Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 26 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (31)I. ÚS 483/2015
PDF · 426.13 KB
No categories available
I. ÚS 483/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , a obchodnej
spoločnosti zastúpených advokátom
JUDr. Václavom Jaroščiakom, M. Rázusa 14, Žilina, vo veci namietaného porušenia ich
základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Obecného zastupiteľstva obce Kotešová č. 52/2015 z 27. júla 2015 o schválení
zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová a o schválení Všeobecne záväzného
nariadenia obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti zmeny doplnku č. 2 územného plánu
obce Kotešová a všeobecne záväzným nariadením obce Kotešová č. 4/2015 z 27. júla 2015
o záväznej časti zmeny doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová a takto
rozhodol:
Sťažnosť a obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra
2015 doručená sťažnosť , (ďalej „sťažovateľ
v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti , (ďalej
„sťažovateľ v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich
základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) uznesením Obecného zastupiteľstva obce Kotešová (ďalej aj „obec“)
č. 52/2015 z 27. júla 2015 o schválení zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová
(ďalej len „uznesenie obecného zastupiteľstva“) a o schválení všeobecne záväzného
nariadenia obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti zmeny a doplnku č. 2 územného plánu
obce Kotešová a všeobecne záväzným nariadením obce Kotešová č. 4/2015 z 27. júla 2015
o záväznej časti zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová (ďalej len
„všeobecne záväzné nariadenie obce“).
Argumentácia celej sťažnosti je založená na tvrdenom porušení základných práv
sťažovateľov nesprávnymi a nezákonnými postupmi obecného zastupiteľstva obce, ktoré
potom viedli k prijatiu napadnutého uznesenia obce a všeobecne záväzného nariadenia obce.
Sťažovateľ okrem namietanej nezákonnosti postupu obce a obecného zastupiteľstva
v procese vypracovania, zverejňovania a schvaľovania zmeny územného plánu obce
namieta aj účelovosť postupu obce spočívajúcu vo vytvorení takých normatívnych
podmienok, ktorými bude možné odôvodniť následné negatívne rozhodnutie obce ako
stavebného úradu v prebiehajúcom konaní o vydanie územného rozhodnutia o využití
zmenou územného plánu dotknutého územia vo vlastníctve, resp. užívaní sťažovateľov
na ťažbu štrkopieskov.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:
«... Sťažovatelia 1 a 2 sú presvedčení, Že Porušovateľ ako obstarávateľ
a schvaľovateľ územnoplánovacej dokumentácie svojou postupom v procese obstarávania
a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie Zmena a doplnok č. 2 Územného plánu
obce Kotešová (ďalej iba „ZaD č. 2“) a schválením ZaD č. 2 porušil ich ústavné práva.
Územnoplánovacia dokumentácia ZaD č. 2 bola Porušovateľom schválená dňa 27.7.2015
na riadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva Obce Kotešová prijatým Uznesením
č. 52/2015 Územný plán obce Kotešová Zmena a Doplnok č. 2, a vyhláseným Všeobecne
záväzným nariadením č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny a doplnku č. 2 Územného plánu
obce Kotešová.
Porušovateľ pristúpil k realizácii zmeny Územného plánu obce Kotešová podľa
územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 výslovne účelovo a sledoval jediný cieľ zabrániť
Sťažovateľovi 1 ako vlastníkovi využiť Pozemky ktoré podľa Územného plánu obce
Kotešová sa nachádzajú v šedoznačenej lokalite zv. LÁN na dobýjanie nevyhradeného
nerastu štrkopieskov. Cez túto účelovú zmenu existujúceho územného plánu obce Kotešová
sa rozhodol znemožnil či zabrániť realizovať zámer Sťažovateľa 1 využiť legitímne právo
vlastníka na oprávnené využitie predmet svojho vlastníckeho práva (Pozemky) a brať z neho
úžitky.
Zámer Sťažovateľa 1 využiť Pozemky na dobýjanie nevyhradeného nerastu ťažbu
štrkopieskov chce Sťažovateľ 1 realizova5 tak, že Pozemky ako vlastník by prenechal na
dočasné užívanie Sťažovateľovi 2, ktorý by ťažbu štrkopieskov prakticky realizoval v rámci
svojej podnikateľskej a obchodnej činnosti. Preto Sťažovateľ 2 podal dňa 27.10.2014
u Porušovateľa ako príslušnom stavebnom úrade návrh na vydanie územného rozhodnutia
o využívaní Pozemkov na dobývanie nevyhradeného nerastu štrkopieskov.
Sťažovateľ 2, spoločnosť je rodinnou firmou, v ktorej Sťažovateľ 1 je
jediným konateľom, a spolu so svojou manželkou sú jej jedinými
spoločníkmi.
Porušovateľ schválením územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 porušil ústavné
právo Sťažovateľa 1 podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR tým, že nútene obmedzil jeho vlastnícke
právo nad nevyhnutnú mieru, keď toto obmedzenie nebolo vykonané vo verejnom záujme, na
základe zákona ani za primeranú náhradu.
Porušovateľ porušil ústavné právo Sťažovateľa 2 podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy tým, že
schválením územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 zasiahol do jeho práva podnikať
dobývaním nevyhradeného nerastu štrkopieskov na Pozemku Sťažovateľa 1.
... Vyhláseniu prijatiu Všeobecne záväznému nariadeniu Obce Kotešová č. 4/2015
o záväznej časti Zmeny a doplnku č. 2 Územného plánu obce Kotešová predchádzali
vzájomné rokovania Sťažovateľa 1 s Porušovateľom, jeho starostom a obecným
zastupiteľstvom, a doposiaľ neukončené správne konanie o návrhu Sťažovateľa 2 na vydanie
územného rozhodnutia o využití územia, v ktorom je Porušovateľ v postavení
prvostupňového správneho orgánu. Právny a skutkový stav správneho konania po zrušení
prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym orgánom sa stal katalyzátorom, pre ktorý
na strane Porušovateľa vznikla potreba zmeny Územného plánu obce a obstarania
a schválenia územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2.
... Na oboznámenie časového priebehu správneho konania prílohe Sťažovatelia 1/
a 2/ prikladajú dokumentáciu, ktorou preukazujú svoj spoločný, dlhodobý a vážny záujem
o využitie Pozemkov na činnosť dobývania nevyhradeného nerastu štrkopieskov.
Dokumentácia je jednak z priamych jednaní s predstaviteľmi obce (starosta, poslanci
obecného zastupiteľstva podľa písm. a/ až d/), ale predovšetkým z prebiehajúceho
správneho konania o vydanie rozhodnutia o využití územia. Súčasne stručne chronologicky
popisujú vývoj týchto jednaní a konaní. ...
Porušovateľ po... doručení Zrušovacieho rozhodnutia... a predovšetkým v ňom
vyslovenom právnom názore, odštartoval proces vykonania zmeny územného plánu obceaD
č. 2. Dôvodom skutočným dôvodom bola skutočnosť, že dospel k záveru, že ním doposiaľ
zastavaná pozícia za žiadnu cenu nepovoliť ťažbu štrkopieskov je v konfrontácii so
Zrušovacím rozhodnutím OUOVBP právne i skutkovo neudržateľná. Preto sa rozhodol
zabrániť v podstate dočasnému využitiu Pozemkov Sťažovateľa 1 na ťažbu štrkopieskov
cestou zmeny existujúceho Územného plánu obce Kotešová.»
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:
„Obec Kotešová Uznesením č. 52/2015 zo dňa 27.07. 2015 a Všeobecným záväzným
nariadením VZN Obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny a Doplnku č. 2
Územného plánu Obce Kotešová porušila ústavné právo vlastniť majetok podľa čl. 20
ods. 1) a 4) Ústavy Slovenskej republiky ...
Obec Kotešová Uznesením č. 52/2015 zo dňa 27.07. 2015 a Všeobecným záväzným
nariadením VZN Obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny a Doplnku č. 2
Územného plánu Obce Kotešová porušila ústavné právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1
Ústavy SR.
Ústavný súd zrušuje Uznesenie Obce Kotešová č. 52/2015 zo dňa 27.07. 2015
a Všeobecné záväzné nariadenie Obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny
a Doplnku d 2 Územného plánu Obce Kotešová, a vec vracia na ďalšie konanie.
Porušovateľ je povinný sťažovateľom 355,72 Eur ako náhradu trov konania titulom
právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,
ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného
práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,
ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovatelia sa sťažnosťou
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva
na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a základného práva na podnikanie
podľa čl. 35 ods. 1 ústavy uznesením obecného zastupiteľstva o schválení zmeny a doplnku
územného plánu obce a o schválení všeobecne záväzného nariadenia obce o záväznej časti
zmeny a doplnku územného plánu obce, ako aj všeobecne záväzným nariadením obce
o záväznej časti zmeny doplnku územného plánu obce.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa čl. 68 ústavy vo veciach územnej
samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec
(a aj vyšší územný celok) vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré je jedným
z prameňov práva, t. j. právnym predpisom aj keď s obmedzenou územnou pôsobnosťou
vzťahujúcou sa len na územie obce (resp. vyšší územný celok).
Z čl. 127 ods. 2 ústavy vyplýva, že k porušeniu základných práv sťažovateľov môže
dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, t. j. individuálnymi
právnymi aktmi, medzi ktoré nemožno zaradiť všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré,
ak sú vydané či už podľa čl. 68 alebo čl. 71 ústavy, sú normatívnymi právnymi aktmi,
t. j. ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je oprávnený rozhodovať
o porušení základných práv fyzických osôb a právnických osôb normatívnymi právnymi
aktmi.
Ústavný súd aj s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru v obdobných veciach
(napr. IV. ÚS 100/2011, IV. US 196/2011, IV. ÚS 446/2012) konštatuje, že v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže rozhodnúť, že obec porušila svojím
všeobecne záväzným nariadením označené základné práva sťažovateľov.
Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre predovšetkým zdôrazňuje, že „každé
konanie možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov,
a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pre ústavným súdom a na
základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným
súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť
ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom.“
(II. ÚS 66/01 alebo II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07). Z citovaného okrem
iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd
uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane uvádza, že sťažnosťou podľa čl. 127
ods. 1 ústavy sa možno brániť len proti porušeniam základných práv individuálnymi, a nie
normatívnymi právnymi aktmi. Preto nemožno v konaní o takejto sťažnosti vysloviť, že
k porušeniu ústavou garantovaného práva došlo priamo ustanovením normatívneho
právneho aktu, ale iba jeho konkrétnou aplikáciou (IV. ÚS 306/08, m. m. III. ÚS 18/02).
Ústavný súd ďalej poznamenáva, že je v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
viazaný prezumpciou správnosti normatívnych právnych aktov. Na posúdenie ich ústavnosti
slúži iný typ konania (konanie o súlade právnych predpisov). Z tohto dôvodu takéto
sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, keďže ich zjavná neopodstatnenosť spočíva
v rozpore medzi typom konania pred ústavným súdom, ktorý sťažovatelia zvolili, a obsahom
sťažnosti (m. m. IV. ÚS 253/08 alebo II. ÚS 40/00, II. ÚS 19/01).
V nadväznosti na už uvedené ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy) považoval za potrebné ešte zdôrazniť, že je pri výkone svojej
jurisdikcie tiež viazaný ústavným princípom vyjadreným v čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto môže
uplatňovať svoje právomoci iba v zákonnom a ústavnom rámci, čo sa považuje
v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre akúkoľvek legitímnu činnosť
jeho orgánov. Za tohto stavu ústavný súd dospel k záveru, že ani pri zohľadnení požiadavky
materiálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd nie sú v danom prípade splnené
podmienky na zásadný odklon od jeho doterajšej stabilizovanej judikatúry, ktorá vychádza
z ústavnej a zákonnej úpravy, a preto sa nemôže v tomto konaní zaoberať meritórnymi
argumentmi sťažovateľov obsiahnutými v ich sťažnosti, hoci nevylučuje, že by za určitých
okolností mohli mať ústavnoprávnu relevanciu (m. m. IV. ÚS 306/08).
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní konštatoval, že
sťažovatelia sa svojou sťažnosťou podanou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v časti namietaného
porušenia ich základných práv všeobecne záväzným nariadením obce domáhali vo svojej
podstate konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy, a preto ich sťažnosť
v tejto časti v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv aj uznesením
obecného zastupiteľstva, ktorým bola schválená zmena a doplnok územného plánu obce
a všeobecne záväzného nariadenie obce o záväznej časti zmeny a doplnku územného plánu
obce, ústavný súd obdobne ako vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 492/2014 uvádza, „že
v oblasti verejnej správy na samosprávnej úrovni prebiehajú, resp. sa uskutočňujú viaceré
procesy, a to normatívne procesy (t. j. prijímanie všeobecne záväzných nariadení obce,
pozn.), riadiace procesy (t. j. rozhodovanie o základných otázkach života obce, ako je napr.
určovanie zásad hospodárenia s majetkom obce, schvaľovanie územného plánu obce, voľba
alebo zriaďovanie orgánov potrebných na samosprávu obce a pod., pozn.) a procesy
aplikácie práva (t. j. rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch konkrétnych
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti prenesenej štátnej správy alebo v oblasti
samosprávy, inými slovami, ide o rozhodovania správneho orgánu v procese aplikácie práva
na konkrétny subjekt, ako napr. rozhodovanie o vydaní stavebného povolenia, rozhodovanie
o povolení s výrubu dreviny, rozhodnutie o uložení pokuty a pod., pozn.). Na úrovni
všetkých týchto procesov obec, resp. orgány obce prijímajú v rozsahu svojich zákonných
kompetencií rozhodnutia rôzneho druhu, ktorých charakter predurčuje možné použitie
právnych prostriedkov ochrany na ich zvrátenie...“. V citovanom rozhodnutí ústavný súd
ako príklad uviedol, že proti rozhodnutiu o schválení územného plánu obce nie je možné
použiť odvolanie podľa tretej hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), aj keď sa toto rozhodnutie môže v konečnom dôsledku dotýkať spôsobu využitia
majetku obyvateľov obce, pretože v danom prípade nejde o rozhodnutie prijaté podľa
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,
ktorým by sa rozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch konkrétnej osoby.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 OSP v znení účinnom
od 1. septembra 2003 v občianskom súdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných
zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o
nich iné orgány.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako
aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje
rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že postup, prípadne rozhodnutia
obecného zastupiteľstva ako orgánu verejnej správy (orgánu územnej samosprávy – obce)
nie sú z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčené.
Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravuje konanie o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide tu o zásah, ktorý nie je rozhodnutím
(§ 250v ods. 1 OSP). Negatívne vymedzenie má na mysli vylúčenie rozhodnutí ako
individuálnych správnych aktov – aktov aplikácie práva, ktoré sú preskúmateľné v konaní
o tzv. správnych žalobách podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Zásahom netreba rozumieť len faktické úkony (napr. pri výkone administratívnych
rozhodnutí) alebo procesné postupy, ale aj také výsledky rozhodovacích procesov
vo verejnej správe, ktoré nemajú povahu individuálneho aktu aplikácie práva, lebo nie sú
výsledkom správneho konania.
V konaní podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku tak môže byť
preskúmané aj uznesenie obecného zastupiteľstva na návrh fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch
takýmto uznesením za splnenia ďalších podmienok uvedených v § 250v ods. 1 OSP. Platí to
aj napriek osobitnému konaniu o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva
podľa § 250zf OSP, keďže v tomto konaní je aktívne legitimovaným jedine prokurátor, nie
subjekt, ktorého právne pomery uznesenie obecného zastupiteľstva môže priamo
ovplyvňovať.
Ústavný súd uzatvára, že primárne preskúmavanie zákonnosti, ako aj ústavnosti
uznesení obecného zastupiteľstva patrí do právomoci všeobecných súdov, pričom existencia
úpravy osobitného konania podľa § 250zf OSP o prieskume uznesení obecného
zastupiteľstva obce (v konaní ktorom je aktívne legitimovaným jedine prokurátor, nie
subjekt, ktorého právne pomery uznesenie obecného zastupiteľstva môže priamo
ovplyvňovať) nevylučuje prieskum uznesení obecných zastupiteľstiev z právomoci
všeobecných súdov v konaní podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Právomoc ústavného súdu je v tomto prípade až sekundárna.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní konštatoval, že
sťažovatelia svojou sťažnosťou podanou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v časti namietaného
porušenia svojich základných práv uznesením obecného zastupiteľstva nevyužili dostupné
prostriedky nápravy pred všeobecným súdom, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde je naplnený dôvod na odmietnutie ich sťažnosti v tejto časti pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách
sťažovateľov nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015