Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)III. ÚS 280/2013
PDF · 149.45 KB
No categories available
III. ÚS 280/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. G. R., T., zastúpenej JUDr. M. Š., CSc., B., pre
namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 7 C/91/2008-137 zo 14. decembra 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14 Co/89/2011-158 z 19. apríla 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. G. R. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2013
doručená sťažnosť Ing. G. R., T. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota
(ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C/91/2008-137 zo 14. decembra 2010 a rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 14 Co/89/2011-158 z 19.
apríla 2011.
Sťažovateľka uviedla, že návrhom podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku podaným okresnému súdu sa proti Slovenskej republike, Krajskému
pozemkovému úradu v B. (ďalej len „odporca“), domáhala „dodatočného“ určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – pozemkom – poľnohospodárskej a lesnej pôde, čím
sa mala vyriešiť otázka, či jej právny predchodca bol ich vlastníkom, keďže Obvodný
pozemkový úrad v R. v konaní o navrátenie vlastníctva k týmto pozemkom podľa zákona
č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov „skonštatoval, že
uvedenú skutočnosť dostatočne nepreukázali“.
Okresný súd napadnutým rozhodnutím návrh sťažovateľky zamietol, čo odôvodnil
tým, že odporca v danom prípade nie je pasívne legitimovaný, pretože nespravuje ani iným
spôsobom nenakladá s nehnuteľnosťami vo vlastníctve štátu, a teda žaloba proti nemu
nemôže byť úspešná. Sťažovateľka si myslí, že okresný súd ju mal vyzvať, aby tento
nedostatok návrhu odstránila, čo však neurobil.
Sťažovateľka namieta, že „nesprávnym úradným postupom a následne rozhodnutím
Okresného súdu Rimavská Sobota 7 C/91/2008-137 a Krajského súdu Banská Bystrica
14 Co/89/2011-158 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 143/2011
boli porušené tieto základné práva:
a) Vlastnícke právo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy... V uvedenom prípade došlo
k porušeniu tohto práva predovšetkým v dôsledku procesnej chyby Okresného súdu
Rimavská Sobota a následne aj nesprávnym zistením skutkového stavu. Následkom
uvedených chýb sa sťažovateľke odňala možnosť nadobudnúť vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam jej právneho predchodcu J. K.
b) Právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... Okresný súd
Rimavská Sobota nevyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatku ňou podaného návrhu,
že u odporcu nie je daná pasívna vecná legitimácia a návrh podaný sťažovateľkou zamietol.
Rovnako postupoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici.
c) Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.
V petite sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. základné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
porušené bolo
2. základné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
porušené bolo
3. základné právo sťažovateľa zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd porušené bolo
4. vyššie uvedené rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota 7 C/91/2008-13
a Krajského súdu v Banskej Bystrici 14 Co/89/2011-158 sa zrušujú Ústavný súd Slovenskej
republiky prikazuje vo veci znova konať v súlade so zásadami spravodlivého rozhodovania
5. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie podľa úvahy
Ústavného súdu Slovenskej republiky
6. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd
Rimavská Sobota povinný vyplatiť k rukám advokáta JUDr. M. Š., CSc., B.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že táto napriek tomu,
že sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3, § 50
ods. 1 písm. b) a c) a § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania. Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce
ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,
ako aj to, proti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný
súd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje
zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť
vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona
o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
V posudzovanom prípade je závažným obsahovým nedostatkom petitu brániacim
meritórnemu preskúmaniu sťažnosti absencia označenia orgánu verejnej moci (súdu), ako aj
rozhodnutia tohto orgánu, ktorý mal porušiť základné práva sťažovateľky podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Táto skutočnosť sa
premietla aj do nedostatku odôvodnenia, ktoré nie je vo vzťahu k právam, vyslovenia
porušenia ktorých sa sťažovateľka v petite domáha, dostatočne určité, logické
a zrozumiteľné. Uvedené je pritom nevyhnutné na vymedzenie hraníc, v ktorých
navrhovateľ žiada realizovať ústavný prieskum dodržiavania základných práv a slobôd
v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom verejnej moci. Samotné tvrdenie o porušení
práv sťažovateľky nepostačuje na to, aby ústavný súd vydal rozhodnutie podľa čl. 127
ods. 2 prvej vety ústavy. Okrem toho, hoci sťažovateľka tvrdí, že sťažnosť podáva v lehote
ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, túto skutočnosť vôbec nepreukázala,
keďže k sťažnosti nepripojila kópiu rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorým malo dôjsť
k porušeniu jej práv, s vyznačením dátumu jeho právoplatnosti.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme
klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady (II. ÚS 117/05).
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži
inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
Keďže sťažnosť sťažovateľky vykazuje na prvý pohľad závažné nedostatky, ústavný
súd ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí. Z tohto dôvodu rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľky stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2013