Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 63/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AMBIENT s. r. o., Tulská 2238/11,

Zvolen, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Egrym, Námestie SNP 74/28, Zvolen, vo veci

namietaného porušenia základného práva podnikať podľa Slovenskej

republiky a práva na ochranu pred diskrimináciou podľa čl. 26 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 35

ods. 2 a všeobecne záväzným nariadením mesta Zvolen

č. 170 „o pravidlách času predaja v obchodoch a prevádzkarňach poskytujúcich služby na

území mesta Zvolen“ schváleným 26. októbra 2015 (vyhláseným 28. októbra 2015

a účinným 11. novembra 2015) a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AMBIENT s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AMBIENT s. r. o. (ďalej

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podnikať podľa čl. 35

ods. 1 (ďalej len “) a práva na ochranu pred

diskrimináciou podľa čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

v spojení s a 3, a 2, a všeobecne

záväzným nariadením mesta Zvolen č. 170 „o pravidlách času predaja v obchodoch

a prevádzkarňach poskytujúcich služby na území mesta Zvolen“ schváleným 26. októbra

2015 (vyhláseným 28. októbra 2015 a účinným 11. novembra 2015) (ďalej len „VZN mesta

Zvolen č. 170“ alebo „VZN“).

2. Argumentácia celej sťažnosti je založená na tvrdenom porušení práv sťažovateľky

(bod 1) prijatím VZN mesta Zvolen č. 170, ktorým malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do

práv sťažovateľky na podnikanie, ako aj k prijatiu diskriminačných ustanovení

spôsobujúcich zjavné zvýhodnenie dotknutej skupiny podnikateľov v meste Zvolen.

Sťažovateľka sa domnieva, že prijatím predmetného VZN boli porušené zásady právneho

štátu, a to princíp garancie základných ľudských práv, princíp ústavnosti a zákonnosti

a princíp právnej istoty.

Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „... dňa 26.10.2015 bolo

Mestským zastupiteľstvom vo Zvolene schválené uznesením č. 118/2015 všeobecne záväzné

nariadenie č. 170 o pravidlách času predaja v obchodoch a v prevádzkarňach

poskytujúcich služby na území mesta Zvolen. Prijatie a schválenie predmetného VZN

zasiahlo mnohých recipientov uvedeného predpisu a zároveň primälo k uskutočneniu

úkonov smerujúcich k ochrane svojich základných práv a slobôd. ...

Všeobecne záväzné nariadenie č. 170 o pravidlách času predaja v obchodoch

a v prevádzkarňach poskytujúcich služby na území mesta Zvolen, bolo schválené dňa

26.10.2015 a vyhlásené 28.10.2015, pričom účinnosť nadobudlo dňa 11.11.2015. ...

V rámci pravidiel prevádzkovej doby upravenej v § 1 druhej časti predmetného VZN,

došlo k stanoveniu pravidiel, výlučne podľa ktorých je VZN kategorizovaný podnikateľ

oprávnený zvoliť si prevádzkovú dobu v obchode, resp. prevádzkarni poskytujúcej služby,

pričom v dotknutých ustanoveniach druhej časti § 1 ods. 1 písm. b) a c) VZN došlo

k rozdielnemu stanoveniu prevádzkového času pre subjekty v tzv. zóne s osobitným

prevádzkovým časom. Je dôvodné sa domnievať, že postupom Mesta Zvolen došlo

prostredníctvom prerozdelenia územia mesta do jednotlivých zón (vytvorenie tzv. zón

2

s osobitným prevádzkovým časom) ku neoprávnenej a neopodstatnenej segregácií

podnikateľského prostredia. ...

Týmto postupom Mesta Zvolen došlo podľa nášho názoru k prijatiu diskriminačnej

úpravy vo vzťahu k vybraným podnikateľským subjektom. Jedná sa teda o nepriamu

diskrimináciu, ktorou je v zmysle o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) navonok neutrálny predpis,

rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať

kategorizovanú osobu - podnikateľa (do účinnosti VZN v rovnakom právnom postavení

s inými podnikateľmi na území mesta Zvolen) v porovnaní s inou osobou - podnikateľom. ...

Je dôvodné pochybovať o legitímnosti cieľa úpravy predmetného VZN, ktorý sa má

dosiahnuť protiústavným zásahom do základných práv a ľudských slobôd najmä do práva

na podnikanie. ...

V danom konkrétnom prípade v rámci napádaného VZN úplne absentuje racionálne

stanovenie podmienok, teda súboru konkrétnych jednoznačne stanovených pravidiel, na

základe ktorých došlo jednak ku kategorizácií (segregácii) podnikateľov navzájom, ako aj

ku kategorizácii jednotlivých zón, ktoré do vydania VZN zdieľali rovnaký právny status. ...

Prijatím nových pravidiel upravujúcich prevádzkovú dobu, a s tým spojené zrušenie

individuálnych povolení o predĺžení prevádzkového času došlo k výraznému zásahu do

práva na podnikanie dotknutých subjektov a teda aj sťažovateľa, a tým aj do ich sociálneho

postavenia. Zároveň je potrebné poznamenať, že sťažovateľ vynaložil značné finančné

prostriedky na zastabilizovanie hospodárskeho a sociálneho rozvoja územia mesta Zvolen,

ktoré predmetným VZN zasahuje do práva na podnikanie. ...

Nakoľko Mesto Zvolen prekročilo svoje právomoci v zmysle citovaných ustanovení,

poukazujeme na nesúlad dotknutých ustanovení prvej časti VZN § 2 písm. b), j), k), ako aj

druhej časti predmetného VZN § 1 ods. 1 písm. a), b), c), e) a § 3 ods. 2 s vyššie uvedenými

zásadami a princípmi a najmä , ako aj . ods. 1 a 2 SR. ...

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že predmetné VZN zasahuje práva na

podnikanie obmedzením prevádzkového času a zrušením individuálnych povolení až do

takej miery, že uvedené obmedzujúce opatrenia majú charakter likvidačných opatrení. ...

Prijatím predmetného VZN dochádza k zásahu do právnej istoty a legitímnych

očakávaní dotknutých subjektov, nakoľko sa razantne zmenil postoj mesta Zvolen

k prevádzkovému času v obchodoch a prevádzkarňach poskytujúcich služby. Mesto Zvolen

si v rámci prijímania predmetného VZN uzurpovalo právomoci, ktoré mu v zmysle platnej

právnej úpravy neprináležia a konalo tak v rozpore s SR a všeobecne záväznými

právnymi predpismi Slovenskej republiky.“.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní sťažnosti vyhovel

a vydal tento nález:

„1. Mesto Zvolen všeobecne záväzným nariadením č. 170 o pravidlách času predaja

v obchodoch a v prevádzkarňach poskytujúcich služby na území mesta Zvolen, schváleným

dňa 26.10.2015 a vyhláseným 28.10.2015, s účinnosťou odo dňa 11.11.2015 porušilo

základné práva spoločnosti AMBIENT, s.r.o. so sídlom Tulská 2238/11,960 01 Zvolen,

Slovenská republika, , a to právo podnikať zaručené v

SR, ako aj právo na ochranu pred diskrimináciou garantované čl. 26 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach, v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 a 2,

, SR.

2. Zrušuje sa všeobecne záväzné nariadenie č. 170 o pravidlách času predaja

v obchodoch a v prevádzkarňach poskytujúcich služby na území mesta Zvolen, schválené

dňa 26.10.2015 a vyhlásené 28.10.2015, s účinnosťou odo dňa 11.11.2015.

3. Mestu Zvolen sa zakazuje pokračovanie v porušovaní základných práv spoločnosti

AMBIENT, s.r.o. so sídlom Tulská 2238/11, 960 01 Zvolen, Slovenská republika,

a prikazuje sa mu obnovenie stavu pred porušením základných práv.

4. Mesto Zvolen je povinné nahradiť spoločnosti AMBIENT, s.r.o. so sídlom Tulská

2238/11, 960 01 Zvolen, Slovenská republika, , trovy právneho zastúpenia,

vo výške 296,44 eur (predstavujúce náhradu za 2 úkony právnej služby pred Ústavným

súdom SR pre prípad, kedy nie je možné predmet sporu oceniť peniazmi + 2 x režijný

paušál), na účet právneho zástupcu vedený ,

ako aj ďalšie trovy právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi vzniknú do vydania nálezu.“

4

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

7. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

8. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

sťažnosťou podľa domáha vyslovenia porušenia v petite označených

práv (bod 3) VZN mesta Zvolen č. 170, ktoré žiada zrušiť. Zároveň žiada, aby ústavný

súd mestu Zvolen zakázal pokračovanie v porušovaní jej práv a prikázal obnoviť pôvodný

stav.

Napadnuté VZN mesto Zvolen schválilo podľa § 6 ods. 1 zákona Slovenskej

národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v zmysle

ktorého „Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie

nesmie byť v rozpore s , ústavnými zákonmi, zákonmi

a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej

republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.“.

9. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa vo veciach územnej

samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec

(a aj vyšší územný celok) vydávať všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú jedným

z prameňov práva, t. j. právnym predpisom aj keď s obmedzenou územnou pôsobnosťou

vzťahujúcou sa len na územie obce (resp. vyššieho územného celku). Predpoklady a spôsob

vyhlásenia obce za mesto v zmysle ustanoví zákona (ide o veci územnej

samosprávy, pozn.).

V zmysle na obec a vyšší územný celok možno zákonom

preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu

štátnej správy uhrádza štát. Podľa odseku 2 citovaného článku „Pri výkone štátnej správy

môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe

splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej

správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda.

Podrobnosti ustanoví zákon.“ (ide o veci výkonu štátnej správy, pozn.).

6

10. Z vyplýva, že k porušeniu základných práv sťažovateľky

môže dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, t. j. individuálnymi

právnymi aktmi, medzi ktoré nemožno zaradiť všeobecne záväzné nariadenia obcí,

respektíve miest, ktoré, ak sú vydané či už podľa , alebo , sú

normatívnymi právnymi aktmi, t. j. ústavný súd v konaní podľa nie je

oprávnený rozhodovať o porušení základných práv fyzických osôb a právnických osôb

normatívnymi právnymi aktmi.

11. Ústavný súd aj s poukazom na svoju doterajšiu judikatúru v obdobných veciach

(napr. , , ) konštatuje, že v konaní

o sťažnosti podľa nemôže rozhodnúť, že obec, respektíve mesto

porušila/o svojím všeobecne záväzným nariadením označené práva sťažovateľky (bod 1

a bod 3).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre predovšetkým zdôrazňuje, že „každé

konanie možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov,

a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pre ústavným súdom a na

základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným

súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť

uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným

súdom.“ ( alebo , , ).

Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní o súlade

právnych predpisov podľa .

12. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane uvádza, že sťažnosťou podľa

sa možno brániť len proti porušeniam základných práv individuálnymi,

a nie normatívnymi právnymi aktmi. Preto nemožno v konaní o takejto sťažnosti vysloviť,

že k porušeniu garantovaného práva došlo priamo ustanovením normatívneho

právneho aktu, ale iba jeho konkrétnou aplikáciou (, m. m. ).

Ústavný súd ďalej poznamenáva, že je v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

viazaný prezumpciou správnosti normatívnych právnych aktov. Na posúdenie ich

ústavnosti slúži iný typ konania (konanie o súlade právnych predpisov). Z tohto dôvodu

takéto sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, keďže ich zjavná neopodstatnenosť

spočíva v rozpore medzi typom konania pred ústavným súdom, ktorý sťažovatelia zvolili,

a obsahom sťažnosti (m. m. alebo , ).

13. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti ( ) považoval za potrebné ešte zdôrazniť, že je pri výkone svojej

jurisdikcie tiež viazaný ústavným princípom vyjadreným v , a preto môže

uplatňovať svoje právomoci iba v zákonnom a ústavnom rámci, čo sa považuje

v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre akúkoľvek legitímnu činnosť

jeho orgánov. Za tohto stavu ústavný súd dospel k záveru, že ani pri zohľadnení požiadavky

materiálneho prístupu k ochrane základných práv a slobôd nie sú v danom prípade splnené

podmienky na zásadný odklon od jeho doterajšej stabilizovanej judikatúry, ktorá vychádza

z ústavnej a zákonnej úpravy, a preto sa nemôže v tomto konaní zaoberať meritórnymi

argumentmi sťažovateľky obsiahnutými v jej sťažnosti, hoci nevylučuje, že by za určitých

okolností mohli mať ústavnoprávnu relevanciu (m. m. ).

14. Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní konštatoval, že

sťažovateľka sa svojou sťažnosťou podanou podľa vo veci

namietaného porušenia jej práv VZN mesta Zvolen č. 170 domáhala vo svojej podstate

konania o súlade právnych predpisov podľa , a preto jej sťažnosť v súlade

so svojou stabilizovanou judikatúrou ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016

8