Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 574/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného usadeným euroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom,

Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu § 394

ods. 1, 2 a 3 s a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

a vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základných práv podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -51 z 10. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu , a Trestný

poriadok (ďalej len „“) s a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a

(ďalej len „ústava“) a vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

, práva podľa dohovoru a základných práv podľa a

ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -51 z 10. apríla 2017 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že rozsudkom Vojenského obvodného súdu

Prešov (ďalej len „vojenský obvodný súd“) sp. zn. T 73/80 zo 17. júna 1980 (ďalej len

„rozsudok vojenského obvodného súdu“) bol odsúdený pre trestný čin nenastúpenia služby

v ozbrojených silách podľa v znení

neskorších predpisov na trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením do prvej

nápravnovýchovnej skupiny. Uznesením vojenského obvodného súdu sp. zn.

z 19. augusta 1992 podľa o súdnej rehabilitácii v znení neskorších

predpisov bol výrok rozsudku vojenského obvodného súdu o treste zrušený spolu

so všetkými ďalšími rozhodnutiami obsahovo na zrušený výrok o treste nadväzujúcimi,

pričom výrok o vine ostal nedotknutý. Rozsudkom vojenského obvodného súdu

sp. zn. zo 14. októbra 1992 bol sťažovateľovi pri nezmenenom výroku o vine

uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov podmienečne. Uznesením Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -38 z 20. októbra 2016 bola

v trestnej veci sťažovateľa povolená obnova konania, v dôsledku čoho boli podľa § 400

ods. 1 (ďalej len „“) zrušené výroky

o vine a treste v už uvedených rozhodnutiach vojenského obvodného súdu, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia obsahovo na zrušené výroky nadväzujúce (ďalej len „uznesenie

okresného súdu“). Uznesenie okresného súdu bolo v zákonom stanovenej lehote napadnuté

sťažnosťou prokurátora, na čo krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného

súdu zrušil v celom rozsahu a návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom uviedol, že v jeho trestnej veci síce

prebehlo rehabilitačné konanie, výsledkom ktorého bolo uznesenie vojenského obvodného

súdu sp. zn. z 19. augusta 1992, resp. rozsudok vojenského obvodného súdu

sp. zn. zo 14. októbra 1992, avšak kriminalizácia sťažovateľa nebola

odstránená, keďže rehabilitačný rozsudok síce ukladá sťažovateľovi miernejší trest,

ale naďalej ho uznáva vinným pre spáchanie trestného činu nenastúpenia služby

v ozbrojených silách. Keďže dovolanie ani sťažnosť pre porušenie zákona v jeho prípade

neprichádzajú do úvahy, jediným opravným prostriedkom pre prípady staršie ako 3 roky je

obnova konania. Sťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že dohovor ako právna norma

najvyššej právnej sily zaručuje právo na obnovu konania v prípade, keď vyjdú najavo

„... nové alebo novoobjavené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom

konaní“, pričom takto garantované právo sa má podľa dosiahnuť použitím

„... mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom“. Podľa názoru sťažovateľa

je neprijateľné, aby vnútroštátny predpis zaisťoval práva v menšom rozsahu, ako

ich garantuje dohovor, a aby zaručovala právo, ktoré je síce aplikovateľné „v súlade

so zákonom“, avšak neexistoval žiaden právny predpis, ktorý aplikáciu tohto práva

neumožňoval. Sťažovateľ ďalej uvádza, že jeho zásadný problém spočíva v slovných

spojeniach „súdu skôr známe“ a „prokurátorovi skôr známe“, ktoré sú prekážkou

spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže bránia všeobecným súdom

zaoberať sa v konaniach všetkými predloženými dôkazmi preukazujúcimi „podstatnú chybu

v predchádzajúcom konaní“ a znemožňujú využitie obnovy konania ako mimoriadneho

opravného prostriedku.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

«Slova „súdu skôr neznáme“ v ustanovení ,

č. , v platnom znení, a slova „prokurátorovi skôr známe“ v ustanovení

odst. 3 č. , v platnom znení, sú v rozpore s ustanovením

čl. 4 odst. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v rozpore s čl. 50

odst. 5 SR.

Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. 4. 2017 č. j. -51 sa

zrušuje.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

1. K návrhu na vyslovenie nesúladu , a

s a dohovorom

Podľa čl. 4 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 7 k dohovoru nikoho nemožno stíhať

alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin,

za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom

a tohto štátu.

Podľa čl. 4 ods. 2 Dodatkového protokolu č. 7 k dohovoru ustanovenia

predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania v súlade so zákonom

a príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo

podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol

už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje

uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh a) najmenej

pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, b) prezident Slovenskej republiky, c)

vláda Slovenskej republiky, d) súd, e) generálny prokurátor, f) predseda Súdnej rady

Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich

sa výkonu súdnictva, g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa

čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo

ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, h) Najvyšší

kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2, i) každý,

o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a a j) každý,

kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak návrh podá

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, b) prezident Slovenskej

republiky, c) vláda Slovenskej republiky, d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou, e) generálny prokurátor Slovenskej republiky, f) predseda Súdnej rady

Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa

týkajúcich sa výkonu súdnictva, g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych

predpisov podľa , ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné

práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom a h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených

v a a .

Pokiaľ sa sťažovateľ v rámci petitu sťažnosti podanej v súlade s

domáha aj vyslovenia nesúladu , a s a 2

dohovoru a , nemožno na základe tohto návrhu začať konanie o súlade

právnych predpisov, pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôb

oprávnených na podanie takého návrhu podľa a

až g) (rovnaké závery porov. aj v , ,

).

Ústavný súd poznamenáva, že v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby podľa je oprávnený rozhodnúť (v prípade, že sťažnosť spĺňa

všetky zákonom ustanovené podmienky), či konaním, opomenutím alebo iným aktom

označeného orgánu verejnej moci došlo k porušeniu jej základného práva alebo slobody,

nie je však v jeho rámci súčasne oprávnený posudzovať súlad právneho predpisu s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou a v závislosti od výsledku

takéhoto posúdenia následne rozhodnúť o porušení základného práva alebo slobody

sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti týkajúcej sa vyslovenia

nesúladu , a s a 2 dohovoru a

ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojení s nedostatkom právomoci

senátu ústavného súdu na prerokovanie návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených článkov ,

dohovoru a listiny v súvislosti s napadnutým uznesením

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému súdu

podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti

komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že z obsahu sťažnosti nezistil, ktoré konkrétne

právne závery krajského súdu sťažovateľ napáda. Sťažovateľ necituje ani neparafrázuje

právne závery krajského súdu z napadnutého uznesenia, z ktorého dôvodu sťažnosť nedáva

jasnú odpoveď na otázku, akej veci sa týka. Neuvádza odôvodnenie a argumentáciu,

z akého dôvodu považuje závery krajského súdu za rozporné s označenými ústavnými

právami, tzn. sťažnosť neobsahuje odôvodnenie návrhu.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého vyslovenia sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. ,

), keď navyše znenie petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa nemá ústavný súd dôvod spochybňovať. Sťažovateľ sa v petite

sťažnosti domáha zrušenia napadnutého uznesenia, avšak bez toho, aby výslovne navrhol

vysloviť, že ním označené práva boli napadnutým uznesením porušené. V odôvodnení

sťažnosti (nejednoznačne a zmätočne) síce poukazuje na porušenie označených práv

napadnutým uznesením, avšak tieto tvrdenia môže ústavný súd považovať iba za súčasť

argumentácie, a nie za relevantný návrh, o ktorom môže rozhodnúť.

Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by zrušil uznesenie všeobecného súdu bez

predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľa boli týmto uznesením porušené,

a ani neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané

na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva

a slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom ( ,

ods. 4 ).

Keďže sa sťažovateľ v petite sťažnosti nedomáhal toho, aby ústavný súd vyslovil,

že ním označené práva boli napadnutým uznesením, ktoré následne žiada zrušiť, porušené,

ústavný súd sa možným porušením jeho práv zaoberať nemohol.

Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , ). Povinnosti advokáta vylučujú, aby

ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby

také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti

na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady ().

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že v danom prípade nepovažoval

za účelné vyzývať sťažovateľa na odstránenie vytýkaných nedostatkov, pretože vychádzajúc

z z ústavnoprávneho hľadiska nie je žiaden dôvod na spochybnenie,

resp. korekciu právneho záveru krajského súdu, ktorý napadnuté uznesenie náležite

odôvodnil. Sťažnosť sťažovateľa by preto bolo možné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017