Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)II. ÚS 253/2016
PDF · 234.24 KB
No categories available
II. ÚS 253/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom,
Advokátska kancelária, Vajnorská 100/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,
základných práv podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 25
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Štátnej komisie pre
voľby a kontrolu financovania politických strán č. 6/7/1 z 9. decembra 2015, uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Svr 1/2015 z 22. decembra 2015 a listom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVR2-2015/031256 zo 6. novembra 2015,
ako aj porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva podľa čl. 21 Listiny základných práv a slobôd a porušenia čl. 12 ods. 1
a čl. 74 Ústavy Slovenskej republiky uskutočnením volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky dňa 5. marca 2016, ako aj vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu zákona
č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74
Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 21 Listiny základných práv a slobôd a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená
podaním doručeným ústavnému súdu 29. februára 2016, vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach (ďalej len „pakt“) uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania
politických strán (ďalej len „komisia“) č. 6/7/1 z 9. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie
komisie“), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 7 Svr 1/2015 z 22. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“) a listom
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. SVS-OVR2-
2015/031256 zo 6. novembra 2015 (ďalej aj „list ministerstva“), ako aj porušenia jeho
základného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy, základného práva podľa čl. 21 listiny
a porušenia čl. 12 ods. 1 a čl. 74 ústavy uskutočnením volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len „národná rada“) dňa 5. marca 2016, ako aj vo veci návrhu na
vyslovenie nesúladu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o voľbách“) s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ministerstvo listom odpovedalo
sťažovateľovi na jeho žiadosť z 29. októbra 2015 o registráciu jeho osoby ako kandidáta pre
voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016. Ministerstvo v liste uviedlo, že
subjektmi oprávnenými podať kandidátnu listinu do volieb do národnej rady sú politické
strany alebo politické hnutia a koalície politických strán. Ministerstvo konštatovalo, že
sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí medzi aktívne legitimované subjekty na podanie
kandidátnej listiny pre voľby do národnej rady.
2.1 Následne komisia na svojom zasadnutí dňa 9. decembra 2015 prijala uznesenie
v nadväznosti na podanie sťažovateľa z 5. decembra 2015 označené ako „kandidátna listina
pre voľby poslancov národnej rady v roku 2016“, v ktorom sa sťažovateľ domáhal
zaregistrovania jeho osoby ako kandidáta pre voľby do národnej rady uskutočnené 5. marca
2016. Komisia v uznesení konštatovala, že kandidátnu listinu podal subjekt (t. j.
sťažovateľ), ktorý nie je v zmysle § 50 ods. 1 a 2 zákona o voľbách oprávnený podať
kandidátnu listinu pre voľby do národnej rady, a preto v sťažovateľovom prípade nejde
o kandidátnu listinu.
2.2 Nakoniec najvyšší súd uznesením zastavil konanie o návrhu sťažovateľa
z 18. decembra 2015 na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny
sťažovateľa pre voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016. Najvyšší súd
v uznesení uviedol, že právomoc o podanom návrhu nie je v zmysle § 250za Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) daná, keďže návrh sťažovateľa sa netýka kandidátnej
listiny podľa § 50 zákona o voľbách, keďže kandidátnu listinu nepodala politická strana,
politické hnutie alebo koalícia politických strán a hnutí. Zároveň najvyšší súd doplnil, že
sťažovateľ nie je ani aktívne legitimovanou osobou podľa § 250za OSP na podanie návrhu
vo veciach registrácie kandidátnych listín.
3. Podľa sťažovateľa ústava jednoznačne určuje, že oprávnený kandidovať
vo voľbách poslancov do národnej rady je občan, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21
rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rovnaké podmienky ustanovuje
zákon o voľbách. Ústava podľa sťažovateľa obsahuje splnomocnenie, že podrobnosti
o voľbách ustanovuje zákon. Tento však nesmie podľa presvedčenia sťažovateľa ísť tak
ďaleko, že ustanoví ďalšie podmienky alebo obmedzenia volebného práva. Zákon môže
upraviť podľa mienky sťažovateľa iba technické otázky týkajúce sa volieb, napr. volebné
okrsky a miestnosti a pod. Takýmto obmedzením a porušením ústavného práva sťažovateľa
je podľa jeho slov protiústavný zákaz pre občanov kandidovať vo voľbách a umožnenie
kandidovať iba politickým stranám.
3.1 Podľa sťažovateľa zákon o voľbách ustanovuje zjavne protiústavnú podmienku,
že kandidovať na poslanca národnej rady môžu občania iba prostredníctvom kandidátnej
listiny politickej strany alebo politického hnutia. Sťažovateľ na tomto mieste prezentuje
názor, že nepriame voľby sú v rozpore s ústavou. Voliči sú nútení odovzdať hlas svojim
kandidátom nepriamo, prostredníctvom politických strán, ktoré jediné môžu kandidovať.
Podľa mienky sťažovateľa tieto umelé právnické osoby súkromného práva v rozpore
s ústavou tvoria medzistupeň medzi voličom a poslancom národnej rady a porušujú právo
sťažovateľa na priame volebné právo.
3.2 Sťažovateľ namieta spôsob prideľovania mandátov zvoleným poslancom
národnej rady. Podľa sťažovateľa je v rozpore s ústavou právna úprava 5 % volebného
cenzu pre zvolenie politickej strany alebo politického hnutia do národnej rady. Podľa
presvedčenia sťažovateľa pri zrušení 5 % cenzu a rešpektovaní princípu rovnosti všetkých
občanov mohol vo voľbách do národnej rady v marci 2016 získať dostatočný počet hlasov
na získanie mandátu poslanca. Volebný cenzus podľa názoru sťažovateľa porušuje jeho
právo na rovné volebné právo, keď je menšinový volebný hlas sťažovateľa a jeho
potenciálnych voličov utlačovaný pod plášťom fiktívnej politickej stability.
3.3 Medzi ďalšie námietky sťažovateľa patrí tvrdenie, že je v rozpore s ústavou
prenos hlasov medzi kandidátmi tej istej politickej strany. Ako sťažovateľ uviedol,
na kandidátnej listine politickej strany kandiduje spoločne a nerozdielne viacero fyzických
osôb. V rámci kandidátnej listiny dochádza podľa názoru sťažovateľa k protiústavnému
presunu prebytočných preferenčných hlasov. Prenos hlasov porušuje podľa sťažovateľa jeho
právo na rovnosť, keďže neúspešní kandidáti získajú v rozpore so zásadou rovnosti hlasy
odovzdané iným kandidátom (hoc z tej istej kandidátnej listiny). Dôsledkom takéhoto stavu
podľa názoru sťažovateľa je, že poslancami národnej rady sa stávajú úplne iné osoby ako
tie, ktorým voliči odovzdali svoj hlas v rámci preferenčných hlasov.
3.4 Ďalším cieľom sťažovateľovej argumentácie je oblasť financovania politických
strán. Podľa vyjadrenia sťažovateľa jedným zo základných predpokladov pre rovnosť práva
voliť a byť volený je rovnosť financovania politickej činnosti. Podľa sťažovateľovho
presvedčenia štátny príspevok pre už etablované politické strany priamo obmedzuje voľnú
politickú súťaž a bráni vstupu nových politických síl. Štátne financovanie politických strán
podľa sťažovateľa všade vo svete prispelo k tomu, že na politickej scéne pôsobí iba pár
politických strán, čím sa vytvoril monopol.
3.5 K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ uviedol, že najvyšší súd
nesprávne skutkovo a právne vec kvalifikoval. Sťažovateľ mal záujem vo voľbách na
poslanca národnej rady kandidovať ako fyzická osoba a návrh na registráciu nepodával
podľa § 250za OSP ako politická strana alebo politické hnutie, ale ako fyzická osoba.
Z celého uznesenia najvyššieho súdu a jeho odôvodnenia podľa sťažovateľa jednoznačne
vyplýva, že najvyšší súd si je veľmi dobre vedomý, že sťažovateľ kandidoval ako fyzická
osoba, a nie ako politická strana. V rozpore s týmto faktom subsumoval najvyšší súd podľa
názoru sťažovateľa jeho žalobný návrh pod § 250za OSP, hoci sám konštatuje, že toto
ustanovenie sa týka iba politických strán alebo hnutí. Podľa sťažovateľa najvyšší súd opäť
hrubo pochybil a nesprávne procesne postupoval. Ak najvyšší súd dospel k záveru, že nie je
vecne príslušný na prerokovanie a rozhodnutie veci, mal podľa sťažovateľa vec postúpiť
inému príslušnému súdu alebo orgánu. V opačnom prípade mal vec sám prerokovať
a rozhodnúť.
3.6 Podľa sťažovateľa orgány verejnej moci ho tým, že mu neumožnili kandidovať
vo voľbách do národnej rady v marci 2016, hlboko ponížili, hlboko zasiahli do jeho ľudskej
dôstojnosti tým, že z neho urobili v očiach jeho okolia druhotriedneho občana, blázna
a rojka, či dokonca otroka, ktorý nemá žiadne práva.
4. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o voľbách,
a následne navrhuje vydať tento nález:
„I. Základné právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným funkciám za
rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 Ústavy SR a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv
a slobôd) a na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok (čl. 25
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) bolo porušené:
1) Uznesením... č.6/7/1 zo dňa [9].12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať
kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú
konať dňa 5.3.2016,
2) Uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 7Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení
konania, predsedníčka senátu: JUDr. Zdenka Reisenauerová,
3) Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, list č. SVS-OVR2-2015/031256 zo dňa
6.11.2015, ktorým MV SR odmietlo kandidatúru sťažovateľa a jeho žiadosť zo dňa
29.10.2015 o jeho registráciu pre voľby poslancov NR SR vr. 2016 ako fyzickú osobu,
slobodného a nezávislého kandidáta, uchádzajúceho sa o priazeň voličov mimo systému
politických strán
II. Uznesenie... č.6/7/1 zo dňa [9].12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať
kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú
konať dňa 5.3.2016, sa zrušuje.
III. Základné právo sťažovateľa na priame a rovné volebné právo (čl. 30 ods. 3
a čl. 74 Ústavy SR a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd) a právo na rovnosť všetkých
ľudí (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR), je porušené uskutočnením volieb poslancov do Národnej
rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016 podľa protiústavného zákona č. 180/2014 Z. z.
o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
nesk. predpisov.
IV. 1) Vyplácanie príspevkov politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho
rozpočtu na ich činnosť a za volebný výsledok; 2) prerozdeľovanie získaných voličských
hlasov medzi rôznymi kandidátmi na poslanca NR SR z tej istej kandidátnej listiny; 3)
nezohľadnenie volebných hlasov odovzdaných sťažovateľovi a iným kandidátom, ktorí
získali menej ako 5% platných hlasov; porušujú právo sťažovateľa na prístup k voleným
a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a na vstup do verejných služieb svojej
krajiny za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 3 a 4 Ústavy SR a čl. 21 Listiny základných
práv a slobôd), právo na priame a rovné volebné právo (čl. 30 ods. 3 a čl. 74 Ústavy SR
a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd), právo na rovnosť všetkých ľudí (čl. 12 ods. 1
Ústavy SR) a sú v rozpore s čl. 29 ods. 4 Ústavy SR
V. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 a ods. 2
Ústavy SR) bolo porušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 7Svr/1/2015 zo dňa
22.12.2015 o zastavení konania, predsedníčka senátu: JUDr. Zdenka Reisenauerová.
VI. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení
konania, sa zrušuje a Ústavný súd SR vydáva rozhodnutie o zaregistrovaní kandidátnej
listiny (...), trvale bytom: ako
kandidáta na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby poslancov do
Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa 5. marca 2016.
alternatívne
Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení
konania, sa zrušuje a Ústavný súd SR vracia vec Najvyššiemu súdu na rozhodnutie s tým,
že:
1) Najvyšší súd SR je príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie o návrhu
sťažovateľa na zaregistrovanie jeho kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR,
2) Sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zaregistrovanie
kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016.
3) Sťažovateľ má právo kandidovať vo voľbách do NR SR, ktoré sa budú konať dňa
5. marca 2016.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľa uznesením komisie,
uznesením najvyššieho súdu, listom ministerstva a uskutočnením volieb do národnej
rady 5. marca 2016
6. Sťažovateľove námietky smerujú proti priebehu a procesu registrácie sťažovateľa
ako kandidáta pre voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016, ako aj proti
samotným voľbám.
7. Ústavný súd musí najskôr odpovedať na otázku, v akom právnom režime (type
konania) bude sťažnosť posudzovať.
7.1 Najprv ústavný súd uvádza, že vzniká špeciálna právna situácia z hľadiska času
podania sťažnosti. Po voľbách posudzuje ústavný súd voľby v inej formácii, než posudzuje
sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, t. j. v pléne, a na základe iných aktívne legitimovaných
subjektov v režime volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Jedinečnosť, silná
demokratickosť volieb v podstate znemožňuje do nich zasiahnuť ústavnou sťažnosťou po
ich skončení. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných zdola budovaných opravných
prostriedkov skonštruovaná dodatočne (zhora), aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnej
moci v ich rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej sťažnosti spolu s dvojmesačnou
lehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežné rozhodovacie procesy verejnej moci, ale
volebný proces so svojím presne stanoveným časovým rytmom sa tomuto vymyká. Preto,
aby sa mohli zohľadniť výsledky preskúmania ústavnosti rozhodnutia najvyššieho súdu
podľa § 250za OSP, musí ústavnú sťažnosť podať aktívne legitimovaný subjekt
v rozumnom čase pred konaním volieb.
7.2 Z uvedeného vyplýva, že keďže sťažovateľ nebol kandidátom vo voľbách a podal
proti uzneseniu najvyššieho súdu aj proti uskutočneniu volieb do národnej rady (z dôvodu,
že sa ich nebude môcť zúčastniť, t. j. sťažovateľ v čase podania sťažnosti brojí proti
voľbám, ktoré sa v tom čase ešte len mali uskutočniť) sťažnosť pred konaním volieb dňa
5. marca 2016, nemôže byť jeho sťažnosť posudzovaná ako sťažnosť volebná podľa čl. 129
ods. 2 ústavy v spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde, ale musí byť ústavným
súdom posudzovaná ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy.
7.3 To zároveň znamená, že nie je možné preskúmať zákonnosť a ústavnosť
samotného priebehu volieb do národnej rady uskutočnených dňa 5. marca 2016, keďže na
podanie takejto sťažnosti nie je sťažovateľ aktívne legitimovaný podľa § 59 a nasl. zákona
o ústavnom súde a ústavný súd neposudzuje zákonnosť a ústavnosť volieb prostredníctvom
ústavnej sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ústavy. V tejto časti (namietané porušenie práv
sťažovateľa uskutočnením volieb do národnej rady 5. marca 2016) preto sťažnosť
sťažovateľa odmieta ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre nedostatok právomoci
ústavného súdu.
7.4 Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že každé konanie možno začať len
ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich
nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jeho
vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto
koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci
a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (porov. I. ÚS 483/2015,
II. ÚS 66/01 alebo II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07).
8. K samotnému postupu orgánov verejnej moci (nezaregistrovaniu sťažovateľa ako
kandidáta pre voľby do národnej rady), proti ktorým sťažnosť smeruje (komisia,
ministerstvo, najvyšší súd), ústavný súd konštatuje, že postup týchto orgánov verejnej moci
bol súladný so zákonom o voľbách a s ústavou, listinou i paktom.
8.1 Tradícia pomerného volebného systému uplatňovaného pri voľbách do národnej
rady v zmysle zákona o voľbách siaha k počiatkom vzniku Slovenskej republiky. Od prvých
volieb do národnej rady uskutočnených v roku 1994 až po voľby do národnej rady
uskutočnených 5. marca 2016 sa v každých voľbách do národnej rady uplatňoval na základe
volebných zákonov výlučne pomerný volebný systém založený na kandidatúre politických
strán a politických hnutí (ktoré predkladali kandidačné listiny), a nie na kandidatúre
jednotlivcov.
8.2 Pokiaľ orgány verejnej moci nezaregistrovali sťažovateľa ako kandidáta pre
voľby do národnej rady v marci 2016 z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným subjektom
na podanie kandidačnej listiny v zmysle zákona o voľbách, rozhodli tak v súlade
so zákonom o voľbách i ústavou. Rovnako následné uznesenie najvyššieho súdu o zastavení
konania z dôvodov už uvedených a výklad a aplikácia § 250za OSP zo strany najvyššieho
súdu sú vzhľadom na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci ústavne bezchybné.
8.3 Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť v časti namietaného
porušenia ústavných práv sťažovateľa uznesením komisie, uznesením najvyššieho súdu
a listom ministerstva podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
K návrhu na vyslovenie nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4,
čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny
9. Podľa čl. 130 ústavy ods. 1 ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd,
e) generálny prokurátor,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov
podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1,
ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a
základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126
ods. 2,
i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,
j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov
podľa čl. 125 ods. 1 ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1
ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské
práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)
až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať Ústavnému
súdu návrh na začatie konania.
9.1 V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľ domáhal
v rámci petitu sťažnosti podanej v súlade s čl. 127 ústavy (pre namietané porušenie svojich
základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom) aj vyslovenia nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29
ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny, nejde o návrh na začatie konania
o súlade právnych predpisov, pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôb
oprávnených na podanie takého návrhu podľa čl. 130 ods. 1 ústavy a § 18 ods. 1 písm. a) až
g) zákona o ústavnom súde (rovnaké závery porov. aj v I. ÚS 414/2010, IV. ÚS 11/04,
IV. ÚS 199/07). Rovnako ústavný súd nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiach
fyzických osôb a právnických osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov [porov. čl. 127
ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, resp. čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy a § 37
a nasl. zákona o ústavnom súde].
9.2 Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v časti smerujúcej
k vysloveniu nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4
a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojení
s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie návrhu na začatie konania
o súlade právnych predpisov.
9.3 Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že v rámci ústavného poriadku Slovenskej
republiky platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, čo platí aj
pre zákon o voľbách. V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vychádza ústavný súd
z prezumpcie ústavnosti zákonov a podzákonných právnych predpisov (porov.
III. ÚS 262/04). Otázka súladu sťažovateľom označených právnych noriem v rámci
volebného zákona s ústavou by mohla byť predmetom konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)
ústavy iba v prípade kvalifikovaného návrhu podaného aktívne legitimovaným subjektom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016