Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 280/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. G. R., T., zastúpenej JUDr. M. Š., CSc., B., pre

namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota

č. k. -137 zo 14. decembra 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -158 z 19. apríla 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. G. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2013

doručená sťažnosť Ing. G. R., T. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -137 zo 14. decembra 2010 a rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -158 z 19.

apríla 2011.

Sťažovateľka uviedla, že návrhom podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku podaným okresnému súdu sa proti Slovenskej republike, Krajskému

pozemkovému úradu v B. (ďalej len „odporca“), domáhala „dodatočného“ určenia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – pozemkom – poľnohospodárskej a lesnej pôde, čím

sa mala vyriešiť otázka, či jej právny predchodca bol ich vlastníkom, keďže Obvodný

pozemkový úrad v R. v konaní o navrátenie vlastníctva k týmto pozemkom podľa zákona

č. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov „skonštatoval, že

uvedenú skutočnosť dostatočne nepreukázali“.

Okresný súd napadnutým rozhodnutím návrh sťažovateľky zamietol, čo odôvodnil

tým, že odporca v danom prípade nie je pasívne legitimovaný, pretože nespravuje ani iným

spôsobom nenakladá s nehnuteľnosťami vo vlastníctve štátu, a teda žaloba proti nemu

nemôže byť úspešná. Sťažovateľka si myslí, že okresný súd ju mal vyzvať, aby tento

nedostatok návrhu odstránila, čo však neurobil.

Sťažovateľka namieta, že „nesprávnym úradným postupom a následne rozhodnutím

Okresného súdu Rimavská Sobota -137 a Krajského súdu Banská Bystrica

-158 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

boli porušené tieto základné práva:

a) Vlastnícke právo podľa ... V uvedenom prípade došlo

k porušeniu tohto práva predovšetkým v dôsledku procesnej chyby Okresného súdu

Rimavská Sobota a následne aj nesprávnym zistením skutkového stavu. Následkom

uvedených chýb sa sťažovateľke odňala možnosť nadobudnúť vlastnícke práva

k nehnuteľnostiam jej právneho predchodcu J. K.

b) Právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa ... Okresný súd

Rimavská Sobota nevyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatku ňou podaného návrhu,

že u odporcu nie je daná pasívna vecná legitimácia a návrh podaný sťažovateľkou zamietol.

Rovnako postupoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici.

c) Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.

V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. základné právo sťažovateľa zakotvené v

porušené bolo

2. základné právo sťažovateľa zakotvené v

porušené bolo

3. základné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd porušené bolo

4. vyššie uvedené rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota -13

a Krajského súdu v Banskej Bystrici -158 sa zrušujú Ústavný súd Slovenskej

republiky prikazuje vo veci znova konať v súlade so zásadami spravodlivého rozhodovania

5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy

Ústavného súdu Slovenskej republiky

6. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd

Rimavská Sobota povinný vyplatiť k rukám advokáta JUDr. M. Š., CSc., B.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že táto napriek tomu,

že sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3, § 50

ods. 1 písm. b) a c) a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce

ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené advokátom.

Podľa a sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,

ako aj to, proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný

súd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť

vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

V posudzovanom prípade je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim

meritórnemu preskúmaniu sťažnosti absencia označenia orgánu verejnej moci (súdu), ako aj

rozhodnutia tohto orgánu, ktorý mal porušiť základné práva sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 a a práva podľa dohovoru. Táto skutočnosť sa

premietla aj do nedostatku odôvodnenia, ktoré nie je vo vzťahu k právam, vyslovenia

porušenia ktorých sa sťažovateľka v petite domáha, dostatočne určité, logické

a zrozumiteľné. Uvedené je pritom nevyhnutné na vymedzenie hraníc, v ktorých

navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd

v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom verejnej moci. Samotné tvrdenie o porušení

práv sťažovateľky nepostačuje na to, aby ústavný súd vydal rozhodnutie podľa čl. 127

ods. 2 prvej vety . Okrem toho, hoci sťažovateľka tvrdí, že sťažnosť podáva v lehote

ustanovenej , túto skutočnosť vôbec nepreukázala,

keďže k sťažnosti nepripojila kópiu rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorým malo dôjsť

k porušeniu jej práv, s vyznačením dátumu jeho právoplatnosti.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme

klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady ().

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

).

Keďže sťažnosť sťažovateľky vykazuje na prvý pohľad závažné nedostatky, ústavný

súd ju podľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí. Z tohto dôvodu rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2013