Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 190/2018
PDF · 148.22 KB
No categories available
II. ÚS 190/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , a
, , zastúpených advokátom JUDr. Igorom Horanským, advokátska
kancelária, Staničná 1, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 46 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 11 ods. 1
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu
Skalica sp. zn. 2 Er 569/2017 zo 7. decembra 2017 a postupom Okresného súdu Skalica
spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie č. 5206/051562 z 2. júna 2017
a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca
2018 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu doručená sťažnosť
a (ďalej len „sťažovatelia“), doplnená podaním
doručeným ústavnému súdu 26. marca 2018, vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 46 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základných práv podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv
podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva podľa čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach
uznesením Okresného súdu Skalica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Er 569/2017
zo 7. decembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom okresného súdu
spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie č. 5206/051562 z 2. júna 2017
(ďalej len „napadnuté poverenie“).
2. Vo svojej sťažnosti sťažovatelia namietajú porušenie ich základných práv a slobôd
okresným súdom pri konaní o ich námietkach proti exekúcii sp. zn. EX 44/77 o vymoženie
sumy 10 400 eur s príslušenstvom z dôvodu celkovo zjavne nedostatočne odôvodneného,
dôkazne nepodloženého, formalistického, nezákonného, nepreskúmateľného a zároveň tiež
arbitrárneho a ústavne neakceptovateľného napadnutého uznesenia okresného súdu.
2.1 Podľa sťažovateľov vydanie napadnutého uznesenia bolo v kauzálnej (príčinnej)
súvislosti nezákonným a nespravodlivým vyvrcholením (vyústením) viacerých závažných
porušení ustanovení viacerých právnych predpisov a jeho vydanie bolo podľa sťažovateľov
taktiež porušením základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu.
2.2 Napadnuté uznesenie i napadnuté poverenie trpia podľa presvedčenia
sťažovateľov hrubými pochybeniami, nedostatkami a porušeniami zákona, ktorých
prejavom je zjavne nezákonnosť, nedostatočná odôvodnenosť, dôkazná nepodloženosť,
nepreskúmateľnosť a až arbitrárnosť týchto rozhodnutí a konajúceho okresného súdu.
2.3 Toto všetko podľa mienky sťažovateľov je samo osebe dôvodom na to, aby
ústavný súd v celom rozsahu zrušil nezákonné a ústavne neakceptovateľné napadnuté
uznesenie, ako aj napadnuté poverenie.
3. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález:
„Okresný súd Skalica uznesením sp. zn. 2Er/569/2017 zo 07.12.2017 o námietkach
sťažovateľov základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu, na konanie pred zákonným
sudcom zaručené podľa čl. 46 v spojení s čl. 47 ods. 3, Ústavy Slovenskej republiky a podľa
čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavného zákona
č. 23/1991 Zb.) porušil a zároveň porušil ich základné právo na spravodlivé konanie
(v spojení so základným právom na účinný prostriedok a na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia) zaručené podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (oznámenia č. 209/1992 Zb.) a aj v spojení s čl. 1 Dodatkového
protokolu (č. 1) k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenia
č. 209/1992 Zb.) a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach (oznámenia č. 120/1976 Zb.).
Okresný súd Skalica vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. 5206/051562
zo dňa 02.06.2017 základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu, na konanie pred
zákonným sudcom zaručené podľa čl. 46 v spojení s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 36 ods. 1 v spojení s čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
(ústavného zákona č. 23/1991 Zb.) porušil a zároveň porušil ich základné právo na
spravodlivé konanie (v spojení so základným právom na účinný prostriedok a na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia) zaručené podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenia č. 209/1992 Zb.) a aj v spojení
s čl. 1 Dodatkového protokolu (č. 1) k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (oznámenia č. 209/1992 Zb.) a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach (oznámenia č. 120/1976 Zb.).
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn.
2Er/569/2017 zo 07.12.2017 a vec vracia Okresnému súdu Skalica na ďalšie konanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje poverenie na vykonanie exekúcie
č. 5206/051562 zo dňa 02.06.2017
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom náhradu trov konania...“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
5. Ústavný súd k sťažnosti sťažovateľov v prvom rade a predovšetkým uvádza, že
sťažovatelia podali svoju sťažnosť v posledný deň lehoty predpokladanej podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde (t. j. 19. marca 2017, keďže napadnuté uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 17. januára 2018) elektronicky (email) bez jej podpísania zaručeným
elektronickým podpisom, resp. bez autorizácie v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013
Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Podľa § 31a
ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku
podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní,
na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Sťažovatelia
podali sťažnosť ústavnému súdu elektronickou poštou 19. marca 2018 bez jej autorizácie.
Z tohto dôvodu sťažnosť nespĺňa zákonom predpísanú náležitosť písomného podávania
sťažností ústavnému súdu vyplývajúcu zo zákona o ústavnom súde, resp. náležitosti návrhu
podávaného elektronickou formou v súlade s § 125 Civilného sporového poriadku.
5.1 Ďalej ústavný súd uvádza, že sťažovatelia k svojej sťažnosti nepriložili žiadnu
kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu (požiadavka
plynúca z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
5.2 V neposlednom rade ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia k svojej sťažnosti
nepriložili splnomocnenie na zastupovanie ich osoby pred ústavným súdom advokátom
(požiadavka plynúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), resp. v sťažnosti na poslednej
strane spísané/vyhotovené splnomocnenie nie je vlastnoručne podpísané sťažovateľmi ani
zastupujúcim advokátom.
5.3 Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
6. Sťažovatelia popísanú sťažnosť doplnili a nedostatky odstránili doručením
doplnenia ústavnému súdu 26. marca 2018, pričom doplnenie bolo podané na poštovú
prepravu 21. marca 2018. Náležitosti sťažovatelia doplnili a perfektnú sťažnosť podali teda
zjavne po lehote predpokladanej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd už
viackrát uviedol (porov. mutatis mutandis I. ÚS 242/2017), že zo vzájomnej väzby medzi
relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažovateľ musí splniť
zákonom predpokladané náležitosti sťažnosti v lehote ustanovenej zákonom o ústavnom
súde. Ak tak neurobil a doplnenie podania s odôvodnením a všetkými zákonnými
náležitosťami uvedenými v zákone o ústavnom súde predložil až po uplynutí zákonom
o ústavnom súde upravenej lehoty, ústavný súd už nemôže považovať toto doplnenie
za také, aby ho mohol prípadne kvalifikovať za podanie, ktoré bolo podané včas (porov.
IV. ÚS 240/08, I. ÚS 242/2017, ale aj m. m. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03,
II. ÚS 330/06, IV. ÚS 240/07). Ústavný súd tak napr. vo veci sp. zn. I. ÚS 242/2017
odmietol takto doplnenú sťažnosť s týmito závermi:
«Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v okolnostiach danej veci podal síce prvé
podanie označené ako „sťažnosť...“ ešte v lehote ustanovenej zákonom o ústavnom súde,
ale jeho podanie vtedy zjavne nespĺňalo zákonné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde (išlo o bianco podanie), pretože neobsahovalo žiadne odôvodnenie
a ani konkrétne pomenovanie a označenie základných práv podľa ústavy a práv podľa
dohovoru [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], ktoré mali byť porušené. K
sťažnosti nebola pripojená ani kópia napadnutého rozhodnutia krajského súdu (§ 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde), ktorú mal sťažovateľ už dávno k dispozícii (od 12. decembra
2016), prípadne žiadosť o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom. Dôvody,
ktoré uviedol sťažovateľ v bode 1 prvého podania, tak nemohol ústavný súd akceptovať
a prihliadať na ne, pretože neskôr k doplneniu podania došlo až po lehote ustanovenej
zákonom o ústavnom súde. V tejto časti teda ústavný súd odmietol podanie sťažovateľa
z 10. februára 2017 pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde)... Keďže je zrejmé, že sťažovateľ podal doplnenú sťažnosť až po uplynutí
lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd jeho podanie
doručené ústavnému súdu 22. februára 2017 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako podané oneskorene bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou jeho námietok
uvedených v tomto podaní.»
6.1 Ústavný súd preto mohol sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, resp. jej doplnenie pre
oneskorenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. apríla 2018