Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 483/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , a obchodnej

spoločnosti zastúpených advokátom

JUDr. Václavom Jaroščiakom, M. Rázusa 14, Žilina, vo veci namietaného porušenia ich

základného práva podľa a 4 a

uznesením Obecného zastupiteľstva obce Kotešová č. 52/2015 z 27. júla 2015 o schválení

zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová a o schválení Všeobecne záväzného

nariadenia obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti zmeny doplnku č. 2 územného plánu

obce Kotešová a všeobecne záväzným nariadením obce Kotešová č. 4/2015 z 27. júla 2015

o záväznej časti zmeny doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová a takto

rozhodol:

Sťažnosť a obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej „sťažovateľ

v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti , (ďalej

„sťažovateľ v 2. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich

základného práva podľa a 4 a (ďalej

len „ústava“) uznesením Obecného zastupiteľstva obce Kotešová (ďalej aj „obec“)

č. 52/2015 z 27. júla 2015 o schválení zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová

(ďalej len „uznesenie obecného zastupiteľstva“) a o schválení všeobecne záväzného

nariadenia obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti zmeny a doplnku č. 2 územného plánu

obce Kotešová a všeobecne záväzným nariadením obce Kotešová č. 4/2015 z 27. júla 2015

o záväznej časti zmeny a doplnku č. 2 územného plánu obce Kotešová (ďalej len

„všeobecne záväzné nariadenie obce“).

Argumentácia celej sťažnosti je založená na tvrdenom porušení základných práv

sťažovateľov nesprávnymi a nezákonnými postupmi obecného zastupiteľstva obce, ktoré

potom viedli k prijatiu napadnutého uznesenia obce a všeobecne záväzného nariadenia obce.

Sťažovateľ okrem namietanej nezákonnosti postupu obce a obecného zastupiteľstva

v procese vypracovania, zverejňovania a schvaľovania zmeny územného plánu obce

namieta aj účelovosť postupu obce spočívajúcu vo vytvorení takých normatívnych

podmienok, ktorými bude možné odôvodniť následné negatívne rozhodnutie obce ako

stavebného úradu v prebiehajúcom konaní o vydanie územného rozhodnutia o využití

zmenou územného plánu dotknutého územia vo vlastníctve, resp. užívaní sťažovateľov

na ťažbu štrkopieskov.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

«... Sťažovatelia 1 a 2 sú presvedčení, Že Porušovateľ ako obstarávateľ

a schvaľovateľ územnoplánovacej dokumentácie svojou postupom v procese obstarávania

a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie Zmena a doplnok č. 2 Územného plánu

obce Kotešová (ďalej iba „ZaD č. 2“) a schválením ZaD č. 2 porušil ich ústavné práva.

Územnoplánovacia dokumentácia ZaD č. 2 bola Porušovateľom schválená dňa 27.7.2015

na riadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva Obce Kotešová prijatým Uznesením

č. 52/2015 Územný plán obce Kotešová Zmena a Doplnok č. 2, a vyhláseným Všeobecne

záväzným nariadením č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny a doplnku č. 2 Územného plánu

obce Kotešová.

Porušovateľ pristúpil k realizácii zmeny Územného plánu obce Kotešová podľa

územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 výslovne účelovo a sledoval jediný cieľ zabrániť

Sťažovateľovi 1 ako vlastníkovi využiť Pozemky ktoré podľa Územného plánu obce

Kotešová sa nachádzajú v šedoznačenej lokalite zv. LÁN na dobýjanie nevyhradeného

nerastu štrkopieskov. Cez túto účelovú zmenu existujúceho územného plánu obce Kotešová

sa rozhodol znemožnil či zabrániť realizovať zámer Sťažovateľa 1 využiť legitímne právo

vlastníka na oprávnené využitie predmet svojho vlastníckeho práva (Pozemky) a brať z neho

úžitky.

Zámer Sťažovateľa 1 využiť Pozemky na dobýjanie nevyhradeného nerastu ťažbu

štrkopieskov chce Sťažovateľ 1 realizova5 tak, že Pozemky ako vlastník by prenechal na

dočasné užívanie Sťažovateľovi 2, ktorý by ťažbu štrkopieskov prakticky realizoval v rámci

svojej podnikateľskej a obchodnej činnosti. Preto Sťažovateľ 2 podal dňa 27.10.2014

u Porušovateľa ako príslušnom stavebnom úrade návrh na vydanie územného rozhodnutia

o využívaní Pozemkov na dobývanie nevyhradeného nerastu štrkopieskov.

Sťažovateľ 2, spoločnosť je rodinnou firmou, v ktorej Sťažovateľ 1 je

jediným konateľom, a spolu so svojou manželkou sú jej jedinými

spoločníkmi.

Porušovateľ schválením územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 porušil ústavné

právo Sťažovateľa 1 podľa SR tým, že nútene obmedzil jeho vlastnícke

právo nad nevyhnutnú mieru, keď toto obmedzenie nebolo vykonané vo verejnom záujme, na

základe zákona ani za primeranú náhradu.

Porušovateľ porušil ústavné právo Sťažovateľa 2 podľa tým, že

schválením územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2 zasiahol do jeho práva podnikať

dobývaním nevyhradeného nerastu štrkopieskov na Pozemku Sťažovateľa 1.

... Vyhláseniu prijatiu Všeobecne záväznému nariadeniu Obce Kotešová č. 4/2015

o záväznej časti Zmeny a doplnku č. 2 Územného plánu obce Kotešová predchádzali

vzájomné rokovania Sťažovateľa 1 s Porušovateľom, jeho starostom a obecným

zastupiteľstvom, a doposiaľ neukončené správne konanie o návrhu Sťažovateľa 2 na vydanie

územného rozhodnutia o využití územia, v ktorom je Porušovateľ v postavení

prvostupňového správneho orgánu. Právny a skutkový stav správneho konania po zrušení

prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnym orgánom sa stal katalyzátorom, pre ktorý

na strane Porušovateľa vznikla potreba zmeny Územného plánu obce a obstarania

a schválenia územnoplánovacej dokumentácie ZaD č. 2.

... Na oboznámenie časového priebehu správneho konania prílohe Sťažovatelia 1/

a 2/ prikladajú dokumentáciu, ktorou preukazujú svoj spoločný, dlhodobý a vážny záujem

o využitie Pozemkov na činnosť dobývania nevyhradeného nerastu štrkopieskov.

Dokumentácia je jednak z priamych jednaní s predstaviteľmi obce (starosta, poslanci

obecného zastupiteľstva podľa písm. a/ až d/), ale predovšetkým z prebiehajúceho

správneho konania o vydanie rozhodnutia o využití územia. Súčasne stručne chronologicky

popisujú vývoj týchto jednaní a konaní. ...

Porušovateľ po... doručení Zrušovacieho rozhodnutia... a predovšetkým v ňom

vyslovenom právnom názore, odštartoval proces vykonania zmeny územného plánu obceaD

č. 2. Dôvodom skutočným dôvodom bola skutočnosť, že dospel k záveru, že ním doposiaľ

zastavaná pozícia za žiadnu cenu nepovoliť ťažbu štrkopieskov je v konfrontácii so

Zrušovacím rozhodnutím OUOVBP právne i skutkovo neudržateľná. Preto sa rozhodol

zabrániť v podstate dočasnému využitiu Pozemkov Sťažovateľa 1 na ťažbu štrkopieskov

cestou zmeny existujúceho Územného plánu obce Kotešová.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:

„Obec Kotešová Uznesením č. 52/2015 zo dňa 27.07. 2015 a Všeobecným záväzným

nariadením VZN Obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny a Doplnku č. 2

Územného plánu Obce Kotešová porušila ústavné právo vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1) a 4) ...

Obec Kotešová Uznesením č. 52/2015 zo dňa 27.07. 2015 a Všeobecným záväzným

nariadením VZN Obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny a Doplnku č. 2

Územného plánu Obce Kotešová porušila ústavné právo podnikať podľa čl. 35 ods. 1

SR.

Ústavný súd zrušuje Uznesenie Obce Kotešová č. 52/2015 zo dňa 27.07. 2015

a Všeobecné záväzné nariadenie Obce Kotešová č. 4/2015 o záväznej časti Zmeny

a Doplnku d 2 Územného plánu Obce Kotešová, a vec vracia na ďalšie konanie.

Porušovateľ je povinný sťažovateľom 355,72 Eur ako náhradu trov konania titulom

právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovatelia sa sťažnosťou

podľa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na ochranu vlastníctva podľa a 4 a základného práva na podnikanie

podľa uznesením obecného zastupiteľstva o schválení zmeny a doplnku

územného plánu obce a o schválení všeobecne záväzného nariadenia obce o záväznej časti

zmeny a doplnku územného plánu obce, ako aj všeobecne záväzným nariadením obce

o záväznej časti zmeny doplnku územného plánu obce.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa vo veciach územnej

samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec

(a aj vyšší územný celok) vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré je jedným

z prameňov práva, t. j. právnym predpisom aj keď s obmedzenou územnou pôsobnosťou

vzťahujúcou sa len na územie obce (resp. vyšší územný celok).

Z vyplýva, že k porušeniu základných práv sťažovateľov môže

dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, t. j. individuálnymi

právnymi aktmi, medzi ktoré nemožno zaradiť všeobecne záväzné nariadenia obcí, ktoré,

ak sú vydané či už podľa alebo , sú normatívnymi právnymi aktmi,

t. j. ústavný súd v konaní podľa nie je oprávnený rozhodovať

o porušení základných práv fyzických osôb a právnických osôb normatívnymi právnymi

aktmi.

Ústavný súd aj s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru v obdobných veciach

(napr. , , ) konštatuje, že v konaní

o sťažnosti podľa nemôže rozhodnúť, že obec porušila svojím

všeobecne záväzným nariadením označené základné práva sťažovateľov.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre predovšetkým zdôrazňuje, že „každé

konanie možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov,

a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pre ústavným súdom a na

základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným

súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť

ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom.“

( alebo , , ). Z citovaného okrem

iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa nemôže ústavný súd

uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125

.

Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane uvádza, že sťažnosťou podľa čl. 127

ods. 1 sa možno brániť len proti porušeniam základných práv individuálnymi, a nie

normatívnymi právnymi aktmi. Preto nemožno v konaní o takejto sťažnosti vysloviť, že

k porušeniu garantovaného práva došlo priamo ustanovením normatívneho

právneho aktu, ale iba jeho konkrétnou aplikáciou (, m. m. ).

Ústavný súd ďalej poznamenáva, že je v konaní o sťažnosti podľa

viazaný prezumpciou správnosti normatívnych právnych aktov. Na posúdenie ich ústavnosti

slúži iný typ konania (konanie o súlade právnych predpisov). Z tohto dôvodu takéto

sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, keďže ich zjavná neopodstatnenosť spočíva

v rozpore medzi typom konania pred ústavným súdom, ktorý sťažovatelia zvolili, a obsahom

sťažnosti (m. m. alebo , ).

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti ( ) považoval za potrebné ešte zdôrazniť, že je pri výkone svojej

jurisdikcie tiež viazaný ústavným princípom vyjadreným v , a preto môže

uplatňovať svoje právomoci iba v zákonnom a ústavnom rámci, čo sa považuje

v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre akúkoľvek legitímnu činnosť

jeho orgánov. Za tohto stavu ústavný súd dospel k záveru, že ani pri zohľadnení požiadavky

materiálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd nie sú v danom prípade splnené

podmienky na zásadný odklon od jeho doterajšej stabilizovanej judikatúry, ktorá vychádza

z ústavnej a zákonnej úpravy, a preto sa nemôže v tomto konaní zaoberať meritórnymi

argumentmi sťažovateľov obsiahnutými v ich sťažnosti, hoci nevylučuje, že by za určitých

okolností mohli mať ústavnoprávnu relevanciu (m. m. ).

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní konštatoval, že

sťažovatelia sa svojou sťažnosťou podanou podľa v časti namietaného

porušenia ich základných práv všeobecne záväzným nariadením obce domáhali vo svojej

podstate konania o súlade právnych predpisov podľa , a preto ich sťažnosť

v tejto časti v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv aj uznesením

obecného zastupiteľstva, ktorým bola schválená zmena a doplnok územného plánu obce

a všeobecne záväzného nariadenie obce o záväznej časti zmeny a doplnku územného plánu

obce, ústavný súd obdobne ako vo svojom rozhodnutí sp. zn. uvádza, „že

v oblasti verejnej správy na samosprávnej úrovni prebiehajú, resp. sa uskutočňujú viaceré

procesy, a to normatívne procesy (t. j. prijímanie všeobecne záväzných nariadení obce,

pozn.), riadiace procesy (t. j. rozhodovanie o základných otázkach života obce, ako je napr.

určovanie zásad hospodárenia s majetkom obce, schvaľovanie územného plánu obce, voľba

alebo zriaďovanie orgánov potrebných na samosprávu obce a pod., pozn.) a procesy

aplikácie práva (t. j. rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch konkrétnych

fyzických osôb a právnických osôb v oblasti prenesenej štátnej správy alebo v oblasti

samosprávy, inými slovami, ide o rozhodovania správneho orgánu v procese aplikácie práva

na konkrétny subjekt, ako napr. rozhodovanie o vydaní stavebného povolenia, rozhodovanie

o povolení s výrubu dreviny, rozhodnutie o uložení pokuty a pod., pozn.). Na úrovni

všetkých týchto procesov obec, resp. orgány obce prijímajú v rozsahu svojich zákonných

kompetencií rozhodnutia rôzneho druhu, ktorých charakter predurčuje možné použitie

právnych prostriedkov ochrany na ich zvrátenie...“. V citovanom rozhodnutí ústavný súd

ako príklad uviedol, že proti rozhodnutiu o schválení územného plánu obce nie je možné

použiť odvolanie podľa tretej hlavy V. časti (ďalej aj

„OSP“), aj keď sa toto rozhodnutie môže v konečnom dôsledku dotýkať spôsobu využitia

majetku obyvateľov obce, pretože v danom prípade nejde o rozhodnutie prijaté podľa

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,

ktorým by sa rozhodovalo o právach a právom chránených záujmoch konkrétnej osoby.

Podľa vety za bodkočiarkou súdy preskúmavajú aj zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov

verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa v znení účinnom

od 1. septembra 2003 v občianskom súdnom konaní súdy okrem iného preskúmavajú aj

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných

zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o

nich iné orgány.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako

aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje

rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti

verejnej správy.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že postup, prípadne rozhodnutia

obecného zastupiteľstva ako orgánu verejnej správy (orgánu územnej samosprávy – obce)

nie sú z preskúmavacej právomoci všeobecných súdov vylúčené.

Piata hlava piatej časti upravuje konanie o ochrane

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide tu o zásah, ktorý nie je rozhodnutím

( ). Negatívne vymedzenie má na mysli vylúčenie rozhodnutí ako

individuálnych správnych aktov – aktov aplikácie práva, ktoré sú preskúmateľné v konaní

o tzv. správnych žalobách podľa druhej hlavy piatej časti .

Zásahom netreba rozumieť len faktické úkony (napr. pri výkone administratívnych

rozhodnutí) alebo procesné postupy, ale aj také výsledky rozhodovacích procesov

vo verejnej správe, ktoré nemajú povahu individuálneho aktu aplikácie práva, lebo nie sú

výsledkom správneho konania.

V konaní podľa piatej hlavy piatej časti tak môže byť

preskúmané aj uznesenie obecného zastupiteľstva na návrh fyzickej osoby alebo právnickej

osoby, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch

takýmto uznesením za splnenia ďalších podmienok uvedených v . Platí to

aj napriek osobitnému konaniu o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva

podľa , keďže v tomto konaní je aktívne legitimovaným jedine prokurátor, nie

subjekt, ktorého právne pomery uznesenie obecného zastupiteľstva môže priamo

ovplyvňovať.

Ústavný súd uzatvára, že primárne preskúmavanie zákonnosti, ako aj ústavnosti

uznesení obecného zastupiteľstva patrí do právomoci všeobecných súdov, pričom existencia

úpravy osobitného konania podľa o prieskume uznesení obecného

zastupiteľstva obce (v konaní ktorom je aktívne legitimovaným jedine prokurátor, nie

subjekt, ktorého právne pomery uznesenie obecného zastupiteľstva môže priamo

ovplyvňovať) nevylučuje prieskum uznesení obecných zastupiteľstiev z právomoci

všeobecných súdov v konaní podľa piatej hlavy piatej časti .

Právomoc ústavného súdu je v tomto prípade až sekundárna.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní konštatoval, že

sťažovatelia svojou sťažnosťou podanou podľa v časti namietaného

porušenia svojich základných práv uznesením obecného zastupiteľstva nevyužili dostupné

prostriedky nápravy pred všeobecným súdom, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde je naplnený dôvod na odmietnutie ich sťažnosti v tejto časti pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľov nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015