Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 386/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, a spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ,

s. r. o., , zastúpených advokátkou Mgr. Romanou Mravíkovou, Advokátska

kancelária, Štefánikova trieda 15, Nitra,

1. vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20

ods. 1, a a Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaniach vedených Prezídiom Policajného zboru, národnou

kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Západ pod

sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 v súvislosti s nezákonným odňatím počítačového

vybavenia a Krajskou prokuratúrou v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s vydaním počítačových údajov;

2. vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 21 ods. 1, 2

a 3 a a Listiny základných práv

a slobôd v konaniach vedených Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou

agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Západ pod sp. zn. PPZ-

500/NKA-FP-ZA-2013 v súvislosti s domovou prehliadkou vykonanou 9. októbra 2013

a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/3 GPt 53/14/1000 v súvislosti s vybavením opakovaných podnetov z 11. marca 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosti a spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

, s. r. o., n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-23 z 9. júla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka 1“), a spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ,

s. r. o., (ďalej len „sťažovateľka 2“, spolu ďalej len „sťažovateľky“),

1. pre namietané porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených Prezídiom Policajného

zboru, národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou

Západ (ďalej len „polícia“) pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 v súvislosti

s nezákonným odňatím počítačového vybavenia a Krajskou prokuratúrou v Nitre (ďalej len

„krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s vydaním

počítačových údajov;

2. pre namietané porušenie , , 2 a 3 a

a čl. 36 ods. 1 listiny v konaniach vedených políciou sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013

v súvislosti s domovou prehliadkou vykonanou 9. októbra 2013 a Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/3 GPt 53/14/1000 v súvislosti s vybavením opakovaných podnetov z 11. marca 2014.

Zvyšnú časť sťažnosti odmietol ako neprípustnú.

Zo sťažnosti a z jej doplnenia z 3. júna 2014 doručeného ústavnému súdu faxom

4. júna 2014 a poštou 11. júna 2014 vyplýva, že sťažovateľka 1 je advokátka. Zároveň je aj

konateľkou a spoločníčkou sťažovateľky 2.

Uzneseniami polície zo 17. mája 2013 a z 31. mája 2013 bolo začaté trestné stíhanie

pre zločin neodvedenia dane a poistného v spolupáchateľstve podľa § 277 ods. 1 a 4 a § 20

.

Na základe príkazu na domovú prehliadku vydaného Okresným súdom Nitra (ďalej

len „okresný súd“) 5. októbra 2013 bola 9. októbra 2013 vykonaná prehliadka v byte č. 8

na 2. poschodí bytového domu súp. č. (orientačné č. ) ležiaceho na parc. č.

v kat. území ( ) a v priestoroch k nemu patriacich na pozemkoch

k nemu priľahlých. Výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností je sťažovateľka 1, avšak na

základe zmluvy o nájme z 2. februára 2009 medzi sťažovateľkou 1 ako prenajímateľkou

a sťažovateľkou 2 ako nájomníčkou užíva uvedené priestory sťažovateľka 2. Na túto

skutočnosť bola polícia podľa sťažovateliek vykonávajúca prehliadku riadne a opakovane

upozornená.

Rovnako jej bolo podľa sťažovateliek oznámené, že počítačové vybavenie, spisové

materiály, ako aj ďalšie vybavenie týchto priestorov tvoria výlučné vlastníctvo tretieho

subjektu, na ktorý sa príkaz nevzťahoval. Napriek tejto námietke sa podľa sťažovateliek

prehliadka vykonala v priestoroch užívaných sťažovateľkou 2 a došlo k zaisteniu

počítačového vybavenia nachádzajúceho sa v týchto priestoroch. Podľa sťažovateliek

polícia pritom nemala žiadne zákonné oprávnenie na vykonanie prehliadky priestorov

sťažovateľky 2, keďže príkaz na vykonanie prehliadky sa na tieto priestory nevzťahoval.

Sťažovateľka 2 je podnikateľský subjekt, ktorý je odlišný od subjektu, na ktorý sa

vzťahoval príkaz na prehliadku. Ako to podľa sťažovateliek vyplýva zo zápisnice

o vykonaní domovej prehliadky, sťažovateľka 1 uviedla, že v priestoroch v byte č. 8 na 2.

poschodí v bytovom dome na v má v časti bytu advokátsku kanceláriu.

Podľa sťažovateliek mala preto polícia preukázateľnú vedomosť, že vykonáva prehliadku

advokátskej kancelárie, hoci na to nemá príkaz, keďže existujúci príkaz sa na tieto priestory

nevzťahoval.

Podľa sťažovateliek je celkom zrejmé, že prehliadku možno vykonať výlučne iba

v priestoroch toho subjektu, ktorý je v príkaze riadne označený. Napriek tomu sa prehliadka

realizovala aj v priestoroch iného subjektu (sťažovateľky 2) a v rámci nej boli odňaté veci

jej patriace.

Okolnosti, ktoré predchádzali výkonu prehliadky, nebolo podľa sťažovateliek možné

považovať za stav, „keď vec neznesie odklad“, lebo aj ustálená trestno-procesná prax za

taký stav považuje len výnimočné situácie, keď je potrebné bezodkladné zaistenie vecí

dôležitých pre trestné konanie, pretože napr. bezprostredne hrozí ich ukrytie na inom

mieste, zničenie, poškodenie alebo zašantročenie a pod.

Podľa názoru sťažovateliek možno konštatovať, že prehliadka priestorov

sťažovateľky 2 bola vykonaná bez akéhokoľvek príkazu, pretože príkaz na vykonanie

domovej prehliadky sa na tieto priestory nevzťahoval. Jednoznačne možno vylúčiť aj postup

podľa ustanovenia , resp. .

Sťažovateľky ďalej uvádzajú, že v priebehu prehliadky bol sťažovateľke 1 doručený

príkaz krajskej prokuratúry č. k. -7 z 9. októbra 2013 vydaný podľa § 90 ods. 1

písm. b) a e) na vydanie počítačových údajov uložených

prostredníctvom počítačového systému na presne označených troch pevných diskoch

a dvoch USB kľúčoch, pričom tak pevné disky, ako aj USB kľúče boli stotožnené počas

prehliadky vykonanej 9. októbra 2013. Povinnosť vydať počítačové údaje sa vzťahovala na

všetky počítačové údaje, textové dokumenty, audiovizuálne záznamy vrátane

prevádzkových a obsahových údajov uložených v pamäti pevných diskov a USB kľúčov.

Účelom bolo získanie údajov týkajúcich sa zmlúv, resp. záväzkových vzťahov uzatvorených

v súvislosti so zdaniteľnými plneniami, ktoré boli predmetom trestného konania vedeného

políciou, údajov týkajúcich sa daňových priznaní spoločnosti , s. r. o.,

, a s. r. o., , k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

apríl 2012, faktúr, dodacích listov, ktoré mali byť v súvislosti so zdaniteľnými plneniami

vystavené, ako aj údajov týkajúcich sa podaní a písomnej korešpondencie vyhotovených

v súvislosti s daňovými kontrolami, ktoré boli vykonané na účely preukázania oprávnenosti

uplatnených nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012,

a ďalších údajov, ktoré sa bezprostredne týkajú skutkov, ktoré sú predmetom trestného

stíhania, resp. sa vzťahujú na predmetnú trestnú činnosť.

Sťažovateľky poukázali, že dôvodom vydania príkazu na vydanie počítačových

údajov bola existencia dôvodného podozrenia, že jednotlivé údaje sa môžu nachádzať na

pevných diskoch a USB kľúčoch, ktorých vlastníčkou, resp. užívateľkou je sťažovateľka 1.

Tomuto podozreniu má nasvedčovať aj skutočnosť, že sťažovateľka 1 bola v spoločnosti

, prokuristkou a ako taká mohla vyhotoviť na žiadosť svojho syna

zmluvy, dodacie listy, faktúry a iné listiny súvisiace s vecou. To súvisí

so skutočnosťou, že k neoprávnenému uplatneniu nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty došlo úkonom ako konateľa spoločnosti

Odňaté počítačové vybavenie bolo a je vo vlastníctve sťažovateľky 2, na čo bola

polícia podľa sťažovateliek vykonávajúca prehliadku viackrát upozorňovaná. Priamo to

podľa sťažovateliek vyplýva aj zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 9. októbra

2013, do ktorej sťažovateľka 1 uviedla, že „v priestoroch v byte č. 8 na 2. poschodí

v bytovom dome na ul. č. v mám v časti bytu advokátsku kanceláriu,

v ktorej sa nenachádzajú žiadne dokumenty, ktoré sú predmetom vyšetrovanej trestnej veci,

a to ani v bytovej časti. V kancelárii mám tri počítače, ktoré slúžia na výkon advokátskej

činnosti a žiadne počítačové údaje súvisiace s vyšetrovanou vecou sa v nich nenachádzajú,

ani nenachádzali. Sú v nich len údaje týkajúce sa mojich klientov.“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľka 1 odmietla počítačové vybavenie patriace

sťažovateľke 2 dobrovoľne vydať, dôsledkom čoho bolo následne odňaté. Polícia podľa

sťažovateľky 1, odvolávajúc sa na príkaz na vydanie počítačových údajov, odňala

sťažovateľke 2 počítačové vybavenia obsahujúce údaje o jej klientoch, ktoré s právnou

vecou, na ktorú bol tento príkaz vydaný, nijako vecne, ale ani personálne nesúviseli. Stalo

sa tak podľa sťažovateliek napriek tomu, že osoby prítomné pri prehliadke políciu

niekoľkokrát upozornili na zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 ods. 1

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o advokácii“). Taktiež bola polícia podľa sťažovateliek upozornená, že v zmysle

obsahu príkazu na vydanie počítačových údajov je sťažovateľka 1 povinná umožniť

vyhotovenie a ponechanie si výlučne kópie takýchto údajov a rozhodne v žiadnom prípade

neprichádzalo do úvahy odňatie veci samotnej. Nie menej dôležitá je podľa sťažovateliek aj

skutočnosť, že v priebehu celej prehliadky bol prítomný znalec z odboru elektrotechniky

(ďalej len „znalec J “), ktorý bol poverený vyhotovením kópie

počítačových údajov. V nadväznosti na uvedené sa postup polície, ktorá odňala počítačové

vybavenie sťažovateľky 2, javí podľa sťažovateliek ako celkom zjavne nelogický

a protizákonný. Podľa sťažovateliek je otázne, prečo polícia nezvolila postup, na ktorý ju

príkaz oprávňoval, namiesto svojvoľného a ničím neoprávneného postupu, a to za situácie,

keď zo strany krajskej prokuratúry bola zabezpečená prítomnosť kvalifikovaného

pracovníka majúceho potrebné odborné znalosti na vyhotovenie požadovanej kópie

počítačových údajov. Polícii podľa sťažovateliek nebránila absolútne žiadna prekážka, ktorá

by mala za následok nemožnosť vyhotovenia kópie počítačových údajov. Navyše treba

podľa sťažovateliek zdôrazniť, že príkaz na vydanie počítačových údajov nespĺňa náležitosti

uvedené v ustanovení , a to z dôvodu absencie určenia času,

po ktorý malo byť uchovávanie údajov vykonávané.

Orgány činné v trestnom konaní sú podľa sťažovateliek povinné pri realizácii zásahu

zvoliť čo najmiernejší prostriedok, ktorý je súčasne spôsobilý zabezpečiť dosiahnutie

sledovaného cieľa. Samotná právna úprava obsiahnutá v na túto

požiadavku reflektuje a určuje pre dosiahnutie špecifického cieľa (získanie počítačových

údajov dôležitých pre objasnenie trestnej činnosti) prostriedok zaručujúci požadujúcu

proporcionalitu, ktorým je úkon uchovania a vydania počítačových údajov zakotvený

v ustanovení . Tento prostriedok predstavuje podľa sťažovateliek

zásah menšej intenzity v porovnaní so situáciou, keby sa na dosiahnutie cieľa zvolil inštitút

vydania, resp. odňatia veci.

V zmysle príkazu na vydanie počítačových údajov bola podľa sťažovateliek daná

povinnosť umožniť vyhotovenie a ponechanie si kópie počítačových údajov. Preto

v situácii, keď sťažovateľka 1 odmietla vydať počítačové vybavenie tvoriace vlastníctvo

sťažovateľky 2, mala podľa sťažovateliek polícia voliť legálny postup v zmysle ustanovenia

, nie toto protiprávne odňať. Polícia v danom

prípade podľa sťažovateliek zvolila pre účely získania počítačových údajov taký prostriedok

(odňatie samotného počítačového vybavenia), ktorý zákonná úprava pre tento účel

neumožňuje. Navyše, o samotnom odňatí počítačového vybavenia nebola spísaná zápisnica

v zmysle ustanovenia .

Postupom polície došlo podľa sťažovateliek bez zákonného oprávnenia ku konaniu,

ktorým sa údaje svojím obsahom nijako vecne, ale ani personálne nesúvisiace s účelom

trestného konania dostali v rozpore s právom do dispozičnej sféry tretích osôb. Bolo tým

porušené aj ustanovenie § 23 ods. 1 zákona o advokácii.

Sťažovateľky namietali zákonnosť vykonania prehliadky podaniami adresovanými

krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre. Podaniami z 10. októbra 2013 a 14. októbra

2013 doručenými krajskej prokuratúre 11. októbra 2013 a 15. októbra 2013 žiadali

o preskúmanie zákonnosti postupu polície pri vykonávaní prehliadky priestorov

sťažovateľky 2, ako aj postupu, ktorým bolo nezákonne odňaté počítačové vybavenie.

Krajská prokuratúra podania vybavila listom č. k. -43 z 23. októbra 2013.

Krajská prokuratúra sama priznáva, že polícia vykonávajúca prehliadku mala vedomosť

o tom, že sa vykonáva v priestoroch sťažovateľky 2, teda advokátskej kancelárie. Uviedla,

že „Napokon už v čase podania návrhu na vykonanie domovej prehliadky existovalo

dôvodné podozrenie, že uvedený byt je užívaný aj ako nebytový priestor pre potreby výkonu

advokátskej kancelárie.“.

Podľa sťažovateliek je pravdou, že príkaz na domovú prehliadku sa nevzťahuje na

osobu vlastníka, prípadne užívateľa, ale na byt alebo na iný priestor slúžiaci na bývanie,

avšak v príkaze musí byť tento jednoznačne špecifikovaný tak, aby bolo nad akúkoľvek

pochybnosť jasné, kde sa má prehliadka vykonať. Existujúci príkaz však podľa

sťažovateliek neznel na sťažovateľku 2. Keďže polícia a krajská prokuratúra už v čase

podania návrhu na vykonanie domovej prehliadky mali vedomosť o tom, že bude vykonaná

v priestoroch sťažovateľky 2, zostáva podľa sťažovateliek otázne, prečo nebol podaný návrh

na vykonanie prehliadky priestorov sťažovateľky 2, teda advokátskej kancelárie.

V návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku, ale aj v samotnom príkaze

na domovú prehliadku podľa sťažovateliek absentuje dostatočné odôvodnenie prepojenia

medzi sťažovateľkou 2 a vyšetrovanou trestnou vecou, ktoré by oprávňovalo vykonanie

prehliadky týchto priestorov. Táto absencia podľa sťažovateliek nemôže byť nahradená

argumentáciou uvedenou v liste krajskej prokuratúry (navyše absolútne nedostačujúcou).

Hoci je podľa sťažovateliek správny argument krajskej prokuratúry, podľa ktorého

ustanovenia zákona o advokácii a vynímajú

z inštitútu povinnej mlčanlivosti prípady, v ktorých ide o trestný čin, pri ktorom jeho

neprekazenie zakladá trestný čin podľa , pri postupe v zmysle týchto

ustanovení by podľa sťažovateliek advokát musel vydať len tie počítačové údaje, ktoré

súvisia s vyšetrovanou trestnou vecou, a len tieto by bolo možné následne odňať. Absolútne

však neprichádza podľa sťažovateliek do úvahy odňatie všetkých počítačových údajov.

Keďže sťažovateľky nesúhlasili so spôsobom vybavenia podnetov z 10. októbra 2013

a 15. októbra 2013 zo strany krajskej prokuratúry, obrátili sa na generálnu prokuratúru,

ktorá odpovedala listom č. k. -14 zo 17. decembra 2013, avšak podľa

sťažovateliek nekonštatovala namietané porušenie zákona. Na opakovaný podnet

z 13. januára 2014 generálna prokuratúra odpovedala listom č. k. IV/3 GPt 53/14/1000-10

z 11. marca 2014 a konštatovala, že postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade

so zákonom.

Sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo a spoločnosti ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA s. r. o. na ochranu pred neoprávneným zásahom do

súkromného a rodinného života zaručené v na

ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním

údajov o svojej osobe zaručené v , základné právo

vlastniť majetok zaručené v , základné právo na

listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu

osobných údajov zaručené v , základné právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne zaručené

v a Listiny základných práv a slobôd

a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 ods. 1 a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného

zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra

Západ, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 v súvislosti

s nezákonným odňatím počítačového vybavenia (pevný disk zn. HITACHI

č. OA35399BA28310E8B, pevný disk zn. WESTERN DIGITAL č. WCAVV48029281, NDL:

WD800AAJB – 00JAO, pevný disk zn. WESTERN DIGITAL č. WCASE0028807, PN:

WD3200 AAJC-00YFAO, USB kľúč FLASCH VOYGER pogumovaný 32 GB č. 11456036,

USB kľúč FLASCH VOYGER pogumovaný 32 GB č. 11456036), na ktorom sa nachádzajú

údaje, ktoré skutkovo ani právne s vyšetrovanou trestnou vecou nesúviseli a vzťahovala sa

na ne povinnosť mlčanlivosti, porušené boli.

2. Základné právo a spoločnosti ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA s. r. o. na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života zaručené v ,

na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním zverejňovaním alebo iným zneužívaním

údajov o svojej osobe zaručené v , základné právo

vlastniť majetok zaručené v , základné právo

na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu

osobných údajov zaručené v , základné právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej

republiky zaručené v a Listiny

základných práv a slobôd a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života

zaručené v čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Príkazom Krajského prokurátora v Nitre zo dňa 9. októbra 2013 sp. zn. -7,

na vydanie počítačových údajov porušené boli.

3 Základné právo vlastniť majetok zaručené v čl. 20 ods. 1

, základné právo na nedotknuteľnosť obydlia zaručené v

ods. 1, 2, 3 , základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky zaručené v čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd a právo na

rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základné právo spoločnosti ADVOKÁTSKA

KANCELÁRIA s. r. o., domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky zaručené v

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v trestnom konaní

vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 v súvislosti s úkonom vykonaným

9. októbra 2013 – domová prehliadka, porušené boli.

4. Základné právo vlastniť majetok zaručené v

Slovenskej republiky, základné právo na nedotknuteľnosť obydlia zaručené v čl. 21 ods. 1,

2, 3 , základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky zaručené v čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd a právo na

rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručené v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základné právo ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

s. r. o., domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na inom orgáne Slovenskej republiky zaručené v

a čl. 36 ods. 1 listiny postupom Krajskej prokuratúry v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.

-43 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000-10 a jej upovedomení o vybavení opakovaných podnetov

z 11. marca 2014 porušené boli.

5. Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky

finančnej polície, expozitúra Západ, v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-

2013, Krajskej prokuratúre v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. -43 sa

zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv a spoločnosti

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o. zaručeným a listinou

a práva zaručeného dohovorom.

6. a spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

s. r. o. priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie

v sume 100.000,- €, ktoré predstavuje mieru právnej neistoty, do ktorej sa sťažovatelia

dostali postupom Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej

jednotky finančnej polície, expozitúra Západ, v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-

FP-ZA-2013, Krajskej prokuratúre v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. -43

a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/3 GPt 53/14/1000-10.

7. Spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o.,

priznáva majetkovú ujmu vo výške 5.000,- €, ktorá predstavuje sumu, za ktorú musela táto

nakúpiť nové počítačové vybavenie, aby bol zabezpečený jej nerušený chod.

8. a spoločnosti ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

s. r. o. priznáva trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré sú Prezídium

Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície,

expozitúra Západ, Krajská prokuratúra v Nitre a Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet advokátskej kancelárie do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Vyjadrenia účastníkov konania

Z vyjadrenia polície ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 z 5. septembra 2014

doručeného ústavnému súdu 12. septembra 2014 vyplýva, že so sťažnosťou nesúhlasí.

Pred vykonaním domovej prehliadky 9. októbra 2013 na základe príkazu okresného

súdu vyšetrovateľ z operatívnych informácií, ktoré mal k dispozícii, vedel, že časť bytovej

jednotky mala byť sťažovateľkou 1 využívaná na výkon jej advokátskej činnosti. Vydaniu

príkazu na domovú prehliadku predchádzal podnet vyšetrovateľa na podanie návrhu

na vydanie príkazu na vykonanie domovej prehliadky z 1. októbra 2013 predložený krajskej

prokuratúre. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 9. októbra 2013 vyplýva, že

bola vykonaná v priestoroch bytu č. 8 a v priestoroch k nemu patriacich na 12

v Sťažovateľka 1 po výzve vyšetrovateľa v zmysle uviedla,

že v časti bytu má advokátsku kanceláriu, v ktorej sa nenachádzajú žiadne dokumenty, ktoré

sú predmetom vyšetrovanej veci, v kancelárii má tri počítače slúžiace na výkon advokátskej

činnosti, pričom žiadne počítačové údaje súvisiace s vyšetrovanou vecou sa v nich

nenachádzajú. Ako to zo zápisnice tiež vyplýva, následne počas prehliadky boli

vyšetrovateľom odňaté pevné disky z troch počítačov a dva USB kľúče. Počas výkonu

domovej prehliadky sťažovateľka súhlasila s vydaním počítačových dát potom, ako jej budú

doručené príkazy krajskej prokuratúry na vydanie počítačových údajov v zmysle § 90

. Po doručení príkazov súhlasila síce s vydaním počítačových údajov, ale

nesúhlasila s vydaním diskov a USB kľúčov. Následne jej bola zo strany prítomného znalca

J vysvetlená časová dĺžka sťahovania údajov v jej kancelárii (išlo by asi o 32 hodín)

a taktiež to, že sťahovanie údajov by prebehlo rýchlejšie u znalca J a s prostriedkami,

ktoré by tam mal k dispozícii. Sťažovateľka 1 bola tiež informovaná o tom, že po stiahnutí

údajov by mohla mať zaistené veci k dispozícii za dva dni. Po zvážení všetkých argumentov

sťažovateľka 1 uviedla, že je nežiaduce, aby sa údaje po takú dlhú dobu sťahovali

v priestoroch jej kancelárie, keďže mala dohodnuté stretnutia s klientmi, a priklonila sa

k variantu, že jej disky budú odňaté. Zaistené veci si následne prevzal znalec a po stiahnutí

údajov ich 11. októbra 2013 odovzdal vyšetrovateľovi s tým, že je možné ich vrátiť

sťažovateľke 1. Vyšetrovateľ hneď 11. októbra 2013 vydal uznesenie o vrátení všetkých

troch počítačových diskov a dvoch USB kľúčov a uznesenie elektronicky doručil

sťažovateľke 2 spolu s výzvou na ich prevzatie. Dňa 11. októbra 2013 asi o 15.10 h prišiel

k vyšetrovateľovi dr. ako splnomocnený zástupca sťažovateľky 2 a prevzal

originál uznesenia o vrátení veci s tým, že v prípade vzdania sa práva podať sťažnosť by

bolo možné zaistené veci hneď prevziať. Po telefonickej konzultácii so sťažovateľkou 1

však dr. veci neprevzal. Vzhľadom na to vyšetrovateľ 15. októbra 2013 zaslal

ďalšiu výzvu na prevzatie veci, na ktorú však nikto nereagoval. Dňa 16. októbra 2013 bola

vyšetrovateľovi doručená sťažnosť proti uzneseniu o vrátení vecí, ktorú krajská prokuratúra

zamietla. Dňa 4. novembra 2013 (po doručení rozhodnutia krajskej prokuratúry)

vyšetrovateľ zaslal ďalšiu výzvu na prevzatie zaistených vecí a napokon 5. novembra 2013

dr. veci prevzal.

Podľa názoru polície z uvedených skutočností predovšetkým vyplýva, že

sťažovateľka dobrovoľne súhlasila s vydaním počítačových diskov a USB kľúčov, pretože

uznala, že čas potrebný na sťahovanie údajov je dlhý, a neakceptovala možnosť, aby sa

údaje sťahovali v priestoroch jej advokátskej kancelárie. Ďalej je podstatné, že už

11. októbra 2013, teda dva dni po zaistení vecí, mala sťažovateľka 1 možnosť si ich

prevziať.

Túto možnosť nevyužila, veci neprevzala a proti uzneseniu o ich vrátení podala

sťažnosť. Touto skutočnosťou sa predĺžil čas potrebný na zachovanie zákonného postupu

vo veci. Napokon sťažovateľka 1 vyšetrovateľovi nepredložila žiadny doklad svedčiaci

o tom, že odňaté veci sú majetkom sťažovateľky 2, a teda že nemohla vykonávať svoju

činnosť preto, že jej veci boli zaistené.

Z vyjadrenia krajskej prokuratúry č. k. -187 z 3. septembra 2014

doručeného ústavnému súdu 8. septembra 2014 vyplýva, že krajská prokuratúra sa podieľala

na vypracovaní vyjadrenia generálnej prokuratúry č. k. -6 a k tomuto

vyjadreniu sa pripája a stotožňuje sa s jeho závermi, zároveň oznamuje, že trvá na ústnom

pojednávaní.

Z vyjadrenia generálnej prokuratúry č. k. -7 z 3. septembra 2014

doručeného ústavnému súdu 12. septembra 2014 vyplýva, že podľa jej názoru súd, ktorý

rozhoduje o nariadení domovej prehliadky, vychádza z predpokladov opierajúcich sa

o údaje v spise. Naproti tomu policajný orgán, ktorý prehliadku vykonáva, je povinný

postupovať podľa reálne existujúcej situácie v okamihu, kedy začne s výkonom prehliadky

na mieste úkonu. V danej veci dôvodom, pre ktorý krajská prokuratúra podala návrh

na vydanie príkazu na domovú prehliadku, bola skutočnosť, že v byte sťažovateľky 1 sa

môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie. Po vykonaní domovej prehliadky bol syn

sťažovateľky obvinený zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 a 4

. Domová prehliadka bola vykonaná 9. októbra 2013 v čase od 9.35 h

do 13.10 h. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky vyplýva zoznam nájdených, a teda

odňatých vecí, ktoré pred vykonaním domovej prehliadky neboli dobrovoľne vydané.

Podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou je údaj sťažovateľky 1, že v časti bytu má

advokátsku kanceláriu, v ktorej sa nenachádzajú žiadne dokumenty, ktoré sú predmetom

vyšetrovanej veci, a to ani v bytovej časti. V kancelárii má tri počítače slúžiace na výkon

advokátskej činnosti a žiadne počítačové údaje súvisiace s vyšetrovanou vecou sa v nich

nenachádzajú a ani nenachádzali. Sú tam len údaje týkajúce sa klientov. Pri prehliadke boli

odňaté údajne z miesta nálezu „advokátska kancelária“ tri pevné disky a dva USB kľúče.

Zo zápisnice nevyplýva splnenie povinnosti sťažovateľky 2 v zmysle § 9 ods. 5

Advokátskeho poriadku. Podľa tohto ustanovenia advokát je povinný žiadať, aby orgán

činný v trestnom konaní pribral k tomuto úkonu ako nezúčastnenú osobu zástupcu komory

alebo iného advokáta. Neopomenuteľnou skutočnosťou je i to, že pri vykonaní domovej

prehliadky a pri odňatí počítačových údajov bol prítomný znalec J , ktorý je

kvalifikovaný v odbore elektroniky, odvetví riadiacej a výpočtovej techniky, počítačových

programov, bezpečnosti a ochrany informačných systémov. Následne krajská prokuratúra

vydala príkaz na vydanie počítačových údajov č. k. -7 z 9. októbra 2013 podľa

a . Na jeho základe znalec vyhotovil binárne

obrazy, obrazy diskov ako formu rozmnoženiny počítačových údajov. V tejto súvislosti stojí

za zmienku fakt, že tento úkon je časove veľmi náročný (32 hodín). Nasledujúci deň vydal

vyšetrovateľ uznesenie o vrátení vecí sťažovateľke 1, ktorá podala proti uzneseniu sťažnosť

a odmietla odňaté veci prevziať. Sťažnosť bola zamietnutá ako nedôvodná a k faktickému

vráteniu vecí došlo až 5. novembra 2013, a to jednoznačne z príčin na strane

sťažovateľky 1.

V súvislosti so zmluvou o nájme nehnuteľností medzi sťažovateľkou 1

a sťažovateľkou 2 je podstatné, že orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii prvú

stranu nájomnej zmluvy, kde je ako nájomca uvedená Advokátska kancelária

, a nie Advokátska kancelária spol. s r. o., pričom

závažným faktom pre posúdenie platnosti zmluvy je aj to, že časť údaju o nájomcovi je

ručne dopísaná. Nájomné je stanovené vo výške 10 Sk mesačne, hoci od 1. januára 2009

jediná oficiálna mena je euro. Nepreskúmateľná je aj časť uvádzajúca, že sťažovateľka 1 je

vlastníčkou parc. č. a bytového domu č. súp. , ako aj spoluvlastníčkou

spoločných častí a spoločných zariadení domu. V skutočnosti totiž podľa výpisu z katastra

nehnuteľností je sťažovateľka vlastníčkou bytu č. 8, a nie celej nehnuteľnosti. Je preto

pochybné, či sťažovateľka 2 mohla vykonávať činnosť v byte sťažovateľky 1 na základe

právne nespôsobilej zmluvy o nájme nehnuteľnosti. Sťažovateľka 2 vo vlastných veciach

nepostupovala s právnou znalosťou. Dôsledkom jej neopatrnosti orgány činné v trestnom

konaní a následne i okresný súd správne vyhodnotili dôvodnosť nariadenia domovej

prehliadky u sťažovateľky 1, pričom zvolili inštitút domovej prehliadky, ktorý poskytuje

vyšší stupeň právnej istoty. V opačnom prípade by bol priestor advokátskej kancelárie

nebytovým priestorom, k prehliadke ktorého podľa súčasnej právnej úpravy postačuje

príkaz prokurátora podľa .

Generálna prokuratúra uzatvára, že v danej veci nebolo od prvého momentu

narušenia domovej slobody nepochybne preukázané, že ide o objekt advokátskej kancelárie.

Domová prehliadka bola okresným súdom nariadená v byte obytného domu, ktorý

sťažovateľka 1 súčasne obýva a nemá v ňom vyhradené miestnosti len pre výkon

advokátskej činnosti, ktorú navyše sťažovateľka 2 nemohla vykonávať na základe právne

nespôsobilej zmluvy o nájme nehnuteľností. Pri vykonaní domovej prehliadky sa prihliadlo

na závažnosť vyšetrovaného trestného činu, spôsob a okolnosti, za ktorých bol príkaz na

domovú prehliadku vydaný, obsah a rozsah príkazu, existenciu dôvodného podozrenia, že

čin bol spáchaný, spôsob, akým bola prehliadka vykonaná (vrátane prítomnosti nezávislých

osôb, pričom sťažovateľka 2 mala dostatok časového priestoru preukázať, že v presne

nešpecifikovanej časti bytu sídli advokátska kancelária, ako aj o domovej prehliadke

informovať Slovenskú advokátsku komoru a požiadať o prítomnosť jej zástupcu na

vyšetrovacom úkone). Napokon sa zvážil aj rozsah možných dopadov na povesť

sťažovateliek. Nepreukázanie právoplatnej nájomnej zmluvy a nesplnenie povinnosti

informovať Slovenskú advokátsku komoru nemôže mať za následok priznanie práva pred

súdom.

Pri celkovom posúdení zásahu do práv sťažovateliek treba podľa generálnej

prokuratúry považovať za podstatné tri zásadné skutočnosti. Predovšetkým neexistuje

príčinná súvislosť medzi nariadením a výkonom domovej prehliadky a porušením práv

sťažovateliek prokuratúrou. Za nariadenie domovej prehliadky zodpovedá súd a za jej

výkon zodpovedá orgán, ktorý je v príkaze súdu uvedený. Krajská prokuratúra, ale ani

generálna prokuratúra nemali možnosť ovplyvniť zákonnosť výkonu súdom nariadenej

domovej prehliadky. Ďalej je podstatné, že už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, ako

aj v čase rozhodovania o podnetoch sťažovateliek generálnou prokuratúrou zásah do práv

sťažovateliek netrval, keďže k vráteniu vecí sťažovateľke 2 došlo tretí deň od zaistenia vecí,

i keď k reálnemu prevzatiu odňatých vecí došlo až asi o mesiac vinou sťažovateľky 1.

Navyše, trestné konanie nie je dosiaľ skončené, a tak o zákonnosti dôkazu získaného

domovou prehliadkou rozhodne príslušný súd v konaní o obžalobe. Napokon treťou

skutočnosťou je, že spravidla až po skončení trestného konania možno na ústavnom súde

namietať pochybenia znamenajúce porušenie základných práv a slobôd.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti je generálna prokuratúra toho názoru, že

v konaniach vedených krajskou prokuratúrou pod sp. zn. a generálnou

prokuratúrou pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000 neboli porušené práva sťažovateliek.

Z podania právneho zástupcu sťažovateliek z 13. októbra 2014 doručeného

ústavnému súdu faxom toho istého dňa a poštou 16. októbra 2014 vyplýva, že po

dôkladnom preštudovaní vyjadrenia generálnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a polície

sťažovateľky predbežne nevyužívajú právo na zaujatie stanoviska a svoju prípadnú

argumentáciu si ponechávajú priamo na pojednávaní, pričom trvajú na vykonaní ústneho

pojednávania. Inak sa sťažovateľky v plnom rozsahu pridržiavajú dôvodov sťažnosti.

III.

Nariadenie a zrušenie verejného pojednávania

Vzhľadom na to, že sťažovateľky, generálna prokuratúra, ako i krajská prokuratúra

trvali v danej veci na ústnom pojednávaní, ústavný súd nariadil vo veci verejné

pojednávanie na 6. september 2016 o 13.00 h.

Dňa 24. augusta 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateliek

z 23. augusta 2016, v ktorom oznámili, že ich právne zastúpenie v predmetnej veci pred

ústavným súdom „prebrala“ advokátka Mgr. Romana Mravíková, Advokátska kancelária,

Štefánikova trieda 15, Nitra, „originál plnej moci“ pre menovanú advokátku bol prílohou

tohto podania. Z uvedeného podania ďalej vyplynulo oznámenie, že „na pojednávaní, ktoré

bolo vytýčené na deň 6. september 2016 o 13.00 hod. netrváme a dovolíme si Ústavný súd

požiadať, aby rozhodol bez nariadenia pojednávania“.

Dňa 6. septembra 2016 pred začatím verejného pojednávania v predmetnej veci

právna zástupkyňa sťažovateliek telefonicky svoj prípis z 23. augusta 2016, v ktorom

oznámila ústavnému súdu, že „na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 6. september

2016 o 13.00 hod. netrváme a dovolíme si Ústavný súd požiadať, aby rozhodol, bez

nariadenia pojednávania“, doplnila tak, že sa pojednávania výslovne chce zúčastniť, pokiaľ

by ostatní účastníci trvali na verejnom ústnom pojednávaní v danej veci.

Na verejné pojednávanie nariadené na 6. september 2016 sa dostavil JUDr. Ondrej

Hvišč, PhD., v zastúpení generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry. Zástupca polície,

ktorý netrval na ústnom pojednávaní, sa na pojednávanie nedostavil. Pred otvorením

pojednávania prítomný zástupca generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry oznámil, že

za danej procesnej situácie netrvajú na ústnom pojednávaní ani jeho mandanti, pričom túto

skutočnosť doloží aj písomne. Následne vzhľadom na to, že účastníci konania sa vzdali

práva, aby v tejto veci bolo ústne pojednávanie, predseda senátu uznesením rozhodol, že

v danej veci sa bude rozhodovať neverejne.

Dňa 14. septembra 2016 prvý námestník generálneho prokurátora listom č. k.

2 GÚp 11/14/1000-17 ústavnému súdu oznámil: „v súvislosti s konaním vedeným pod

sp. zn. (...) netrvám na ústnom pojednávaní.“ Námestník krajského

prokurátora telefonicky 29. septembra 2016 doplnil uvedené oznámenie generálnej

prokuratúry v tom zmysle, že krajská prokuratúra „taktiež súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd prerokoval predmetnú vec na

neverejnom zasadnutí 29. septembra 2016.

IV.

Zistený skutkový stav

Zo zmluvy o nájme nehnuteľností z 2. februára 2009 vyplýva, že sťažovateľka 1 ako

prenajímateľka prenajala sťažovateľke 2 ako nájomníčke nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v katastrálnom území zapísané na liste vlastníctva č. ako parc. č. spolu

s bytovým domom súp. č. , ako aj spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu. Predmet nájmu mal slúžiť ako sídlo spoločnosti.

Dohodnutá výška nájomného je 1 € mesačne.

Z príkazu na domovú prehliadku okresného súdu sp. zn. OSNR-V-314-1/2013-

z 5. októbra 2013 vyplýva príkaz na domovú prehliadku v byte č. 8

nachádzajúcom sa na 2. poschodí v bytovom dome súp. č. , orientačné č.

na pozemku parc. č. v katastrálnom území zapísanom na liste vlastníctva

č. a v priestoroch k nemu patriacich a na pozemkoch k nemu priľahlých (parc.

č. a parc. č. na liste vlastníctve č. ). Príkaz bol vydaný podľa

ustanovenia a . Podľa odôvodnenia príkazu zo spáchania

zločinu neodvedenia dane a poistného podľa a sú okrem

iných osôb dôvodne podozriví aj a , pričom existuje

dôvodné podozrenie, že spoločnosťou , zastúpenou konateľom

, bol neoprávnene uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý mal

vzniknúť na základe fiktívneho zdaniteľného plnenia. Tiež bolo zistené, že sťažovateľka 1

vykonávala v spoločnosti , funkciu prokuristky, pričom mohla ako advokátka

a zároveň prokuristka vyhotoviť na žiadosť svojho syna zmluvy,

dodacie listy, faktúry a iné listiny súvisiace s touto vecou.

Z príkazu krajskej prokuratúry č. k. -7 z 9. októbra 2013 vyplýva, že

podľa a sa prikazuje vydanie počítačových

údajov uložených prostredníctvom počítačového systému na troch konkrétne označených

pevných diskoch a na dvoch konkrétne označených USB kľúčoch užívaných

sťažovateľkou 1, a to konkrétne všetkých počítačových údajov, textových dokumentov,

audiovizuálnych záznamov vrátane prevádzkových a obsahových údajov uložených

v pamäti pevných diskov, resp. počítačov a USB kľúčov, na účely získania údajov

týkajúcich sa zmlúv, resp. záväzkových vzťahov uzatvorených v súvislosti so zdaniteľnými

plneniami, ktoré sú predmetom trestného konania, ďalej údajov týkajúcich sa daňových

priznaní spoločností , a , k dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie apríl 2012, faktúr a dodacích listov, ktoré mali byť v súvislosti

s uvedenými zdaniteľnými plneniami vystavené, ako aj údajov týkajúcich sa podaní

a písomnej korešpondencie vyhotovených v súvislosti s daňovými kontrolami vykonanými

na účely preukázania oprávnenosti uplatnených nárokov na vrátenie dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a ďalších údajov, ktoré sa bezprostredne týkajú

skutkov, ktoré sú predmetom trestného stíhania, resp. sa vzťahujú na predmetnú trestnú

činnosť. Podľa k prevzatiu uvedených počítačových údajov

sa splnomocňuje vyšetrovateľ polície.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 9. októbra 2013 inter alia vyplýva, že

po predchádzajúcej výzve podľa sťažovateľka 1 uviedla, že

„v priestoroch v byte č. 8 na 2. poschodí v bytovom dome na ul. 12 v mám

v časti bytu advokátsku kanceláriu, v ktorej sa nenachádzajú žiadne dokumenty, ktoré sú

predmetom vyšetrovanej trestnej veci, a to ani v bytovej časti. V kancelárii mám 3 počítače,

ktoré slúžia na výkon advokátskej činnosti a žiadne počítačové údaje súvisiace

s vyšetrovanou vecou sa v nich nenachádzajú, ani nenachádzali. Sú v nich len údaje

týkajúce sa mojich klientov.“. Pri prehliadke boli inter alia odňaté veci: pevný disk Hitachi,

dva pevné disky Western digital a dva USB kľúče Corsair. V rámci výkonu domovej

prehliadky na základe príkazu krajskej prokuratúry podľa § 90 ods. 1 písm. b) a e)

boli vydané aj počítačové údaje uložené prostredníctvom hmotných

nosičov dát už uvedených.

Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. -43 z 23. októbra 2013 vyplýva, že na

základe žiadostí sťažovateľky z 10. októbra 2013 a zo 14. októbra 2013 bol preskúmaný

v zmysle ustanovenia postup polície v súvislosti s výkonom

domovej prehliadky 9. októbra 2013 v byte č. 8 na 2. poschodí bytového domu súp. č. ,

orient. č. na ulici v . Polícia mohla vykonať prehliadku v dotknutom byte,

pretože ju na to oprávňoval príkaz okresného súdu na domovú prehliadku z 5. októbra 2013.

V zmysle príkaz na vykonanie domovej prehliadky treba

doručiť vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia, čo aj polícia urobila, keďže príkaz doručila

sťažovateľke 1, ktorá je vlastníčkou nehnuteľnosti a zároveň jedným zo štatutárnych

orgánov (konateľov) sťažovateľky 2, ktorá je nájomníčkou uvedeného bytu. Napokon už

v čase podania návrhu na vykonanie domovej prehliadky existovalo dôvodné podozrenie, že

uvedený byt je užívaný aj ako nebytový priestor pre potreby výkonu advokátskej činnosti.

Táto skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia návrhu krajskej prokuratúry na vykonanie

domovej prehliadky. Príkaz na domovú prehliadku sa nevzťahuje na osobu vlastníka,

prípadne osobu, ktorá obydlie užíva na základe nájomnej alebo inej zmluvy, ale na byt alebo

iný priestor slúžiaci na bývanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 99 ods. 1 Trestného

poriadku. Je preto bezpredmetné, či v čase vykonania domovej prehliadky bol tento priestor

užívaný inou osobou než vlastníkom. Rozhodujúcou okolnosťou je, či sa v tomto priestore

mohli nachádzať veci dôležité pre trestné konanie. Nepochybne, v čase vykonania domovej

prehliadky, resp. v čase vydania príkazu na jej vykonanie takéto podozrenie existovalo,

pričom tieto veci mohli mať bezprostredný súvis s výkonom advokátskej činnosti

sťažovateľky 1 (vykonáva ju ako konateľka sťažovateľky 2), ktorá v minulosti súčasne

vykonávala funkciu prokuristky spoločnosti , zainteresovanej na spáchaní

trestného činu, ktorý je predmetom konania. S poukazom na túto skutočnosť bolo možné

predpokladať, že v priestoroch bytu, ktorý súčasne slúžil aj ako advokátska kancelária, by sa

mohli nachádzať počítače, prípadne iné veci obsahujúce údaje súvisiace s vyšetrovanou

trestnou vecou. V súvislosti s odňatím veci pri domovej prehliadke platí, že pre vyvrátenie

podozrenia, či vec súvisí alebo nesúvisí s vyšetrovanou trestnou vecou, nepostačí vyjadrenie

alebo vysvetlenie osoby, ktorej sa vec odníma. Túto skutočnosť je potrebné preveriť, pokiaľ

možno na mieste vykonania domovej prehliadky. Ak však vzhľadom na povahu veci a jej

rozsah takéto preverenie nie je možné, musí byť dotknutá vec, u ktorej existuje podozrenie,

že je dôležitá pre trestné konania, odňatá, pokiaľ nedošlo k jej dobrovoľnému vydaniu.

Neakceptovateľná je aj námietka týkajúca sa odňatia počítačových údajov obsahujúcich

informácie o klientoch sťažovateľky 2, podľa ktorej mala byť porušená povinnosť

mlčanlivosti v zmysle § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Podľa § 23 ods. 9 zákona o advokácii

a sa zákaz výsluchu (zákonom uložená povinnosť

mlčanlivosti) nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok

povinnosť prekaziť podľa . Podľa tohto ustanovenia je povinnosť

prekaziť trestný čin uložená okrem iných prípadov aj v prípade zločinu, na ktorý Trestný

zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10

rokov. Trestné konanie, v ktorom boli veci odňaté, resp. bol vydaný príkaz na vydanie

počítačových údajov, sa týka trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277

ods. 1 a 4 (s hornou hranicou trestnej sadzby 12 rokov), preto v ňom

výnimka z povinnosti vydania veci neplatila. Napokon inštitút uchovania a vydania

počítačových údajov obsiahnutý v ustanovení právnu úpravu

týkajúcu sa prípadov súvisiacich s povinnosťou mlčanlivosti vôbec neobsahuje. Orgány

činné v trestnom konaní sú povinné pri realizácii príkazu na vykonanie domovej prehliadky

a predovšetkým príkazu na vydanie počítačových údajov využiť prostriedky, ktoré

predstavujú menej radikálny zásah do chránených práv, pričom sú súčasne povinné

dodržiavať rovnováhu vo vzťahu medzi právom jednotlivca na súkromie a výberom

prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení legitímnych úloh, ktoré mu v tomto prípade

vyplývajú z jednotlivých príkazov. Vzhľadom na rozsah počítačových údajov, ktoré boli

uložené na pevných diskoch jednotlivých počítačov a na USB kľúčoch, bolo technicky

a predovšetkým časovo náročné zabezpečiť vyhotovenie ich kópie na mieste, kde sa v čase

vykonávania domovej prehliadky nachádzali. Nepochybne väčším zásahom do práva

jednotlivca na súkromie by bolo zotrvanie polície a ďalších zúčastnených osôb v obydlí

dotknutej osoby až do úplného vyhotovenia kópie počítačových údajov. Je pritom technicky

nemožné v časovom rozpätí potrebnom na vyhotovenie kópie vykonať súčasne aj selekciu

údajov relevantných pre trestné konanie. Menej radikálnym zásahom bolo preto odňatie

počítačov a iných technických zariadení, ktoré sú nosičmi počítačových údajov, prirodzene,

za predpokladu, že dôjde v čo najkratšom čase k vyhotoveniu kópií týchto údajov (bez

narušenia práva jednotlivca na súkromie) tak, aby bolo možné v krátkej dobe vrátiť počítače

a iné technické zariadenia osobám, ktorým boli odňaté. K selekcii vydaných počítačových

údajov pritom dochádza až následne, pretože pri vyhotovení kópie počítačového vybavenia

sa do sféry orgánov činných v trestnom konaní dostanú aj údaje s trestnou vecou

nesúvisiace. Orgány činné v trestnom konaní, ako aj znalec, ktorý bude s údajmi nakladať

v súvislosti s podaním znaleckého posudku, však majú zákonom uloženú povinnosť

mlčanlivosti, a to nielen vo vzťahu k týmto údajom. Napokon údaje nesúvisiace s touto

trestnou vecou musia byť po skončení trestného konania zlikvidované tak, ako to vyplýva aj

z príkazu prokurátora. K odňatiu vecí pri domovej prehliadke nie je potrebný príkaz

v zmysle , pretože oprávnenie odňať pri výkone domovej

prehliadky veci dôležité pre trestné konanie vyplýva priamo z príkazu na domovú

prehliadku, ktorý sa vydáva práve na účely odňatia vecí dôležitých pre trestné konanie,

pokiaľ neboli dobrovoľne vydané. O odňatí veci sa nespisuje osobitná zápisnica v zmysle

, ale v súvislosti s výkonom domovej prehliadky sa spisuje

zápisnica, ktorá okrem iného obsahuje aj údaje uvedené v , pokiaľ

počas výkonu domovej prehliadky došlo k vydaniu alebo odňatiu veci. V súvislosti

s námietkou, že počítače a USB kľúče sú vo vlastníctve sťažovateľky 2, a nie vo vlastníctve

sťažovateľky 1 ako fyzickej osoby, je nevyhnutné podotknúť, že sťažovateľka 1 ani počas

výkonu domovej prehliadky, ale ani dosiaľ hodnoverným spôsobom nepreukázala, že

uvedené veci sú vo vlastníctve sťažovateľky 2. V konečnom dôsledku však nie je

rozhodujúce, či vec dôležitá pre trestné konanie bola odňatá vlastníkovi alebo inej osobe,

v držbe ktorej alebo pod kontrolou ktorej sa taká vec či počítačové údaje nachádzajú.

Postupom polície v súvislosti s odňatím počítačov a USB kľúčov nemohlo dôjsť k vážnemu

a hrubému sťaženiu výkonu profesijnej činnosti sťažovateľky 2, lebo už 11. októbra 2013

bolo vydané uznesenie o vrátení vecí, ktoré boli odňaté 9. októbra 2013.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 53/14/1000-10 z 11. marca 2014

doručeného sťažovateľkám 24. marca 2014 inter alia vyplýva, že stanovisko krajskej

prokuratúry vyjadrené v jej prípise č. k. -43 z 23. októbra 2013, ako aj

stanovisko generálnej prokuratúry č. k. -14 zo 17. decembra 2013 treba

považovať za správne. Krajská prokuratúra reagovala na podania sťažovateliek

z 10. októbra 2013 a 15. októbra 2013 a vo svojom prípise z 23. októbra 2013 sa podrobne

zaoberala všetkými podstatnými námietkami. Generálna prokuratúra v prípise

zo 17. decembra 2013 v rámci vybavenia podnetu sťažovateliek poukázala v celom rozsahu

na prípis krajskej prokuratúry a podnet sťažovateliek odložila ako nedôvodný. V rámci

opakovaného podnetu dospela generálna prokuratúra k záveru, že žiadne pochybenie pri

vybavovaní podaní sťažovateliek nezistila, preto i opakovaný podnet bol odložený bez

prijatia ďalších prokurátorských opatrení.

Z úradného záznamu polície ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 z 2. septembra 2014

podpísaného mjr. Mgr. (ďalej len „vyšetrovateľ U “), ktoré bolo

ústavnému súdu predložené ako príloha vyjadrenia polície z 5. septembra 2014, vyplýva, že

9. októbra 2013 bol tento zaradený do skupiny vykonávajúcej domové prehliadky

u sťažovateľky 1, a to jednak v rodinnom dome v na a následne na adrese

, kde má sťažovateľka 1 trvalé bydlisko slúžiace súčasne na vykonávanie

advokátskej činnosti. Tu na mieste bolo zistené, že v týchto priestoroch sa nachádzajú 3

počítače a 2 elektronické nosiče USB kľúče. Pri vykonaní prehliadok bol prítomný aj súdny

znalec J , ktorý mal na mieste určiť spôsob zabezpečenia údajov z elektronických

zariadení. Vyšetrovateľ bol vyslaný plk. (ďalej len

„vyšetrovateľ G “) a plk. (ďalej len „vyšetrovateľ M “)

na krajskú prokuratúru, kde mal prevziať príkaz na možnosť stiahnuť údaje z počítačov

a elektronických zariadení na mieste. Potom, ako sa vrátil s príkazmi, znalec J potvrdil,

že sťahovanie údajov by trvalo dlho, asi vyše 30 hodín, s čím sťažovateľka 1 nesúhlasila

vzhľadom na to, že advokátska kancelária má veľa práce a má objednaných klientov.

Následne bolo na základe súhlasu sťažovateľky 1 dohodnuté, že „harddisky z počítačov“

a USB kľúče budú zaistené na čas nevyhnutný na stiahnutie údajov uložených na nich

s tým, že následne budú sťažovateľke 1 vrátené. Na základe tejto ústnej dohody boli

„harddisky“ a USB kľúče zaistené podľa značiek a výrobných čísiel.

Z e-mailového vyjadrenia znalca J bez označenia dátumu, ktoré došlo

vyšetrovateľovi M 26. augusta 2014 (predloženého ústavnému súdu ako príloha

vyjadrenia polície z 5. septembra 2014), predovšetkým vyplýva, že toto vyjadrenie je

odpoveďou na e-mailom toho istého dňa zaslanú otázku vyšetrovateľa M , aby sa

znalec J vyjadril, ako prebiehala komunikácia medzi ním, vyšetrovateľom

a sťažovateľkou 1 počas domovej prehliadky 9. októbra 2013 v súvislosti so zaistením

pevných diskov z počítačov a 2 kusov USB kľúčov, keďže sťažovateľka 1 podala

ústavnému súdu sťažnosť kvôli neoprávnenému zaisteniu pevných diskov a USB kľúčov.

Znalec J mal uviesť, či mala sťažovateľka 1 nejaké výhrady voči zaisteniu diskov,

alebo s ich vydaním súhlasila a pod. Mal tiež uviesť, ako dlho trvalo sťahovanie údajov

zo zaistených pevných diskov a USB kľúčov. Podľa znalca J 9. októbra 2013 sa ako

znalec zúčastnil prehliadky u sťažovateľky 1 na ulici v . Počas prehliadky

boli nájdené a vyšetrovateľom označené ako relevantné pevné disky z počítačov, ako aj

USB kľúče. Keďže vyšetrovateľ postupoval na základe , na mieste

skúmal podmienky pre výkon úkonu trestného konania podľa .

Snažil sa, aby výkonom úkonu sa zasahovalo len v nevyhnutnej miere v snahe dosiahnuť

účel trestného konania. Snažil sa rešpektovať aj dôstojnosť osôb a ich súkromie. Keďže

sťažovateľka 1 vykonáva v priestoroch na v advokátsku činnosť,

vyšetrovateľ sa snažil čo najmenej zasiahnuť do výkonu jej činnosti a po čo najkratšiu dobu

ju obmedziť úkonmi trestného konania vo výkone advokátskej činnosti. Vyšetrovateľ sa

opýtal znalca J , ako dlho by trvalo sťahovanie počítačových údajov zo zaistených

diskov, ak by sa to realizovalo na mieste. Znalec to odhadol na viac ako 30 hodín. Potom

vyšetrovateľ dal sťažovateľke 1 na výber, či bude pre ňu väčším zásahom vyhotovovanie

kópie počítačových údajov priamo na mieste alebo či by bola ochotná dobrovoľne vydať

disky na nevyhnutnú dobu na účely vyhotovenia kópie v priestoroch na zariadení znalca

J . Sťažovateľka 1 uviedla, že nie je žiaduce, aby sa úkony trestného konania vykonávali

v priestoroch jej advokátskej kancelárie, keďže mala dohodnuté stretnutie s klientmi, ktoré

by musela zrušiť. Na základe toho sama dobrovoľne vydala pevné disky nachádzajúce sa

v advokátskej kancelárii vyšetrovateľovi. Znalec J vrátil pevné disky vyšetrovateľovi

v ranných hodinách 11. októbra 2013. Ak by bolo došlo k vyhotovovaniu rozmnoženín

počítačových údajov v priestoroch advokátskej kancelárie, nebolo by to možné realizovať

za kratší čas a disky by neboli sťažovateľke 1 a jej zamestnancom dostupné. Zásah do

základných práv sťažovateľky 1 bol vykonaný len v nutnom rozsahu a s čo najmenšími

následkami a obmedzeniami na právach. Navyše bol realizovaný iba v rozsahu, v akom by

ho musela strpieť aj v prípade, ak by sa rozmnoženina počítačových údajov vykonávala

v priestoroch advokátskej kancelárie.

Z úradného záznamu zo 4. septembra 2014 podpísaného vyšetrovateľom G

(predloženého ústavnému súdu ako príloha vyjadrenia polície zo 4. septembra 2014)

vyplýva, že 9. októbra 2013 vykonal domovú prehliadku u sťažovateľky 1. Miestom výkonu

domovej prehliadky bol bytový priestor, pričom označenie tohto priestoru ako kancelárie je

dané iba podľa vyjadrenia sťažovateľky 1. Na výzvu podľa

sťažovateľka 1 nevydala žiadne veci. Pri domovej prehliadke boli nájdené aj 2 USB kľúče a

3 počítače, a keďže vyšetrovateľ G nemal príkaz na uchovanie a vydanie počítačových

údajov podľa , oznámil to telefonicky vyšetrovateľovi M .

Zároveň ho oboznámil s vyjadrením sťažovateľky 1, že nechce počítačové údaje, ale ani

hmotné nosiče dát vydať bez príkazu podľa . Ešte pred získaním

príkazu podľa sťažovateľke 1 podrobne vysvetľoval postup pri

jeho realizácii vrátane všetkých obmedzení s tým spojených. Technický postup pri realizácii

príkazu jej vysvetlil znalec J . Po opakovanom vysvetlení postupu sa sťažovateľka 1

vyjadrila, že po vydaní príkazu tento splní, avšak hmotné nosiče dát, na ktorých sa

počítačové údaje nachádzajú, nevydá. Zdôvodňovala to obavou zo straty dôveryhodnosti

pred klientmi. Vzhľadom na predpokladanú dobu trvania vyhotovenia kópie počítačových

údajov na mieste výkonu domovej prehliadky a z toho vyplývajúcich neprimeraných

obmedzení sa priklonila k odňatiu hmotných nosičov dát, pričom počítačové údaje na nich

sa nachádzajúce bola ochotná vydať na základe príkazu podľa .

Po doručení príkazu krajskej prokuratúry podľa a

sťažovateľka 1 vydala počítačové údaje nachádzajúce sa na hmotných nosičoch dát, avšak

hmotné nosiče dát nie. Preto bolo potom pristúpené k odňatiu hmotných nosičov dát

identifikovaných v zápisnici o vykonaní domovej prehliadky.

V.

Závery ústavného súdu vo veci samej

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a lebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez

súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným

konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej

prehliadky ustanoví zákon.

Podľa iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom

dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,

zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného

ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie

inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to

nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany

zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Podľa ak je na objasnenie skutočností závažných pre

trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže

predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe

alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti, b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si

kópie takých údajov, c) znemožnili prístup k takým údajom, d) také údaje odstránili

z počítačového systému, e) také údaje vydali na účely trestného konania.

Podľa v príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo

písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas

môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový

príkaz.

Podľa ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo

počítačové údaje na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz

predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá.

Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

Podľa ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie

veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu policajt.

Podľa bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1

môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec

neznesie odklad.

Podľa k odňatiu veci sa podľa možnosti priberie

nezúčastnená osoba.

Podľa domovú prehliadku možno vykonať, ak je

dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo

v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo

že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať

zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

Podľa z dôvodov uvedených v ods. 1 možno vykonať

aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie (ďalej len „iné priestory“) a prehliadku

pozemku, ktoré nie sú verejne prístupné.

Podľa prvej vety nariadiť domovú prehliadku je

oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na

návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

Podľa prvej vety prehliadku iných priestorov alebo

prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania

alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt.

K právomoci ústavného súdu

Z procesno-právneho hľadiska považuje ústavný súd za potrebné vysporiadať sa

predovšetkým s námietkou generálnej prokuratúry, podľa ktorej by o zákonnosti domovej

prehliadky mal najprv rozhodnúť všeobecný súd v rámci trestného konania a len potom by

prichádzalo do úvahy posudzovanie tejto otázky ústavným súdom. Generálna prokuratúra

vlastne tvrdí, že v súčasnosti nie je daná právomoc ústavného súdu skúmať túto otázku, teda

že táto časť sťažnosti je predčasná.

Uvedený právny názor nemožno akceptovať. Sťažovateľky nie sú stranami

v prebiehajúcom trestnom konaní, a preto trestný súd (ak sa tam trestná vec napokon

dostane) im žiadnu ochranu ich práv nebude môcť poskytnúť. Môže tak urobiť len ústavný

súd.

K vykonaniu prehliadky v priestoroch sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2

Jadrom sťažnosti je po prvé námietka sťažovateliek, podľa ktorej odňatie hmotných

nosičov dát (pevných diskov a USB kľúčov) bolo protiprávne predovšetkým preto, že

k domovej prehliadke došlo v priestoroch slúžiacich na bývanie aj na prevádzku

advokátskej kancelárie, pričom existoval iba príkaz na domovú prehliadku, ktorý sa na

priestory advokátskej kancelárie nevzťahoval. Z tvrdení sťažovateliek možno vyrozumieť,

že podľa ich názoru pri posúdení otázky, či išlo o bytové priestory alebo o iné priestory

z pohľadu možnej aplikácie alebo , je rozhodujúci faktický

stav, teda to, že priestory sťažovateľky 1 sú užívané tak na bývanie, ako aj na výkon

advokácie. Sťažovateľky pritom tvrdia, že krajská prokuratúra, ako aj polícia vedeli o tom,

že v byte sťažovateľky 1 sídli advokátska kancelária, ktorá tam aj vykonáva činnosť.

Krajská prokuratúra a generálna prokuratúra sú presvedčené o správnosti postupu

polície, pričom zdôrazňujú, že polícia pri výkone domovej prehliadky postupovala

samostatne a na vlastnú zodpovednosť. Domová prehliadka bola vykonaná len v bytových

priestoroch. Nebolo totiž od začiatku jednoznačné, že v byte sťažovateľky 1 sídli aj

advokátska kancelária (teda sťažovateľka 2), ďalej zmluva o nájme časti bytu

sťažovateľky 1 v prospech sťažovateľky 2 má viaceré nedostatky spochybňujúce jej

platnosť, a tým aj nebytový charakter časti bytu. Navyše, sťažovateľky zanedbali povinnosť

prizvať k domovej prehliadke zástupcu Slovenskej advokátskej komory. Ako to vyplýva

z vyjadrení krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry zaslaných ústavnému súdu,

priestory sťažovateľky 1 bolo potrebné pre účely prehliadky považovať i naďalej za bytové

preto, lebo zmluva o nájme časti bytu sťažovateľky 1 v prospech sťažovateľky 2 na účely

výkonu advokácie mala nedostatky, a preto bola neplatná. Inými slovami, podľa tohto

právneho názoru bytové priestory sa môžu zmeniť na iné priestory na základe zmluvne

prejavenej vôle prenajímateľa a nájomcu, ktorou nájomca získa oprávnenie užívať byt (jeho

časť) na iný (nebytový) účel.

Polícia je v podstate rovnakého názoru ako krajská prokuratúra a generálna

prokuratúra. Navyše, osobitne zdôrazňuje, že sťažovateľka 1 po dlhšom rokovaní

a vysvetľovaní napokon súhlasila s dobrovoľným vydaním pevných diskov a USB kľúčov,

keďže kopírovanie obsahu týchto nosičov dát v advokátskej kancelárii by dlho trvalo

a obmedzovalo by ich pri nerušenom výkone advokácie. Na dôkaz tohto tvrdenia predložila

polícia ústavnému súdu vyjadrenia troch svedkov prítomných pri domovej prehliadke.

Z pohľadu ústavného súdu sa ako rozhodujúca javí otázka, či na vykonanie

prehliadky v priestoroch patriacich vlastnícky sťažovateľke 1 bol potrebný príkaz na

domovú prehliadku podľa alebo príkaz na prehliadku iných

priestorov a pozemkov podľa , príp. jeden aj druhý príkaz

zároveň. Táto zásadná otázka je vyvolaná tou skutkovou osobitosťou tejto veci, podľa ktorej

byt patriaci sťažovateľke 1 slúžil zároveň popri bývaní aj ako priestor, v ktorom

sťažovateľka 2 vykonávala advokáciu, teda vo svojej ekonomickej podstate podnikateľskú

činnosť.

Z citovaného ustanovenia a prvej vety

vyplýva, že na vykonanie prehliadky v byte je potrebný príkaz na domovú prehliadku, ktorý

je oprávnený vydať v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie. Naproti tomu na

vykonanie prehliadky priestorov neslúžiacich na bývanie musí byť vydaný príkaz na

prehliadku iných priestorov, čo je v prípravnom konaní v právomoci prokurátora alebo

s jeho súhlasom policajta.

Pre určenie, či konkrétny priestor je priestor určený na bývanie (a je teda napr.

bytovým priestorom, ktorý slúži na bývanie) alebo ide o nebytový priestor, je potrebné

v prvom rade vychádzať z relevantnej a aplikovateľnej právnej úpravy, ktorá určuje, čo

treba považovať za bytový a čo za nebytový priestor.

Podľa o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov bytové budovy sú stavby, ktorých

najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a)

bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy,

študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

Podľa § 43b ods. 4 stavebného zákona byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných

miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený

na trvalé bývanie.

Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený

v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby,

ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene

spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život

a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene

v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia

§ 76 až 84.

Podľa § 105 ods. 2 písm. b) stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do

25 000 Sk sa potresce ten, kto užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne

stavebným povolením alebo ako vlastník stavby, či iný oprávnený na jej užívanie umožní

inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží

pokutu do 5 miliónov Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie,

ktorá užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ak vlastník

stavby, či iný oprávnený na jej užívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním

kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že podľa stavebného zákona možno charakter

stavby zmeniť iba postupom podľa § 85 stavebného zákona. Len takto možno dosiahnuť

napr. aby sa byt (jeho časť) považoval v ďalšom za priestor neslúžiaci na bývanie. Dokonca

nepovolená zmena v užívaní stavby je považovaná za priestupok, resp. správny delikt

(§ 105 a § 106 stavebného zákona). Inými slovami, v zmysle stavebného zákona byt (jeho

časť), ktorý sa síce buď de facto, alebo na základe zmluvy o nájme používa na iný,

nebytový účel bez toho, aby bolo rozhodnuté o zmene v užívaní stavby podľa § 85

stavebného zákona, sa i naďalej považuje za byt.

Na základe dosiaľ uvedeného možno konštatovať, že kým stavebný zákon definuje

postup, ktorým možno dosiahnuť zmenu bytových priestorov na nebytové priestory, zatiaľ

túto otázku nerieši a nijako neoznačuje okolnosti, ktoré môžu spôsobiť

zmenu bytových priestorov na nebytové priestory v súvislosti s postupom podľa § 99 a nasl.

.

Treba konštatovať, že z dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, vyplýva, že

prehliadka realizovaná Orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) bola

vykonaná v byte č. 8 na 2. poschodí bytového domu súp. č. (orientačné č. )

ležiaceho na parc. č. v kat. území (list vlastníctva č. ) a v priestoroch

k nemu patriacich na pozemkoch k nemu priľahlých. Výlučnou vlastníčkou týchto

nehnuteľností je sťažovateľka 1. Z dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, však

nevyplýva, či sťažovateľka 1 iniciovala (ak áno, s akým výsledkom) postup podľa § 85

stavebného zákona.

Ústavný súd tak uzatvára, že vykonanie prehliadky v byte, ktorý vlastní

sťažovateľka 1 a v ktorom súčasne sťažovateľka 2 vykonáva podnikateľskú činnosť,

na základe príkazu na domovú prehliadku vydaného okresným súdom bolo v súlade

s právnymi predpismi upravujúcimi prehliadku priestorov (či už domovú prehliadku, alebo

prehliadku iných priestorov) a nebolo vzhľadom na účelové určenie priestoru (na bývanie)

podľa stavebného zákona a neexistenciu rozhodnutia príslušného stavebného úradu o zmene

účelového určenia nehnuteľnosti (ktoré by sťažovateľky pri výkone domovej prehliadky

predložili OČTK) potrebné uvažovať o príkaze na prehliadku iných priestorov podľa

.

Zároveň nemožno súhlasiť so sťažovateľkami, ako ani s krajskou či generálnou

prokuratúrou, ktoré poukazujú na otázku platnosti či neplatnosti zmluvy o nájme

z 2. februára 2009, resp. otázku platnosti či neplatnosti tohto právneho úkonu. Zmluva

o nájme uzatvorená medzi dvoma subjektmi súkromného práva má dopad rýdzo na ich

súkromnoprávny vzťah, ide o úpravu ich súkromných právnych vzťahov a úpravu vzťahu

ku konkrétnej veci, je záväzná inter partes. Takáto zmluva však zostáva pre tretie subjekty

neznámou, nemá vplyv na výkon práv a povinností OČTK, ktoré pre určenie, či konkrétny

priestor je bytom alebo nebytovým priestorom, vychádzajú v prvom rade z objektívneho

práva reglementujúceho otázku účelového určenia konkrétneho priestoru a zo štátom

určených evidencií (kataster nehnuteľností), podľa ktorých je možné zistiť, či konkrétny

priestor je určený na bývanie alebo nie, a taktiež z vedomostí o existencii či neexistencii

rozhodnutí príslušného stavebného úradu o zmene účelového určenia nehnuteľnosti

(o neexistencii takéhoto rozhodnutia nebolo medzi sporovými stranami sporu). Rovnako

nezrovnalosti, na ktoré generálna prokuratúra poukazuje, by mohli byť relevantné iba

vo vzájomnom vzťahu medzi sťažovateľkami, kde by mohli viesť k prípadným

interpretačným sporom. Nie sú však podstatné smerom navonok a pri existencii

konsenzuálneho prístupu sťažovateliek neznamenajú nespôsobilosť, resp. neplatnosť

zmluvy.

Napokon treba ešte dodať, že pomerne rozsiahla argumentácia generálnej

prokuratúry v prospech zákonnosti a ústavnosti príkazu na domovú prehliadku vydaného

okresným súdom, resp. opačná argumentácia sťažovateliek sa nejavia pre posúdenie veci

ako relevantné, keďže zákonnosť a ústavnosť príkazu na domovú prehliadku nebola

podanou sťažnosťou napadnutá [na rozdiel od príkazu krajskej prokuratúry z 9. októbra

2013 podľa a – pozri ďalej].

K otázke vydania či odňatia hmotných nosičov dát

Sťažovateľky ďalej namietajú, že odňatím hmotných nosičov dát OČTK išlo

o neprimeraný zásah, pretože by postačoval miernejší zásah spočívajúci v skopírovaní

počítačových dát na mieste. Tiež rozsah získaných údajov bol neprimeraný a nerešpektoval

povinnosť advokátskej mlčanlivosti.

Polícia vo svojom vyjadrení z 5. septembra 2014 podanom ústavnému súdu tvrdí, že

sťažovateľka 1 sa rozhodla hmotné nosiče dát dobrovoľne vydať. Opiera sa pritom

o písomné svedectvá vyšetrovateľa U z 2. septembra 2014, vyšetrovateľa G

zo 4. septembra 2014 a znalca J pravdepodobne z 26. augusta 2014. Kým podľa

vyšetrovateľa U a znalca J sťažovateľka 1 po dlhšom vysvetľovaní hmotné

nosiče dát dobrovoľne vydala, vyšetrovateľ G , ktorý bol zodpovedný za vykonanie

domovej prehliadky, tvrdí, že hoci sťažovateľka po dlhšom vysvetľovaní s vydaním

hmotných nosičov dát súhlasila, napokon tak odmietla urobiť, a preto museli byť odňaté.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) už mnohokrát konštatoval, že

„súkromný život“ je široký pojem nevhodný na vyčerpávajúcu definíciu (napr. Peck c.

Spojené kráľovstvo z 28. januára 2003), a vo vzťahu k predmetnému pojmu vyhlásil: „Bolo

by príliš obmedzujúce ohraničiť pojem na vnútorný kruh, v ktorom jednotlivec môže žiť

svoj osobný život podľa vlastného výberu, a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet mimo tohto

kruhu. Rešpektovanie súkromného života musí tiež zahŕňať určitý stupeň práva vytvoriť

a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami. Navyše sa zdá, že niet dôvodu na

princíp, prečo toto chápanie pojmu súkromný život by sa malo prijať na vylúčenie činnosti

odbornej alebo obchodnej povahy, keďže počas svojho pracovného života má väčšina ľudí

významnú, ak nie najväčšiu možnosť rozvíjať vzťahy s okolitým svetom. Tento pohľad

podporuje skutočnosť, že nie je vždy možné jasne rozlíšiť, ktoré činnosti jednotlivca sú

súčasťou ich profesionálneho alebo obchodného života a ktoré nie. Osobitne, v prípade

osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, jeho práca v tomto kontexte môže tvoriť súčasť

jeho života do takej miery, že sa stáva nemožným vedieť, v akom postavení v danom

momente koná.“ (Niemietz c. Nemecko zo 16. 12. 1992).

Východiskové rozhodnutie ESĽP týkajúce sa nedovoleného zhromažďovania

a úschovy osobných údajov – Leander c. Švédsko z 26. 3. 1987, zdôraznilo, že aj

uchovávanie údajov osobného charakteru po ich získaní musí byť odôvodnené

nevyhnutnosťou takéhoto opatrenia.

Ako už bolo uvedené, judikatúra ESĽP je v otázke ďalšieho uchovávania získaných

údajov osobného charakteru jednoznačná a pripúšťa ho iba v prípade nevyhnutnosti, aby

bola rovnováha medzi relevantným záujmom štátu a závažnosťou jeho zásahov do práv

jednotlivcov na ich súkromný život zachovaná.

Ústavný súd bez toho, aby podrobne vykladal dotknuté ustanovenia zákona,

konštatuje, že konštrukcia inštitútu uchovania a vydania počítačových údajov obsiahnutá

v umožňuje systematickým výkladom dotknutej právnej úpravy

realizovať predmetný úkon spôsobom vylučujúcim vznik takejto neprípustnej situácie

znamenajúcej závažný zásah do práva jednotlivca na súkromný život, konkrétne spôsobom,

ktorý umožní izolovanie údajov relevantných na trestné konanie a následné zlikvidovanie

kópie obsahujúcej kompletné penzum údajov zaznamenaných na pamäťovom médiu,

prípadne jej vrátenie dotknutému subjektu (jednotlivcovi), ktorého sa zásah týkal (pozri

prípad pred ESĽP vo veci Sallinen c. Fínsko z 27. 12. 2005 týkajúci sa fínskej právnej

úpravy, ktorá takýto postup výslovne prikazovala). Samozrejme, pre tieto účely je

ustanovenie času, počas ktorého možno kompletnú kópiu uchovávať, nevyhnutné.

Z príkazu krajskej prokuratúry č. k. -7 z 9. októbra 2013 vyplýva, že

podľa a sa prikazuje vydanie počítačových

údajov uložených prostredníctvom počítačového systému na troch konkrétne označených

pevných diskoch a na dvoch konkrétne označených USB kľúčoch užívaných

sťažovateľkou 1, a to konkrétne všetkých počítačových údajov, textových dokumentov,

audiovizuálnych záznamov vrátane prevádzkových a obsahových údajov uložených

v pamäti pevných diskov, resp. počítačov a USB kľúčov, na účely získania údajov

týkajúcich sa zmlúv, resp. záväzkových vzťahov uzatvorených v súvislosti so zdaniteľnými

plneniami, ktoré sú predmetom trestného konania, ďalej údajov týkajúcich sa daňových

priznaní spoločností , a , k dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie apríl 2012, faktúr a dodacích listov, ktoré mali byť v súvislosti

s uvedenými zdaniteľnými plneniami vystavené, ako aj údajov týkajúcich sa podaní

a písomnej korešpondencie vyhotovených v súvislosti s daňovými kontrolami vykonanými

na účely preukázania oprávnenosti uplatnených nárokov na vrátenie dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a ďalších údajov, ktoré sa bezprostredne týkajú

skutkov, ktoré sú predmetom trestného stíhania, resp. sa vzťahujú na predmetnú trestnú

činnosť. Podľa k prevzatiu uvedených počítačových údajov

sa splnomocňuje vyšetrovateľ polície.

Z listinných dôkazov (najmä zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky

z 9. októbra 2013) možno vyvodiť, že hmotné nosiče dát boli políciou odňaté, keďže

sťažovateľka 1 tieto dobrovoľne v zmysle už citovaného príkazu podľa § 90 ods. 1 písm. b)

a e) nevydala. Ani z prípisu krajskej prokuratúry č. k. -43

z 23. októbra 2013, ale ani z vyjadrení krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry

v konaní vedenom ústavným súdom nevyplýva ani len náznakom, že by sa sťažovateľka 1

rozhodla hmotné nosiče dát dobrovoľne vydať. Tvrdí to iba polícia vo svojom vyjadrení

z 5. septembra 2014 podanom ústavnému súdu.

Ústavný súd pristúpil k posúdeniu námietky porušenia označených základných práv

zaručených a listinou, ako aj práva zaručeného dohovorom postupom OČTK pri

úkone vykonanom 9. októbra 2013 – odňatí hmotných nosičov dát.

K legalite odňatia hmotných nosičov dát – k odňatiu veci podľa § 91 ods. 1

môže policajt pristúpiť na základe vlastného príkazu vydaného po

predchádzajúcom súhlase prokurátora, bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora môže

policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie

odklad. Naproti tomu na realizáciu úkonu uchovania a vydania počítačových údajov podľa

potrebuje policajt nevyhnutne príkaz prokurátora ako orgánu

vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania

a v prípravnom konaní ( ).

Sťažovateľka 1 hmotné nosiče dát dobrovoľne v zmysle už citovaného príkazu podľa

a nevydala. Policajt v danom konkrétnom

prípade pre účely získania počítačových údajov zvolil následne právny prostriedok, ktorý

v takejto situácii (dobrovoľné nevydanie dát na základe príkazu podľa § 90 Trestného

poriadku) predpokladá § 91 ods. 1 – zaistenie samotných hmotných nosičov dát úkonom

odňatia veci, ktorý pre tento účel zákonná úprava umožňuje, pričom tento úkon vzhľadom

na situáciu vzniknutú pri domovej prehliadke nezniesol odklad (§ 91 ods. 3 Trestného

zákona). Postup policajta preto treba považovať za legálny.

K legitimite odňatia hmotných nosičov dát – k odňatiu hmotných nosičov dát došlo

v rámci vedeného trestného konania, účelom bolo získanie údajov týkajúcich sa zmlúv,

resp. záväzkových vzťahov uzatvorených v súvislosti so zdaniteľnými plneniami, ktoré sú

predmetom trestného konania vedeného políciou a ktoré sa mali nachádzať na hmotných

nosičoch dát. Legitimitu odňatiu veci teda poskytuje vedené trestné konanie a predmet

trestného konania v spojení s obsahom dát nachádzajúcich sa na hmotných nosičoch dát.

K nevyhnutnosti odňatia hmotných nosičov dát – v rámci domovej prehliadky bol

ako prvý zvolený inštitút príkazu na umožnenie vyhotovenia a ponechania si kópie údajov

a príkaz na vydanie údajov na účely trestného konania. Tento postup konajúci policajt

zvolil, pričom ten zostal bez výsledku, keďže sťažovateľka 1 hmotné nosiče dát dobrovoľne

v zmysle už citovaného príkazu podľa a

nevydala. Následne mal konajúci policajt k dispozícii už len inštitút odňatia veci podľa § 91

ako nevyhnutný prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa v rámci

trestného konania.

Čo sa týka otázky, či v danom prípade nepostačovalo skopírovanie údajov

z hmotných nosičov dát, je potrebné poukázať, že znalec J potvrdil, že sťahovanie

údajov v priestoroch bytu sťažovateľky 1 by trvalo vyše 30 hodín, s čím sťažovateľka 1

nesúhlasila vzhľadom na to, že advokátska kancelária (sťažovateľka 2) má veľa práce a má

objednaných klientov. Akokoľvek, samotný objem dát nachádzajúci sa na hmotných

nosičoch, ktorý sa mal v zmysle príkazu krajskej prokuratúry č. k. -7

z 9. októbra 2013 vydaného podľa a zaistiť,

odôvodňoval postup, v zmysle ktorého nebolo možné efektívne zabezpečiť zaistenie údajov

ich kopírovaním v priestoroch sťažovateľky 1, ale v záujme čo najmenšieho zásahu do

súkromného života sťažovateľky 1 v priestoroch jej bytu, bolo možné v súlade s princípom

nevyhnutnosti odňať hmotné nosiče dát, na ktorých sa nachádzali dotknuté údaje a dáta.

K námietke sťažovateliek, že na hmotných nosičoch dát sa nachádzajú aj informácie

o klientoch advokátskej kancelárie, ktoré nepodliehajú trestnému konaniu, ústavný súd

uvádza, že príkaz krajskej prokuratúry č. k. -7 z 9. októbra 2013 vydaný podľa

a znel na vydanie počítačových údajov

uložených prostredníctvom počítačového systému na presne označených troch pevných

diskoch a dvoch USB kľúčoch, pričom pevné disky aj USB kľúče boli stotožnené počas

prehliadky vykonanej 9. októbra 2013. Povinnosť vydať počítačové údaje sa vzťahovala na

všetky počítačové údaje, textové dokumenty, audiovizuálne záznamy vrátane

prevádzkových a obsahových údajov uložených v pamäti pevných diskov a USB kľúčov.

Účelom bolo získanie údajov týkajúcich sa zmlúv, resp. záväzkových vzťahov uzatvorených

v súvislosti so zdaniteľnými plneniami, ktoré sú predmetom trestného konania vedeného

políciou, údajov týkajúcich sa daňových priznaní spoločnosti ,

, a , , k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

apríl 2012, faktúr, dodacích listov, ktoré mali byť v súvislosti so zdaniteľnými plneniami

vystavené, ako aj údajov týkajúcich sa podaní a písomnej korešpondencie vyhotovených

v súvislosti s daňovými kontrolami, ktoré boli vykonané na účely preukázania oprávnenosti

uplatnených nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012,

a ďalších údajov, ktoré sa bezprostredne týkajú skutkov, ktoré sú predmetom trestného

stíhania, resp. sa vzťahujú na predmetnú trestnú činnosť. Ústavný súd je toho názoru, že

pokiaľ povinnosť vydať počítačové údaje sa vzťahovala na všetky počítačové údaje, textové

dokumenty, audiovizuálne záznamy vrátane prevádzkových a obsahových údajov uložených

v pamäti pevných diskov a USB kľúčov, nemožno vzhľadom na konkrétnosti

sťažovateľkinej veci a predmet zaisťovaných dát (zmluvná dokumentácia, dokumentácia

týkajúca sa daňových priznaní a pod.) uložených na odňatých hmotných nosičoch dát

vopred argumentovať vyňatím určitých na hmotných nosičoch dát uložených dát z ich

zaistenia, keďže až preverením obsahu hmotných nosičov, ktorý mal byť v zmysle príkazu

celý preverený vzhľadom na ich povahu (zmluvy, dokumenty týkajúce sa daňových

skutočností a pod.), je možné dospieť k záveru, ktoré údaje a dáta sú relevantné pre trestné

konanie.

Z pohľadu ochrany ústavných práv sťažovateliek v súvislosti s odňatím hmotných

nosičov a ich obsahom je potrebné uviesť, že ak vec, ktorá bola podľa § 91 Trestného

poriadku odňatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej

prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, komu bola odňatá (§ 97 ods. 1 Trestného

poriadku). Čo sa samotných dát a údajov uložených na hmotných nosičoch týka, u tých

počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré na účely trestného konania buď

vôbec nie sú, alebo už nie sú potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného

stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie

uchovávania týchto údajov ( ).

Z popísaných konklúzií vyplýva, že princíp nevyhnutnosti nebol vo veci

sťažovateliek odňatím hmotných nosičov s dátami na ich uloženými zo strany OČTK

porušený.

Záver

Na základe dosiaľ uvedených záverov ústavný súd konštatuje, že nie je možné

vyhovieť návrhu sťažovateliek na vyslovenie porušenia ich označených ústavných práv

políciou, krajskou prokuratúrou alebo generálnou prokuratúrou, keďže postup týchto OČTK

bol vzhľadom na skutkový stav a požiadavky na ochranu ústavných práv sťažovateliek

v rámci trestného konania zákonný, ústavne aprobovateľný a ochrana ústavných práv

sťažovateliek si nevyžaduje v tomto konkrétnom prípade zásah zo strany ústavného súdu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2016