Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 210/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , a Advokátskej

kancelárie TIMAR & partners, s. r. o., P. Pázmaňa 2367/17A, Šaľa, IČO 36 866 296,

zastúpených advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., 29. augusta

36A, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Baláž, ktorou namietajú

porušenie základných práv podľa , a

Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, ako aj porušenie práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru,

odboru Západ v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019, príkazom

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-42 z 28. januára 2020 a porušenie základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a podľa Listiny základných práv a slobôd

príkazom vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru, odboru

Západ ČVS: PPZ-NKA-OZ-2020/96-001-V z 22. januára 2020 v spojení so súhlasom

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

z 24. januára 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a Advokátskej kancelárie TIMAR &

partners, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej aj „sťažovateľka“), a Advokátskej

kancelárie TIMAR & partners, s. r. o., P. Pázmaňa 2367/17A, Šaľa, IČO 36 866 296 (ďalej

aj „sťažovateľ, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základných práv

podľa , a (ďalej len

„ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj porušenie práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Národnej kriminálnej agentúry,

Prezídia Policajného zboru, odboru Západ (ďalej len „NAKA“) v konaní vedenom

pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019, príkazom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „prokurátor“ alebo „špeciálna

prokuratúra“) č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-42 z 28. januára 2020 (ďalej aj „príkaz

prokurátora“) a porušenie základných práv podľa a podľa

listiny príkazom vyšetrovateľa NAKA ČVS: PPZ-NKA-OZ-2020/96-001-V z 22. januára

2020 (ďalej aj „príkaz vyšetrovateľa“) v spojení so súhlasom prokurátora špeciálnej

prokuratúry z 24. januára 2020 (ďalej aj „súhlas prokurátora“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 29. januára 2020 v čase

od 6.00 h do 10.00 h na základe príkazu na domovú prehliadku sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica z 24. januára 2020 NAKA

vykonala domovú prehliadku špecifikovaného rodinného domu v obci Šaľa a priestorov

k nemu patriacich. Tento rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve

(ďalej len „manžel sťažovateľky“) a sťažovateľky, ktorí sú advokátmi a konateľmi

sťažovateľa. Zo zápisnice o domovej prehliadke vyplýva, že neboli odňaté ani zaistené

žiadne veci, bola však vykonaná extrakcia celého obsahu pamäte dvoch mobilných

telefónov a jedného stolového počítača bez akejkoľvek selekcie dát a údajov v zmys1e § 90

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“).

3. Toho istého dňa v nadväzujúcom čase od 10.10 h do 13.15 h na základe príkazu

vyšetrovateľa z 22. januára 2020 v spojení so súhlasom prokurátora z 24. januára 2020

NAKA vykonala prehliadku iných priestorov a pozemkov v sídle sťažovateľa

ako advokátskej kancelárie – v špecifikovaných kancelárskych priestoroch. Pri vykonaní

prehliadky priestorov sťažovateľa neboli odňaté ani zaistené žiadne veci, bola vykonaná

extrakcia celého obsahu pamäte servera bez akejkoľvek selekcie dát a údajov v zmysle § 90

.

4. S uvedenými prehliadkami súvisí príkaz prokurátora z 28. januára 2020 podľa § 90

ods. 1 písm. b) a e) , na základe ktorého sťažovatelia mali umožniť

uchovanie a vydanie počítačových údajov uložených prostredníctvom počítačového systému

zo všetkých telekomunikačných zariadení, jednotiek výpočtovej techniky a iných nosičov

dát, ktoré sťažovatelia využívajú, špecificky na účely získania údajov súvisiacich s trestnou

činnosťou, ktorá je predmetom vyšetrovania, a ďalších informácií vzťahujúcich sa na túto

trestnú činnosť. Podľa uvedeného príkazu počítačové údaje bolo potrebné vydať

vyšetrovateľovi pplk. . Domová prehliadka a prehliadka iných

priestorov boli vykonané bez prítomnosti tohto vyšetrovateľa, pričom pri týchto

prehliadkach boli vykonané extrakcie údajov. V priestoroch sťažovateľa bola vykonaná

extrakcia celej pamäte servera, ktorý obsahuje úplne všetky údaje o klientoch sťažovateľa

„za celé obdobie nepretržitého výkonu činnosti advokácie od 01. 01. 2008, ktoré s právnou

vecou, na ktorú bol vydaný predmetný príkaz, nijako vecne, skutkovo, právne ani

personálne nesúvisia.

... extrakcia bola vykonaná bez akejkoľvek selekcie údajov vo vzťahu ku všetkých

zariadeniam, napriek tomu, že sa na nich okrem rozsiahlej advokátskej agendy (viac

ako 25 000 súborov) nachádzajú aj údaje osobnej povahy, osobnostnej povahy, informácie

o zdravotnom stave klientov, informácie o zdravotnom stave rodinných príslušníkov

sťažovateľky... informácie o zdravotnom stave samotnej sťažovateľky, celá rodinná

fotodokumentácia od narodenia detí, fotografie z intímnej sféry sťažovateľky (fotografie

z pôrodnice, z dojčenia mal. detí, z rodinných dovoleniek), komunikácia blízkych osôb a iné

údaje a dáta osobnej, osobnostnej, osobnomajetkovej povahy a dáta podliehajúce rôznym

zákonným subvenciám mlčanlivosti. Rovnako sa tam nachádza celá účtovná dokumentácia

advokátskej kancelárie, ale aj účtovné dokumenty klientov... a iné“.

5. Uvedené údaje možno podriadiť pod chránené osobné údaje, pri nakladaní

s ktorými je nevyhnutné zachovávať najmä zásadu zákonnosti, zákonnosti spracúvania,

integrity a dôvernosti, ktoré konaním porušovateľov boli porušené. Uvedené porušenia

nemožno konvalidovať s odkazom na povinnosť mlčanlivosti, keďže sa tieto údaje

ani nemali dostať do dispozičnej sféry porušovateľov.

6. Sťažovateľka a jej manžel pri domovej prehliadke a štatutárny orgán sťažovateľa

a ďalší advokát ako zástupca Slovenskej advokátskej komory pri prehliadke iných

priestorov upozornili príslušníkov NAKA na zákonom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti

sťažovateľov a s tým spojenú obmedzenú povinnosť umožniť vydanie (extrahovanie)

údajov. Štatutárny orgán sťažovateľa poukázal napr. na údaj, ktorý predstavuje dôkazný

prostriedok obsahujúci rozhodný dôkaz v prebiehajúcej trestnej veci klienta sťažovateľa.

7. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329

ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

písm. a) v jednočinnom súbehu so zločinom zasahovania do nezávislosti

súdu podľa , a za zločin podplácania podľa

ods. 1, 2 písm. b) .

8. Sťažovatelia poukazujú na odôvodnenie príkazu z 28. januára 2020, z ktorého

vyplýva, že sťažovateľka mala vypracúvať nezistené množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré

mali zákonní sudcovia vydávať pod svojím menom. Tieto rozhodnutia mohli byť

vypracované na počítačoch sťažovateľov, preto je odôvodnená extrakcia dát. Vzhľadom

na rozsah vyšetrovanej trestnej činnosti nemožno bližšie uviesť mená ďalších osôb,

konkretizovať súdne rozhodnutia a súdne konania. Advokátske tajomstvo nie je ohrozené,

keďže vyšetrovatelia sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti, selekcia údajov sa uskutoční

až po ich stiahnutí.

9. Podľa sťažovateľov základné právo na ochranu osobných údajov a ochranu

pred ich neoprávneným zhromažďovaním patrí do širšej kategórie, ktorou je ochrana

súkromia. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) zásahy

do práva na súkromie je potrebné skúmať v postupných krokoch – prvým je skúmanie,

či daný skutkový stav je ratione materiae súčasťou práva na súkromie, následne

sa posudzuje legalita, legitimita a proporcionalita zásahu. Z judikatúry ESĽP vyplýva,

že právo na súkromie možno rozdeliť na právo na súkromný život a právo na rodinný život.

Súčasťou práva na súkromný život je aj zákaz zhromažďovania a úschovy osobných údajov

a tiež ochrana korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ. Otázka legality zásahu

predpokladá nielen existenciu zákona, ale aj kvalitu tohto zákona, t. j. jeho dostupnosť,

predvídateľnosť, pojmovú jasnosť vymedzujúcu podmienky zásahu a pod. Podmienka

legitímnosti vyžaduje, aby prijaté opatrenie zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho

legitimitu. Proporcionalita vyjadruje rovnováhu medzi právom jednotlivca na súkromie

a výberom prostriedkov pri plnení legitímneho cieľa.

10. Sťažovatelia poukazujú na judikatúru ESĽP týkajúcu sa práva na súkromný život,

z ktorej vyplýva, že toto právo možno aplikovať aj na činnosti odbornej alebo obchodnej

povahy, osobitne keď osoba vykonáva slobodné povolanie, keď nemožno reálne rozlíšiť,

v akom postavení ten jednotlivec v danom momente koná (rozsudok vo veci Niemietz proti

Nemecku zo 16. 12. 1992). Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre potvrdil

aplikovateľnosť práva na súkromie aj na profesionálne aktivity a obchodnú činnosť

(rozsudok vo veci Klass a ostatní proti Spolkovej republike Nemecko zo 6. 9. 1978).

Európsky súd pre ľudské práva potvrdil aplikovateľnosť čl. 8 dohovoru

aj na korešpondenciu s advokátom, t. j. korešpondenciu profesijnej pracovnej povahy

(rozsudky vo veciach Schönenberger a Durmaz proti Švajčiarsku z 20. 6. 1988, Campbell

proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1992).

11. Z uvedených dôvodov je inštitút uchovania a vydania počítačových údajov podľa

v daných okolnostiach zásahom do práva na súkromie v prípade

sťažovateľky a zásahom do práva na ochranu korešpondencie a iných písomností

sťažovateľov podľa a a práva podľa dohovoru.

12. Právnym základom príkazu z 28. januára 2020 bol .

Inštitút uchovania a vydania počítačových údajov neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu

sa prípadov súvisiacich s povinnosťou mlčanlivosti. Proti príkazu prokurátora nemohli

sťažovatelia podať opravný prostriedok, čo osobitne opodstatňuje preskúmanie dôvodnosti

a zákonnosti zásahu. Z zároveň explicitne vyplýva

požiadavka, aby príkaz bol odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. V tejto súvislosti

sťažovatelia namietajú, že v príkaze prokurátora „absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia

sťažovateľov s konkrétnymi sudcami, pre ktorých mali byť vypracované konkrétne súdne

rozhodnutia, alebo konkretizácia súdnych konaní účastníkmi konania, resp. aspoň

konkrétne súdne inštitúcie a pod. Práve naopak zo samotného odôvodnenia je zrejmé, že

prokurátor v čase vydania príkazu ako ani v čase jeho realizácie nedisponoval žiadnym

konkrétnym súdnym rozhodnutím, alebo špecifikáciou súdnych konaní, ktorých sa majú

počítačového údaje týkať, a preto prokurátor v rámci odôvodnenia uvádza, že nimi

nedisponuje... Takéto odôvodnenie príkazu je všeobecné, nekonkrétne a bez právnej

relevancie.“.

13. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Leander proti Švédsku

z 26. marca 1987 zdôraznil, že aj uchovávanie údajov osobného charakteru po ich získaní

musí byť odôvodnené nevyhnutnosťou takéhoto opatrenia. Sťažovatelia uvádzajú,

že extrahovanie dát bez ich selektovania viedlo k zachyteniu údajov, ktoré s vyšetrovanou

vecou nijako nesúvisia, čím sa stali súčasťou spisového materiálu a budú uchovávané

po dobu predpísanej archivácie. V tejto dobe sa s uvedenými údajmi budú môcť oboznámiť

rôzne osoby v rôznom procesnom postavení, z ktorých viaceré nebudú viazané povinnosťou

mlčanlivosti, pričom môže dôjsť k ich kopírovaniu alebo rozmnoženiu. Z rozhodnutia

ústavného súdu vyplýva, že možno predísť takémuto nežiaducemu zásahu do práva

na súkromný život a korešpondenciu, a to spôsobom, ktorý „umožni izolovanie údajov

relevantných na trestné konanie a následné zlikvidovanie kópie obsahujúcej kompletné

penzum údajov zaznamenaných na pamäťovom médiu, pripadne jej vrátenie dotknutému

subjektu (jednotlivcovi), ktorého sa zásah týkal...“. Sťažovatelia uvádzajú, že rozsudok

ESĽP vo veci Sallinen proti Fínsku z 27. decembra 2005 sa týkal fínskej právnej úpravy,

ktorá takýto postup predpisovala.

14. Príkaz prokurátora neobsahoval časový údaj, počas ktorého možno kompletnú

kópiu uchovávať. Príkaz prokurátora uvádzal vyšetrovateľa, ktorému mali byť údaje

vydané, tento postup však nebol dodržaný, údaje boli vydané inému vyšetrovateľovi.

Podľa sťažovateľov nemožno konvalidovať zásah do práva na súkromie „v podobe prístupu

a zhromažďovania údajov osobami, ktorých dispozičné právo k týmto údajom vychádza

z neoprávneného zásahu. Tieto osoby uvedenými údajmi ani nemali disponovať,

a preto odkaz na to, že oni sú viazaní mlčanlivosťou je právne bezpredmetný

a nepriliehavý.“.

15. Príkaz prokurátora bol podľa sťažovateľov nedostatočne odôvodnený, nemal

náležitosť podľa , preto nebol legálny a ústavne konformný.

16. Podľa sťažovateľov dôvodom legitimizujúcim zásah do práva na súkromie

v tomto prípade je záujem na predchádzaní zločinnosti. Tento záujem však musí byť

podporený zásadou zákonnosti, t. j. trestné konanie musí byť vedené v súlade so zákonom,

a medzinárodnými zmluvami. Vymedzenie skutkov v skutkovej vete uznesenia

o začatí trestného stíhania je v rozpore s , «pretože

neobsahuje konkrétne uvedenie miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nim

došlo. Obsah uznesenia je iba opisom právnych viet priamo zo skutkových podstát trestných

činov a určitých domnienok... Trestné stíhanie nemôže byť začaté pre „bližšie nevymedzený

skutok.“

… podozrenie, ktoré uvádza prokurátor v odôvodnení o bližšie nestotožnených

súdnych rozhodnutiach a súdnych konaniach a nestotožnených sudcoch a súdov, ktoré

nestotožnené rozhodnutia mali byť formálne sudcom pripravené, ktorí ich potom formálne

vydali, sa takýto opis skutku v predmetných skutkov, pre ktoré je začaté trestne stíhanie

ani neuvádza, teda ani sa pre takéto podozrenie o nejakom písaní nejakých súdnych

rozhodnutí nevedie trestne stíhanie vo veci...».

17. Zistené nedostatky príkazu prokurátora spôsobujú nedodržanie kritéria legálnosti.

Otázku proporcionality, t. j. primeranosti zásahu, ani nemožno posúdiť vzhľadom

na absenciu náležitého odôvodnenia príkazu prokurátora.

18. Uznesením vyšetrovateľa z 23. augusta 2019 v spojení so žiadosťou o doplnenie

znaleckého posudku z 29. januára 2020 bol znalec poverený zálohovať všetky získané dáta

dvojmo. Vyhotovenie kópie všetkých získaných údajov síce má oporu v zákone,

minimalizácia zásahov do práva na súkromie si však vyžaduje redukciu jeho dôsledkov, t. j.

selekciu údajov, ktoré sú pre vyšetrovanie relevantné: „Ďalšie neobmedzené uchovávanie

kompletnej kópie bez následnej selekcie absolútne postráda legitimitu a proporcionalitu

zásahu do súkromnej sféry sťažovateľov, a treba ho podľa sťažovateľov kvalifikovať

ako stav porušovania práva na súkromie.“ Prokurátor ako dozor nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní by mal v súlade s vydať

príkaz na zrušenie ďalšieho uchovávania kompletnej kópie počítačových údajov

buď ich zničením, alebo ich vrátením sťažovateľom, aby sa minimalizoval zásah do práva

na súkromie.

19. Test legality, legitimity a proporcionality je použiteľný aj vo vzťahu k príkazu

vyšetrovateľa z 22. januára 2020 v spojení so súhlasom prokurátora z 24. januára 2020.

V predmetnom príkaze sa poukazovalo na komunikáciu osoby M. K. Čo sa týka manžela

sťažovateľky, nie je uvedený obsah tejto komunikácie alebo iné skutočnosti, z ktorých

by vyplýval súvis so stíhanými skutkami. Z príkazu vyplýva, že niekto zo sťažovateľov

mohol participovať na korupčnej trestnej činnosti pri ovplyvňovaní súdnych rozhodnutí,

mal byť zároveň zainteresovaný ako komunikujúca osoba a mal písať niektoré zo správ

o tzv. depozitoch. Toto tvrdenie však nie je pravdivé, je v rozpore s dôkazným stavom

a so skutočným stavom veci. Sťažovateľka namietala pravdivosť týchto tvrdení, takéto

správy nikdy nepísala a nepozná ani osoby, ktoré si mali takéto správy písať. Príkaz je preto

odôvodnený nepravdivými skutkovými tvrdeniami. Vo vzťahu k sťažovateľom žiadne

iné skutočnosti z odôvodnenia príkazu nevyplývajú. Z uvedeného dôvodu príkaz

na prehliadku iných priestorov nebol legálny a ústavne konformný, keďže nebol riadne

odôvodnený a súčasne nebol ani legitímny a proporcionálny.

20. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základných práv sťažovateľov

podľa , a a podľa listiny,

ako aj práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom NAKA v konaní vedenom

pod sp. zn. ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019 a príkazom prokurátora č. k.

VII/3 Gv 76/19/1000-42 z 28. januára 2020 a príkaz prokurátora č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-

42 z 28. januára 2020 zrušil. Zároveň navrhujú, aby špeciálnej prokuratúre v konaní

vedenom pod sp. zn. VII/3 Gv 76/19/1000 zakázal pokračovať v porušovaní práv

sťažovateľov zaručených , listinou a dohovorom. Tiež žiadajú vysloviť porušenie

základného práva podľa a podľa listiny príkazom

vyšetrovateľa ČVS: PPZ-NKA-OZ-2020/96-001-V z 22. januára 2020 v spojení

so súhlasom prokurátora z 24. januára 2020. Sťažovatelia žiadajú, aby im ústavný súd

priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 446,04 € spôsobom špecifikovaným

v petite ústavnej sťažnosti.

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

21. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

22. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

23. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak.

24. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

25. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , , , , ,

).

26. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

27. Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

28. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

29. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

30. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

31. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu

krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo

ochrany práv a slobôd iných.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 Všeobecné východiská k odôvodneniu príkazu podľa

32. Ústavný súd už vo svojej judikatúre uviedol, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania, procesnej strany v konaní alebo právo

inej zainteresovanej osoby na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože

práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny

(, ). Je postačujúce, ak odôvodnenie dá odpoveď na otázky,

ktoré majú pre vec podstatný význam a ak dostatočne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov veci (,

).

33. Vychádzajúc z ustanovení , možno konštatovať,

že rozhodovanie vo forme príkazov sa uplatňuje spravidla tam, kde sa rozhoduje o zásahoch

do ľudských práv a slobôd. Často sa tak deje v prípravnom konaní. Zvláštna povaha týchto

rozhodnutí, potreba zvláštneho obsahu a odlišného režimu doručovania odôvodňuje určité

odlišnosti v porovnaní s bežnými formami rozhodovania [DEÁK, M. K následkom

nedostatočne odôvodeného príkazu z hľadiska zákonnosti dôkazu získaného na jeho základe

v trestom konaní (1. časť). In: Justičná revue. 2018, roč. 70, č. 3, s. 256. (porovnaj tiež

)].

34. Podľa musí písomné vyhotovenie príkazu

obsahovať odôvodnenie vtedy, keď to zákon výslovne ustanovuje. Samotný § 90 ods. 1

vyžaduje, aby bol príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov

odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Ústavný súd už predtým opakovane judikoval

(m. m. , , , ),

že preskúmateľnosť dôvodnosti vydania príkazu podľa si vyžaduje

relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými

skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky pre zásah do základných

práv. Bez náležitého odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je daný príkaz

nepreskúmateľný, a tým aj svojvoľný.

35. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k príkazom ako forme

rozhodnutia v trestnom konaní vo svojich rozhodnutiach viackrát konštatoval,

že požiadavky na rozsah alebo kvalitu odôvodnenia príkazov sa odvíjajú aj od štádia

trestného konania, v ktorom je príkaz vydávaný, a to v tom zmysle, že v počiatočných

štádiách trestného konania nemožno od odôvodnenia príkazov vyžadovať kvalitu

odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa trestné konanie finalizuje, pretože orgán činný

v trestnom konaní v tomto štádiu konania nedisponuje potrebným množstvom informácií

pre odôvodnenie týchto príkazov, pretože informácie dôležité pre trestné konanie

často iba na základe týchto príkazov získava (napr. , ,

ale aj ).

36. V uvedených súvislostiach sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú,

že špecifikované príkazy z 28. januára 2020 a 22. januára 2020 v spojení so súhlasom

z 24. januára 2020 nie sú dostatočne odôvodnené. Z týchto príkazov nevyplýva súvis

so skutkami, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, a sťažovateľmi, resp. s konaním

sťažovateľky.

III.1.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 listiny príkazom prokurátora z 28. januára 2020

37. Prokurátor 28. januára 2020 vydal príkaz na uchovanie a vydanie počítačových

údajov „uložených prostredníctvom počítačového systému zo všetkých telekomunikačných

zariadení, jednotiek výpočtovej techniky a iných nosičov dát“ používaných sťažovateľmi,

a to konkrétne „všetkých počítačových údajov, aplikácií, textových dokumentov,

audiovizuálnych záznamov, vrátane prevádzkových a obsahových údajov uložených

v pamäti vyššie uvedených telekomunikačných zariadení, jednotiek výpočtovej techniky

a iných nosičov dát, za účelom získania údajov súvisiacich s páchaním trestnej činnosti,

ktorá je predmetom vyšetrovania a ďalších informácií, ktoré sa bezprostredne vzťahujú

k tejto trestnej činnosti.“.

38. V príkaze z 28. januára 2020 sú vymedzené skutky, pre ktoré bolo začaté trestné

stíhanie, a to zločin prijímania úplatku podľa a a prečin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

v jednočinnom súbehu so zločinom zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1, 2

písm. c) a prečin podplácania podľa , Trestného

zákona.

39. Z odôvodnenia príkazu ďalej vyplýva, že „v priebehu prípravného konania boli

zistené také skutočnosti, ktoré naznačujú, že trestná činnosť, ktorá je vyšetrovaná v rámci

predmetného konania, mohla byť páchaná a vykonávaná aj prostredníctvom advokátskej

kancelárie TIMAR & partners, s. r. o., Šaľa, konkrétne advokátky

... Z vykonaného dokazovania a to najmä zo zaistenej komunikácie z mobilnej

aplikácie Threema vyplýva, že mala komunikovať s osobou

, okrem iného aj o tom, že na jeho požiadanie a pokyn mala vypracovať presne

nezistené množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré mali formálne vypracovať sudcovia. Títo

podľa zistených skutočností mali tieto rozhodnutia následne oficiálne vydávať pod svojim

menom... v súdnych konaniach, na ktorých mala osoba určitý záujem.

na tento účel využívala nielen svoje znalosti advokátky, ale aj vybavenie

svojej advokátskej kancelárie, konkrétne počítače, kde mohli byť pripravované predmetné

súdne rozhodnutia, ktoré osoba využívala pri svojej činnosti. Takéto

rozhodnutia boli následne využívané jednak v snahe o legalizáciu činnosti skupiny,

ale jednak aj na protiprávne konanie smerujúce k úmyselnému ovplyvňovaniu súdnych

konaní. Vzhľadom k tomu, že činnosť vyšetrovaných osôb je pomerne rozsiahla,

nie je možné bližšie špecifikovať konkrétne mená osôb a názvy subjektov (keďže mnohé

v súčasnosti ani nemusia byť známe), či konkrétne rozhodnutia, ktoré sa majú

v predmetných počítačoch hľadať. Stiahnutím všetkých údajov z počítača advokátskej

kancelárie však nie je ohrozené advokátske tajomstvo, keďže trestné konanie vie aj tento

problém zabezpečiť povinnosťou zachovávať mlčanlivosť príslušníkov polície a znalcov.

Až po stiahnutí vyššie uvedených údajov sa bude obsah počítačov selektovať. Stiahnutie

počítačových údajov vykoná znalec z príslušného odboru...“.

40. Z odôvodnenia príkazu z 28. januára 2020 vyplýva, že predmetné trestné stíhanie

sa nachádza v počiatočnom štádiu, pričom skutky, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, mali

byť vykonávané postupne v priebehu viacerých mesiacov prostredníctvom viacerých osôb.

V príkaze je konkrétnymi skutkovými okolnosťami vymedzený vzťah sťažovateľky

k stíhaným skutkom, keď je uvedené, že na páchaní niektorých z týchto skutkov sa mala

podieľať tak, že mala vypracovať súdne rozhodnutia namiesto zákonných sudcov, ktorí ich

následne vydávali za svoje rozhodnutia. Túto činnosť (vyhotovovanie súdnych rozhodnutí)

sťažovateľka mala zrejme vykonávať elektronicky pomocou programového vybavenia

jej počítačov, čo zároveň odôvodňuje extrakciu všetkých údajov zo špecifikovaných

zariadení na účely ich ďalšieho skúmania a analýzy. Vzhľadom na rozsiahlosť stíhaných

skutkov a vzhľadom na počiatočné štádium trestného stíhania považuje ústavný súd príkaz

z 28. januára 2020 za dostatočne odôvodnený, pretože obsahuje také konkrétne skutkové

okolnosti, ktoré v daných súvislostiach môžu odôvodňovať spojenie sťažovateľky

s vyšetrovanými skutkami. Ústavný súd preto dospel k záveru, že príkaz z 28. januára 2020

je v danom štádiu konania odôvodnený ústavne akceptovateľným spôsobom.

III.1.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa

a podľa čl. 36 ods. 1 listiny príkazom vyšetrovateľa z 22. januára 2020 v spojení

so súhlasom prokurátora z 24. januára 2020

41. V príkaze vyšetrovateľa z 22. januára 2020 v spojení so súhlasom prokurátora

z 24. januára 2020 sú vymedzené skutky, pre ktoré sa začalo trestné stíhanie, pričom

ide o totožné skutky ako tie, ktoré sú vymedzené v príkaze prokurátora z 28. januára 2020.

V odôvodnení príkazu sa ďalej poukazuje na doteraz vykonané dokazovanie –

predovšetkým na znalecké skúmanie vydaného mobilného telefónu iPhone prostredníctvom

Europolu, ktorý obsahoval rozsiahlu komunikáciu osoby s rôznymi

osobami predovšetkým z justičného prostredia, a taktiež na výsluchy viacerých svedkov.

Samotná komunikácia osoby s uvedenými osobami predovšetkým

z justičného prostredia naznačuje podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov

spočívajúcich v ovplyvňovaní súdnych sporov a rozhodnutí súdov v týchto sporoch.

42. Špecificky vo vzťahu k sťažovateľke sa v odôvodnení príkazu z 22. januára 2020

uvádza, že „súčasťou spisového materiálu sú aj prepisy komunikácie rôznych osôb

cez mobilnú aplikáciu Threema. Táto bola podľa ID kódov jednotlivých komunikácií

identifikovaná ako komunikácia osoby a iných osôb, okrem iných...

. Všetky tieto komunikácie boli podrobne analyzované, pričom

všetky ID kódy boli následným párovaním aj potvrdené a spojené s konkrétnou osobou.

Jedinou výnimkou je . ktorých pôvodný kód už nemala

žiadna osoba vo svojom mobilnom telefóne.“. Zároveň sa v odôvodnení príkazu uvádza,

že sa mal taktiež opakovane pochvalne vyjadrovať k advokátovi

s ktorým mal byť taktiež v pravidelnom kontakte. Aj ich vzájomná komunikácia je v

zaistenom mobilnom telefóne iPhone čiernej farby, rovnako aj komunikácia s manželkou

advokáta .“.

43. Z príkazu vyšetrovateľa vyplýva, že sťažovateľka vydala orgánom činným

v trestnom konaní 22. augusta 2019 svoj mobilný telefón. Vyšetrovateľ tiež poukázal na to,

že všetky „osoby, ktoré vydali svoje mobilné telefóny, boli vyzvané, aby vydali aj mobilné

telefóny, ktoré používali v minulosti. Napriek tomu viacerí z nich vydali buď nové telefóny,

alebo telefóny (klasické tlačítkové Nokie), ktoré ani nemôžu obsahovať žiadne aplikácie.“.

Mobilný telefón s nainštalovanou aplikáciou Threema vydala jedine

. Z tejto skutočnosti je podľa vyšetrovateľa «zrejmé, že osoby, ktoré boli

v predchádzajúcom období vyzvané na vydanie mobilných telefón a tieto mali v záujmovom

období komunikovať s prostredníctvom aplikácie Threema, predložili

vyšetrovateľovi mobilný telefón bez takej aplikácie, čo vzbudzuje podozrenie,

že po medializácii komunikácie prostredníctvom Threemy, si tieto osoby buď

vymenili mobilné telefóny alebo upravili obsah ich prostredia.

... nie je možné vylúčiť skutočnosť, že tieto osoby, v obydlí ktorých vyšetrovateľ žiada

vykonanie domových prehliadok, resp. prehliadky iných priestorov a pozemkov, môžu stále

s takýmito mobilnými telefónmi disponovať, je potrené urobiť všetko preto, aby sa polícia

pokúsila tieto telefóny získať, a keďže to nebolo možné najmenej invazívnou cestou

a to výzvou na vydanie veci, je potrebné postupovať cestou domových prehliadok a teda

urobiť všetko, čo je možné za zabezpečenie dôkazov a takto získané dôkazy porovnať

s už v rámci prípravného konania zabezpečenými dôkazmi. Vyšetrovateľ v popise vecí, ktoré

predpokladá, že sa pri výkone domovej prehliadke nájdu uvádza aj iné nosiče dát a nie iba

mobilné telefóny, nakoľko elektronické stopy, ktoré môžu byť dôležité pre trestné konanie

nemusia byť uložené iba v mobilnom telefóne ale aj na iných zariadeniach, nakoľko tieto sú

ľahko kopírovateľné a zasielané aj prostredníctvom počítačovej techniky. Uvedené opieram

o skutočnosti, že osoby participujúce na predmetnej trestnej činnosti mali v rámci

jednotlivých súdnych konaní vypracovávať rozhodnutia pre zákonného sudcu, prípadne mu

pomáhať pri vypracovávaní rozhodnutí, pričom nie je taktiež vylúčené, že prostredníctvom

počítačového systému si zasielali rôzne správy, ktoré môžu mať výpovednú hodnotu

vo vzťahu k dokazovaným skutkom.

Z doposiaľ vykonaného vyšetrovania vyplýva, že osoba, u ktorej vyšetrovateľ žiada

vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov mohla participovať na závažnej trestnej

činnosti, v rámci ktorej malo dochádzať k ovplyvňovaniu viacerých súdnych konaní, pričom

v niektorých prípadoch táto trestná činnosť môže spĺňať znaky korupčnej trestnej činnosti,

keď zainteresované komunikujúce osoby píšu o tzv. depozite, ako napríklad „Depozit 40

na dom Hviezdoslavovo nám. bol práve zložený“, Depozit ?“ - „Zložene u hrachovej“ -

„Ahoj. Vodári zložili depozit 100”, „Monika mi včera odovzdala depozit vodárov“,

„Depozit zložil ?“, „Tak nech si chystajú depozit”, „Tie dve whisky to bolo už akože

všetko ?“ - „Predstav si, že nie!(smajlík: prst hore)“, „Ale darčeky rieš cez suseda !“».

44. Z uvedených skutočností vyplýva, že príkaz z 22. januára 2020 v spojení

so súhlasom prokurátora z 24. januára 2020 bol odôvodnený konkrétnymi skutkovými

okolnosťami, ktoré naznačujú možnú účasť sťažovateľky na stíhaných skutkoch. Z dosiaľ

vykonaného dokazovania (predovšetkým znaleckého skúmania telefónu iPhone

obsahujúceho komunikáciu v aplikácii Threema) vyplýva, že tejto komunikácie sa mala

zúčastňovať aj sťažovateľka. Bola vyzvaná na vydanie mobilného telefónu, čo aj urobila,

avšak v ňou vydanom telefóne nebola nainštalovaná aplikácia Threema, čo naznačuje,

že sťažovateľka mohla vydať iný telefón alebo telefón s pozmeneným prostredím.

Prehliadka iných priestorov môže podľa vyšetrovateľa viesť k zaisteniu telefónu, ktorý

sťažovateľka používala pri komunikácii v aplikácii Threema, alebo môže viesť k získaniu

iných (prevažne elektronických) dôkazov, ktoré by mohli verifikovať dosiaľ zistené

skutkové okolnosti. Ústavný súd na uvedenom základe dospel k záveru, že predmetný

príkaz je dostatočne odôvodnený, pretože obsahuje také konkrétne skutkové okolnosti,

ktoré v daných súvislostiach indikujú účasť sťažovateľky na vyšetrovaných skutkoch,

a preto je ústavne akceptovateľný.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 3 a čl. 22

ods. 1 a práva podľa a 2 dohovoru príkazom prokurátora

z 28. januára 2020 a k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 3,

, a podľa listiny, ako aj práva

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom NAKA v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-

325/NKA-ZA2-2019

45. Sťažovatelia namietajú, že príkaz z 28. januára 2020 a na jeho základe vykonaná

extrakcia počítačových údajov zahŕňali všetky údaje bez ich selekcie. Extrakcia preto

zahrnula aj údaje osobné, osobnostné a osobnomajetkové, ale aj také, ktoré podliehajú

daňovému, telekomunikačnému, listovému a bankovému tajomstvu. Údaje sa týkajú tiež

všetkých klientov sťažovateľa ako advokátskej kancelárie. Išlo o dostupnú emailovú

komunikáciu a elektronickú korešpondenciu s klientmi, ako aj súkromnú. Týmto postupom

bola porušená zásada mlčanlivosti advokáta.

46. Sťažovatelia namietajú, že príkaz z 28. januára 2020 predstavoval zásah do práva

na súkromie v širšom zmysle, t. j. zahŕňal zásah do práva na ochranu korešpondencie

a iných písomností, práva na ochranu osobných údajov a ochranu pred ich neoprávneným

zhromažďovaním. Predmetný zásah nebol legálny, keďže sa udial na základe právnej

úpravy, ktorá neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa prípadov súvisiacich s povinnosťou

mlčanlivosti. V príkaze chýba časový údaj, počas ktorého možno kópiu uchovávať. Príkaz

uvádzal konkrétneho vyšetrovateľa, ktorému mali byť údaje vydané, pričom tento postup

nebol dodržaný. Príkaz napokon nebol ani riadne odôvodnený. Príkaz bol nelegitímny,

hoci sledoval záujem na predchádzaní zločinnosti. Sťažovatelia namietajú vymedzenie

stíhaných skutkov, ktoré je v rozpore s . Pre písanie

rozhodnutí namiesto sudcov sa podľa sťažovateľov ani nevedie trestné stíhanie. Vzhľadom

na uvedené nedostatky nemožno primeranosť zásahu (proporcionalitu v užšom zmysle)

ani posúdiť.

47. Sťažovatelia tiež poukazujú na to, že žiadosťou o doplnenie znaleckého posudku

z 29. januára 2020 bol znalec poverený zálohovať získané dáta dvojmo. Podľa sťažovateľov

ďalšie uchovávanie všetkých údajov bez selekcie tých údajov, ktoré sú pre vyšetrovanie

relevantné, nie je akceptovateľné. Prokurátor by mal vydať príkaz na zrušenie ďalšieho

uchovávania kópie počítačových údajov ich zničením alebo vrátením sťažovateľom.

III.2.1 Všeobecné východiská judikatúry ústavného súdu a ESĽP k zásahom

do práva na súkromie

48. Ochrana osobných údajov a ochrana pred ich neoprávneným zhromažďovaním

je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená

vo viacerých ustanoveniach , ochrana práva na súkromie je v dohovore sústredená

v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval, že základné práva obsiahnuté

v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry ESĽP.

Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou.

49. Pri posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie ESĽP uplatňuje

mechanizmus postupnosti skúmania niekoľkých hľadísk. V prvom rade skúma, či daný

skutkový stav možno ratione materiae považovať za súčasť práva na súkromie, a následne

pristúpi k posúdeniu kritéria legality zásahu, jeho legitímnosti a proporcionality.

50. Vychádzajúc z úpravy dohovoru a jeho dodatkov, možno v zásade právo

na súkromie rozdeliť na dve oblasti, a to právo na súkromný život a právo na rodinný život.

Podľa obsahového zamerania judikatúry ESĽP možno potom právo na súkromný život

vymedziť ako

a) zákaz zhromažďovania a úschovy osobných údajov,

b) práva spojené s menšinovou sexuálnou orientáciou,

c) ochranu obydlia a domovú slobodu,

d) ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ.

51. Legalita zásahu štátu do práva na súkromie znamená, že zásah je možný

len na základe zákona, resp. platného právneho predpisu, pričom pri posudzovaní splnenia

tejto podmienky sa vychádza z toho, či bola rešpektovaná dostupnosť (verejné publikovanie

právneho predpisu) a predvídateľnosť zákona. V rámci podmienky predvídateľnosti zákona

judikatúra ESĽP zdôrazňuje potrebu konkretizovania prostriedkov, ktorými štát disponuje

pri zasahovaní do práv chránených čl. 8 dohovoru, teda kladie dôraz na kvalitu relevantnej

právnej úpravy. V rozsudku vo veci Sallinen proti Fínsku z 27. decembra 2005 ESĽP

vyslovil záver, že vnútroštátne právo musí poskytovať jednotlivcovi ochranu

proti arbitrárnemu zásahu do jeho práv zaručených čl. 8 dohovoru, preto musí dostatočne

jasne v pojmoch poskytovať občanovi náležitú indikáciu podľa okolností a podmienok,

za akých je verejná autorita zmocnená k zásahom do jeho práva na súkromie. Z uvedeného

vyplýva, že aj zásah, ktorý má svoj základ v právnej norme, môže za určitých okolností

v konkrétnom prípade znamenať porušenie práv garantovaných dohovorom, resp.

(pozri ).

52. Podmienka legitímnosti vyžaduje, aby opatrenie umožňujúce zásah štátu do práva

na súkromie zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu, ktorým môžu byť len

záujmy výslovne špecifikované dohovorom, a to záujem štátu (z dôvodu ochrany národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti), záujem

spoločnosti (z dôvodu ochrany zdravia alebo morálky, zabezpečenia hospodárskeho

blahobytu krajiny) a záujem jednotlivcov (z dôvodu ochrany ich práv a slobôd).

53. Kritérium proporcionality zásahu znamená dodržanie rovnováhy vo vzťahu

medzi právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje

pri plnení legitímneho cieľa. Pri ich výbere je limitovaný tým, že zásah do práva

na súkromie je možný len vtedy, keď je to nevyhnutné, a vykonať ho možno len v duchu

požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť. V tejto súvislosti už ústavný súd

judikoval, že zásah do základného práva alebo slobody musí zodpovedať naliehavej

spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň

pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležité zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má

obmedziť (pozri ). V rozsudku vo veci Peck proti Spojenému kráľovstvu

z 28. januára 2003 ESĽP v záujme rešpektovania princípu proporcionality zdôraznil potrebu

selektovať z viacerých dostupných možností pre dosiahnutie cieľa možnosť primeranú

a zaručujúcu potrebnú rovnováhu medzi právom jednotlivca na súkromie a záujmami štátu.

54. Obdobne z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie

akéhokoľvek základného práva alebo slobody možno považovať za ústavne akceptovateľné

len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona,

zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej

spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými

prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade

so zásadou proporcionality (m. m. , , ,

m. m. , , , ).

III.2.2 Samotné posúdenie proporcionality zásahu – príkazu z 28. januára 2020

a postupu NAKA v špecifikovanom konaní

55. Európsky súd pre ľudské práva viackrát uviedol, že „súkromný život“ je široký

pojem nevhodný na vyčerpávajúcu definíciu (napr. rozsudok vo veci Peck proti Spojenému

kráľovstvu z 28. 1. 2003), a vo vzťahu k predmetnému pojmu vyhlásil: „Bolo by príliš

obmedzujúce ohraničiť pojem na vnútorný kruh, v ktorom jednotlivec môže žiť svoj osobný

život podľa vlastného výberu a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet mimo tohto kruhu.

Rešpektovanie súkromného života musí tiež zahŕňať určitý stupeň práva vytvoriť a rozvíjať

vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami. Navyše sa zdá, že niet dôvodu na princíp,

prečo toto chápanie pojmu súkromný život by sa malo prijať na vylúčenie činnosti odbornej

alebo obchodnej povahy, keďže počas svojho pracovného života má väčšina ľudí

významnú, ak nie najväčšiu možnosť rozvíjať vzťahy s okolitým svetom. Tento pohľad

podporuje skutočnosť, že nie je vždy možné jasne rozlíšiť, ktoré činnosti jednotlivca

sú súčasťou jeho profesionálneho alebo obchodného života a ktoré nie. Osobitne v prípade

osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, jej práca v tomto kontexte môže tvoriť súčasť

jej života do takej miery, že sa stáva nemožným vedieť, v akom postavení v danom

momente koná.“ (rozsudok vo veci Niemietz proti Nemecku z 16. 12. 1992).

56. Aplikovateľnosť práva na súkromie v zmysle čl. 8 dohovoru aj na profesionálne

aktivity a obchodnú činnosť potvrdili aj ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr. rozsudky vo veci

Klass a ostatní proti Nemecku zo 6. septembra 1978, v ktorom ESĽP konštatoval,

že aktivita profesionálnej povahy môže spadať pod pojem „súkromný život“

a „korešpondencia“. Európsky súd pre ľudské práva výslovne potvrdil aplikovateľnosť čl. 8

dohovoru aj na „korešpondenciu s advokátom“, teda korešpondenciu profesijnej povahy

(napr. rozsudky vo veci Schönenberger a Durmaz proti Švajčiarsku z 20. 6. 1988

a Campbell proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1992).

57. Vychádzajúc z judikatúry ESĽP a ústavného súdu, je potrebné príkaz prokurátora

z 28. januára 2020 a tiež postup NAKA v špecifikovanom konaní (ktorým došlo k realizácii

príkazu prokurátora, pozn.) považovať ratione materiae za zásah do práva na súkromný

život tak, ako je vyjadrený v čl. 8 ods. 1 dohovoru, ako aj do jeho ekvivalentu vyjadreného

v a , keďže išlo o extrakciu údajov z rozličných hmotných

nosičov (mobilný telefón, stolový počítač, server), ktoré sa týkali činnosti advokátskej

kancelárie, jej klientov vrátane korešpondencie s nimi a obdobne tiež činnosti sťažovateľky

v profesijnom postavení advokátky. Rovnako sa tiež mali týkať aj údajov osobných

a osobnostných, akými sú napríklad zdravotná dokumentácia, súkromná korešpondencia,

rodinný život sťažovateľky a jej rodiny a pod.

58. Z hľadiska legality zásahu je potrebné poznamenať, že prokurátor konal

a rozhodoval na základe , t. j. platnej a účinnej právnej normy,

ktorá vydanie príkazu umožňovala, právny základ pre vydanie príkazu teda existoval.

Právna úprava je dostatočne zrozumiteľná a určitá a otázka jej prístupnosti adresátom

nevyvoláva žiadne pochybnosti. Aplikácia tohto inštitútu sa uskutočňuje v kontexte s inými

ustanoveniami, ktoré napr. upravujú priebeh domovej prehliadky, prehliadky iných

priestorov a pozemkov a tiež povinnosť mlčanlivosti orgánov činných v trestnom konaní

a znalcov.

59. K námietke sťažovateľov, že inštitút uchovania a vydania počítačových údajov

v neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa prípadov súvisiacich

s povinnosťou mlčanlivosti, je potrebné uviesť, že táto námietka čiastočne smeruje

k prípadnému súladu s alebo dohovorom. K tomuto aspektu námietky sťažovateľov

ústavný súd dodáva, že vo svojej doterajšej judikatúre už mnohokrát zdôraznil, že otázka

ústavnej konformity právneho predpisu sa môže stať predmetom výlučne konania o súlade

právnych predpisov podľa za predpokladu, že kvalifikovaný

návrh na začatie konania tohto typu predloží subjekt, ktorý je na to podľa

alebo zákona aktívne legitimovaný (m. m. , , ,

, , , ). Z uvedeného zároveň

vyplýva, že ústavný súd v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb

podľa nie je oprávnený rozhodovať o súlade právnych predpisov

[porovnaj a a nasl. , resp.

písm. a) a a nasl. ].

60. K námietke absencie časového údaju v zmysle ,

ústavný súd síce pripúšťa, že obligatórnou náležitosťou príkazu podľa § 90 Trestného

poriadku je časový údaj podľa , ale na druhej strane ústavný

súd dospel k záveru, že absencia tejto náležitosti príkazu v daných konkrétnych

súvislostiach nie je takej intenzity, ktorá by viedla k automatickému vysloveniu záveru

o nelegálnosti zásahu, ktorého základom je uvedený príkaz. Ústavný súd tiež prihliadol

na znenie samotnej právnej úpravy obsahujúcej klauzulu o 90 dňoch ako efektívne

maximálnej dobe platnosti príkazu, pričom po uplynutí tohto času je potrebné vydať nový

príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov. Právna úprava zároveň upravuje

materiálnym spôsobom ustanovený časový rámec pre uchovávanie počítačových údajov

vyjadrený v , ktorého koniec je daný potrebnosťou

uchovávania počítačových údajov na účely trestného konania. Ak uchovávanie

počítačových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá prokurátor

bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov. Z uvedeného je zrejmé,

že absencia časového údaja v zmysle nevystavuje

sťažovateľov úplnej svojvôli zo strany príslušných orgánov, pokiaľ ide o čas uchovávania

počítačových údajov. Orgány činné v trestnom konaní sú v zmysle platnej a účinnej právnej

úpravy povinné vyhodnocovať potrebnosť tohto zásahu pre účely trestného konania,

prípadne po uplynutí špecifikovaného času sú povinné opäť vydať príkaz podľa § 90

. Ústavný súd prihliadol súčasne aj na svoj záver (vyslovený

v predchádzajúcich článkoch tohto odôvodnenia), že príkaz z 28. januára 2020 považuje

za dostatočne odôvodnený skutkovými okolnosťami podľa ,

preto čisto len na podklade chýbajúceho časového údaja podľa § 90 ods. 2 Trestného

poriadku nemožno dospieť k záveru o nelegálnosti samotného zásahu.

61. Námietku sťažovateľov, že v zmysle príkazu z 28. januára 2020 „predmetné

údaje je potrebné vydať vyšetrovateľovi... pplk. , ktorý vo veci

vykonáva vyšetrovanie.“, pričom uvedený vyšetrovateľ nebol pri extrakcii počítačových

údajov prítomný, považuje ústavný súd za neopodstatnenú. Predmetný príkaz nemožno

vykladať tým spôsobom, že špecifikovaný vyšetrovateľ musí byť osobne prítomný napr.

pri domovej prehliadke, prípadne pri prehliadke iných priestorov a on osobne musí vykonať

(realizovať) extrakciu dát. Je zrejmé, že vyšetrovanie a jednotlivé úkony v rámci neho

vykonáva skupina vyšetrovateľov. Zároveň je zrejmé, že na niektoré čiastkové úkony

je potrebné prizvať znalca tak, ako to bolo aj v aktuálne prerokúvanej veci pri extrakcii dát.

Je zjavné, že v rámci konkrétnej vyšetrovacej skupiny dochádza k spoločnému postupu,

zdieľaniu informácií, preto je bezpredmetné, či práve špecifikovaný vyšetrovateľ je aktuálne

prítomný pri extrakcii údajov alebo sú mu tieto údaje odovzdané až následne. Relevantné

je aj to, že vyšetrovatelia, ako aj znalec sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti.

Ani z uvedeného dôvodu preto nemožno hodnotiť predmetný zásah ako nelegálny.

62. Ústavný súd tiež skúmal, či opatrenie umožňujúce zásah štátu do práva

na súkromný život zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu. Účelom

predmetného príkazu bolo objasnenie skutočností umožňujúcich vyšetrenie podozrení

zo spáchania špecifikovaných trestných činov, preto išlo o cieľ vyjadrený v čl. 8 ods. 2

dohovoru, t. j. predchádzanie zločinnosti, preto tento zásah možno považovať za legitímny.

63. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do práva

na súkromie vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov,

v konkrétnom prípade práva sťažovateľov na súkromie a na druhej strane verejného záujmu

na odhalení trestnej činnosti a predchádzaní zločinnosti.

64. Vzhľadom na to, že v prerokúvanom prípade stále prebieha vyšetrovanie

obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorá vyvolala potrebu urýchleného získania všetkých

údajov a dát, ktoré by napomohli objasniť okolnosti spáchania týchto trestných činov a tiež

okruh páchateľov, s prihliadnutím na to, že plynutie času môže sťažiť ďalšie vyšetrovanie,

nemožno vydanie príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov hodnotiť

ako neprimerané v daných okolnostiach. Osobitne je potrebné uviesť, že z doteraz

vykonaného dokazovania vyplývajú náznaky a indície, že dotknuté osoby vydali napr.

mobilné telefóny, ktoré neobsahovali aplikáciu Threema, hoci z iného dôkazu predbežne

vyplýva, že tieto osoby prostredníctvom tejto aplikácie komunikovali. Aj uvedená okolnosť

odôvodňovala urýchlené vykonanie domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov

a v rámci nich realizáciu príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov z dostupných

hmotných nosičov. Špecifikované okolnosti prípadu, ako aj dôkazná situácia v danom čase

svedčia v prospech záveru o primeranosti príkazu na uchovanie a vydanie počítačových

údajov. Ústavný súd už uviedol, že v podobných prípadoch je nevyhnutné zvážiť, že potreba

takého zaisťovania je vždy daná v rovine určitej pravdepodobnosti, a nie istoty,

keď dôležitosť obstarávaných dôkazových materiálov sa nutne vždy preukáže

až pri ich skúmaní a vykonaní v ďalšom konaní (porovnaj ). Orgány činné

v trestnom konaní disponovali poznatkom odôvodňujúcim podozrenie, že sťažovateľka

mala vypracovať súdne rozhodnutia namiesto sudcov. Za daného stavu, ak sťažovateľka

takéto rozhodnutia skutočne vypracúvala, je namieste vychádzať z predpokladu o realizácii

tejto činnosti primárne v elektronickej forme, preto uplatnenie inštitútu uchovania a vydania

počítačových údajov bolo primeraným prostriedkom trestného práva smerujúcim

k nevyhnutnému zabezpečeniu príslušných dôkazov. Najmiernejším nástrojom

na dosiahnutie uvedeného cieľa bolo práve uplatnenie inštitútu uchovania a vydania

počítačových údajov podľa . Tento inštitút, ako už predtým

opakovane ústavný súd judikoval (, , ),

má prednosť pred inštitútom vydania a odňatia veci.

65. Ústavný súd pripúšťa, že extrakciou údajov zo špecifikovaných hmotných

nosičov bez ich predchádzajúcej selekcie nepochybne došlo aj k zachyteniu údajov

s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisiacich, ktoré sa takto stali súčasťou trestného spisu.

Je však potrebné zdôrazniť, že aj pri selektívne vykonanej extrakcii dát nemožno absolútne

vylúčiť zachytenie údajov, ktoré s trestnou vecou nesúvisia. Ústavný súd už uviedol

(), že konštrukcia inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov

obsiahnutá v umožňuje systematickým výkladom dotknutej právnej

úpravy realizovať predmetný úkon spôsobom vylučujúcim vznik takejto neprípustnej

situácie znamenajúcej závažný zásah do práva jednotlivca na súkromný život, konkrétne

spôsobom, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných na trestné konanie a následné

zlikvidovanie kópie obsahujúcej kompletné penzum údajov zaznamenaných na pamäťovom

médiu, prípadne jej vrátenie dotknutému subjektu (jednotlivcovi), ktorého sa zásah týkal

(pozri prípad Sallinen v. Fínsko z 27. 12. 2005 týkajúci sa fínskej právnej úpravy, ktorá

takýto postup výslovne prikazovala).

66. Extrakcia dát bez predchádzajúcej selekcie teda predstavuje ústavne

akceptovateľnú podobu realizácie príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov.

Zdĺhavá analýza dát na rôznych hmotných nosičoch v mieste, kde sa vykonáva domová

prehliadka, resp. prehliadka iných priestorov, na účely extrakcie len selektovaných dát,

prípadne odňatie samotných hmotných nosičov a následne dôsledná selekcia údajov

a extrakcia a kopírovanie len selektovaných údajov predstavujú oproti plošnej extrakcii

údajov bez ich predchádzajúcej selekcie omnoho invazívnejší zásah. Po takejto plošnej

extrakcii prichádza do úvahy postup podľa , ktorý umožňuje

výklad, že tento postup sa môže týkať aj časti získaných počítačových údajov, t. j.

ak priebežne o určitej časti údajov sa selekciou a analýzou spoľahlivo ustáli, že nie sú

potrebné na účely trestného konania napr. preto, lebo s vecou nijako nesúvisia, príkaz

na zrušenie uchovávania týchto údajov sa môže vzťahovať práve na uvedenú skupinu

údajov, podľa konkrétnych okolností nie je potrebné čakať na selekciu celého objemu dát.

67. Z tohto pohľadu obstojí námietka sťažovateľov, že ďalšie neobmedzené

uchovávanie údajov bez ich selekcie môže predstavovať porušenie práva na súkromie.

Zároveň je však nevyhnutné dodať, že orgánom činným v trestnom konaní je potrebné

poskytnúť primeraný čas na analýzu, triedenie a hodnotenie získaných údajov. Nemožno

paušálne určiť čas, po ktorý sa má selekcia realizovať, keďže vždy to bude predovšetkým

závisieť od objemu a charakteru získaných dát, ale aj od charakteru vyšetrovanej trestnej

činnosti, resp. charakteru skutku. V aktuálne prerokúvanej veci z argumentácie

sťažovateľov nevyplýva taká skutočnosť, ktorá by naznačovala, že takýto primeraný čas

potrebný na selekciu získaných počítačových dát už zjavne uplynul. Vyhotovenie ďalších

(zálohových) kópií, na ktoré sa vzťahuje obdobný režim ako pri „prvej kópii“, samo o sebe

pre sledovaný účel ich vyhotovenia neznamená ústavnú neakceptovateľnosť vedúcu

k vysloveniu záveru o neprimeranosti zásahu.

68. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že zásah do práva sťažovateľov

na súkromie príkazom prokurátora z 28. januára 2020 a postupom NAKA v špecifikovanom

konaní bol legálny, legitímny a primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne

akceptovateľný. Ústavný súd v rámci realizácie testu proporcionality nezistil

také skutočnosti, ktoré by indikovali záver o porušení základného práva sťažovateľov podľa

a podľa listiny postupom NAKA v špecifikovanom konaní.

69. Vychádzajúc aj z argumentácie v ústavnej sťažnosti, podstata zásahu do práv

sťažovateľov spočívala v extrakcii dát vykonanej na základe príkazu na uchovanie

a vydanie počítačových údajov. Prehliadka iných priestorov bola jedným z prostriedkov

na realizáciu tohto zásahu. Test proporcionality vo vzťahu k príkazu z 28. januára 2020

dostatočne obsiahol podstatu zásahu, preto ústavný súd nepovažoval za potrebné realizovať

osobitný test proporcionality vo vzťahu k prehliadke iných priestorov uskutočnenej

na základe príkazu vyšetrovateľa v spojení so súhlasom prokurátora.

IV.

Závery ústavného súdu

70. Vychádzajúc predovšetkým zo skutočností a posúdenia veci uvedených v časti III

tohto uznesenia, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľov

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

71. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu