Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 253/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom,

Advokátska kancelária, Vajnorská 100/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a 2 ,

základných práv podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 25

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Štátnej komisie pre

voľby a kontrolu financovania politických strán č. 6/7/1 z 9. decembra 2015, uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. decembra 2015 a listom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVR2-2015/031256 zo 6. novembra 2015,

ako aj porušenia jeho základného práva podľa ,

základného práva podľa čl. 21 Listiny základných práv a slobôd a porušenia čl. 12 ods. 1

a uskutočnením volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky dňa 5. marca 2016, ako aj vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74

a s Listiny základných práv a slobôd a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená

podaním doručeným ústavnému súdu 29. februára 2016, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a a 2

(ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach (ďalej len „pakt“) uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania

politických strán (ďalej len „komisia“) č. 6/7/1 z 9. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie

komisie“), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 22. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“) a listom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. SVS-OVR2-

2015/031256 zo 6. novembra 2015 (ďalej aj „list ministerstva“), ako aj porušenia jeho

základného práva podľa , základného práva podľa listiny

a porušenia a uskutočnením volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „národná rada“) dňa 5. marca 2016, ako aj vo veci návrhu na

vyslovenie nesúladu o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o voľbách“) s , , a 4 a a s listiny.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ministerstvo listom odpovedalo

sťažovateľovi na jeho žiadosť z 29. októbra 2015 o registráciu jeho osoby ako kandidáta pre

voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016. Ministerstvo v liste uviedlo, že

subjektmi oprávnenými podať kandidátnu listinu do volieb do národnej rady sú politické

strany alebo politické hnutia a koalície politických strán. Ministerstvo konštatovalo, že

sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí medzi aktívne legitimované subjekty na podanie

kandidátnej listiny pre voľby do národnej rady.

2.1 Následne komisia na svojom zasadnutí dňa 9. decembra 2015 prijala uznesenie

v nadväznosti na podanie sťažovateľa z 5. decembra 2015 označené ako „kandidátna listina

pre voľby poslancov národnej rady v roku 2016“, v ktorom sa sťažovateľ domáhal

zaregistrovania jeho osoby ako kandidáta pre voľby do národnej rady uskutočnené 5. marca

2016. Komisia v uznesení konštatovala, že kandidátnu listinu podal subjekt (t. j.

sťažovateľ), ktorý nie je v zmysle § 50 ods. 1 a 2 zákona o voľbách oprávnený podať

kandidátnu listinu pre voľby do národnej rady, a preto v sťažovateľovom prípade nejde

o kandidátnu listinu.

2.2 Nakoniec najvyšší súd uznesením zastavil konanie o návrhu sťažovateľa

z 18. decembra 2015 na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny

sťažovateľa pre voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016. Najvyšší súd

v uznesení uviedol, že právomoc o podanom návrhu nie je v zmysle § 250za Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) daná, keďže návrh sťažovateľa sa netýka kandidátnej

listiny podľa § 50 zákona o voľbách, keďže kandidátnu listinu nepodala politická strana,

politické hnutie alebo koalícia politických strán a hnutí. Zároveň najvyšší súd doplnil, že

sťažovateľ nie je ani aktívne legitimovanou osobou podľa na podanie návrhu

vo veciach registrácie kandidátnych listín.

3. Podľa sťažovateľa jednoznačne určuje, že oprávnený kandidovať

vo voľbách poslancov do národnej rady je občan, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21

rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rovnaké podmienky ustanovuje

zákon o voľbách. podľa sťažovateľa obsahuje splnomocnenie, že podrobnosti

o voľbách ustanovuje zákon. Tento však nesmie podľa presvedčenia sťažovateľa ísť tak

ďaleko, že ustanoví ďalšie podmienky alebo obmedzenia volebného práva. Zákon môže

upraviť podľa mienky sťažovateľa iba technické otázky týkajúce sa volieb, napr. volebné

okrsky a miestnosti a pod. Takýmto obmedzením a porušením ústavného práva sťažovateľa

je podľa jeho slov protiústavný zákaz pre občanov kandidovať vo voľbách a umožnenie

kandidovať iba politickým stranám.

3.1 Podľa sťažovateľa zákon o voľbách ustanovuje zjavne protiústavnú podmienku,

že kandidovať na poslanca národnej rady môžu občania iba prostredníctvom kandidátnej

listiny politickej strany alebo politického hnutia. Sťažovateľ na tomto mieste prezentuje

názor, že nepriame voľby sú v rozpore s . Voliči sú nútení odovzdať hlas svojim

kandidátom nepriamo, prostredníctvom politických strán, ktoré jediné môžu kandidovať.

Podľa mienky sťažovateľa tieto umelé právnické osoby súkromného práva v rozpore

s tvoria medzistupeň medzi voličom a poslancom národnej rady a porušujú právo

sťažovateľa na priame volebné právo.

3.2 Sťažovateľ namieta spôsob prideľovania mandátov zvoleným poslancom

národnej rady. Podľa sťažovateľa je v rozpore s právna úprava 5 % volebného

cenzu pre zvolenie politickej strany alebo politického hnutia do národnej rady. Podľa

presvedčenia sťažovateľa pri zrušení 5 % cenzu a rešpektovaní princípu rovnosti všetkých

občanov mohol vo voľbách do národnej rady v marci 2016 získať dostatočný počet hlasov

na získanie mandátu poslanca. Volebný cenzus podľa názoru sťažovateľa porušuje jeho

právo na rovné volebné právo, keď je menšinový volebný hlas sťažovateľa a jeho

potenciálnych voličov utlačovaný pod plášťom fiktívnej politickej stability.

3.3 Medzi ďalšie námietky sťažovateľa patrí tvrdenie, že je v rozpore s

prenos hlasov medzi kandidátmi tej istej politickej strany. Ako sťažovateľ uviedol,

na kandidátnej listine politickej strany kandiduje spoločne a nerozdielne viacero fyzických

osôb. V rámci kandidátnej listiny dochádza podľa názoru sťažovateľa k protiústavnému

presunu prebytočných preferenčných hlasov. Prenos hlasov porušuje podľa sťažovateľa jeho

právo na rovnosť, keďže neúspešní kandidáti získajú v rozpore so zásadou rovnosti hlasy

odovzdané iným kandidátom (hoc z tej istej kandidátnej listiny). Dôsledkom takéhoto stavu

podľa názoru sťažovateľa je, že poslancami národnej rady sa stávajú úplne iné osoby ako

tie, ktorým voliči odovzdali svoj hlas v rámci preferenčných hlasov.

3.4 Ďalším cieľom sťažovateľovej argumentácie je oblasť financovania politických

strán. Podľa vyjadrenia sťažovateľa jedným zo základných predpokladov pre rovnosť práva

voliť a byť volený je rovnosť financovania politickej činnosti. Podľa sťažovateľovho

presvedčenia štátny príspevok pre už etablované politické strany priamo obmedzuje voľnú

politickú súťaž a bráni vstupu nových politických síl. Štátne financovanie politických strán

podľa sťažovateľa všade vo svete prispelo k tomu, že na politickej scéne pôsobí iba pár

politických strán, čím sa vytvoril monopol.

3.5 K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ uviedol, že najvyšší súd

nesprávne skutkovo a právne vec kvalifikoval. Sťažovateľ mal záujem vo voľbách na

poslanca národnej rady kandidovať ako fyzická osoba a návrh na registráciu nepodával

podľa ako politická strana alebo politické hnutie, ale ako fyzická osoba.

Z celého uznesenia najvyššieho súdu a jeho odôvodnenia podľa sťažovateľa jednoznačne

vyplýva, že najvyšší súd si je veľmi dobre vedomý, že sťažovateľ kandidoval ako fyzická

osoba, a nie ako politická strana. V rozpore s týmto faktom subsumoval najvyšší súd podľa

názoru sťažovateľa jeho žalobný návrh pod , hoci sám konštatuje, že toto

ustanovenie sa týka iba politických strán alebo hnutí. Podľa sťažovateľa najvyšší súd opäť

hrubo pochybil a nesprávne procesne postupoval. Ak najvyšší súd dospel k záveru, že nie je

vecne príslušný na prerokovanie a rozhodnutie veci, mal podľa sťažovateľa vec postúpiť

inému príslušnému súdu alebo orgánu. V opačnom prípade mal vec sám prerokovať

a rozhodnúť.

3.6 Podľa sťažovateľa orgány verejnej moci ho tým, že mu neumožnili kandidovať

vo voľbách do národnej rady v marci 2016, hlboko ponížili, hlboko zasiahli do jeho ľudskej

dôstojnosti tým, že z neho urobili v očiach jeho okolia druhotriedneho občana, blázna

a rojka, či dokonca otroka, ktorý nemá žiadne práva.

4. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o voľbách,

a následne navrhuje vydať tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným funkciám za

rovnakých podmienok ( SR a Listiny základných práv

a slobôd) a na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok (čl. 25

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) bolo porušené:

1) Uznesením... č.6/7/1 zo dňa [9].12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať

kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú

konať dňa 5.3.2016,

2) Uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 22.12.2015 o zastavení

konania, predsedníčka senátu: JUDr. Zdenka Reisenauerová,

3) Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, list č. SVS-OVR2-2015/031256 zo dňa

6.11.2015, ktorým MV SR odmietlo kandidatúru sťažovateľa a jeho žiadosť zo dňa

29.10.2015 o jeho registráciu pre voľby poslancov NR SR vr. 2016 ako fyzickú osobu,

slobodného a nezávislého kandidáta, uchádzajúceho sa o priazeň voličov mimo systému

politických strán

II. Uznesenie... č.6/7/1 zo dňa [9].12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať

kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú

konať dňa 5.3.2016, sa zrušuje.

III. Základné právo sťažovateľa na priame a rovné volebné právo (čl. 30 ods. 3

a SR a Listiny základných práv a slobôd) a právo na rovnosť všetkých

ľudí ( SR), je porušené uskutočnením volieb poslancov do Národnej

rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016 podľa protiústavného

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

nesk. predpisov.

IV. 1) Vyplácanie príspevkov politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho

rozpočtu na ich činnosť a za volebný výsledok; 2) prerozdeľovanie získaných voličských

hlasov medzi rôznymi kandidátmi na poslanca NR SR z tej istej kandidátnej listiny; 3)

nezohľadnenie volebných hlasov odovzdaných sťažovateľovi a iným kandidátom, ktorí

získali menej ako 5% platných hlasov; porušujú právo sťažovateľa na prístup k voleným

a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a na vstup do verejných služieb svojej

krajiny za rovnakých podmienok ( a 4 SR a Listiny základných

práv a slobôd), právo na priame a rovné volebné právo ( a SR

a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd), právo na rovnosť všetkých ľudí (čl. 12 ods. 1

SR) a sú v rozpore s SR

V. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 a ods. 2

SR) bolo porušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa

22.12.2015 o zastavení konania, predsedníčka senátu: JUDr. Zdenka Reisenauerová.

VI. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 22.12.2015 o zastavení

konania, sa zrušuje a Ústavný súd SR vydáva rozhodnutie o zaregistrovaní kandidátnej

listiny (...), trvale bytom: ako

kandidáta na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby poslancov do

Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa 5. marca 2016.

alternatívne

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 22.12.2015 o zastavení

konania, sa zrušuje a Ústavný súd SR vracia vec Najvyššiemu súdu na rozhodnutie s tým,

že:

1) Najvyšší súd SR je príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie o návrhu

sťažovateľa na zaregistrovanie jeho kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR,

2) Sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zaregistrovanie

kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016.

3) Sťažovateľ má právo kandidovať vo voľbách do NR SR, ktoré sa budú konať dňa

5. marca 2016.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľa uznesením komisie,

uznesením najvyššieho súdu, listom ministerstva a uskutočnením volieb do národnej

rady 5. marca 2016

6. Sťažovateľove námietky smerujú proti priebehu a procesu registrácie sťažovateľa

ako kandidáta pre voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016, ako aj proti

samotným voľbám.

7. Ústavný súd musí najskôr odpovedať na otázku, v akom právnom režime (type

konania) bude sťažnosť posudzovať.

7.1 Najprv ústavný súd uvádza, že vzniká špeciálna právna situácia z hľadiska času

podania sťažnosti. Po voľbách posudzuje ústavný súd voľby v inej formácii, než posudzuje

sťažnosti podľa , t. j. v pléne, a na základe iných aktívne legitimovaných

subjektov v režime volebnej sťažnosti podľa . Jedinečnosť, silná

demokratickosť volieb v podstate znemožňuje do nich zasiahnuť ústavnou sťažnosťou po

ich skončení. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných zdola budovaných opravných

prostriedkov skonštruovaná dodatočne (zhora), aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnej

moci v ich rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej sťažnosti spolu s dvojmesačnou

lehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežné rozhodovacie procesy verejnej moci, ale

volebný proces so svojím presne stanoveným časovým rytmom sa tomuto vymyká. Preto,

aby sa mohli zohľadniť výsledky preskúmania ústavnosti rozhodnutia najvyššieho súdu

podľa , musí ústavnú sťažnosť podať aktívne legitimovaný subjekt

v rozumnom čase pred konaním volieb.

7.2 Z uvedeného vyplýva, že keďže sťažovateľ nebol kandidátom vo voľbách a podal

proti uzneseniu najvyššieho súdu aj proti uskutočneniu volieb do národnej rady (z dôvodu,

že sa ich nebude môcť zúčastniť, t. j. sťažovateľ v čase podania sťažnosti brojí proti

voľbám, ktoré sa v tom čase ešte len mali uskutočniť) sťažnosť pred konaním volieb dňa

5. marca 2016, nemôže byť jeho sťažnosť posudzovaná ako sťažnosť volebná podľa čl. 129

ods. 2 v spojení s a nasl. , ale musí byť ústavným

súdom posudzovaná ako sťažnosť podľa .

7.3 To zároveň znamená, že nie je možné preskúmať zákonnosť a ústavnosť

samotného priebehu volieb do národnej rady uskutočnených dňa 5. marca 2016, keďže na

podanie takejto sťažnosti nie je sťažovateľ aktívne legitimovaný podľa § 59 a nasl. zákona

o ústavnom súde a ústavný súd neposudzuje zákonnosť a ústavnosť volieb prostredníctvom

ústavnej sťažnosti v konaní podľa . V tejto časti (namietané porušenie práv

sťažovateľa uskutočnením volieb do národnej rady 5. marca 2016) preto sťažnosť

sťažovateľa odmieta ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

7.4 Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že každé konanie možno začať len

ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich

nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jeho

vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto

koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci

a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (porov. ,

alebo , , ).

8. K samotnému postupu orgánov verejnej moci (nezaregistrovaniu sťažovateľa ako

kandidáta pre voľby do národnej rady), proti ktorým sťažnosť smeruje (komisia,

ministerstvo, najvyšší súd), ústavný súd konštatuje, že postup týchto orgánov verejnej moci

bol súladný so zákonom o voľbách a s , listinou i paktom.

8.1 Tradícia pomerného volebného systému uplatňovaného pri voľbách do národnej

rady v zmysle zákona o voľbách siaha k počiatkom vzniku Slovenskej republiky. Od prvých

volieb do národnej rady uskutočnených v roku 1994 až po voľby do národnej rady

uskutočnených 5. marca 2016 sa v každých voľbách do národnej rady uplatňoval na základe

volebných zákonov výlučne pomerný volebný systém založený na kandidatúre politických

strán a politických hnutí (ktoré predkladali kandidačné listiny), a nie na kandidatúre

jednotlivcov.

8.2 Pokiaľ orgány verejnej moci nezaregistrovali sťažovateľa ako kandidáta pre

voľby do národnej rady v marci 2016 z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným subjektom

na podanie kandidačnej listiny v zmysle zákona o voľbách, rozhodli tak v súlade

so zákonom o voľbách i . Rovnako následné uznesenie najvyššieho súdu o zastavení

konania z dôvodov už uvedených a výklad a aplikácia zo strany najvyššieho

súdu sú vzhľadom na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci ústavne bezchybné.

8.3 Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť v časti namietaného

porušenia ústavných práv sťažovateľa uznesením komisie, uznesením najvyššieho súdu

a listom ministerstva podľa ako zjavne neopodstatnenú.

K návrhu na vyslovenie nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4,

a 4 a a s listiny

9. Podľa ods. 1 ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd,

e) generálny prokurátor,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov

podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1,

ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a

základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126

ods. 2,

i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,

j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak návrh podá

a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,

f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov

podľa týkajúcich sa výkonu súdnictva,

g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1

, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské

práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a

.

Podľa ak osoby uvedené v

až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať Ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

9.1 V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľ domáhal

v rámci petitu sťažnosti podanej v súlade s (pre namietané porušenie svojich

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom) aj vyslovenia nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29

ods. 4, a 4 a a s listiny, nejde o návrh na začatie konania

o súlade právnych predpisov, pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôb

oprávnených na podanie takého návrhu podľa a až

g) (rovnaké závery porov. aj v , ,

). Rovnako ústavný súd nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov [porov. čl. 127

a a nasl. , resp. a

a nasl. ].

9.2 Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v časti smerujúcej

k vysloveniu nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4

a a s listiny ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojení

s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov.

9.3 Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že v rámci ústavného poriadku Slovenskej

republiky platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, čo platí aj

pre zákon o voľbách. V konaní o sťažnosti podľa vychádza ústavný súd

z prezumpcie ústavnosti zákonov a podzákonných právnych predpisov (porov.

). Otázka súladu sťažovateľom označených právnych noriem v rámci

volebného zákona s by mohla byť predmetom konania podľa

iba v prípade kvalifikovaného návrhu podaného aktívne legitimovaným subjektom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016