Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 48/00
PDF · 139.32 KB
No categories available
II. ÚS 48/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 48/00-18
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
19. júla 2000 predbežne prerokoval podnet I. P., bytom Z., vo veci porušenia jeho
základných práv upravených v čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 1, čl. 14, čl. 19, čl. 39
ods. 1, čl. 41 ods. 1, 2. 3, čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3 s poukazom na čl. 11
Ústavy Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet I. P. na začatie konania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky v časti týkajúcej sa vyslovenia nesúladu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov,
zákona č. 626/1992 Zb. o dani z príjmov fyzických a právnických osôb v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z. z. a zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 326/1993 Z. z., ako aj zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov s Ústavou
Slovenskej republiky o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
2. Podnet I. P. v časti týkajúcej sa porušenia jeho práva všeobecnými súdmi
o d m i e t a z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
3. Podnet I. P. v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti Sociálnej poisťovni
zaplatiť mu 80 000 Sk za stratu času a vynaloženú námahu, ako aj v časti týkajúcej sa
ukladania povinností Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, Sociálnej poisťovni a vláde Slovenskej republiky o d m i e t a z dôvodu
svojej nepríslušnosti.
4. Podnet I. P. v časti týkajúcej sa vydania rozhodnutia o nezákonnosti
rozhodnutí Sociálnej poisťovne, vykonania revízie a zrušenia jej rozhodnutí
o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. apríla
2000 doručené podanie I. P., bytom Z., označené ako „Návrh na začatie konania
Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle ust. čl. 130 ods. 3 hlavy VII, odd. I.
Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu rozhodnutí Sociálnej poisťovne –
Ústredia so sídlom na ul. 29. augusta 8, Bratislava, so znením zákona a o sociálnom
poistení č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a so znením zákona č.
626/1992 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky, zákona Národnej rady č. 124/1993
Z. z. a Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993 Z. z., v zmysle ust. čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky.“.
Navrhovateľ sa vo svojom podaní dožadoval konania pred ústavným súdom
podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorom
žiadal, aby ústavný súd
1. preskúmal jeho podanie a rozhodol, že „rozhodnutie Sociálnej poisťovne –
Ústredia v Bratislave i jej pobočiek Bratislava 2 a Zvolen, sú v rozpore
so zákonom o Sociálnom poistení č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších
predpisov a so znením zákona o dani z príjmov fyzických a právnických osôb
SNR a NR SR č. 626/1992 Zb., 124/1993 Z. z. a 326/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov, najmä s § 4 písm. h) zákona“;
2. uložil Sociálnej poisťovni zrušiť svoje rozhodnutie v celom rozsahu;
3. uložil Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do
6 mesiacov od doručenia rozhodnutia ústavného súdu vykonať príslušnú úpravu
v znení zákona;
4. uložil Sociálnej poisťovni zaplatiť navrhovateľovi sumu 80 000 Sk za stratu
času a vynaloženú námahu;
5. uložil Sociálnej poisťovni vykonať revíziu rozhodnutí a prijať opatrenia na ich
zrušenie, ak nie sú v súlade s právom a Ústavou SR;
6. vyslovil, že v konaní Sociálnej poisťovne i všeobecných súdov boli porušené
ústavné práva navrhovateľa,
7. nariadil Sociálnej poisťovni i vláde Slovenskej republiky, aby zabezpečila pre
budúcnosť prísne dodržiavanie zákonnosti pri skúmaní rozhodnutia orgánov
štátnej správy všeobecnými súdmi,
8. vyslovil, že zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorom sa
ustanovuje podmienka zastúpenia pred ústavným súdom pre účastníka konania
a zákon o Sociálnej poisťovni, sú v rozpore s ústavou,
9. vyslovil, že priznáva účastníkom konania právo, aby sa pred súdom mohli
prípadne zastupovať sami alebo bezplatným zástupcom HOZ, či podobnej
organizácie,
10. vylúčil z konania o podnete navrhovateľa sudcu ústavného súdu JUDr. Ľ. D..
Dňa 26. apríla 2000 vyzval ústavný súd navrhovateľa na doplnenie podania
vzhľadom na jeho nejednoznačnosť a nepresnosť s tým, že navrhovateľ bol poučený
o náležitostiach podania podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
Navrhovateľ doplnil svoje podanie, ktoré bolo doručené ústavnému súdu
27. júna 2000. V doplnení svojho podania sa navrhovateľ sústredil na svoju
argumentáciu pre vyslovenie nesúladu zákona o ústavnom súde a zákona o Sociálnej
poisťovni s ústavou, na zopakovanie svojej námietky zaujatosti voči sudcovi
ústavného súdu JUDr. D., pričom zotrval na svojich požiadavkách voči Sociálnej
poisťovni a ďalším orgánom v rozsahu pôvodného podania.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je oprávnený konať
o podnetoch fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie
svojich práv.
Ústavný súd pri predbežnom posudzovaní každého podnetu skúma, či nejde
o zjavne neopodstatnený podnet, či nie je predmetom (obsahom) podnetu otázka, ktorú
ústavný súd nie je oprávnený alebo príslušný riešiť a či podnet spĺňa predpísané
náležitosti.
1. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti podnetu na konanie podľa čl. 130 ods.
3 ústavy ústavný súd tiež zisťuje, či prijatiu podnetu na konanie nebráni prekážka
ústavnej a zákonnej úpravy jednotlivých typov konania pred ústavným súdom. Každé
z týchto konaní pred ústavným súdom možno začať len ako samostatné konanie a len
na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného
druhu konania (konaní) pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného
rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich koncipuje
výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako
súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom. Vychádzajúc z uvedeného
za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom (vrátane podnetov
fyzických a právnických osôb) ústavný súd považuje len tie, o ktorých je možné konať
a aj rozhodnúť v niektorom z uvedených typov konaní pred ústavným súdom ako
v samostatnom konaní (I. ÚS 2/99 – I. ÚS 29/99, I. ÚS 96/93). Ak by ústavný súd
zistil, že tomu tak nie je, považoval by podnet za zjavne neopodstatnený.
Po predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru,
že takáto prekážka (v zmysle vyššie uvedeného) sa týka tej časti podnetu
navrhovateľa, v ktorej požaduje v konaní podľa čl. 130 ods. 3 ústavy vyslovenie
nesúladu zákona o Sociálnej poisťovni, zákona o daniach z príjmov fyzických osôb
a právnických osôb a zákona o ústavnom súde s čl. 46 ods. 1, 2 a 3; čl. 47 ods. 2 a 3
a čl. 12 ods. 1 ústavy s poukázaním na čl. 11 ústavy; z tohto dôvodu ústavný súd
podnet navrhovateľa v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol.
V súvislosti s požiadavkou zastupovania na ústavnom súde treba uviesť, že
pokiaľ by ústavný súd vyslovil, že priznáva účastníkom konania právo, aby sa pred
ústavným súdom mohli zastupovať sami alebo bezplatným zástupcom HOZ, či
podobnej organizácie, konal by v rozpore s platným zákonom o ústavnom súde.
2. Navrhovateľ sa ďalej domáhal vyslovenia porušenia jeho ústavných práv aj
všeobecnými súdmi. Vzhľadom na to, že ani na základe výzvy nekonkretizoval, ktoré
jeho ústavné práva a v akom konaní pred všeobecným súdom boli porušené, ústavný
súd podnet pre nesplnenie náležitostí v tejto časti v súlade so svojou stabilizovanou
judikatúrou odmietol (II. ÚS 42/94).
3. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti a nie je oprávnený
konať a rozhodovať vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov
(I. ÚS 26/93, I. ÚS 52/98). Z tohto dôvodu nemôže ukladať Sociálnej poisťovni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 80 000 Sk za stratu času a vynaloženú
námahu. Ústavný súd podnet navrhovateľa v tejto časti z dôvodu svojej nepríslušnosti
odmietol.
Ústavný súd ako súčasť súdnej moci je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Nepatrí mu zasahovanie do iných zložiek štátnej moci iným spôsobom, ako
svojou rozhodovacou činnosťou v ústave a v zákonoch zakotveným spôsobom.
Znamená to, že nemôže iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej moci ukladať
povinnosti alebo niečo nariaďovať. Prekročenie právomoci zakotvenej v ústave by
znamenalo porušenie ústavy, a najmä narušenie ústavou garantovanej deľby moci.
Z toho dôvodu ústavný súd podnet navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal uloženia
povinnosti orgánom štátnej správy, výkonnému orgánu štátnej moci a verejnoprávnej
inštitúcii odmietol pre svoju nepríslušnosť.
4. Právomoc ústavného súdu je vylúčená v prípadoch, ak zákon priznáva
fyzickej osobe oprávnenie navrhnúť preskúmanie rozhodnutia verejnej správy
v správnom súdnictve (I. ÚS 69/96, I. ÚS 78/99). Do okruhu týchto rozhodnutí patria
aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Z toho dôvodu nemohol akceptovať ústavný súd
požiadavku navrhovateľa týkajúcu sa vydania rozhodnutia o nezákonnosti rozhodnutí
Sociálnej poisťovne, a vykonania revízie a zrušenia rozhodnutí Sociálnej poisťovne
a podnet navrhovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júla 2000