Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 242/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2017 predbežne

prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1

uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

z 9. novembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

14. februára 2017 doručené podanie (ďalej len „sťažovateľ“)

z 10. februára 2017 označené ako „Sťažnosť fyzickej osoby pre porušenie základných práv

a slobôd zaručených SR vrátane ľudských práv a základných slobôd zaručených

medzinárodnou zmluvou (t. j. Dohovorom o ochrane ĽPaZS)..., proti porušovateľovi:

Krajský súd Trenčín... vo veci Uznesenia KS TN sp. zn. -74...

zo dňa 09. novembra 2016, ktoré mi bolo oznámené – doručené poštou dňa

12. decembra 2016 “, v závere ktorého uviedol:

„Vzhľadom na náročnosť vyhotovenia ručne písaného odôvodnenia tejto sťažnosti,

Vám Vážený Ústavný súd SR písomné odôvodnenie aj s dôkaznými prostriedkami

a žiadosťou o ustanovenie obhajcu dodatočne zašlem poštou najneskôr do 15 dní.“

2. Ústavnému súdu bolo následne 22. februára 2017 (na pošte podané

21. februára 2017, pozn.) doručené ďalšie podanie sťažovateľa označené ako „Doplnenie -

odôvodnenie k sťažnosti zaslanej Ústavnému súdu SR dňa 10. 02.2017“. V tomto podaní

sťažovateľ podrobne opisuje skutkový a právny stav v jeho trestnej veci,

namieta arbitrárnosť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 9. novembra 2016, ktorým krajský súd rozhodol

vo veci jeho návrhu na obnovu trestného konania (sťažovateľ bol právoplatne odsúdený

12. júna 2008 pre obzvlášť závažný zločin vraždy na 23 rokov odňatia slobody

nepodmienečne, pozn.) tak, že zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 23. augusta 2016, ktorým

zamietol jeho návrh na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. . V podaní sťažovateľ už uviedol konkrétne (v záhlaví)

označené práva podľa (ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v prílohách

k sťažnosti (259 strán) bola pripojená aj jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ako aj už citované napadnuté rozhodnutia krajského súdu

a okresného súdu.

V závere tohto druhého podania sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. -74... zo dňa 09.

novembra 2016 bolo porušené základné právo na súdnu ochranu

zaručené v ) SR, na spravodlivé súdne konanie zaručené v )

Dohovoru o ochrane ĽP a ZS, na dosiahnutie predvolania a vypočúvania svedka (znalcov)

vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako v prípade proti nemu zaručené v čl. 6 ods. 3)

písm.d) Dohovoru o ochrane ĽP a ZS a na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym

orgánom zaručené Dohovoru o ochrane ĽP a ZS v spojení s ) SR

a c ods. 1 SR.

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. -74 zo dňa 09. novembra

2016 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“

Okrem toho sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

a úhrady trov konania.

II.

3. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Podľa návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

6. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak sa

sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

7. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

8. Každé podanie adresované ústavnému súdu musí obsahovať náležitosti predpísané

. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v okolnostiach danej veci

podal síce prvé podanie označené ako „sťažnosť...“ ešte v lehote ustanovenej zákonom

o ústavnom súde, ale jeho podanie vtedy zjavne nespĺňalo zákonné náležitosti ustanovené

v (išlo o bianco podanie), pretože neobsahovalo žiadne

odôvodnenie a ani konkrétne pomenovanie a označenie základných práv podľa

a práv dohovoru [ ], ktoré mali byť porušené.

K sťažnosti nebola pripojená ani kópia napadnutého rozhodnutia krajského súdu (§ 50

ods. 2 ), ktorú mal sťažovateľ už dávno k dispozícii

(od 12. decembra 2016), prípadne žiadosť o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným

súdom. Dôvody, ktoré uviedol sťažovateľ v bode 1 prvého podania, tak nemohol ústavný

súd akceptovať a prihliadať na ne, pretože neskôr k doplneniu podania došlo až po lehote

ustanovenej . V tejto časti teda ústavný súd odmietol podanie

sťažovateľa z 10. februára 2017 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25

ods. 2 ).

9. Ústavný súd už viackrát uviedol, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými

ustanoveniami [ a ] vyplýva, že

sťažovateľ musí označiť konkrétne základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých

sa domáha, a svoju sťažnosť odôvodniť v lehote ustanovenej .

Ak tak neurobil a doplnenie podania s odôvodnením a všetkými zákonnými náležitosťami

uvedenými v a , a predložil až

po uplynutí dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu

(12. decembra 2016, ako sám uvádza v podaní z 10. februára 2017), ústavný súd už

nemohol považovať toto doplnenie z 20. februára 2017, ktoré podal na pošte 21. februára

2017, za také, aby ho mohol prípadne kvalifikovať za podanie, ktoré bolo podané včas (§ 53

ods. 3 ).

10. V súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane vyslovil, že sťažnosť nemožno

považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti

(napr. ) a že nedodržanie zákonnej lehoty na podanie sťažnosti je zákonom

ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej (), pričom

ide o takú lehotu, ktorú nemožno predĺžiť ani nemožno odpustiť jej zmeškanie (,

). Podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ práva patria len bdelým

(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú

o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou; podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

ústavnému súdu nevynímajúc (obdobne napr. ).

11. Keďže je zrejmé, že sťažovateľ podal doplnenú sťažnosť až po uplynutí lehoty

ustanovenej v , ústavný súd jeho podanie doručené

ústavnému súdu 22. februára 2017 odmietol podľa ako

podané oneskorene bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou jeho námietok uvedených

v tomto podaní.

P o u č e n i e : Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno

podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie

zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať

už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 3. mája 2017