Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 33/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

31. mája 2000 predbežne prerokoval podnet , ,

vo veci porušenia jeho základného práva podľa

Národnou radou Slovenskej republiky, keď schválila , ktorým sa mení

a dopĺňa o Liečebnom poriadku

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa za liečivá platí alebo dopláca, a takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

, (ďalej len „navrhovateľ“), sa

domáha svojím podaním doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) 29. decembra 1999, doplneným na základe výzvy ústavného súdu z 8. marca

2000 a opakovanej výzvy z 11. apríla 2000 podaním doručeným ústavnému súdu 16. mája

2000 začatia konania podľa (ďalej len „“)

a vydanie rozhodnutia, že Národná rada Slovenskej republiky porušila , keď

rozhodla o schválení , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov,

tým, že sa za liečivá platí alebo dopláca v lekárni, a následne žiada tiež vydať rozhodnutie,

v ktorom by ústavný súd vyslovil, že Národná rada Slovenskej republiky porušila práva

navrhovateľa zakotvené v .

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je oprávnený konať o

podnetoch fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich

práv ( ). Konanie o podnete fyzických alebo právnických osôb však

nemožno začať a vysloviť v ňom porušenie ústavného práva, ak takémuto konaniu musí

predchádzať konanie pred ústavným súdom podľa druhej hlavy tretej časti zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. , o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), pričom navrhovateľ nemá procesnú legitimáciu na začatie

takéhoto konania ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ( – , )

jednou z podmienok, ktorú ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní, tiež je, či nejde

o zjavne neopodstatnený podnet. Ústavný súd pri posudzovaní jej splnenia zisťuje, či

prijatiu podnetu na konanie nebráni prekážka ústavnej a zákonnej úpravy jednotlivých typov

konaní pred ústavným súdom ( až 129 a a až 74 zákona

o ústavnom súde). Ich základná charakteristika je tá, že každé z konaní pred ústavným

súdom možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov,

a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným

súdom a na základe jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred

ústavným súdom ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť

uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z uvedeného za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom

(vrátane podnetov fyzických a právnických osôb) možno preto považovať len tie, o ktorých

je možné konať a aj rozhodnúť v niektorom z uvedených typov konaní pred ústavným

súdom ako v samostatnom konaní.

Hoci navrhovateľ pred ústavným súdom požadoval konanie o podnete (na čo je ako

fyzická osoba procesne legitimovaný), predmetom tohto konania nemôže byť otázka, ktorú

žiadal v tomto konaní od ústavného súdu riešiť, nakoľko k rozhodnutiu o porušení článku

40 označeným zákonom Národnej rady Slovenskej republiky by ústavný súd mohol

dospieť len v konaní o súlade právnych predpisov podľa ) a až

v závislosti od výsledku takéhoto konania by mohol vysloviť porušenie základného práva

navrhovateľa podľa . Na toto konanie je však podľa daná

právomoc pléna ústavného súdu a možno ho začať len na návrh aktívne procesne

legitimovaných subjektov zakotvených v .

Nakoľko navrhovateľ vo svojom podnete požadoval také konanie, ktoré ústavný súd

nebol oprávnený uskutočniť, bolo ho treba po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť ako

zjavne neopodstatnený podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2000