Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 291/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Kišom, Advokátska

kancelária, Súmračná 27, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa , a 4, a 2 a Slovenskej

republiky, ako aj podľa čl. 10 a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa

čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a porušenia čl. 12 ods. 1

a uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu

financovania politických strán č. 6/7/1 z 10. decembra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 22. decembra 2015, ako aj vo veci návrhu na

vyslovenie nesúladu o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 29

ods. 4, a 4 a a s Listiny základných

práv a slobôd a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2016 doručená sťažnosť (označená ako „Sťažnosť podľa a SR“)

(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu

29. februára 2016 vo veci:

- namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 30 ods. 3 a 4,

a 2 a (ďalej len „“), ako aj

podľa čl. 10 a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva

podľa čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“)

a porušenia a uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu

financovania politických strán (ďalej aj „komisia“) č. 6/7/1 z 10. decembra 2015 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie komisie“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) sp. zn. z 22. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu“), ako aj

- návrhu na vyslovenie nesúladu o podmienkach výkonu

volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o voľbách“) s , , a 4 a

a s čl. 21 listiny.

Za porušiteľov uvedených práv sťažovateľ vo svojom podaní označuje

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), ktoré

malo porušiť jeho v sťažnosti označené práva svojím rozhodnutím z 27. októbra 2015,

ktorým „odmietlo kandidatúru sťažovateľa a jeho žiadosť zo dňa 27.10.2015 o jeho

registráciu pre voľby poslancov NR SR v r. 2016 ako fyzickú osobu, slobodného

a nezávislého kandidáta, uchádzajúceho sa o priazeň voličov mimo systému politických

strán, a ktorým odmietlo k nemu pristupovať ako k občianskemu a nezávislému kandidátovi

vo voľbách do NR SR. Sťažovateľovi týmto rozhodnutím MV SR nebolo umožnené podieľať

sa na príprave a organizácii volieb a kreovaní ŠKV“, lebo subjektmi oprávnenými podať

kandidátnu listinu do volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná

rada“) sú politické strany alebo politické hnutia a koalície politických strán. Toto tvrdenie

sťažovateľ však nepremietol do návrhu na rozhodnutie (petitu) ústavného súdu;

- Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá mala

porušiť jeho v sťažnosti označené práva svojím uznesením č. 6/7/1 z 10. decembra 2015,

ktorým „odmietla zaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do

Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016, s odôvodnením, že nejde o

kandidátnu listinu podľa zákona o voľbách“; a

- najvyšší súd, ktorý mal porušiť jeho v sťažnosti označené práva svojím uznesením

č. k. z 22. decembra 2015 o zastavení konania s odôvodnením, že

„1) NS SR nemá právomoc rozhodovať vo veci.

2) Sťažovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu podľa §250za“.

Týmto najvyšší súd podľa tvrdenia sťažovateľa porušil aj jeho základné práva podľa

a 2 .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádzal, že „kandiduje na poslanca NR SR

v nadchádzajúcich voľbách v r. 2016 ako nezávislá fyzická osoba a plánuje slobodne

rozvíjať svoju politickú činnosť. Dnes totiž nevie, či sa bude môcť svoju politickú činnosť

vykonávať slobodne a kandidovať ako nezávislý kandidát alebo či v Slovenskej republike

môžu kandidovať iba politické strany a občania kandidovať nesmú.

Podľa a má NR SR 150 poslancov, ktorí sú zástupcovia občanov

a sú volení v rovných a priamych voľbách.

Vo voľbách volia občania priamo svojich zástupcov - poslancov t.j. fyzické osoby.

Protiústavný volebný zákon však stanovuje, že voľby sú nepriame, že občania nevolia

priamo poslancov, ale volia politické strany.

Protiústavný volebný zákon neumožňuje sťažovateľovi nezávislú politickú činnosť

a jeho volebné právo je každodenne porušované od r. 2012.

Ide o trvalý protiústavný stav, keď sú pošliapavané základné občianske práva

sťažovateľa. Každý deň, ktorý sťažovateľ nemôže kandidovať a vykonávať svoju

predvolebnú politickú činnosť, pošliapava MV SR, ŠKV a NS SR znovu a znovu jeho vyššie

uvedené základné práva a slobody...

Vzhľadom na vyššie uvedené fakty:

- právo sťažovateľa na prístup k voleným funkciám (právo kandidovať na poslanca

v r. 2016) bolo konaním ŠKV, MV SR a NS SR zmarené,

- konanie MV SR, ŠKV a NS SR je protiústavné a porušuje právo sťažovateľa na

prístup k voleným funkciám a bráni mu slobodne realizovať jeho politickú činnosť

a kandidovať na poslanca NR SR v nadchádzajúcich voľbách do NR SR v r. 2016 ako

nezávislý kandidát,

- neexistuje iný právny prostriedok, ktorý by mohol sťažovateľ využiť, aby mohol

kandidovať vo voľbách je táto ústavná sťažnosť podaná včas.

V zmysle SR má každý právo na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v prítomnosti sťažovateľa.

Toto právo nemôže byť obmedzené. ÚS SR má teda právo a povinnosť sťažnosť

v celom rozsahu prijať.

Hrozí, že právo sťažovateľa kandidovať na poslanca NR SR v r. 2016 bude

definitívne zmarené, pokiaľ jeho návrh nebude bezodkladne preiednaný (analógia § 250za

ods. 3 ), lebo bez ohľadu na výsledok súdneho konania na NS SR alebo ÚS SR voľby

pravdepodobne nebude možné opakovať...“.

Sťažovateľ žiada o prednostné prerokovanie sťažnosti a navrhuje nariadenie

dočasného opatrenia z dôvodov, že „ďalšie uplatňovanie protiústavného volebného zákona

vážne ohrozuje základné práva a slobody, hrozí vážna hospodárska škoda a ďalšie

nenapraviteľné následky“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež uvádza, že predpokladal, že „sa NS SR pri

prejednávaní veci v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou obráti na ÚS SR podľa

§18 písm. d) ZoÚS. V rámci rozhodovacej činnosti oboch súdov, by tak bol vyriešený

problém protiústavného volebného zákona a porušovania práva sťažovateľa na prístup

k voleným funkciám.

Sťažovateľ plánuje kandidovať na poslanca NR SR v nasledujúcich voľbách v r. 2016

ako nezávislá fyzická osoba. Sťažovateľ využije všetky možnosti vrátane pomoci

medzinárodných ľudskoprávnych organizácií, aby bol odstránený protiústavný stav, keď

štátne orgány pošliapavajú základné práva a slobody sťažovateľa a ďalších občanov.“.

Podľa názoru sťažovateľa „v tomto prípade ide o jednoduchú právnu vec. SR

a volebný zákon jasne konštatujú, že právo byť volený má občan SR, ktorý má volebné

právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území SR. Sťažovateľ všetky tieto

podmienky splnil.“.

Na základe už uvedených dôvodov sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

«v čo najskoršom termíne:

a) túto ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a prijal na ďalšie konanie,

b) vyhovel návrhu na nariadenie dočasného opatrenia a vydal nasledovné

uznesenie:

I. Ústavný súd SR pozastavuje účinnosť zákona o podmienkach

výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, časť druhá - Voľby do NR SR a to až do o rozhodnutia o tejto sťažnosti.

II. Ústavný súd SR pozastavuje výkon volieb do NR SR, ktoré sa budú konať dňa

5.3.2016, a to až do rozhodnutia o tejto sťažnosti.

c) vo veci tejto ústavnej sťažnosti vyhovel a vydal nasledovný

nález

I. Základné právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným funkciám za

rovnakých podmienok ( SR a Listiny základných práv

a slobôd) a na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok (čl. 25

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) a základné právo sťažovateľa

na priame a rovné volebné právo ( a SR a Listiny

základných práv a slobôd) a právo na rovnosť všetkých ľudí ( SR), bolo

porušené:

1) Uznesením Ústrednej volebnej komisie (podľa platnej právnej úpravy správne má

byť „Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán“, pozn.) č. 6/7/1

zo dňa 10.12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa

vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016,

2) Uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 22.12.2015 o zastavení

konania,

II. Uznesenie Ústrednej volebnej komisie (podľa platnej právnej úpravy správne má

byť „Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán“, pozn.) č. 6/7/1

zo dňa 10.12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa

vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa5.3.2016, sa zrušuje.

III. Vyplácanie príspevkov politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho

rozpočtu na ich činnosť a za volebný výsledok porušuje právo sťažovateľa na prístup

k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a na vstup do verejných

služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok ( a 4 SR a Listiny

základných práv a slobôd), právo na priame a rovné volebné právo (čl. 30 ods. 3 a čl. 74

SR a Listiny základných práv a slobôd), právo na rovnosť všetkých ľudí (

ods.1 SR) a sú v rozpore s SR.

IV. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 a ods.

2 SR) bolo porušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 3Svr/l/2015 zo dňa

22.12.2015 o zastavení konania.

V. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Svr/l/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení

konania, sa zrušuje.

VI. Ústavný súd SR vydáva rozhodnutie o zaregistrovaní kandidátnej listiny:

, trvalý pobyt: , a registruje

ho ako kandidáta na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby poslancov do

Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa 5. marca 2016.

alternatívne

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Svr/l/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení

konania sa zrušuje a Ústavný súd SR vracia vec Najvyššiemu súdu na rozhodnutie s tým, že:

1) Najvyšší súd SR je príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie o návrhu

sťažovateľa na zaregistrovanie jeho kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR,

2) Sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zaregistrovanie

kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016.

3) Sťažovateľ má právo kandidovať vo voľbách do NR SR, ktoré sa budú konať dňa

5. marca 2016.».

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom je ústavný súd viazaný návrhom na začatie

konania, t.j. jeho petitom, okrem prípadov výslovne uvedených v ,

čo nie je prípadom v danej veci.

Z návrhu na rozhodnutie (petitu) citovaného v časti I tohto uznesenia sa dá vyvodiť,

že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1,

a 4 a , ako aj podľa a listiny, práva podľa

paktu a porušenia a uznesením Štátnej komisie pre voľby

a kontrolu financovania politických strán č. 6/7/1 z 10. decembra 2015 a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 22. decembra 2015 a namieta tiež porušenie svojich

základných práv podľa a 2 uznesením najvyššieho súdu prostredníctvom

„Sťažnosti podľa a “.

V nadväznosti na spôsob, akým označil sťažovateľ svojej podanie, ústavný súd

s poukazom na už citované ústavné ustanovenia konštatuje, že čl. 127 (presnejšie čl. 127

ods. 1) zakladá právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, a čl. 129 (presnejšie čl. 129 ods. 2)

zakladá právomoc ústavného súdu rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa sťažnosťou domáha uplatnenia dvoch

rozdielnych právomocí ústavného súdu, ktorým zodpovedajú rozdielne typy konania pred

ústavným súdom (konanie o sťažnostiach podľa je upravené v až

a konanie o volebných sťažnostiach podľa

je upravené v až , pozn.). V nadväznosti na

uvedené ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, ktorej súčasťou je i

právny názor, podľa ktorého „každé konanie možno začať len ako samostatné konanie a len

na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu

konania pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná

úprava konaní pred ústavným súdom ich koncipuje výlučne ako samostatné konania

a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní)

pred ústavným súdom“ (, tiež , , ).

Z citovaného právneho názoru okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o volebnej

sťažnosti podľa .

Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd musí najskôr vysporiadať s otázkou, v akom

právnom režime (type konania) bude sťažnosť posudzovať, či podľa ,

alebo podľa , alebo v oboch konaniach.

Základným predpokladom podania kvalifikovanej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je predovšetkým jej podanie aktívne legitimovanou osobou, ako aj namietané

porušenia základných práv a slobôd takejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci.

Rozhoduje o nej senát ústavného súdu. Z tohto pohľadu podanie sťažovateľa základné

atribúty sťažnosti podľa spĺňa.

Základným predpokladom podania kvalifikovanej (volebnej) sťažnosti podľa čl. 129

ods. 2 je predovšetkým jej podanie aktívne legitimovanou osobou, prostredníctvom

ktorej namieta ústavnosť a zákonnosť už uskutočnených volieb. Jedinečnosť inštitútu

volebnej sťažnosti znemožňuje, aby sa do už uskutočnených volieb mohlo zasiahnuť aj

ústavnou sťažnosťou, t. j. sťažnosťou podľa . O volebných sťažnostiach

rozhoduje plénum ústavného súdu.

Okruh osôb, ktoré sú aktívne legitimované na podanie volebnej sťažnosti podľa

, je upravený v . Z jeho textu vyplýva, že

sťažovateľ, ktorý nebol kandidátom vo voľbách, nie je subjektom, ktorý je aktívne

legitimovaným na podanie volebnej sťažnosti, pričom navyše „brojí“ proti voľbám v čase

pred konaním volieb (5. marca 2016), t. j. v čase, keď sa ešte len mali uskutočniť (hoci

z dôvodu, že sa ich nebude môcť zúčastniť). Z uvedeného vyplýva, že ak by ústavný súd

kvalifikoval sťažnosť sťažovateľa ako volebnú sťažnosť, teda sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2

, musel by ju pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa zákona

o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Ústavný súd preto vzhľadom na uvedené a aj vzhľadom na prevažujúci obsah

kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa a preto ju

predbežne prerokoval v právnom režime, ktorý je podrobne upravený v § 49 až § 56 zákona

o ústavnom súde .

1. K namietanému porušeniu garantovaných práv sťažovateľa

označených v jeho sťažnosti napadnutým postupom, napadnutým uznesením komisie

a napadnutým uznesením najvyššieho súdu

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Po preskúmaní napadnutého postupu komisie, ktorý vyústil do vydania napadnutého

uznesenia komisie (nezaregistrovanie sťažovateľa ako kandidáta pre voľby do národnej

rady), ako aj napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje

(komisia, ministerstvo vnútra, najvyšší súd), ústavný súd konštatuje, že sú z ústavného

hľadiska akceptovateľné a udržateľné a sú v súlade so zákonom o voľbách, s ,

listinou i paktom.

Pokiaľ komisia nezaregistrovala sťažovateľa ako kandidáta pre voľby do národnej

rady v marci 2016 z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie

kandidátnej listiny v zmysle zákona o voľbách, rozhodla tak v súlade so zákonom o voľbách

i . Rovnako následné uznesenie najvyššieho súdu o zastavení konania z dôvodov už

uvedených, výklad a aplikácia zo strany

najvyššieho súdu sú vzhľadom na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci v súlade

so zákonom.

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že pokiaľ orgán verejnej

moci postupuje v súlade s , t. j. na základe , v jeho medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nemôže byť porušiteľom základných práv

alebo slobôd (, , ).

Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému nesúladu označených ustanovení zákona o voľbách s čl. 12

ods. 1, , a 4 a a s listiny

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ vo svojej podstate namieta aj nesúlad

viacerých ustanovení zákona o voľbách s viacerými ustanoveniami , konkrétne

s , , a 4 a a s listiny, t.j. sťažnosťou

podľa sa domáha uplatnenia právomoci, ktorou ústavný súd disponuje

len v konaní o súlade právnych predpisov podľa .

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd opätovne pripomína svoju už citovanú

judikatúru, podľa ktorej je každé konanie pred ústavným súdom a zákonom

koncipované výlučne ako samostatné konanie, a preto platná právna úprava neumožňuje

uskutočniť v rámci určitého typu konania aj iný typ konania (konaní) pred ústavným súdom

(m. m. , , , ), t. j. vo veci sťažovateľa

v rámci konania o sťažnosti podľa konanie o súlade právnych

predpisov podľa . Tento právny názor má nesporne aj ústavnú

relevanciu, keďže v takomto prípade by si senát ústavného súdu, do ktorého pôsobnosti patrí

rozhodovanie o sťažnostiach podľa (pozri ),

prisvojil pôsobnosť vo veci, ktorá je (pozri ) zverená

do pôsobnosti pléna ústavného súdu. Aj ústavný súd je totiž viazaný ,

a preto si senát ústavného súdu nemôže v rozpore s ústavnou úpravou atrahovať právomoc

pléna ústavného súdu, a to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu mohlo byť v prospech

ochrany základných práv a slobôd (porovnaj ).

Navyše v okolnostiach posudzovanej veci treba zdôrazniť, že sťažovateľ ako fyzická

osoba nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na začatie konania

o súlade zákona s . Z (), ako aj [

v spojení s § 18 ods. 1 písm. a) až g)], ktoré taxatívnym spôsobom vymenúvajú okruh

subjektov, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,

totiž zjavne vyplýva, že sťažovateľ ako fyzická osoba do tohto okruhu nepatrí.

Keďže za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom možno

považovať len tie, o ktorých je možné konať a aj rozhodnúť v niektorom z konaní

uvedených v až ako v samostatnom konaní (a uskutočnenom výlučne

na návrh oprávnených subjektov), a keďže prijatiu sťažnosti sťažovateľa na konanie bránila

v tomto smere táto prekážka, ústavný súd ju v tejto časti po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku o ďalších požiadavkách sťažovateľa už

ústavný súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2016