Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 48/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

19. júla 2000 predbežne prerokoval podnet I. P., bytom Z., vo veci porušenia jeho

základných práv upravených v čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 1, čl. 14, čl. 19, čl. 39

ods. 1, čl. 41 ods. 1, 2. 3, čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3 s poukazom na čl. 11

a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet I. P. na začatie konania podľa Slovenskej

republiky v časti týkajúcej sa vyslovenia nesúladu zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov,

o dani z príjmov fyzických a právnických osôb v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. , ako aj zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov s

Slovenskej republiky o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Podnet I. P. v časti týkajúcej sa porušenia jeho práva všeobecnými súdmi

o d m i e t a z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

3. Podnet I. P. v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti Sociálnej poisťovni

zaplatiť mu 80 000 Sk za stratu času a vynaloženú námahu, ako aj v časti týkajúcej sa

ukladania povinností Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky, Sociálnej poisťovni a vláde Slovenskej republiky o d m i e t a z dôvodu

svojej nepríslušnosti.

4. Podnet I. P. v časti týkajúcej sa vydania rozhodnutia o nezákonnosti

rozhodnutí Sociálnej poisťovne, vykonania revízie a zrušenia jej rozhodnutí

o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. apríla

2000 doručené podanie I. P., bytom Z., označené ako „Návrh na začatie konania

Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle ust. čl. 130 ods. 3 hlavy VII, odd. I.

na vyslovenie nesúladu rozhodnutí Sociálnej poisťovne –

Ústredia so sídlom na ul. 29. augusta 8, Bratislava, so znením zákona a o sociálnom

poistení č. v znení neskorších predpisov a so znením zákona č.

Národnej rady Slovenskej republiky,

Z. z. a Národnej rady Slovenskej republiky č. , v zmysle ust.

.“.

Navrhovateľ sa vo svojom podaní dožadoval konania pred ústavným súdom

podľa (ďalej len „“), v ktorom

žiadal, aby ústavný súd

1. preskúmal jeho podanie a rozhodol, že „rozhodnutie Sociálnej poisťovne –

Ústredia v Bratislave i jej pobočiek Bratislava 2 a Zvolen, sú v rozpore

so v znení neskorších

predpisov a so znením zákona o dani z príjmov fyzických a právnických osôb

SNR a NR SR č. , a v znení

neskorších predpisov, najmä s § 4 písm. h) zákona“;

2. uložil Sociálnej poisťovni zrušiť svoje rozhodnutie v celom rozsahu;

3. uložil Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do

6 mesiacov od doručenia rozhodnutia ústavného súdu vykonať príslušnú úpravu

v znení zákona;

4. uložil Sociálnej poisťovni zaplatiť navrhovateľovi sumu 80 000 Sk za stratu

času a vynaloženú námahu;

5. uložil Sociálnej poisťovni vykonať revíziu rozhodnutí a prijať opatrenia na ich

zrušenie, ak nie sú v súlade s právom a SR;

6. vyslovil, že v konaní Sociálnej poisťovne i všeobecných súdov boli porušené

ústavné práva navrhovateľa,

7. nariadil Sociálnej poisťovni i vláde Slovenskej republiky, aby zabezpečila pre

budúcnosť prísne dodržiavanie zákonnosti pri skúmaní rozhodnutia orgánov

štátnej správy všeobecnými súdmi,

8. vyslovil, že v znení neskorších predpisov, v ktorom sa

ustanovuje podmienka zastúpenia pred ústavným súdom pre účastníka konania

a zákon o Sociálnej poisťovni, sú v rozpore s ,

9. vyslovil, že priznáva účastníkom konania právo, aby sa pred súdom mohli

prípadne zastupovať sami alebo bezplatným zástupcom HOZ, či podobnej

organizácie,

10. vylúčil z konania o podnete navrhovateľa sudcu ústavného súdu JUDr. Ľ. D..

Dňa 26. apríla 2000 vyzval ústavný súd navrhovateľa na doplnenie podania

vzhľadom na jeho nejednoznačnosť a nepresnosť s tým, že navrhovateľ bol poučený

o náležitostiach podania podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Navrhovateľ doplnil svoje podanie, ktoré bolo doručené ústavnému súdu

27. júna 2000. V doplnení svojho podania sa navrhovateľ sústredil na svoju

argumentáciu pre vyslovenie nesúladu a zákona o Sociálnej

poisťovni s , na zopakovanie svojej námietky zaujatosti voči sudcovi

ústavného súdu JUDr. D., pričom zotrval na svojich požiadavkách voči Sociálnej

poisťovni a ďalším orgánom v rozsahu pôvodného podania.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je oprávnený konať

o podnetoch fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie

svojich práv.

Ústavný súd pri predbežnom posudzovaní každého podnetu skúma, či nejde

o zjavne neopodstatnený podnet, či nie je predmetom (obsahom) podnetu otázka, ktorú

ústavný súd nie je oprávnený alebo príslušný riešiť a či podnet spĺňa predpísané

náležitosti.

1. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti podnetu na konanie podľa čl. 130 ods.

3 ústavný súd tiež zisťuje, či prijatiu podnetu na konanie nebráni prekážka

ústavnej a zákonnej úpravy jednotlivých typov konania pred ústavným súdom. Každé

z týchto konaní pred ústavným súdom možno začať len ako samostatné konanie a len

na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného

druhu konania (konaní) pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného

rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich koncipuje

výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako

súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom. Vychádzajúc z uvedeného

za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom (vrátane podnetov

fyzických a právnických osôb) ústavný súd považuje len tie, o ktorých je možné konať

a aj rozhodnúť v niektorom z uvedených typov konaní pred ústavným súdom ako

v samostatnom konaní ( – , ). Ak by ústavný súd

zistil, že tomu tak nie je, považoval by podnet za zjavne neopodstatnený.

Po predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru,

že takáto prekážka (v zmysle vyššie uvedeného) sa týka tej časti podnetu

navrhovateľa, v ktorej požaduje v konaní podľa vyslovenie

nesúladu zákona o Sociálnej poisťovni, zákona o daniach z príjmov fyzických osôb

a právnických osôb a s , 2 a 3; a 3

a s poukázaním na ; z tohto dôvodu ústavný súd

podnet navrhovateľa v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol.

V súvislosti s požiadavkou zastupovania na ústavnom súde treba uviesť, že

pokiaľ by ústavný súd vyslovil, že priznáva účastníkom konania právo, aby sa pred

ústavným súdom mohli zastupovať sami alebo bezplatným zástupcom HOZ, či

podobnej organizácie, konal by v rozpore s platným .

2. Navrhovateľ sa ďalej domáhal vyslovenia porušenia jeho ústavných práv aj

všeobecnými súdmi. Vzhľadom na to, že ani na základe výzvy nekonkretizoval, ktoré

jeho ústavné práva a v akom konaní pred všeobecným súdom boli porušené, ústavný

súd podnet pre nesplnenie náležitostí v tejto časti v súlade so svojou stabilizovanou

judikatúrou odmietol ().

3. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti a nie je oprávnený

konať a rozhodovať vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov

(, ). Z tohto dôvodu nemôže ukladať Sociálnej poisťovni

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 80 000 Sk za stratu času a vynaloženú

námahu. Ústavný súd podnet navrhovateľa v tejto časti z dôvodu svojej nepríslušnosti

odmietol.

Ústavný súd ako súčasť súdnej moci je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Nepatrí mu zasahovanie do iných zložiek štátnej moci iným spôsobom, ako

svojou rozhodovacou činnosťou v ústave a v zákonoch zakotveným spôsobom.

Znamená to, že nemôže iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej moci ukladať

povinnosti alebo niečo nariaďovať. Prekročenie právomoci zakotvenej v ústave by

znamenalo porušenie , a najmä narušenie garantovanej deľby moci.

Z toho dôvodu ústavný súd podnet navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal uloženia

povinnosti orgánom štátnej správy, výkonnému orgánu štátnej moci a verejnoprávnej

inštitúcii odmietol pre svoju nepríslušnosť.

4. Právomoc ústavného súdu je vylúčená v prípadoch, ak zákon priznáva

fyzickej osobe oprávnenie navrhnúť preskúmanie rozhodnutia verejnej správy

v správnom súdnictve (, ). Do okruhu týchto rozhodnutí patria

aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Z toho dôvodu nemohol akceptovať ústavný súd

požiadavku navrhovateľa týkajúcu sa vydania rozhodnutia o nezákonnosti rozhodnutí

Sociálnej poisťovne, a vykonania revízie a zrušenia rozhodnutí Sociálnej poisťovne

a podnet navrhovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2000