Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 587/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

21. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom,

PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 17

ods. 2 , základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a Slovenskej

republiky, základného práva podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby –

západ v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s a , základného práva na obhajobu

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práv

na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru

a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru

inšpekčnej služby – západ (ďalej len „inšpekcia ministerstva vnútra“) v konaní vedenom

pod ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015 (ďalej len „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný vo veci zločinu

prijímania úplatku v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

, resp. spáchaného formou

spolupáchateľstva na základe uznesenia inšpekcie ministerstva vnútra z 19. marca 2015.

V namietanom konaní bolo voči sťažovateľovi následne vznesené uznesením inšpekcie

ministerstva vnútra z 9. septembra 2015 aj obvinenie v tejto trestnej veci podľa § 206 ods. 1

.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „trestné stíhanie a vznesenie obvinenia“ bolo

vydané nezákonným, neoprávneným a neústavným štátnym orgánom Slovenskej republiky,

inšpekciou ministerstva vnútra, a v tejto súvislosti poukazuje aj na rôzne výklady k tejto

problematike, ktoré vyplývajú z rôznych rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Súčasne žiada ústavný súd, aby jeho sťažnosť neodmietol pre nedostatok svojej

právomoci ako v iných jeho prípadoch, a vec neposudzoval príliš formalisticky

(odvolávajúc sa aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva), pretože to považuje

na nespravodlivé.

4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci vydal rozhodnutie, v ktorom

vysloví, že:

„... Základné právo sťažovateľa podľa v spojení s . ods. 1

a ; ; ; , ods. 3,

ods. 1, ods. 2 a čl. 13 dohovoru v trestnom konaní vedenom odborom inšpekčnej služby

západ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky... sp. zn. ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015 z dôvodu, že trestné stíhanie

proti sťažovateľovi začal, viedol a skončil nezákonný a neústavný štátny orgán, porušené

bolo.

... Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 €...,

ktoré je povinný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky spoločne a nerozdielne vyplatiť

sťažovateľovi a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

... Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a jej dôvodov ústavný súd konštatuje, že

zotrváva na svojich názoroch vyslovených v predchádzajúcich rozhodnutiach spomínaných

aj samotným sťažovateľom (naposledy pozri aj z 21. júna 2016),

a v nadväznosti na to poukazuje aj na ustanovenie ,

podľa ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri

opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť.

8. Sťažovateľ sa o tom, že je stíhaný inšpekciou ministerstva vnútra, nielenže mohol

(pozri druhú vetu ), ale aj skutočne dozvedel najneskôr

doručením mu uznesenia ČVS: SKIS-95/OISZ-V-2015 z 9. septembra 2015, ktorým mu

bolo vznesené obvinenie (5. októbra 2015, pozn.). Od tohto momentu mu začala plynúť

lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa , ak

bol presvedčený, že týmto bolo zasiahnuté do jeho základných práv alebo slobôd.

Sťažovateľ v sťažnosti ani neuviedol presný dátum doručenia tohto rozhodnutia, avšak je

nepochybné, že sa tak stalo viac ako dva mesiace pred podaním tejto aktuálnej sťažnosti

ústavnému súdu. Pritom nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po jej uplynutí neumožňuje zmeškanie

tejto lehoty odpustiť ( ) (napr. ,

, , , ).

9. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa nezistil žiaden dôvod, pre ktorý

by bolo potrebné považovať sťažnosť za podanú včas, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 ako podanú oneskorene.

10. Ústavný súd nad rámec považuje za potrebné tiež uviesť, že jeho sťažnosť je aj

neprípustná podľa v spojení s , pretože ako

vyplýva z uznesenia inšpekcie ministerstva vnútra, sťažovateľ mal možnosť proti uzneseniu

o vznesení obvinenia z 9. septembra 2015 podať sťažnosť do troch dní od oznámenia

uznesenia. Zo sťažnosti ani nevyplývalo, či sťažovateľ tak urobil a či tento opravný

prostriedok aj využil na ochranu svojich označených práv (bod 1), ale ústavný súd zistil, že

naozaj túto sťažnosť podal 6. októbra 2015 a následne o nej rozhodoval Úrad špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry, ktorý ju 5. novembra 2015 zamietol ako nedôvodnú.

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv zaručených

a dohovorom (napr. , , a 2, a

dohovoru a podobne) ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť tiež nespĺňa zákonom

predpísané náležitosti, resp. je zjavne neodôvodnená. Sťažovateľ vo vzťahu k porušeniu

označených práv neuviedol žiadnu argumentáciu ( )

a tieto práva ani riadne nešpecifikoval, ako to uviedol ústavný súd v bode 1 (okrem

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie,

pozn.).

12. Pokiaľ sťažovateľ chcel svojou sťažnosťou iniciovať aj konanie o súlade

právnych predpisov, ústavný súd opätovne pripomína, že podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)

má síce právomoc v osobitnom konaní rozhodovať aj o súlade zákonov s ,

s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná

rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom, avšak ústavná a zákonná úprava v konaní pred ústavným súdom koncipuje toto

konanie ako osobitné konanie a nepripúšťa možnosť, aby sa uskutočnilo ako súčasť iného

druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (teda ani v rámci konania o sťažnosti).

Z tohto dôvodu takéto sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, keďže ich zjavná

neopodstatnenosť spočíva v rozpore medzi typom konania pred ústavným súdom, ktorý

sťažovateľ zvolil, a obsahom sťažnosti (m. m. , tiež ,

, ). Na toto konanie je podľa daná

právomoc pléna ústavného súdu a možno ho začať len na návrh aktívne procesne

legitimovaných subjektov uvedených v a v zákona

o ústavnom súde, medzi ktorých sťažovateľ však nepatrí, teda nie je oprávnený podať návrh

na konanie o súlade právnych predpisov.

13. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti v súlade so svojou

stabilizovanou judikatúrou odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2016