovi

spoločne a nerozdielne trovy konania a právneho zastúpenia na účet advokáta JUDr. Igora

Gažíka vo výške podľa rozhodnutia súdu v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že už uzneseniami

č. k. 20 z 30. októbra 2013 a č. k. 16 z 5. novembra 2013

sťažovateľa, ktorý bol zastúpený tým istým advokátom, upozornil na to, že základnému

právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa sa

poskytuje ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase,

keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto

čase ešte trvalo. Keďže napadnuté konanie v spojení s odvolacím konaním bolo právoplatne

ukončené ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto časti

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 poslednej vety zákona

o ústavnom súde bez ďalšieho odôvodnenia.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19

ods. 2 , základného práva na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny podľa čl.

41 ods. 1 a 4 , základného práva na súdnu ochranu podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru

uznesením okresného súdu sp. zn. z 28. apríla 2014

Rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6

ods. 1 dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení, pretože nie sú

rozhodnutiami o občianskych právach alebo záväzkoch (rozhodnutie Apis verzus Slovenská

republika z 10. 1. 2000, č. 39754/98). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

v časti, ktorou namietal porušenie tohto práva napadnutým rozhodnutím okresného súdu,

odmietol podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou napádal porušenie ostatných práv napadnutým

rozhodnutím okresného súdu, ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie. Vychádzal pritom z princípu

subsidiarity podľa z , ktorý limituje hranice právomoci ústavného

súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach

tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno

domáhať len v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy (podobne

, , , , ,

a iné). Takýmto súdom bol vo vzťahu k okresnému súdu krajský súd, ktorý tak na základe

opravného prostriedku sťažovateľa aj urobil.

K námietke porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa , základného

práva na ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny podľa a 4 ,

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 22. októbra 2014

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd zistil, že napriek tomu,

že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, ktorý predmetnú sťažnosť aj koncipoval, jej odôvodnenie nie je v súlade

s petitom, ktorým je ústavný súd v zmysle viazaný.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu pritom vyplýva, že nedostatky zákonom

predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ). Povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady

().

Sťažovateľ námietku porušenia označených práv napadnutým rozhodnutím krajského

súdu odôvodňuje v podstate len tým, že ho považuje za „formálne bez uvedenia skutočných

dôvodov“, na základe ktorých odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa

o zastavení konania.

S takýmto názorom sťažovateľa však ústavný súd nesúhlasí. Z relevantnej časti

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu totiž vyplýva:

„Z obsahu ďalšieho súdneho spisu Okresného súdu Komárno sp. zn.

konkrétne zo správy doručenej súdu dňa 1. 8. 2014 vyplýva, že Centrum pre

medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže oznámilo súdu, že podľa správy maďarského

registra obyvateľov majú všetky tri maloleté deti Frisancho od 9. 1. 2014 registrovaný

pobyt na adrese . Zo správy Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Komárno ďalej vyplýva, že matka maloletých detí a maloleté deti sú odhlásení

z trvalého pobytu v obci ...

Odvolací súd uvádza, že je potrebné odlíšiť v prvom rade právomoc na návratové

konanie podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných

únosov detí, ktoré končí nariadením návratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu alebo

nenavrátením dieťaťa a v druhom rade právomoc na nariadený výkon slovenského

rozhodnutia. V tomto prípade sa jedná o nariadený výkon predbežného opatrenia vydaného

súdom Slovenskej republiky, pričom všeobecný súd dieťaťa sa nenachádza už v Slovenskej

republike, ale v Maďarsku. Slovenská republika, ako aj Maďarsko sú členskými štátmi

Európskej únie, a preto je potrebné aplikovať v danom prípade nariadenie rady (ES)

č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov

v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Právomoc súdov

členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v čl. 8 až čl. 14

nariadenia s tým, že súdy členského Štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv

a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia

konania s výhradou ustanovení článkov 9,10 a 12.

V tomto prípade sa teda jedná o konanie o výkon rozhodnutia s cudzím prvkom, kde

otázka štátneho občianstva, trvalého, resp. obvyklého pobytu dieťaťa nie je ani veľmi

rozhodujúca, ale podstatným je miesto výkonu rozhodnutia, t. j. miesto, kde majú byť prijaté

donucovacie opatrenia, ktorými sa výkon realizuje. Právomoc súdov vo veci výkonu

rozhodnutia sa riadi miestom výkonu rozhodnutia z dôvodu, že donucovacie opatrenia sú

obmedzené a vynútiteľné len na území štátu výkonu. Slovenský súd totiž nemôže nariadiť

výkon rozhodnutia voči maloletým, ktorí sa fyzicky nachádzajú v Maďarsku. Odvolací súd

má na základe vyššie uvedeného preukázané, že povinná sa s maloletými deťmi zdržiava

na území Maďarska, kde navštevujú školu, kde bývajú a majú nahlásený trvalý pobyt.

Na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko maloletá spolu s povinnou sa

nachádzajú na území iného štátu – v Maďarsku, súd Slovenskej republiky nie je oprávnený

nariadiť výkon rozhodnutia, ktorý by sa realizoval na území cudzieho štátu. Z uvedeného

dôvodu bolo potrebné výkon rozhodnutia zastaviť.“

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia ústavný súd zistil, že krajský súd konal

v medziach svojej právomoci, na daný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne

a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje

rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, presvedčivo a náležite

odôvodnil. Závery krajského súdu vychádzajú z konkrétnych skutkových okolností daného

prípadu, sú logické, a preto aj legitímne a ústavne akceptovateľné. Hoci ústavný súd chápe

citlivosť situácie, v ktorej sa sťažovateľ nachádza, na rozdiel od neho nepovažuje napadnuté

rozhodnutie krajského súdu za „formálne“, ale ani za zjavne neodôvodnené či arbitrárne.

Napokon, aj Európsky súd pre ľudské práva vo veci sťažovateľa proti Slovenskej

republike, o ktorej medzičasom rozhodol rozsudkom sp. zn. C 383/13 z 21. júla 2015,

reflektoval skutočnosť, že samotné konanie o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny

obvyklého pobytu bolo v novembri 2014 skončené z dôvodu, že matka sa spolu s maloletými

deťmi presťahovala do Maďarskej republiky, čím súdy Slovenskej republiky stratili

príslušnosť rozhodovať vo veci samej. V dôsledku zistenia porušenia práva sťažovateľa

zaručeného čl. 8 dohovoru Slovenskou republikou preto sťažovateľovi priznal náhradu

nemajetkovej ujmy, ako aj trov konania.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú, pretože

nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu

a právami, porušenie ktorých v petite namietal.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, o ďalších nárokoch v nej

uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015