Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 68/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-62

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta

a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 25. augusta

2010 vo veci prijatej sťažnosti Mgr. K. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. D. G.,

Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na ochranu

pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov

o svojej osobe podľa , základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na listové

tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných

údajov podľa , základného práva podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa ,

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom

orgáne Slovenskej republiky podľa , základného

práva domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti korupcii, odboru boja

proti korupcii Bratislava v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-

2008 v súvislosti s úkonom vykonaným 10. marca 2009 – zaistením počítačového

vybavenia, a namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl.

19 ods. 3 , základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo

dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1

, základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa

Slovenskej republiky, základného práva domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva

na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na

rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd príkazom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na uchovanie a vydanie počítačových údajov

č. k. VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca 2009 takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. K. H. na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

Slovenskej republiky, vlastniť majetok podľa ,

na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu

osobných údajov podľa , domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46

ods. 1 , domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na

inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na rešpektovanie

súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu

boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Bratislava v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 p o r u š e n é b o l i .

2. Základné právo Mgr. K. H. na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

Slovenskej republiky, na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a na ochranu osobných údajov podľa ,

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa , domáhať sa ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na uchovanie a vydanie

počítačových údajov č. k. VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca 2009 p o r u š e n é b o l i .

3. Príkaz prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky na uchovanie a vydanie počítačových údajov č. k. VII/1 Gv 191/08-23

z 9. marca 2009 z r u š u j e .

4. Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 191/08 z a k a z u j e pokračovať v porušovaní

základných práv sťažovateľa zaručených a Listinou

základných práv a slobôd a práva zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti Mgr. K. H. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2009

doručená sťažnosť Mgr. K. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním

alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a na ochranu osobných údajov podľa , základného práva

podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa , základného

práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa , základného práva domáhať sa

ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom

Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti korupcii, odboru boja

proti korupcii Bratislava (ďalej len „PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava“) v trestnom konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 v súvislosti s úkonom

vykonaným 10. marca 2009 – zaistením počítačového vybavenia, príkazom prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„prokurátor“) na uchovanie a vydanie počítačových údajov č. k. VII/1 Gv 191/08-23

z 9. marca 2009 a uznesením PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava sp. zn. ČVS: PPZ-

308/BPK-B-2008 z 23. marca 2009.

Ústavný súd uznesením č. k. -19 z 10. februára 2010 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva

na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním

údajov o svojej osobe podľa , základného práva vlastniť majetok podľa

, základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa , základného

práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa ,

základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom

orgáne Slovenskej republiky podľa , základného práva domáhať sa

ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom

PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-

308/BPK-B-2008 v súvislosti s úkonom vykonaným 10. marca 2009 – zaistením

počítačového vybavenia, a namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej

osobe podľa , základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo

dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1

, základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na inom orgáne Slovenskej republiky podľa , základného práva domáhať

sa ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom

prokurátora na uchovanie a vydanie počítačových údajov č. k. VII/1 Gv 191/08-23

z 9. marca 2009. Vo zvyšnej časti bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne

neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že 10. marca 2009 bola v sídle advokátskej kancelárie

sťažovateľa vykonaná príslušníkmi PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava na základe príkazu

prokurátora č. k. I GO-V-708-1/2009-5 z 9. marca 2009 prehliadka iných priestorov

a pozemkov. Súčasne bol sťažovateľovi predložený príkaz prokurátora č. k.

VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca 2009 vydaný v zmysle § 90 ods. 1 písm. b) a e) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), ktorým bol vyzvaný, aby pre účely objasnenia skutočností závažných pre trestné

konanie umožnil vyhotovenie a ponechanie si kópie počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému

a pamäťových médií, a aby takéto údaje vydal na účely trestného konania vedeného PPZ

SR, ÚBPK, OBPK Bratislava pre obzvlášť závažný zločin skrátenia dane a poistného podľa

a v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) a iné, pod sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008. Podľa uvedeného

príkazu prokurátora bol poverený vyhotovením kópie vyšetrovateľ PPZ SR, ÚBPK, OBPK

Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“) za súčasnej asistencie pracovníka disponujúceho

potrebnými odbornými znalosťami.

Sťažovateľ uviedol, že príslušníci PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava zaistili celé

počítačové vybavenie napriek jeho upozorneniu, že v zmysle príkazu prokurátora je povinný

umožniť len vyhotovenie a ponechanie si kópie údajov týkajúcich sa trestného konania

v predmetnej právnej veci, a nie všetkých údajov, ktoré sa na pevnom disku jeho osobného

počítača nachádzajú, a rozhodne nie vydať vec samotnú, teda počítačové vybavenie.

Sťažovateľ ich opakovane upozornil aj na to, že v počítačovom vybavení sa nachádzajú

osobné a iné údaje týkajúce sa klientov sťažovateľa ako advokáta, ktoré nijako nesúvisia

s trestným konaním, pre účely ktorého bol príkaz prokurátora vydaný, a v tejto súvislosti

poukázal na ustanovenie , podľa ktorého sa povinnosť vydať

vec dôležitú pre trestné konanie nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka

okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, čo v jeho prípade predstavujú skutočnosti,

o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie a na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti

v zmysle o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o advokácii“). Príslušníci PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava svoj postup odôvodnili

«tvrdením, že údajne nebolo možné zabezpečiť prítomnosť kvalifikovaného pracovníka,

ktorý by „stiahnutie“ týchto potrebných údajov z počítačového vybavenia bol schopný

zabezpečiť (vykonať) a preto zasahujúcim príslušníkom OČTK nezostávalo iné ako odňať

osobný počítač sťažovateľa - Mgr. K. H. ako taký, hoci na jeho odňatie tohto osobného

počítača sťažovateľa neboli v príkaze poverení. Túto skutočnosť napokon dokladuje

odôvodnenie Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov (1 GO-V-708-1/2009-5, zo

dňa 09.03.2009) prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky sa na jeho štvrtej strane kde sa o.i. uvádza: „- výpočtová technika,

v ktorej sú spracovávané listiny a dáta týkajúce sa trestnej činnosti.“ Vyššie uvedeným

postupom príslušníkov OČTK došlo ku konaniu, ktorým sa údaje ktoré svojím obsahom

nijako vecne a taktiež ani personálne nesúvisiace s účelom trestného konania v predmetnej

právnej veci tak dostali do dispozičnej sféry tretích osôb, čo je v rozpore so zákonom (ust.

a ust. ) a taktiež príslušnými medzinárodnými dokumentmi,

ktorými je Slovenská republika viazaná.».

Sťažovateľ tiež poukázal na to, že príkaz prokurátora č. k. VII/1 Gv 191/08-23

z 9. marca 2009 je vydaný v rozpore s , pretože neobsahuje všetky

zákonom predpísané náležitosti, „lebo v obsahu jeho ustanovení nie je nijako vyjadrený

resp. uvedený spôsob určenia ustanoveného času, po ktorý bude uchovávanie údajov

vykonávané a zákon takúto náležitosť v zmysle citovaného ust. vyžaduje“.

Podľa sťažovateľa postupom príslušníkov PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava došlo

k „neoprávnenému zásahu do zákonom určenej povinnosti advokáta zachovávať

mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom

advokácie“, a teda k porušeniu príslušných právnych predpisov.

Sťažovateľ vyvodil záver, že postupom príslušníkov PPZ SR, ÚBPK, OBPK

Bratislava „boli zaistené dokumenty iných tretích osôb osobnej a osobnostnej povahy z ich

súkromnej sféry a ex lege chránenej povahy nijako nesúvisiace s predmetnou právnou

vecou, v ktorej sa vedie trestné stíhanie“. Takto došlo podľa sťažovateľa k zásahu do ich

práva na prístup k súdnej ochrane, ako aj práva na ochranu súkromia a osobných údajov.

Sťažovateľ poukázal na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej aj „ESĽP“), podľa ktorej „pokiaľ existujú prostriedky, ktoré umožnia

realizáciu citovaného cieľa a zároveň predstavujú menej radikálny zásah do chránených

práv, je nevyhnutné použiť práve tieto prostriedky, o to viac, že predmetné právo je

princípom a možnosť jeho obmedzenia predstavuje výnimku, ktorá vždy a za každých

okolností podlieha podmienke reštriktívného výkladu“. V prípade sťažovateľa nebola

reštriktívna interpretácia ani potrebná, pretože postup, keď bolo počítačové vybavenie

„zaistené“ bez akéhokoľvek úsilia o selekciu medzi údajmi potrebnými pre vedené trestné

konanie a inými údajmi, ktoré s vecou nijako nesúvisia, bez pochybnosti prekračoval medze

zákona. Takýto spôsob zaistenia veci je podľa sťažovateľa porušením práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru.

Na základe uvedených argumentov v závere sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný

súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo (sloboda) sťažovateľa: na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužitím údajov sťažovateľovej osobe upravené

v , právo vlastniť majetok upravené v

, právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov upravené v Slovenskej

republiky, právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť upravené v čl. 35 ods. 1

in finne , právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky upravené v ,

právo domáhať sa ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v určených prípadoch na inom orgáne upravené v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo ba rešpektovanie súkromného a rodinného

života upravené v čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru,

Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Bratislava v konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 zo dňa .23.03.2009, týkajúcom sa odňatia počítačového

vybavenia na ktorom sú uložené dáta o tretích osobách nevzťahujúce sa nijako vecne ani

personálne k veci a na ktorú bol vydaný príkaz prokurátora, Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 191/08 - 23 zo dňa 09.03.2009,

ktorý svojim obsahom nespĺňa zákonom určené náležitosti v zmysle ust. § 90 ods. 2

a v dôsledku toho je toto rozhodnutie nezákonné,

porušené bolo.

2. Rozhodnutia: Príkaz prokurátora Prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 191/08 - 23 zo dňa 09.03.2009

aby Mgr. K. H., AK so sídlom, N., na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie

umožnil vyhotovenie a ponechanie si kópie počítačových údajov, vrátane prevádzkových

údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému a pamäťových médii a

aby takéto vyadal na účely trestného konania, zrušuje pre jeho nezákonnosť. Uznesenie

vyšetrovateľky PPZ Úradu boja proti korupcii Odbor boja proti korupcii Bratislava ČVS:

PPZ-308/BPK-B-2008 zo dňa 23.03.2009 zrušuje.

3. Prezídiu Policajného zboru úradu boja proti korupcii Odboru boja proti korupcii

Bratislava zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv (slobôd) uvedených v obsahu

tohoto nálezu v bode 1 a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva (slobody)

a všetky takto nezákonne získané dôkazné prostriedky zničiť.“

Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 1. apríla 2010 generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) predložil argumentáciu, v ktorej

uviedol, že poskytuje „dve alternatívy postupu orgánov činných

v trestnom konaní pri získavaní počítačových údajov“, a síce postup podľa ustanovení § 90

upravujúcich uchovanie a vydanie počítačových údajov, ako aj postup

podľa ustanovení a nadväzujúcich ustanovení citovaného

zákona upravujúce inštitút vydania a odňatia veci. Podľa jeho názoru, aj keď sa vyšetrovateľ

pri výkone prehliadky iných priestorov a pozemkov „preukázal príkazom prokurátora ÚŠP

GP SR sp.zn. VII/1 Gv 191/08 – 23 zo dňa 9.3.2009“, tento príkaz následne realizovaný

nebol a vyšetrovateľ „zaistil nosič počítačových údajov ako vec dôležitú pre trestné

konanie“.

Generálny prokurátor ďalej uviedol, že údaje obsiahnuté v počítačovom vybavení,

na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti a ktoré s trestným konaním nesúviseli,

predstavujú „vedľajší produkt prehliadky“, ktorému sa nedalo zabrániť, pretože nebolo

možné oddeliť informácie dôležité pre trestné konanie nachádzajúce sa na „nosiči

informácii“ od informácií chránených povinnosťou mlčanlivosti.

K námietke sťažovateľa týkajúcej sa absencie náležitosti príkazu na uchovanie

a vydanie počítačových údajov, a to uvedenia času vykonávania uchovávania údajov, sa

generálny prokurátor vyjadril, že príkaz prokurátora bol vydaný pre účely umožnenia

vyhotovenia a ponechania si kópie počítačových údajov a vydania počítačových údajov

podľa ustanovení a a predmetná náležitosť sa

vyžaduje len pre prípad príkazu na uchovanie počítačových údajov a ich udržanie

v celistvosti podľa ustanovenia , pretože je podľa

neho nelogické, aby príkaz podľa ustanovení a

vymedzoval dobu uchovávania počítačových údajov, keďže znel na umožnenie vyhotovenia

a ponechania si kópie počítačových údajov a na ich vydanie pre účely trestného konania.

Vychádzajúc z uvedeného konštatoval generálny prokurátor neopodstatnenosť

sťažnosti. V závere vyslovil svoj súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

V stanovisku doručenom ústavnému súdu 6. apríla 2010 predložil riaditeľ PPZ SR,

ÚBPK, OBPK Bratislava tieto argumenty:

„Dňa 10. 03. 2009 v čase o 09.00 hod. bolo prikročené na základe príkazu

prokurátora k prehliadke iných priestorov alebo pozemkov, ktorá bola vykonaná v AK -

Mgr. K. H., B., pri ktorej bol dobrovoľne vydaný PC č. NE B 00 G OI 0010404. Uvedenej

prehliadky iných priestorov a pozemkov sa zúčastnil JUDr. A. P., ktorý je tajomníkom S.,

so sídlom B. ako nezúčastnená osoba, na základe predchádzajúcej telefonickej výzvy

zo strany vyšetrovateľa PZ, nakoľko prehliadka iných priestorov a pozemkov mala byť

vykonávaná v advokátskej kancelárii. Počas úkonu zo strany Mgr. K. H. ani JUDr. A. P.

nebola vznesená žiadna námietka, čo potvrdili aj svojím podpisom na zápisnicu

o prehliadke iných priestorov a pozemkov.

Dňa 10. 03. 2009 v čase o 13.00 hod. bol vyšetrovateľom PZ vykonaný výsluch

svedka - Mgr. K. H.

Dňa 23. 03. 2009 vyšetrovateľ PZ vydal Uznesenie podľa § 142 odsek 1 Trestného

poriadku o pribratí znalca z odboru Forenzná informatika, Kriminalisticko expertízny ústav

PZ Bratislava.

Dňa 01. 04. 2009 bolo zaslané vyšetrovateľom PZ vyrozumenie o úkone, Mgr. K. H.,

ktorého obsahom bolo, že dňa 14. 04. 2009 v čase od 08.00 hod. bude zahájené znalecké

skúmanie na Kriminalisticko expertízny ústav PZ Bratislava,, ktorého predmetom bude

vykonanie kópie obrazu (image) pevného disku.

Dňa 14. 04.2009 v čase o 07.55 hod. bolo na Kriminalisticko expertíznom ústave PZ

v Bratislave zahájené znalecké skúmanie, ktorého sa osobne zúčastnil Mgr. K. H.

Mgr. K. H. si podal voči uzneseniu podľa zo dňa

23. 03. 2009, sťažnosť, ktorá bola doručená faxom. Predmetné uznesenie prebral dňa

07. 04. 2009.

Dňa 20. 04. 2009 bola sťažnosť zaslaná podľa § 190 odsek 2, písmeno a) Trestného

poriadku ako orgánu príslušnému na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi ÚŠP GP SR

v P.

Dňa 09. 06. 2009 dozorujúci prokurátor ÚŠP GP SR, JUDr. V. K., vydal uznesenie

podľa , písmeno b) zamietol sťažnosť Mgr. K. H., pretože

bola podaná neoprávnenou osobou. Dňa 02. 06. 2009 vydal vyšetrovateľ PZ uznesenie

podľa , ktorým vrátil vec a to 1 ks PC č. NE B 00 G OI

0010404, ktorý bol dobrovoľne vydaný dňa 10. 03. 2009, pri prehliadke iných priestorov

v priestoroch spoločnosti Mgr. K. H. - AK v mieste sídla spoločnosti, lebo pre ďalšie

konanie už nie je potrebný a neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie a nie

sú pochybnosti o práve menovaného na tieto veci. Predmetné uznesenie Mgr. K. H. prebral

osobne dňa 02. 06. 2009, pričom sa písomne vzdal odvolania voči predmetnému uzneseniu.

Dňa 05. 06. 2009 boli Mgr. K. H. vrátené veci a to 1 ks PC č. NE B 00 G 01

0010404, ktorý bol dobrovoľne vydaný dňa 10. 03. 2009 počas prehliadky iných

priestorov a pozemkov podľa v spol. Mgr. K. H. -AK

v mieste sídla spoločnosti.

Mgr. K. H. mal možnosť kedykoľvek v priebehu vyšetrovania podľa § 210 Trestného

poriadku podať prokurátorovi žiadosť o preskúmanie postupu policajta, najmä aby boli

odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní, ktorú si však do dnešného dňa

nepodal.

V predmetnej trestnej veci prebieha naďalej vyšetrovanie.“

V závere riaditeľ PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava uviedol, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k stanovisku

generálneho prokurátora a riaditeľa PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava v podaní doručenom

ústavnému súdu 19. mája 2010, v ktorom opätovne uviedol, že v počítačovom vybavení

zaistenom orgánmi činnými v trestnom konaní sa nachádzali údaje o klientoch advokátskej

kancelárie sťažovateľa, a v tejto súvislosti poukázal na obsah ustanovenia § 89 ods. 2

v spojení s ustanovením , pričom zdôraznil, že na tieto

skutočnosti orgány činné v trestnom konaní upozornil. Vyjadril sa, že „Všetky údaje, ktoré

sa nachádzali v počítači, boli skopírované, bez rozdielu, či s predmetnou vecou mali nejaký

súvis alebo nie. Nie je známe, aký počet kópií bol vyhotovený a kde všade sa nachádzajú.

V priamej príčinnej súvislosti s konaním OČTK v predmetnej veci sa do dispozičnej sféry

OČTK tak dostali údaje, ktoré v žiadnom hľadisku nijako nesúviseli s predmetnou trestnou

vecou a ktoré mali privilegovanú povahu a podliehajú zákonnej povinnosti mlčanlivosti.“.

Nesúhlasil s tvrdením generálneho prokurátora, podľa ktorého „

v zásade umožňuje dve alternatívy postupu orgánov činných v trestnom konaní pri získavaní

údajov. Prvou je postup podľa , t.j. príkaz

prokurátora /v prípravnom konaní/ osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa

nachádzajú takto počítačové údaje ... Druhou možnosťou je postup, kedy sú nosiče

počítačových údajov zaisťované ako veci dôležité pre trestné konanie - § 91 Trestného

poriadku rámci vykonávania úkonov ...“, a uviedol, že neexistovali relevantné dôvody na

takýto postup, pretože sťažovateľ bol ochotný vydať „počítačové a prevádzkové údaje“

špecifikované v príkaze prokurátora, a preto inštitút odňatia veci v zmysle ustanovení § 91

za takýchto skutkových okolností nebol aplikovateľný.

Rovnako vyjadril nesúhlas s tvrdením generálneho prokurátora, podľa ktorého údaje,

na ktoré sa vzťahuje zákaz mlčanlivosti, sú „vedľajším produktom prehliadky, ktorému

nebolo možné zabrániť“, a v tejto súvislosti argumentoval, že relevantné informácie

súvisiace s trestnou vecou bolo možné selektívne získať „napr. zadaním vyhľadávania tzv.

kľúčových slov“. V kontexte otázky zákonných náležitostí príkazu prokurátora odkázal

právny zástupca sťažovateľa na vyjadrenie samotného prokurátora preskumávajúceho

sťažnosť na postup orgánov činných v trestnom konaní z 20. mája 2009, ktorý výslovne

uznal absenciu vymedzenia času, počas ktorého sa mali údaje získané postupom podľa § 90

uchovávať.

V závere právny zástupca sťažovateľa zdôraznil, že okrem špecifikovaných

základných práv podľa a listiny a práv podľa dohovoru orgány činné v trestnom

konaní porušili aj zásadu primeranosti a zdržanlivosti zakotvenú v ustanovení § 2 Trestného

poriadku, ako aj ustanovenie vyžadujúce rešpektovanie základných

práv a slobôd počas trestného konania.

V závere tiež uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej.

Ústavný súd dospel k názoru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci a so súhlasom účastníkov konania od ústneho pojednávania vo veci samej

upustil a rozhodol na neverejnom zasadnutí.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, zo súvisiacich spisov a z vyjadrení

riaditeľa PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava a generálneho prokurátora zistil tieto

skutočnosti:

Na základe návrhov vyšetrovateľa predložených 9. marca 2009 vydal v uvedený deň

prokurátor príkaz č. k. I GO-V-708-1/2009-5 z 9. marca 2009 na prehliadku iných

priestorov a pozemkov v sídle advokátskej kancelárie sťažovateľa, ako aj príkaz č. k.

VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca 2009 na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa

a , ktorým bol sťažovateľ vyzvaný, aby pre účely

objasnenia skutočností závažných pre trestné konanie umožnil vyhotovenie a ponechanie si

kópie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené

prostredníctvom počítačového systému a pamäťových médií, a aby takéto údaje vydal

pre účely trestného konania vedeného PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava pre obzvlášť

závažný zločin skrátenia dane a poistného podľa a a iné,

pod sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008. Podľa uvedeného príkazu bol vyhotovením kópie

poverený vyšetrovateľ, a to za súčasnej asistencie pracovníka disponujúceho potrebnými

odbornými znalosťami. Obsahom odôvodnenia príkazu bola špecifikácia trestnej činnosti,

pre ktorú bolo začaté trestné stíhanie, ktorej sa podľa znenia príkazu mali dopustiť

„doposiaľ nezistené osoby, vystupujúce v mene spoločnosti C., a.s., so sídlom B. ...“

s poukazom na to, že „Podľa doteraz zistených skutočností je dôvodný predpoklad, že

výpočtová technika, ktorá je užívaná spoločnosťou C., a.s., so sídlom B., obsahuje

skutočnosti súvisiace so spáchaním ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti.“. Príkaz

neobsahoval náležitosť podľa ustanovenia – určený čas,

po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané.

Podľa originálu zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a pozemkov

z 10. marca 2009 spísanej pri úkone bol sťažovateľovi predložený predmetný príkaz

na uchovanie a vydanie počítačových údajov podľa § 90 ods. 1 písm. b) a e) Trestného

poriadku. V zápisnici sa sťažovateľ okrem iného vyjadril, že „výpočtovou technikou,

v ktorej sú spracované listiny a dáta týkajúce sa trestnej činnosti“, nedisponuje, v časti

zápisnice týkajúcej sa opisu vecí pri prehliadke „vydaných – odňatých“ je obsiahnutý údaj

o zaistení výpočtovej techniky - „PC č. NEBOOG0I0010404 – čierny“. V uvedenej časti

zápisnice nie je špecifikované, či bola predmetná výpočtová technika dobrovoľne vydaná,

alebo odňatá. Záver zápisnice obsahuje aj stanovisko sťažovateľa k vykonaniu úkonu, a to

v znení, že sa k vykonaniu úkonu nevyjadruje.

Sťažovateľ žiadosťou z 20. marca 2009 požiadal podľa ustanovenia § 210 Trestného

poriadku prokurátora o preskúmanie postupu policajta. Žiadosť bola prokurátorom

posúdená ako podnet podľa a nasledujúcich o prokuratúre

v znení neskorších predpisov a tento bol 20. mája 2009 ako nedôvodný odložený. Ďalší

podnet sťažovateľa, ako aj jeho opakovaný podnet boli takisto ako nedôvodné odložené

8. júna 2009 a 14. septembra 2009.

Uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS:PPZ-308/BPK-B-2008 z 2. júna 2009 bola

sťažovateľovi výpočtová technika podľa ustanovení vrátená.

Uzneseniami vyšetrovateľa z 1. marca 2010 a 12. marca 2010 bolo predmetné trestné

stíhanie zastavené pre trestné činy podľa a

a uzneseniami prokurátora z 30. apríla 2010 pre trestné činy podľa § 227 ods. 1 a ods. 4

písm. a) a a . Podľa vyjadrenia vyšetrovateľa

vyhotovené kompletné kópie údajov obsiahnutých v počítačovom vybavení sťažovateľa sú

súčasťou konceptu a originálu vyšetrovacieho spisu a rovnako je takáto kópia uložená aj

na Kriminalistickom a expertíznom ústave Prezídia Policajného zboru Bratislava.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv

a slobôd iných.

Ochrana osobných údajov a ochrana pred ich neoprávneným zhromažďovaním je

súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana súkromia je zakotvená

vo viacerých ustanoveniach , naproti tomu ochrana práva na súkromie je v dohovore

sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval, že základné práva

obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách judikatúry ESĽP. Tak

je to aj v súvislosti s danou problematikou.

Pri posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie ESĽP uplatňuje mechanizmus

postupnosti skúmania niekoľkých hľadísk. V prvom rade skúma, či daný skutkový stav

možno ratione materiae považovať za súčasť práva na súkromie a následne pristúpi

k posúdeniu kritéria legality zásahu, jeho legitímnosti a proporcionality.

A. Vychádzajúc z úpravy dohovoru a jeho dodatkov možno v zásade právo

na súkromie rozdeliť na dve oblasti, a to právo na súkromný život a právo na rodinný život.

Podľa obsahového zamerania judikatúry ESĽP možno potom právo na súkromný život

vymedziť ako

a) zákaz zhromažďovania a úschovy osobných údajov,

b) práva spojené s menšinovou sexuálnou orientáciou,

c) ochranu obydlia a domovú slobodu,

d) ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ.

B. Legalita zásahu štátu do práva na súkromie znamená, že zásah je možný len

na základe zákona, resp. platného právneho predpisu, pričom pri posudzovaní splnenia tejto

podmienky sa vychádza z toho, či bola rešpektovaná dostupnosť (verejné publikovanie

právneho predpisu) a predvídateľnosť zákona. V rámci podmienky predvídateľnosti zákona

judikatúra ESĽP zdôrazňuje potrebu konkretizovania prostriedkov, ktorými štát disponuje

pri zasahovaní do práv chránených čl. 8 dohovoru, teda kladie dôraz na kvalitu relevantnej

právnej úpravy. V rozhodnutí Sallinen c. Fínsko z 27. decembra 2005 ESĽP vyslovil záver,

že vnútroštátne právo musí poskytovať jednotlivcovi ochranu proti arbitrárnemu zásahu do

jeho práv zaručených čl. 8 dohovoru, preto musí dostatočne jasne v pojmoch poskytovať

občanovi náležitú indikáciu podľa okolností a podmienok, za akých je verejná autorita

zmocnená k zásahom do jeho práva na súkromie. Z uvedeného vyplýva, že aj zásah, ktorý

má svoj základ v právnej norme, môže za určitých okolností v konkrétnom prípade

znamenať porušenie práv garantovaných dohovorom, resp. (pozri ).

C. Podmienka legitímnosti vyžaduje, aby opatrenie umožňujúce zásah štátu do práva

na súkromie zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu, ktorým môžu byť len

záujmy výslovne špecifikované dohovorom, a síce záujem štátu (z dôvodu ochrany národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti), záujem

spoločnosti (z dôvodu ochrany zdravia alebo morálky, zabezpečenia hospodárskeho

blahobytu krajiny) a záujem jednotlivcov (z dôvodu ochrany ich práv s slobôd).

D. Kritérium proporcionality zásahu znamená dodržanie rovnováhy vo vzťahu medzi

právom jednotlivca na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení

legitímneho cieľa. Pri ich výbere je limitovaný tým, že zásah do práva na súkromie je

možný len vtedy, keď je to nevyhnutné, a vykonať ho možno len v duchu požiadaviek

kladených na demokratickú spoločnosť. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že

zásah do základného práva alebo slobody musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe

a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň pri určovaní rozsahu

obmedzenia je dôležité zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má obmedziť (pozri

).

V rozhodnutí Peck c. Spojené kráľovstvo z 28. januára 2003 ESĽP v záujme

rešpektovania princípu proporcionality zdôraznil potrebu selektovať z viacerých dostupných

možností pre dosiahnutie cieľa možnosť primeranú zaručujúcu potrebnú rovnováhu medzi

právom jednotlivca na súkromie a záujmami štátu.

Aj pri posúdení sťažnosti sťažovateľa postupoval ústavný súd v intenciách judikatúry

ESĽP.

1.Ústavný súd v prvom rade preskúmal časť sťažnosti obsahujúcu námietku

porušenia označených základných práv podľa a listiny a práva podľa dohovoru

príkazom prokurátora č. k. VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca 2009.

1.A Európsky súd pre ľudské práva už mnohokrát konštatoval, že „súkromný život“

je široký pojem nevhodný na vyčerpávajúcu definíciu (napr. Peck c. Spojené kráľovstvo

z 28. januára 2003) a vo vzťahu k predmetnému pojmu vyhlásil: „Bolo by príliš

obmedzujúce ohraničiť pojem na vnútorný kruh, v ktorom jednotlivec môže žiť svoj osobný

život podľa vlastného výberu a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet mimo tohto kruhu.

Rešpektovanie súkromného života musí tiež zahŕňať určitý stupeň práva vytvoriť a rozvíjať

vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami. Navyše sa zdá, že niet dôvodu pre princíp, prečo

toto chápanie pojmu súkromný život by sa malo prijať na vylúčenie činnosti odbornej alebo

obchodnej povahy, keďže počas svojho pracovného života má väčšina ľudí významnú, ak

nie najväčšiu možnosť rozvíjať vzťahy s okolitým svetom. Tento pohľad podporuje

skutočnosť, že nie je vždy možné jasne rozlíšiť, ktoré činnosti jednotlivca sú súčasťou ich

profesionálneho alebo obchodného života a ktoré nie. Osobitne v prípade osoby

vykonávajúcej slobodné povolanie, jeho práca v tomto kontexte môže tvoriť súčasť jeho

života do takej miery, že sa stáva nemožným vedieť, v akom postavení v danom momente

koná.“ (Niemietz c. Nemecko z 16. decembra 1992).

Rozšírenie aplikovateľnosti práva na súkromie v zmysle čl. 8 dohovoru aj

na profesionálne aktivity a obchodnú činnosť potvrdili aj ďalšie rozhodnutia ESĽP, napr.

vo veci Klass a ostatní c. Spolková republika Nemecko zo 6. septembra 1978, v ktorom

ESĽP konštatoval, že aktivita profesionálnej povahy môže spadať pod pojem „súkromný

život“ a „korešpondencia“.

Judikatúra ESĽP výslovne potvrdila aplikovateľnosť čl. 8 dohovoru aj

na „korešpondenciu s advokátom“, teda korešpondenciu profesnej povahy (napr.

Schönenberger a Durmaz c. Švajčiarsko z 20. júna 1988, Campbell c. Spojené kráľovstvo

z 25. marca 1992).

Opierajúc sa o judikatúru ESĽP treba realizáciu inštitútu uchovania a vydania

počítačových údajov podľa ustanovení v okolnostiach prípadu

sťažovateľa (pamäťové médium obsahovalo údaje týkajúce sa profesijnej činnosti

sťažovateľa ako advokáta) považovať za zásah do jeho práva na súkromie tak podľa čl. 19

ods. 3 a , ako aj podľa dohovoru.

1.B Zmysel zákonnej požiadavky predchádzajúceho príkazu prokurátora na použitie

inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov podľa ustanovení § 90 Trestného

poriadku treba vidieť v tom, že jeho úlohou pri rozhodovaní o realizácii tohto prostriedku je

posúdiť, či jeho použitie, ktoré požaduje zložka výkonnej moci, je v medziach a je

zároveň konformné s požiadavkami dohovoru zakotvujúceho tzv. negatívnu povinnosť štátu

spočívajúcu v obmedzení zásahov verejnej moci do súkromného života jednotlivcov.

Ustanovenie znie:

„1) ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné

uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli

uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím

trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť

odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa

nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c) znemožnili prístup k takým údajom,

d) také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely trestného konania,

2) v príkaze podľa odseku 1 musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie

údajov vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné

uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz,

3) ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely

trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto

údajov,

4) príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod jej

kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže

uložiť povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze,

5) osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje, vydá

tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb, ktoré sú

v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku 1.“

Z hľadiska legality zásahu treba konštatovať, že prokurátor konal a rozhodoval na

základe platnej a účinnej právnej normy, ktorá vydanie príkazu umožňovala, právny základ

pre vydanie príkazu teda existoval. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, v ktorej zdôrazňoval,

že v počítačovom vybavení sa nachádzali údaje o klientoch advokátskej kancelárie

sťažovateľa poukazujúc na obsah ustanovenia § 89 ods. 2 v spojení s ustanovením § 129

ods. 2 , teda na zákaz výsluchu v súvislosti s povinnosťou mlčanlivosti

advokáta, a teda na výnimku z povinnosti vydať vec, keď ide o takú vec, ktorej obsah sa

týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, upriamuje ústavný súd pozornosť (nad rámec)

na znenie ustanovenia . Podľa tohto ustanovenia sa zákaz

výsluchu nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok

povinnosť prekaziť podľa ( ). Podľa tohto

ustanovenia je povinnosť prekaziť trestný čin uložená okrem iných prípadov aj v prípade

niektorého z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti

. Trestné konanie, v ktorom bol príkaz prokurátora vydaný, sa týka aj

trestného činu prijímania úplatku podľa a uvedeného

v treťom diele ôsmej hlavy jeho osobitnej časti, preto v ňom výnimka z povinnosti vydania

veci neplatila. Predovšetkým však treba zdôrazniť, že inštitút uchovania a vydania

počítačových údajov obsiahnutý v právnu úpravu týkajúcu sa

prípadov súvisiacich s povinnosťou mlčanlivosti vôbec neobsahuje. V prípade skopírovania

údajov uložených na pamäťovom médiu užívanom sťažovateľom v rámci jeho profesijnej

činnosti považovanej judikatúrou ESĽP za súčasť súkromného života išlo o zásah

do súkromnej sféry jednotlivca, ktorý opodstatňuje jeho právo na preskúmanie dôvodnosti

a zákonnosti zásahu, čo zvýrazňuje aj tá skutočnosť, že proti jeho vydaniu nemôže dotknutý

subjekt uplatniť opravný prostriedok. V sťažovateľovom prípade ochrana zo strany

trestného súdu neprichádzala do úvahy, pretože nebol stranou vo vedenom trestnom konaní

(obdobne ). Samotná právna úprava ( )

vyžaduje, aby bol príkaz odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Preskúmateľnosť

dôvodnosti vydania príkazu podľa si vyžaduje relevantnú

a dostatočne špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými skutočnosťami

boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah do súkromia. Bez náležitého

odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je dané rozhodnutie nepreskúmateľné,

a tým aj svojvoľné.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo

účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody

sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon

spravodlivosti nebude arbitrárny (). Je postačujúce, ak odôvodnenie dá

odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a že dostatočne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov veci

(). Obsah odôvodnenia príkazu prokurátora č. k. VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca

2009 ústavný súd považuje za nedostatočný a formálny, pretože sťažovateľovi vôbec

neobjasnilo súvislosti opodstatňujúce realizáciu predmetného zásahu práve do jeho práva

na súkromie. V odôvodnení príkazu totiž absentuje akákoľvek špecifikácia spojenia

sťažovateľa so spoločnosťou C., ktorej sa mala týkať trestná činnosť, ktorá bola predmetom

vyšetrovania.

Východiskové rozhodnutie ESĽP týkajúce sa nedovoleného zhromažďovania

a úschovy osobných údajov – Leander c. Švédsko z 26. marca 1987 zdôraznilo, že aj

uchovávania údajov osobného charakteru po ich získaní musí byť odôvodnené

nevyhnutnosťou takéhoto opatrenia. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na skutočnosť,

že príkaz prokurátora neobsahoval zákonnú náležitosť v podobe vymedzenia časového

limitu uchovávania počítačových údajov.

Generálny prokurátor predostrel v tomto smere argumentáciu, podľa ktorej verbálny

výklad dotknutých ustanovení vylučuje potrebu ustanovenia časového limitu v prípade

realizácie inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov spôsobom podľa ustanovení

a , teda v prípade vyhotovenia a ponechania si

kópie počítačových údajov a v prípade ich vydania.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov musí byť v súlade s ako zákonom štátu s najvyššou právnou silou, ako aj

záväznými medzinárodnými zmluvami, preto ak vec pripúšťa rôzny výklad, orgán

aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť výklad konformný s

a záväznými medzinárodnými zmluvami (obdobne pozri ).

Ako už bolo uvedené, judikatúra ESĽP je v otázke ďalšieho uchovávania získaných

údajov osobného charakteru jednoznačná a pripúšťa ho iba v prípade nevyhnutnosti, aby

bola rovnováha medzi relevantným záujmom štátu a závažnosťou jeho zásahov do práv

jednotlivcov na ich súkromný život zachovaná.

Ústavný súd je toho názoru, že vyhotovením kópie počítačových údajov uložených

na pamäťovom médiu sťažovateľa pri realizácii znaleckého skúmania, a to v intenciách

príkazu prokurátora (ktorý sa neobmedzoval na selekciu údajov súvisiacich s trestným

konaním), nepochybne došlo aj k zachyteniu údajov s vyšetrovanou vecou nijako

nesúvisiacich, ktoré sa takto stali súčasťou spisového materiálu trestného konania a budú

uchovávané pravdepodobne po dobu predpísanú pre archiváciu materiálov trestného

konania. Nad rámec považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že aj pri skopírovaní

počítačových údajov až po predchádzajúcej selekcii v rámci dostupných možností, nie je

možné absolútne vylúčiť zachytenie s trestnou vecou nesúvisiacich údajov, ktoré sa stanú

súčasťou takejto kópie.

Ústavný súd bez toho, aby podrobne vykladal dotknuté ustanovenia zákona,

konštatuje, že konštrukcia inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov obsiahnutá

v umožňuje systematickým výkladom dotknutej právnej úpravy

realizovať predmetný úkon spôsobom vylučujúcim vznik takejto neprípustnej situácie

znamenajúcej závažný zásah do práva jednotlivca na súkromný život, konkrétne spôsobom,

ktorý umožní izolovanie údajov relevantných na trestné konanie a následné zlikvidovanie

kópie obsahujúcej kompletné penzum údajov zaznamenaných na pamäťovom médiu,

prípadne jej vrátenie dotknutému subjektu (jednotlivcovi), ktorého sa zásah týkal (pozri

prípad Sallinen v. Fínsko z 27. decembra 2005 týkajúci sa fínskej právnej úpravy, ktorá

takýto postup výslovne prikazovala). Samozrejme, pre tieto účely je ustanovenie času,

po ktorý možno kompletnú kópiu uchovávať, nevyhnutné.

Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd konštatuje, že príkaz prokurátora

nebol legálny, pretože nespĺňal podmienky vyplývajúce z príslušných ustanovení Trestného

poriadku (nedostatočné odôvodnenie a chýbajúca náležitosť podľa § 90 ods. 2 citovaného

zákona).

1.C Keďže explicitne neuvádza dôvody zakladajúce legitimitu zásahov

do práva na súkromie, posudzoval ústavný súd toto kritérium s prihliadnutím na obsah čl. 8

ods. 2 dohovoru. Vychádzajúc z obsahu príkazu prokurátora možno legitímnosť

predmetného zásahu oprieť o dôvod spočívajúci v „záujme predchádzania zločinnosti“

a kvalifikovať zásah ako legitímny.

1.D Posledné kritérium, ktorým je proporcionalita, teda primeranosť zásahu do práva

sťažovateľa na súkromie, nebolo možné zodpovedne posúdiť z dôvodu absencie náležitého

odôvodnenia príkazu.

Zistené nedostatky príkazu prokurátora spočívajúce v nedodržaní kritéria legálnosti

nebolo možné akceptovať, a preto ústavný súd vyslovil, že príkazom prokurátora boli

porušené označené základné práva sťažovateľa garantované , listinou, ako aj právo

sťažovateľa garantované dohovorom.

2. Ústavný súd následne pristúpil k posúdeniu námietky porušenia označených

základných práv zaručených a listinou, ako aj práva zaručeného dohovorom

postupom PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS:PPZ-308/BPK–B-2008 pri úkone vykonanom 10. marca 2009 – zaistení počítačového

vybavenia.

2.A Odňatie počítačového vybavenia sťažovateľa obsahujúce údaje týkajúce sa jeho

profesijnej činnosti považovanej judikatúrou ESĽP za súčasť súkromného života (bod 1.A),

treba nepochybne považovať za zásah do súkromnej sféry jednotlivca.

2.B V kontexte kritéria legálnosti poukazuje ústavný súd na stanovisko generálneho

prokurátora, ktoré prezentuje názor, že trestnoprocesná úprava pre účely získania

počítačových údajov poskytuje „dve alternatívy“ – inštitút uchovania a vydania

počítačových údajov podľa a inštitút povinnosti na vydanie veci

podľa , pričom voľba alternatívy, ktorou orgán činný v trestnom

konaní zabezpečí ich získanie, patrí bez ďalšieho do jeho právomoci (v danom konkrétnom

prípade do právomoci vyšetrovateľa). Ústavný súd hneď v úvode zdôrazňuje, že toto

stanovisko nemožno akceptovať.

Záujem štátu na ochrane pred zločinnosťou zakladajúci legitímnosť zásahov do práva

na súkromie pri realizácii niektorých inštitútov podľa štvrtej hlavy prvej časti Trestného

poriadku („Zaistenie osôb a vecí“ ) musí byť uvedený do rovnováhy so závažnosťou zásahu

do tohto práva. Znamená to zvoliť pri realizácii zásahu čo najmiernejší prostriedok, ktorý je

súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa. Samotná právna úprava

obsiahnutá v na túto požiadavku reflektuje a určuje na dosiahnutie

špecifického cieľa (získanie počítačových údajov dôležitých pre objasnenie trestnej

činnosti) prostriedok zaručujúci požadovanú proporcionalitu, ktorým je úkon uchovania

a vydania počítačových údajov zakotvený v ustanoveniach . Je

nepochybné, že ide o prostriedok, ktorého realizácia predstavuje zásah menšej intenzity

v porovnaní so situáciou, keby sa na dosiahnutie cieľa zvolil inštitút vydania, resp. odňatia

veci. Napokon to potvrdzuje aj rozdielny režim realizácie uvedených prostriedkov. Vyzvať

podľa na vydanie veci je policajt oprávnený bez toho, aby

potreboval príkaz či súhlas prokurátora. K odňatiu veci podľa § 91 ods. 1 Trestného

poriadku môže policajt pristúpiť na základe vlastného príkazu vydaného

po predchádzajúcom súhlase prokurátora, bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora môže

policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie

odklad. Naproti tomu na realizáciu úkonu uchovania a vydania počítačových údajov podľa

potrebuje policajt nevyhnutne príkaz prokurátora ako orgánu

vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania

a v prípravnom konaní ( ).

Policajt v danom konkrétnom prípade pre účely získania počítačových údajov zvolil

prostriedok – zaistenie samotného počítačového vybavenia (z obsahu zápisnice nie je

zrejmé, či išlo o úkon vydania alebo odňatia veci), ktorý pre tento účel zákonná úprava

neumožňuje, jeho postup preto treba považovať za nelegálny.

Na tomto mieste sa ústavný súd vysporiadal aj s argumentáciou PPZ SR, ÚBPK,

OBPK Bratislava, v ktorej tento uviedol, že „Počas úkonu zo strany Mgr. K. H. ani JUDr.

A. P. nebola vznesená žiadna námietka, čo potvrdili aj svojím podpisom na zápisnicu

o prehliadke iných priestorov.“. Skutočnosť, že sťažovateľ neuviedol priamo do zápisnice

námietku proti vykonaniu úkonu (zaistenie počítačového vybavenia), nemožno v žiadnom

prípade považovať za jeho vedomý súhlas s vykonaním nelegálneho úkonu znamenajúceho

zásah do jeho práva na súkromie.

Nedodržanie kritéria legálnosti (ktorým došlo súčasne k porušeniu kritéria

proporcionality nastoleného samotnou zákonnou normou) diskvalifikuje postup polície

z medzí zákonnosti, a teda konformnosti s a dohovorom.

Táto skutočnosť bola dostatočným dôvodom na to, aby ústavný súd vyslovil

porušenie základných práv sťažovateľa podľa , ,

a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 dohovoru.

Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj s námietkou porušenia

postupom PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava vychádzajúc zo svojej judikatúry, podľa ktorej

slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v , implikuje

v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo

v a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri

porušení základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a nasl.

().

Interpretačná prax ESĽP do rozsahu ochrany vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) okrem iného zahŕňa aj „pokojné

užívanie majetku“.

K zásahom do „pokojného užívania majetku“ dochádza opatreniami štátu

označovanými judikatúrou ESĽP všeobecným pojmom „kontrola užívania majetku“.

Jedným zo základných druhov (okrem iných) sú opatrenia súvisiace s trestným konaním,

pričom najčastejšie ide o prípady, keď je predmet vlastníctva dôkazným prostriedkom.

Záujem na zachovaní takejto veci pre účely trestného konania patrí k nespochybniteľným

legitímnym účelom zasahovania do vlastníckeho práva v zmysle obsahu čl. 1 dodatkového

protokolu (pozri Venditelli c. Taliansko z r. 1994). Aj v týchto prípadoch však musí zásah

spĺňať kritéria legality, legitimity a proporcionality.

Tak, ako to ústavný súd konštatoval, postup polície spočívajúci v zaistení samotného

počítačového vybavenia (predmetu vlastníctva sťažovateľa) bol vykonaný mimo rámca

zákona, došlo teda k porušeniu kritéria legality (súčasne aj proporcionality) zásahu

do vlastníckeho práva, čo je jednoznačným dôvodom na konštatovanie porušenia

vlastníckeho práva sťažovateľa zaručeného .

Sťažovateľ proti postupu PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava vzniesol aj námietku

porušenia základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35

ods. 1 . Ústavný súd v súvislosti s právom podnikať vo svojej judikatúre uviedol, že

právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia,

priznané každej osobe, prostredníctvom ktorého sa zaručuje možnosť vykonávať

hospodársku činnosť ().

Aj keď nelegálnym zaistením počítačového média sťažovateľa obsahujúceho

informácie a údaje slúžiace mu na výkon jeho podnikateľskej činnosti podľa všetkého

(sťažovateľ v rámci svojho dôkazného bremena dôkaznú situáciu v tomto smere však ani

bližšie nešpecifikoval) došlo k sťaženiu výkonu jeho profesijnej činnosti, nešlo však

o obmedzenie takej intenzity, aby bolo možné uvažovať o zásahu do podstaty základného

práva garantovaného . Ústavný súd vzhľadom na nedostatok príčinnej

súvislosti medzi námietkou sťažovateľa a obsahom dotknutého článku porušenie

základného práva podľa nevyslovil.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody, a takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, ako aj zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom.

Podľa o organizácii Ústavného súdu, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo

alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa

porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné

právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody.

Keďže ústavný súd vyslovil porušenie označených základných práv sťažovateľa

zaručených a listinou a práva zaručeného dohovorom príkazom prokurátora č. k.

VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca 2009, v zmysle , ako aj

príkaz prokurátora č. k. VII/1 Gv 191/08-23 z 9. marca 2009 zrušil.

Vzhľadom na to, že k vyhotoveniu kópie počítačových údajov už došlo na základe

uznesenia PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008

z 23. marca 2009, neprichádza do úvahy vrátenie veci na ďalšie konanie v zmysle § 56

ods. 3 písm. b) .

Podľa ak uchovávanie počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu

a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz

na zrušenie uchovávania týchto údajov.

Uznesením PPZ SR, ÚBPK, OBPK Bratislava sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008

z 23. marca 2009 bol znalec z odboru forenznej informatiky poverený okrem iného

„Vyhotoviť záložnú kópiu obsahu pevných diskov na CD (DVD) predovšetkým súbory

textových editorov, tabuľkových kalkulátorov vrátane skenovaných dokumentov.“

a „Vyhotoviť záložnú kópiu dát účtovných programov nachádzajúciach sa na predložených

predmetoch skúmania oddelene od kópie obsahov HDD a pamäťových médií..“.

Z uvedeného vyplýva, že znalec bol poverený vytvorením kompletnej kópie obsahu

počítačového vybavenia sťažovateľa, čo znamená, že do dispozície orgánov činných

v trestnom konaní sa s najväčšou pravdepodobnosťou dostali, a sú takto uchovávané, aj

údaje spadajúce do sféry súkromia sťažovateľa, ktoré však s vyšetrovanou vecou nijako

nesúvisia. Samotné vyhotovenie kompletnej kópie má síce oporu v zákonnej norme,

minimalizácia zásahu do práva na súkromie si však vyžaduje redukciu jeho dôsledkov, teda

selekciu údajov, ktoré sú pre vedené vyšetrovanie relevantné. Ďalšie neobmedzené

uchovávanie kompletnej kópie bez následnej selekcie absolútne postráda legitimitu

a proporcionalitu zásahu do súkromnej sféry sťažovateľa a treba ho kvalifikovať ako stav

porušovanie práva na súkromie. Úlohou prokurátora ako orgánu dozoru nad zachovávaním

zákonnosti v prípravnom konaní teda bude v intenciách ustanovenia § 90 ods. 3 Trestného

poriadku zabrániť pokračovaniu porušovania označených základných práv sťažovateľa

zaručených a listinou a práva zaručeného dohovorom vydaním príkazu na zrušenie

ďalšieho uchovávania kompletnej kópie (resp. všetkých kópii) počítačových údajov buď jej

zlikvidovaním, alebo jej vrátením sťažovateľovi. Vzhľadom na uvedené ústavný súd

v zmysle a zakázal

prokurátorovi pokračovať v porušovaním základných práv sťažovateľa zaručených

a listinou a práva zaručeného dohovorom.

Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že ani skutočnosť zastavenia trestného

stíhania nemôže byť prekážkou pre konvalidovanie pretrvávajúceho stavu porušovania práv

sťažovateľa. Bude preto povinnosťou prokurátora pre účely vytvorenia procesných

podmienok umožňujúcich vykonanie predmetného úkonu aplikovať v duchu generálnej

klauzuly výklad relevantných ustanovení , ktorý

bude konformný s a dohovorom.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti obsahujúcej námietku porušenia

označených základných práv podľa a listiny a práva podľa dohovoru uznesením PPZ

SR, ÚBPK, OBPK sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 z 23. marca 2009 odmietol ako

zjavne neopodstatnenú, a teda v tejto časti porušenie základných práv podľa a listiny

a práva podľa dohovoru nevyslovil, návrhu sťažovateľa na zrušenie uznesenia PPZ SR,

ÚBPK, OBPK Bratislava sp. zn. ČVS: PPZ-308/BPK-B-2008 z 23. marca 2009 nevyhovel.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010