Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 19/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca

2001 predbežne prerokoval podnet A. B., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. I.

R., K., o porušení jej základného práva podľa Slovenskej

republiky rozhodnutiami Okresného úradu Košice II a Krajského úradu Košice

o zverení jej detí do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj postupom

Okresného súdu Košice II v tej istej veci a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet A. B. v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 41

ods. 4 rozhodnutiami Okresného úradu Košice II

a Krajského úradu Košice o zverení jej detí do starostlivosti nahrádzajúcej

starostlivosť rodičov o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

2. Podnet A. B. v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 41

ods. 4 postupom Okresného úradu Košice II v konaní

o zverení jej detí do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov o d m i e t a

z dôvodu nepríslušnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

9. februára 2001 doručené podanie A. B. (ďalej len „navrhovateľka“), bytom K.,

zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., označené ako „Podnet na začatie konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky“ s prílohami.

Z obsahu podnetu vyplynulo, že navrhovateľka ním namietala porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

rozhodnutiami Okresného úradu Košice II sp. zn. Om 176/99 2000/03800/20/Vš

z 3. mája 2000 a sp. zn. Om 176/99 2000/03800/21/Vš z 3. mája 2000, ktorými boli jej

maloleté deti umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ďalej

rozhodnutiami Krajského úradu v Košiciach č. j. 2000/05286 z 28. júna 2000

a č. j. 2000/05286 z 30. júna 2000, ktorými bolo rozhodnuté o zverení jej detí do

„starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do doby, kým vo veci nerozhodne

právoplatne súd“, resp. o ponechaní maloletých detí navrhovateľky v starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov až do doby, kým vo veci nerozhodne právoplatne

súd. Podľa tvrdenia navrhovateľky takýmito rozhodnutiami štátnych orgánov

(odlišných od súdu) došlo k porušeniu jej základného práva podľa

v časti: „Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť

proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“ Navrhovateľka v tejto

súvislosti uviedla: „... už samotné rozhodnutie Okresného úradu Košice II potvrdené

rozhodnutím Krajského úradu v Košiciach, ktorými boli moje maloleté deti

umiestnené v Detskom diagnostickom centre, je v rozpore s SR

a je porušením mojich rodičovských práv tam zakotvených... Akýkoľvek iný postup

ako súdne rozhodnutie o odňatí detí zo starostlivosti rodičov, bez ohľadu na trvanie

toho odňatia, je protiústavný.“

Navrhovateľka ďalej namietala, že porušenie jej základného práva podľa čl. 41

ods. 4 zakladá aj „doba, počas ktorej sú deti odňaté z mojej starostlivosti“,

nakoľko rozhodnutie orgánu štátu o predbežnom opatrení môže mať „len charakter

dočasný a môže byť obmedzené len na čas naliehavej potreby“. Keďže podľa

navrhovateľky „počas doby predbežného opatrenia pominuli dôvody jeho nariadenia“,

takým postupom Okresného úradu Košice II, „ktorý mi odo dňa 3. 5. 2000 bráni

prevziať deti opätovne do mojej starostlivosti, je porušené moje právo zabezpečovať

výchovu detí a starostlivosť o ne zakotvené v SR.“

V tejto časti svoj podnet navrhovateľka doplnila ďalším podaním z 15. marca

2001, podľa ktorého: „Požiadala som, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, dňa

27. 2. 2001 o zrušenie predbežného opatrenia a o to, aby mi bolo umožnené

vychovávať svoje maloleté deti. Listom zo dňa 7. 3. 2001 sp. zn. Om 176/99-

2001/11911 mi Okresný úrad Košice II oznámil, že neexistujú dôvody zrušenia

rozhodnutí o umiestnení detí do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a to,

ako vyplýva z tohto listu, až do konečného rozhodnutia súdu o nariadenie ústavnej

výchovy“. Podľa názoru navrhovateľky „aj takýmto postupom Okresný úrad Košice II

pokračuje v porušovaní môjho práva uvedeného v Slovenskej

republiky“.

Na základe uvedeného navrhovateľka požiadala, aby po prijatí jej podnetu na

ďalšie konanie ústavný súd nálezom rozhodol: „Právo A. B. na výchovu a starostlivosť

o jej maloleté deti, zakotvené v článku 41 ods. 4 SR, bolo rozhodnutiami

Okresného úradu Košice II sp. zn. Om 176/99 2000/03800/20/Vš zo dňa 3. 5. 2000

a sp. zn. Om 176/99 2000/03800/21/Vš zo dňa 3. 5. 2000 a rozhodnutiami Krajského

úradu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28. 6. 2000 a sp. zn. zo dňa

30. 6. 2000 a postupom Okresného úradu Košice II, ktorým ponechával mal. deti

odňaté z jej starostlivosti a výchovy, porušené.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130

ods. 3 oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd (tak ako sú uvedené

v druhej hlave ), len pokiaľ im ochranu neposkytujú žiadne iné orgány

Slovenskej republiky prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy

dostupného navrhovateľovi. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný

súd skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konaní pred ústavným súdom“), ako aj ďalšie dôvody na

jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi tie podmienky konania,

ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu, patrí aj to, či

nejde o zjavne neopodstatnený podnet.

Ústavný súd pri posudzovaní jej splnenia okrem iného tiež zisťuje, či prijatiu

podnetu na konanie nebráni prekážka ústavnej a zákonnej úpravy jednotlivých typov

konaní pred ústavným súdom ( až 129 a a až 74

). Ich základná charakteristika je tá, že každé z konaní pred

ústavným súdom možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených

subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania (konaní)

pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná

úprava konaní pred ústavným súdom ich koncipuje výlučne ako samostatné konania

a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania

(konaní) pred ústavným súdom. Vychádzajúc z uvedeného za opodstatnené návrhy na

začatie konania pred ústavným súdom (vrátane podnetov fyzických a právnických

osôb) možno preto považovať len tie, o ktorých je možné konať a aj rozhodnúť

v niektorom z uvedených typov konaní pred ústavným súdom ako v samostatnom

konaní ( – ).

1. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že navrhovateľka v prvej

časti svojho podnetu namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 41 ods. 4

označenými rozhodnutiami Okresného úradu Košice II a Krajského úradu

Košice. K jeho porušeniu však nemalo dôjsť v dôsledku samotného obsahu (výroku)

týchto rozhodnutí, ale výlučne v dôsledku toho, že tieto boli vydané orgánom štátu

odlišným od súdu. V dôsledku takejto argumentácie navrhovateľky by akémukoľvek

rozhodnutiu ústavného súdu v konaní o jej podnete muselo nevyhnutne predchádzať

posúdenie súladu tých zákonných ustanovení, na základe ktorých rozhodol Okresný

úrad Košice II a Krajský úrad Košice ( o rodine v znení

neskorších predpisov, resp. § 13 ods. 1 písm. c) a § 68 písm. a) prvý bod zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o sociálnej pomoci v znení

neskorších predpisov), s . Hoci v konaní o podnete fyzickej alebo

právnickej osoby je ústavný súd oprávnený rozhodnúť, či konaním, opomenutím alebo

iným aktom označeného orgánu došlo k porušeniu základného práva alebo slobody,

nie je však v jeho rámci súčasne oprávnený posudzovať (formou „predbežnej otázky“)

aj súlad toho právneho predpisu, na základe ktorého označený orgán postupoval,

a v závislosti od výsledku takéhoto posúdenia následne rozhodnúť o porušení

základného práva alebo slobody pisateľa podnetu. Ústavný súd vychádza v tomto

prípade (ako ktorýkoľvek iný orgán štátu) z prezumpcie ústavnosti toho právneho

predpisu, na základe a s použitím ktorého bolo vydané označené rozhodnutie štátneho

alebo iného orgánu.

Ústavný súd už rozhodol, že za zjavne neopodstatnený je potrebné považovať

podnet, v rámci ktorého by bolo potrebné uskutočniť konanie, na ktoré ústavný súd nie

je oprávnený, hoci by inak takéto konanie (a za splnenia príslušných procesných

podmienok) mohol uskutočniť ako samostatné konanie a na základe návrhu

oprávnenej osoby (, , ).

Hoci navrhovateľka pred ústavným súdom požadovala konanie o podnete podľa

(na čo je ako fyzická osoba procesne legitimovaná), jeho

súčasťou ale nemôže byť aj posúdenie súladu zákona s a následné rozhodnutie

o porušení jej základného práva podľa .

Ústavný súd preto podnet navrhovateľky po jeho predbežnom prerokovaní

v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

2. V druhej časti svojho podnetu navrhovateľka namietala porušenie svojho

základného práva podľa postupom Okresného úradu Košice II,

ktorý jej od 3. mája 2000 „bráni prevziať deti opätovne do mojej starostlivosti“,

pričom proti takémuto postupu okresného úradu „nemám k dispozícii žiadny iný

prostriedok ochrany“. V tejto časti bol podnet navrhovateľky odmietnutý pre

nepríslušnosť ústavného súdu, nakoľko predbežné opatrenie Okresného úradu

Košice II je platné „dovtedy, kým rozhodne súd“ (§ 68 písm. a) prvý bod zákona

č. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov), pričom Okresný

úrad Košice II sa bezprostredne po svojom rozhodnutí (12. mája 2000) obrátil na

Okresný súd Košice II s podnetom o nariadenie ústavnej výchovy nad maloletými

deťmi navrhovateľky. Okresný súd Košice II 5. septembra 2000 svojím uznesením

() rozhodol o začatí konania v tejto veci podľa § 81 ods. 1 a 2 Občianskeho

súdneho poriadku. Vzhľadom na uvedené za tohto stavu veci by k porušeniu

základného práva navrhovateľky podľa mohlo už dôjsť postupom

Okresného súdu Košice II v konaní o nariadení ústavnej výchovy nad jej maloletými

deťmi, a nie aj označeným postupom Okresného úradu Košice II (tak ako to

navrhovateľka vo svojom podnete tvrdila).

Nad rámec odôvodnenia tejto časti podnetu ústavný súd uvádza, že

z predložených materiálov nezistil, že by sa navrhovateľka sťažnosťou podľa § 17

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej

správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov bola domáhala odstránenia prieťahov v konaní

pred Okresným súdom Košice II vo veci sp. zn. , ktorý je jedine oprávnený

rozhodnúť vo veci starostlivosti o maloletých.