Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 414/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., B., zastúpeného advokátom Mgr. J. O.,

konateľom obchodnej spoločnosti S. L., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podnikať podľa ustanovením §

9 ods. 3 prvej vety o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v

znení neskorších predpisov a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2010 doručená sťažnosť P. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. J.

O., konateľom spoločnosti S. L., s. r. o., B., ktorou namietal porušenie svojho základného

práva podnikať podľa (ďalej len „“)

ustanovením prvej vety o spotrebnej dani z tabakových

výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani z tabakových

výrobkov“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je podnikateľom na základe

živnostenského oprávnenia z 23. augusta 2010 v oblasti predaja tlače a tabakových

výrobkov konečnému spotrebiteľovi. Podnikateľskú činnosť začal vykonávať

od 1. septembra 2010, keď súčasne zistil, že „pri predaji cigariet je limitovaný predajnou

cenou tohto tabakového výrobku na ich konečnú spotrebu“. Na základe uvedeného si

sťažovateľ nemohol sám určiť predajnú cenu cigariet, v ktorej by zohľadnil všetky náklady

na podnikanie, a preto toto obmedzenie zo strany štátu považuje za porušenie svojho

základného práva podnikať podľa .

V súvislosti s určovaním limitov pre spotrebnú daň z cigariet pre členské štáty

Európskej únie sťažovateľ poukázal najmä na záväznosť smernice Rady Európskych

spoločenstiev č. 92/79/EHS o aproximácii daní z cigariet z 19. októbra 1992, ktorej účelom

bolo stanoviť minimálne spotrebné dane cigariet pre účely ich zbližovania, avšak

s prihliadnutím na osobitosti jednotlivých národných trhov a taktiež na smernicu Rady

Európskej únie č. 2002/10/ES z 12. februára 2002 pre oblasť úpravy štruktúry a sadzby

spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Implementácia uvedených smerníc, ktorých

záväznosť pre Slovenskú republiku vyplýva z , do právneho poriadku

Slovenskej republiky sa podľa sťažovateľa vykonala , ktorým sa

mení a dopĺňa o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa o spotrebnej dani

z liehu a o zmene a doplnení o výrobe a uvádzaní liehu na trh

v znení v znení neskorších predpisov, ktorý s účinnosťou od

1. januára 2006 ustanovil, že predaj cigariet za inú ako cenu určenú na kontrolnej známke je

neprípustný.

Sťažovateľ v tejto súvislosti „dáva do pozornosti § 9 ods. 2 zákona o spotrebnej dani

z tabakových výrobkov, podľa ktorého spotrebiteľské balenie cigariet možno do daňového

voľného obehu uviesť, len ak je označené kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje

inak. Označovať spotrebiteľské balenie cigariet kontrolnou známkou možno len v podniku,

ktorý vyrába cigarety (výrobca).“.

Napokon sťažovateľ zdôraznil ustanovenie § 9 ods. 3 prvej vety zákona o spotrebnej

dani z tabakových výrobkov, ktoré presne určuje subjekty, ktorých povinnosťou je uvádzať

konečnú cenu cigariet na kontrolnej známke.

Podľa sťažovateľa právnym dôsledkom výlučného práva týchto subjektov

(prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca a dovozca cigariet) uvádzať konečnú

cenu cigariet na kontrolnej známke je tvorba cien vopred určeným okruhom osôb pre

všetkých ostatných podnikateľov v oblasti predaja cigariet, čo „znamená narušenie

hospodárskej súťaže v danej oblasti podnikania – nerovnaké podmienky pre podnikateľov

na rovnakom trhu“.

V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na smernicu Rady Európskej únie

č. 1999/81/ES z 29. júla 1999, podľa ktorej by členským štátom mala byť poskytnutá

možnosť neutralizovať dopad zmien v sadzbách dane z pridanej hodnoty na celkovú

minimálnu spotrebnú daň, pričom táto možnosť by nemala viesť k narušeniu súťaže alebo

k zlyhaniu vnútorného trhu.

Na základe uvedeného považuje sťažovateľ intervenciu štátu (štátny zásah) v podobe

poskytnutia výlučného práva určeným subjektom regulovať a tvoriť ceny cigariet vo svoj

prospech za protiústavnú a narúšajúcu hospodársku súťaž.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal, že Slovenská republika konala nad rámec

záväzných medzinárodných zmlúv a , najmä pokiaľ ide o schválenie „sporného“

ods. 1 písm. d) zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorý zakázal predaj

cigariet nad cenu určenú kolkovou známkou.

Podľa sťažovateľa „štát porušil SR, pretože sa neriadil

všeobecne záväznými právnymi aktami Európskej únie, a to záväznými odporúčaniami

Smernice Rady 1999/81/ES z 29. júla 1999, článku 101 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní

EÚ (pôvodný článok 81 ZES), článku 106 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodný článok

86 ZES), článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 87 ZES), v spojitosti

s článkom 3 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne ZES). Štát ďalej porušil čl. 55

ods. 2 SR, keď nedbal na vytvorenie rovnakých podmienok na relevantnom trhu pre

všetkých podnikateľov, v dôsledku čoho bolo v príčinnej súvislosti porušené právo

sťažovateľa na podnikanie ( SR).“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa podnikať priznané mu v Slovenskej

republiky bolo porušené tým, že štát štátnym zásahom priznal na relevantnom trhu

subjektom označeným v prvá veta výlučné právo tvoriť

ceny cigariet bez toho, aby k tomu boli objektívne príčiny, v dôsledku čoho došlo

k vylúčeniu sťažovateľa z hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

Súd zakazuje zasahovateľovi – Slovenskej republike – pokračovať v porušovaní

základného práva sťažovateľa obsiahnutého v SR.

Súd priznáva sťažovateľom náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia,

ktorú je povinná SR uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podnikať

podľa ustanovením prvej vety zákona o spotrebnej dani

z tabakových výrobkov. K porušeniu označeného základného práva došlo podľa sťažovateľa

tým, že štát uvedeným ustanovením stanovil okruh subjektov, ktoré určujú konečnú cenu

cigariet, a tým narušil hospodársku súťaž v danej oblasti podnikania.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa označeného ustanovenia § 9 ods. 3 prvej vety zákona o spotrebnej dani

z tabakových výrobkov cenu cigariet je povinný prevádzkovateľ daňového skladu,

oprávnený príjemca a dovozca cigariet uvedený v odseku 10 uvádzať na kontrolnej známke.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z obsahu sťažnosti nevyplýva, postupom

ktorého orgánu malo dôjsť k porušeniu uvedeného základného práva, keďže sťažovateľ ako

porušovateľa svojich práv označuje Slovenskú republiku. V nadväznosti na to ústavný súd

pripomína, že ochrana základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je

poskytovaná proti konkrétne vymedzeným porušovateľom označených práv a slobôd, ktorí

majú právomoc (kompetenciu) konať a rozhodovať o otázkach spojených so základnými

právami a slobodami v zmysle . Z tohto dôvodu nepostačuje, ak

sťažovateľ uvedie ako porušovateľa svojich základných práv a slobôd štát (Slovenskú

republiku). Je na sťažovateľovi, aby uviedol konkrétny orgán verejnej moci, ktorý je v jeho

veci oprávnený a povinný chrániť základné práva a slobody v rozsahu vymedzenom

konkrétnymi všeobecnými záväznými právnymi predpismi, predovšetkým zákonmi.

Povinnosť označiť konkrétny orgán verejnej moci ako porušovateľa základných práv

a slobôd je dôležitá aj z hľadiska subsidiarity právomoci ústavného súdu, pretože len

v takom prípade sa dá uzavrieť otázka právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1

, prípadne podľa .

Ústavný súd ďalej poznamenáva, že v konaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa je oprávnený rozhodnúť (v prípade, že

sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené podmienky), či konaním, opomenutím alebo

iným aktom označeného orgánu verejnej moci došlo k porušeniu jej základného práva alebo

slobody, nie je však v jeho rámci súčasne oprávnený posudzovať súlad právneho predpisu

s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou a v závislosti od

výsledku takéhoto posúdenia následne rozhodnúť o porušení základného práva alebo

slobody sťažovateľa.

Napokon ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi

v podstate ide o to, aby ústavný súd preskúmal, či ustanovenie § 9 ods. 3 prvej vety zákona

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov je v súlade so záväznými medzinárodnými

zmluvami a . V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nejde o návrh na začatie

konania, pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôb oprávnených na

podanie takého návrhu podľa a až f) zákona

o ústavnom súde. Okrem toho v konaní o sťažnosti nie je ústavne prípustné napádať súlad

zákona, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia s , pretože takýto postup

neumožňuje () ani ( a nasl. zákona o ústavnom

súde).

Preto bola sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným nad rámec odôvodnenia poznamenáva, že

sťažnosť je podaná vo veci, ktorá sa prerokúva v konaní o súlade právnych predpisov, t. j.

v inom type konania pred ústavným súdom, než je konanie o ochrane základných práv

a slobôd. Z toho dôvodu zároveň prichádza do úvahy aj odmietnutie tejto časti ako podanej

zjavne neoprávnenou osobou a bez náležitostí vyžadovaných pre

takýto návrh.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010