Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 395/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD., Tichá 45, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s a ,

základného práva na obhajobu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby,

úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby – západ v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS:SKIS-75/BKOK-V-2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na osobnú slobodu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a , základného práva na obhajobu podľa

ods. 3 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa a 3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie

jeho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky, sekcie kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru

inšpekčnej služby – západ (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS:SKIS-75/BKOK-V-2015 (ďalej len „konanie ministerstva vnútra“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 22. decembra 2014 trestne

stíhaný na základe uznesenia ministerstva vnútra sp. zn. ČVS:SKIS-75/BKOK-V-2015

z 24. novembra 2015, ktoré bolo podľa jeho názoru vydané nezákonným, neoprávneným

a neústavným štátnym orgánom Slovenskej republiky – konkrétne „odborom inšpekčnej

služby západ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky“. V tejto súvislosti uvádza, že „inšpekčná služba bola

bez zákonného zmocnenia vyčlenená z organizačnej štruktúry Policajného zboru....

Preto, podľa môjho názoru, je až druhoradé sa zaoberať otázkou, či vyšetrovateľ inšpekčnej

služby je orgánom činným v trestnom konaní alebo nie. Vo vzťahu k nastolenej otázke

nezákonnosti štátneho orgánu (inšpekčnej službe) je bezvýznamné sa zaoberať otázkou,

či policajti inšpekčnej služby boli zákonom predpísaným spôsobom určení za vyšetrovateľov

Policajného zboru. ... Z logiky veci vyplýva, že nelegitímny a neústavný štátny orgán

nemôže mať zákonných vyšetrovateľov. Pri nelegitímnom a nezákonnom štátnom orgáne sa

nemožno zaoberať otázkou nezávislosti. Tieto otázky by pripadali do úvahy len vtedy, ak by

ústavný súd rozhodol, že inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

je legitímnym a ústavným štátnym orgánom. ... ustanovenie Z.

z. nemožno vyložiť ani tak, že o riadení určitej služby v rámci Policajného zboru rozhodne

podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky tak, že ju bude riadiť on. ...

Výklad, že citované ustanovenie umožňuje podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra

Slovenskej republiky vyňať z organizačnej štruktúry Policajného zboru vyšetrovací orgán

(inšpekčnú službu) považujem za extrémne nenáležitý, svojvoľný, teda nezákonný.“.

Odmieta pritom právny výklad vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 2. júla 2015, ktoré však nebolo

vydané v sťažovateľovej trestnej veci, ako aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia

najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 62/2015 z 29. septembra 2015, pričom sa, naopak, dovoláva

aplikácie právnych názorov uvedených v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. mája 2015.

Na základe uvedených skutočností navrhuje sťažovateľ ústavnému súdu, aby vo veci

vydal rozhodnutie, v ktorom vysloví:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa v spojení s . ods. 1

a ; ; ; , ods. 3,

ods. 1, ods. 2 a čl. 13 dohovoru v trestnom konaní vedenom odborom inšpekčnej služby

západ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky... sp. zn. ČVS:SKIS-75/BKOK-V-2015 z dôvodu, že trestné stíhanie

proti sťažovateľovi začal, viedol a skončil nezákonný a neústavný štátny orgán, porušené

bolo.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000

€ ..., ktoré sú povinní Okresný súd Trenčín a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

spoločne a nerozdielne vyplatiť sťažovateľovi a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie základných práv a slobôd

v prípadoch, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci. Pokiaľ

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospeje ústavný súd k čiastkovému záveru,

že ochrany označeného základného práva alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ

namieta, je možné domôcť prostredníctvom dostupných a účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným orgánom verejnej moci, sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie odmietne (napr. ). V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva

alebo slobody sťažovateľa prislúcha len za predpokladu, že právna úprava sťažovateľovi

neposkytuje inú účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec

proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií

pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno

na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených

v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného

trestného konania.

Ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že trestná vec, ktorej

sa námietky sťažovateľa týkajú, sa nachádza v štádiu prípravného konania.

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti

v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, ktorý je pri výkone dozoru okrem iného

oprávnený vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania

vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné

stíhanie a riadne v ňom postupuje [ ]. Previerku

môže prokurátor vykonať nielen na základe podnetu oprávnenej osoby, ale aj z vlastnej

iniciatívy.

Úlohou prokurátora pri výkone dozoru v prípravnom konaní je dozerať na to,

aby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky ustanovenia ,

aby postupovali v zhode s účelom trestného konania a základnými zásadami trestného

konania, medzi ktoré patria aj zásada zdržanlivosti a primeranosti a na ňu nadväzujúca

zásada súdnej ochrany zásahov do základných práv a slobôd (§ 2 ods. 2 a 3 Trestného

poriadku). Tieto zásady sa netýkajú len osoby obvineného, ale aj ostatných osôb

zúčastnených na trestnom konaní.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

k záveru, že platná právna úprava trestného konania zakotvuje účinný spôsob ochrany

základných práv a slobôd garantovaných a listinou, ako aj práv zaručených

dohovorom v priebehu prípravného konania, ktorú zveruje do rúk prokurátora

vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti prípravného konania ako primárneho

ochrancu práv a slobôd všetkých osôb zúčastnených na trestnom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že v rámci prípravného konania existujú účinné právne

prostriedky na dosiahnutie ochrany práv zúčastnených osôb. Za týchto okolností nie je

dôvod, aby ústavný súd v danej fáze prebiehajúceho trestného konania doň vstupoval

a predchádzal, resp. suploval právomoc orgánov prípravného konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pokiaľ sťažovateľ chcel svojou sťažnosťou iniciovať konanie o súlade právnych

predpisov, ústavný súd pripomína, že podľa má síce právomoc

v osobitnom konaní rozhodovať aj o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi

a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej

republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, avšak

ústavná a zákonná úprava v konaní pred ústavným súdom koncipuje toto konanie

ako osobitné konanie a nepripúšťa možnosť, aby sa uskutočnilo ako súčasť iného druhu

konania (konaní) pred ústavným súdom (teda ani v rámci konania o sťažnosti). Z tohto

dôvodu takéto sťažnosti odmieta ako zjavne neopodstatnené, keďže ich zjavná

neopodstatnenosť spočíva v rozpore medzi typom konania pred ústavným súdom, ktorý

sťažovateľ zvolil, a obsahom sťažnosti (m. m. , tiež ,

, ). Na toto konanie je podľa daná

právomoc pléna ústavného súdu a možno ho začať len na návrh aktívne procesne

legitimovaných subjektov uvedených v až písm. f) a v

ods. 1 písm. a) až písm. f) zákona o súde [týmito subjektmi sú najmenej pätina

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky, vláda

Slovenskej republiky, súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, generálny

prokurátor Slovenskej republiky a za splnenia ustanovených podmienok aj verejný

ochranca práv]. Tento výpočet aktívne legitimovaných subjektov (medzi ktoré nie sú

zaradené fyzické osoby – občania) je, ako už bolo uvedené, taxatívny a neumožňuje žiaden

rozširujúci výklad. Sťažovateľ teda ani nie je oprávnený podať návrh na konanie o súlade

právnych predpisov.

Ďalej ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou podanou

podľa domáhal vo svojej podstate aj konania o súlade právnych

predpisov podľa , a preto jeho sťažnosť v súlade so svojou stabilizovanou

judikatúrou odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016