Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 18 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (23)II. ÚS 40/00
PDF · 78.56 KB
No categories available
II. ÚS 40/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí
senátu 21. júna 2000 predbežne prerokoval podnet ,
, vo veci zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 10. júna 1998,
rozhodnutia o zmene pomerného starobného dôchodku od 6. júna 1995 č. 35 56
067290 zo 17. júla 1998 a vo veci priznania starobného dôchodku od podania
žiadosti a takto
rozhodol:
1. Podnet v časti týkajúcej sa prehodnotenia rozsudkov
Okresného súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Bratislave o neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti.
2. Podnet v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia Sociálnej
poisťovne o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
11. februára 2000 doručené podanie ,
(ďalej len „navrhovateľka“), doplnené podaniami doručenými ústavnému súdu
4. apríla 2000, 27. apríla 2000 a 28. apríla 2000. Navrhovateľka sa svojím podaním
domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 10. júna 1998, ako aj
doplňujúceho rozhodnutia o zmene pomerného starobného dôchodku od 6. júna
1995 č. 35 56 06 7290 zo 17. júla 1998 a žiada, aby jej bol starobný dôchodok
priznaný od podania žiadosti.
Okrem toho požaduje v jednom zo svojich doplnkov aj prehodnotenie
rozsudkov Okresného súdu v Trenčíne č. 8 C 777/82 a Krajského súdu v Bratislave
č. 13 Co 144/83 v konaní o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru z 31. mája
1983. Svoje podanie dokumentuje celým radom rozhodnutí orgánov štátnej správy
(národných výborov) a súdov od roku 1968 týkajúcich sa jej nárokov v dôchodkovom
zabezpečení, posúdenia zdravotného stavu a rozhodnutia o ňom (čiastočná
invalidita, zmenená pracovná schopnosť), ako aj rozviazania pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa.
Posledným rozhodnutím je rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 17. decembra 1999, ktorým sa zamietlo dovolanie navrhovateľky voči
uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 1999 č. k. 1 So 45/99
o výške starobného dôchodku.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený konať o ústavných
sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy,
miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli
porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 130 ods. 3 ústavy je ústavný súd oprávnený konať
o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich
práv. Z hľadiska obsahu podania ústavný súd kvalifikoval podanie navrhovateľky ako
podnet.
Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho
predpísané náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“), ako aj to, či nie sú dané dôvody na odmietnutie podnetu
podľa § 25 zákona o ústavnom súde.
1. V súlade so svojou štandardnou judikatúrou ústavný súd nie je oprávnený
rušiť rozhodnutia všeobecných súdov, prípadne ich nahrádzať svojimi vlastnými
rozhodnutiami (I. ÚS 26/93, I. ÚS 15/94), ani ich potvrdzovať, rušiť či meniť (I. ÚS
40/95). Nakoľko navrhovateľka vo svojom podnete požadovala prehodnotenie
označených rozsudkov Okresného súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Bratislave,
bolo treba jej podnet v tejto časti odmietnuť pre nepríslušnosť ústavného súdu na
prerokovanie veci.
2. V ďalšej časti svojho podnetu navrhovateľka požadovala zrušenie rozhodnutia
Sociálnej poisťovne. V tejto časti bol jej podnet odmietnutý z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti, pretože v ňom požadovala také konanie ústavného súdu, na
ktoré tento na základe jej podnetu nie je oprávnený, hoci by (za splnenia procesných
podmienok) o ňom mohol konať v inom konaní. Ústavný súd už rozhodol predtým,
že: „...v rámci konania o podnete nie je ústavný súd oprávnený konať vo veciach,
ktoré sú jednoznačne určené pre konanie upravené osobitne alebo na ktoré v rámci
osobitných konaní nie je ani ústavou, ani zákonom zmocnený“ (I. ÚS 46/94).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2000