Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 91/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátskou kanceláriou

Advocatus KG s. r. o., Galandova 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka

a spoločníčka Mgr. Katarína Galbičková, vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 30, čl. 31, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 74

, základných práv podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania

politických strán č. 56/4/1 (SVS-OVR2-2019/039920-002) z 10. decembra 2019, uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. decembra 2019

a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri nezaregistrovaní jeho kandidátnej

listiny pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konané 29. februára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a argumentácia v ústavnej sťažnosti

1.1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10.

februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. Miroslavom Kišom, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 12

ods. 1, , , , a 2, a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 10 ods. 1 a čl. 21 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 25 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením Štátnej

komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „štátna komisia“)

č. 56/4/1 (SVS-OVR2-2019/039920-002) z 10. decembra 2019, uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 19. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) a postupom

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“)

pri nezaregistrovaní sťažovateľovej kandidátnej listiny pre voľby do Národnej rady

Slovenskej republiky konané 29. februára 2020 (ďalej aj „parlamentné voľby“). Sťažovateľ

uviedol, že svoju ústavnú sťažnosť podal na základe a taktiež

na základe .

1.2 Následne 17. februára 2020 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa,

ktorým opravil pisárske chyby v petite jeho ústavnej sťažnosti, a zároveň podanie,

ktorým ústavnému súdu oznámil zmenu svojho právneho zástupcu v predmetnej veci.

Novým právnym zástupcom sťažovateľa, ktorý nahradil pôvodného advokáta

Mgr. Miroslava Kišu, sa stala advokátska kancelária Advocatus KG s. r. o., Galandova 7,

Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a spoločníčka Mgr. Katarína Galbičková.

K podaniu pripojil odvolanie plnej moci pre pôvodného advokáta a splnomocnenie

pre nového právneho zástupcu.

1.3 Dňa 10. marca 2020 bolo ústavnému súdu elektronickým spôsobom doručené

obsahovo totožné podanie sťažovateľa s jeho podaním doručeným ústavnému súdu osobne

už 10. februára 2020. Ako právny zástupca sťažovateľa bol v tomto podaní znova uvedený

advokát Mgr. Miroslav Kiša. Vzhľadom na to, že k samotnému podaniu nebol pripojený

žiadny sprievodný list vysvetľujúci spätnú zmenu právneho zastúpenia, a tiež vzhľadom

na skutočnosť, že samotné podanie bolo úplne totožné s podaním doručeným ústavnému

súdu už 10. februára 2020 (aj s chybami v písaní, ktoré sťažovateľ opravil svojím

doplňujúcim podaním doručeným ústavnému súdu 17. februára 2020), ústavný súd

pri posudzovaní ústavnej sťažnosti neprihliadal na podanie sťažovateľa, ktoré mu bolo

doručené 10. marca 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ mal záujem kandidovať

v parlamentných voľbách, ale ministerstvo vnútra, štátna komisia a najvyšší súd odmietli

zaregistrovať jeho kandidátnu listinu. Sťažovateľ požiadal ministerstvo vnútra listom

z 8. novembra 2019 o registráciu kandidátnej listiny pre parlamentné voľby

ako občianskeho kandidáta, t. j. ako fyzickú osobu uchádzajúcu sa o priazeň voličov mimo

systému politických strán. K uvedenému listu pripojil vyhlásenie, že svoju kandidatúru

opiera o ústavu a medzinárodné dohody o ochrane základných práv a slobôd.

Podľa sťažovateľa ministerstvo vnútra na jeho žiadosť o registráciu neodpovedalo.

Štátna komisia na zasadnutí 6. decembra 2019 prerokovala kandidátnu listinu sťažovateľa

a uznesením č. 56/4/1 (SVS-OVR2-2019/039920-002) z 10. decembra 2019 rozhodla,

že sťažovateľ nebol oprávnený na podanie kandidátnej listiny, a preto jeho podanie

v predmetnej veci nemožno považovať za kandidátnu listinu. Následne najvyšší súd

napadnutým uznesením z 19. decembra 2019 odmietol sťažovateľov návrh

na zaregistrovanie jeho kandidátnej listiny pre parlamentné voľby.

3. Sťažovateľ sa domnieva, že ministerstvo vnútra nekonaním vo veci registrácie

sťažovateľa pre parlamentné voľby porušilo nielen jeho už vymenované základné práva,

ale zmarilo aj slobodné a demokratické parlamentné voľby v roku 2020.

Podľa sťažovateľa jeho základné práva boli porušené aj uznesením štátnej komisie č. 56/4/1

(SVS-OVR2-2019/039920-002) z 10. decembra 2019. Napadnutému uzneseniu najvyššieho

súdu sťažovateľ vyčítal, že vec nesprávne skutkovo a právne kvalifikoval podľa § 273

a nasl. v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „SSP“). Sťažovateľ tvrdil, že keďže podal kandidátnu listinu ako občan,

na jeho podanie sa nevzťahovali zákonné ustanovenia, ktoré vo veci aplikoval najvyšší súd.

Tvrdil preto, že v jeho prípade išlo o právny vzťah neupravený právnymi predpismi,

a preto mal najvyšší súd použiť analógiu a postupovať podľa tých ustanovení právnych

predpisov, ktoré sú im svojou povahou najbližšie.

4. V ďalšej časti svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ spochybňuje ústavnosť

volebných zákonov v Slovenskej republike. Konkrétne spochybňuje, že v parlamentných

voľbách majú právo kandidovať iba politické strany, a nie aj jednotlivci. Tým je podľa neho

porušená priamosť volebného práva, pretože voliči neodovzdávajú svoj hlas priamo

budúcim poslancom, ale nepriamo prostredníctvom politickej strany. Ďalej napáda 5 %

volebný cenzus, podľa ktorého sa neprihliada na hlasy voličov, ktorí odovzdajú svoj hlas

politickým stranám, ktoré získajú menej ako 5 % platných hlasov. Toto

je podľa sťažovateľa v rozpore s princípom rovnosti všetkých ľudí.

5. Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 000 €

bez toho, aby jeho výšku akýmkoľvek spôsobom zdôvodnil. Zároveň žiadal, aby ústavný

súd dočasným opatrením pozastavil účinnosť o podmienkach

výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „volebný zákon“) v časti, v ktorej upravuje voľby do Národnej rady

Slovenskej republiky, a zároveň, aby pozastavil konanie volieb poslancov do Národnej rady

Slovenskej republiky v termíne 29. februára 2020, a to až do prijatia právnej úpravy,

ktorá by umožňovala priamu kandidatúru občanov.

6. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie

a aby vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným funkciám

za rovnakých podmienok ( SR a Listiny základných práv

a slobôd) a na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok

(čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) bolo porušené:

1) Uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán

č. 56/4/1 zo dňa 10.12.2019, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať kandidátnu listinu

sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať

dňa 29.2.2020;

2) Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 19.12.2019

o odmietnutí žaloby, predsedníčka senátu: , členovia senátu:

3) Nekonaním Ministerstva vnútra SR na žiadosť o registráciu kandidátnej listiny,

list zo dňa 8.11.2019, ktorým MV SR odmietlo pristupovať k sťažovateľovi ako k u

kandidátovi na poslancov pre voľby poslancov NR SR v r. 2020.

II. Základné právo sťažovateľa na priame a rovné volebné právo (čl. 30

ods. 3 a SR a Listiny základných práv a slobôd) a právo na rovnosť

všetkých ľudí ( SR), je porušené uskutočnením volieb poslancov

do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa 29.2.2019 podľa

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

nesk. predpisov.

III. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46

ods. 1 a ods. 2 SR) bolo porušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

č.k. zo dňa 19.12.2019o odmietnutí žaloby.

IV. Základné právo sťažovateľa na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti bolo

porušené.

V. Uznesenie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán

č. 56/4/1 zo dňa 10.12.2019 sa zrušuje.

VI. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 19.12.2019

sa zrušuje.

VII. Ústavný súd SR rozhoduje o zaregistrovaní kandidátnej listiny

, , trvalé bytom: ako kandidáta

na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby poslancov do Národnej rady

Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa 29.2.2020;

alternatívne

Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 19.12.2019, sa zrušuje

a Ústavný súd SR vracia vec Najvyššiemu súdu na rozhodnutie s tým, že:

1) Najvyšší súd SR je príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie o návrhu

sťažovateľa na zaregistrovanie jeho kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR

použitím analógie v práve postupom podľa ;

2) Sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zaregistrovanie

kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR, ktoré sa budú konať dňa 29.2.2020.

3) Sťažovateľ má právo kandidovať vo voľbách do NR SR, ktoré sa budú konať

dňa 29.2.2020.

VIII. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančnú náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške desať miliónov EUR, a trovy právneho zastúpenia, ktoré je Slovenská republika

povinná zaplatiť sťažovateľovi prostredníctvom Ministerstva vnútra SR do 10 dní odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

15. Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

16.1 Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame

a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

16.2 Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

17.1 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17.2 Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

18.1 Podľa poslanci sú volení vo všeobecných, rovných,

priamych voľbách s tajným hlasovaním.

18.2 Podľa za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné

právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

18.3 Podľa podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon.

19. Podľa čl. 21 ods. 4 listiny občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

20. Podľa čl. 25 medzinárodného paktu každý občan má právo a možnosť

bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 a bez neodôvodnených obmedzení:

a) zúčastňovať sa na vedení verejných záležitostí priamo alebo prostredníctvom

slobodne volených zástupcov;

b) voliť a byť volený v pravidelných voľbách, ktoré sa budú konať na základe

všeobecného a rovného hlasovacieho práva, tajným hlasovaním zabezpečujúcim slobodu

hlasovania;

c) vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.

21. Podľa § 50 ods. 1 prvej vety volebného zákona kandidátnu listinu môže podať

politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 52 ods. 4 volebného zákona proti rozhodnutiu štátnej komisie

o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami a proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie

kandidátnej listiny môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia podať návrh

na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine alebo návrh na vydanie

rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny na správny súd.

23. Podľa žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia

o zaregistrovaní kandidátnej listiny, ak štátna komisia rozhodla o odmietnutí registrácie

kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu.

24. Podľa žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana

alebo koalícia politických strán.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

25.1 Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

25.2 Ústavný súd musí najskôr odpovedať na otázku, v akom právnom režime

(type konania) bude sťažnosť posudzovať.

26. Najprv teda ústavný súd uvádza, že vzniká špeciálna právna situácia z hľadiska

času podania sťažnosti. Po voľbách posudzuje ústavný súd voľby v inej formácii,

než posudzuje sťažnosti podľa , t. j. v pléne, a na základe iných aktívne

legitimovaných subjektov v režime volebnej sťažnosti podľa .

Jedinečnosť, silná demokratickosť volieb v podstate znemožňuje do nich zasiahnuť

ústavnou sťažnosťou po ich skončení. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných zdola

budovaných opravných prostriedkov skonštruovaná dodatočne (zhora), aby pokryla

rozhodnutia a zásahy verejnej moci v ich rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej

sťažnosti spolu s dvojmesačnou lehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežné

rozhodovacie procesy verejnej moci, ale volebný proces so svojím presne stanoveným

časovým rytmom sa tomuto vymyká, a preto, aby sa mohli zohľadniť výsledky preskúmania

ústavnosti rozhodnutia najvyššieho súdu podľa , musí ústavnú sťažnosť podať

domnele aktívne legitimovaný subjekt v rozumnom čase pred konaním volieb.

27. Z uvedeného vyplýva, že podanie sťažovateľa, ktorý nebol kandidátom

v parlamentných voľbách a podal proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavnú

sťažnosť pred konaním parlamentných volieb (29. februára 2020), nemôže byť posudzované

ako volebná sťažnosť podľa v spojení s a nasl. zákona

o ústavnom súde, ale musí byť ústavným súdom posudzované ako ústavná sťažnosť

podľa .

28. Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že každé konanie možno začať

len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne

z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe

jeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom

ich preto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť

ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom

(porov. , alebo , , ,

, ).

29. Ústavný súd ešte podotýka, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola do značnej

miery neprehľadná, pretože v nej spojil rôznorodé (ústavný súd podotýka,

že aj nespojiteľné) žiadosti a návrhy (napr.: ústavná sťažnosť podľa , volebná

sťažnosť podľa , implicitný návrh na vyslovenie nesúladu rozsiahlych

častí volebného zákona s , žiadosť o zaregistrovanie jeho kandidátnej listiny, žiadosť

o odloženie konania parlamentných volieb...). Dôsledkom takého postupu sťažovateľa

bol okrem iného aj nesúlad medzi označenými článkami v sťažnostnom petite

a v samotnom texte jeho ústavnej sťažnosti. Ústavný súd v tomto prípade považoval

za relevantné základné práva a práva uvedené v petite. Články, na ktoré odkazoval

sťažovateľ v texte svojej ústavnej sťažnosti (napr.: , ,

ods. 1 listiny), považoval ústavný súd iba za časť jeho sťažnostnej argumentácie a osobitne

sa nimi nezaoberal.

III.A K naznačenému nesúladu volebného zákona s (,

ods. 3 a , resp. listiny)

30. Hoci sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti nežiadal výslovne vysloviť

nesúlad volebného zákona s , na argumente, že zákonná úprava parlamentných

volieb je v rozpore s , a , je založená vlastne celá

jeho ústavná sťažnosť.

31. Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľ domáha v rámci ústavnej

sťažnosti podanej v súlade s (pre namietané porušenie svojich základných

práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom) aj vyslovenia nesúladu volebného zákona s konkrétnymi článkami ,

resp. listiny, nejde o návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,

pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôb oprávnených na podanie

takého návrhu podľa a (rovnaké závery

porov. aj v , , ). Rovnako ústavný súd

nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb

rozhodovať o súlade právnych predpisov [porov. a

].

32. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v časti

smerujúcej k vysloveniu porušenia , a a listiny

v dôsledku samotného konania parlamentných volieb podľa volebného zákona ako návrh

podaný zjavne neoprávnenou osobou [ ]

v spojení s nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie návrhu

na začatie konania o súlade právnych predpisov [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde].

33. Ústavný súd dopĺňa, že v rámci ústavného poriadku Slovenskej republiky platí

prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, čo platí aj pre volebný

zákon. V konaní o sťažnosti podľa vychádza ústavný súd z prezumpcie

ústavnosti zákonov a podzákonných právnych predpisov (porov. ). Otázka

súladu sťažovateľom označených právnych noriem v rámci volebného zákona s

by mohla byť predmetom konania podľa iba v prípade

kvalifikovaného návrhu podaného aktívne legitimovaným subjektom.

III.B K namietanému porušeniu základného práva na prístup k voleným a iným

verejným funkciám za rovnakých podmienok ( , listiny

a čl. 25 medzinárodného paktu)

34. K samotnému postupu orgánov verejnej moci (nezaregistrovaniu sťažovateľa

ako kandidáta pre parlamentné voľby), proti ktorým ústavná sťažnosť smeruje (ministerstvo

vnútra, štátna komisia a najvyšší súd), ústavný súd, vychádzajúc zo záverov uvedených

v predošlej stati, konštatuje, že postup týchto orgánov verejnej moci bol v súlade

s volebným zákonom, a teda aj s , listinou i medzinárodným paktom.

35. Tradícia pomerného volebného systému uplatňovaného pri voľbách do Národnej

rady Slovenskej republiky v zmysle volebného zákona siaha k počiatkom vzniku Slovenskej

republiky. Od prvých volieb do Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnených v roku

1994 až po voľby do Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnené 5. marca 2016

sa v každých voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky uplatňoval na základe

volebných zákonov výlučne pomerný volebný systém založený na kandidatúre politických

strán a politických hnutí (ktoré predkladali kandidačné listiny), a nie na kandidatúre

jednotlivcov.

36. Pokiaľ orgány verejnej moci (ministerstvo vnútra, štátna komisia)

nezaregistrovali sťažovateľa ako kandidáta pre parlamentné voľby vo februári 2020

z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným subjektom na podanie kandidačnej listiny

v zmysle volebného zákona, rozhodli tak v súlade s volebným zákonom i . Rovnako

následné uznesenie najvyššieho súdu o odmietnutí žaloby sťažovateľa o zaregistrovanie

jeho kandidátnej listiny pre parlamentné voľby zo strany najvyššieho súdu bolo vzhľadom

na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci ústavne bezchybné. Ústavný súd na tomto

mieste poukazuje na druhú vetu , podľa ktorého podmienky výkonu

volebného práva ustanoví zákon. Uvedené znamená, že úprava volebného práva v ústave

nie je úplná a konečná, ale plynule na ňu nadväzujú relevantné ustanovenia volebného

zákona. Argumentácia sťažovateľa, že on kandiduje, resp. chcel kandidovať

v parlamentných voľbách len na základe článkov (príp. medzinárodných zmlúv

o ochrane základných práv a slobôd), a nie podľa volebného zákona, ktorý navyše považuje

za protiústavný, nemôže v tomto prípade obstáť.

37. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

38. Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol ústavnú sťažnosť v časti

namietaného porušenia , listiny a medzinárodného

paktu postupom a rozhodnutiami ministerstva vnútra, štátnej komisie a najvyššieho súdu

pri nezaregistrovaní sťažovateľovej kandidátnej listiny podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

III.C K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu ( a 2 )

39. Sťažovateľ v časti, ktorou spochybňoval napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,

namietal záver o nedostatku svojej aktívnej legitimácie na podanie žaloby a zároveň tvrdil,

že na posúdenie jeho žaloby nemal najvyšší súd k dispozícii žiadne relevantné právne

predpisy, a preto mal za použitia analógie aplikovať právne predpisy povahou najbližšie

prejednávanej veci.

40. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde.

Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať

tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,

ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (

ods. 4 v spojení s ).

41. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v napadnutom uznesení správne

identifikoval žalobu sťažovateľa ako návrh podľa . Tvrdenie sťažovateľa,

že žalobu podával ako občan, a nie ako kandidujúca politická strana, nie je tomto prípade

rozhodujúce, pretože svojou žalobou sa domáhal práve zaregistrovania kandidátnej listiny

proti negatívnemu rozhodnutiu štátnej komisie v tejto veci (a to je predmetom úpravy § 273

ods. 2 , pozn.). Samotné tvrdenie sťažovateľa, že žalobu nepodával ako kandidujúca

politická strana, vedie akurát k nevyhnutnému záveru o nedostatku jeho aktívnej legitimácie

na podanie takejto žaloby. Výhrada sťažovateľa, že najvyšší súd mal pri posudzovaní

jeho žaloby pre nedostatok relevantnej právnej úpravy aplikovať analógiu, vyznieva

nelogicky a paradoxne, pretože aj ak by sa ústavný súd hypoteticky priklonil k názoru

sťažovateľa, že najvyšší súd nemal k dispozícii relevantnú právnu úpravu, najbližšie

k prejednávanej veci (žalobe o zaregistrovanie kandidátnej listiny) bola práve právna

úprava, ktorú najvyšší súd aplikoval ( volebného zákona, a ,

pozn.).

42. V danom prípade preto neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi napadnutým

uznesením najvyššieho súdu a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa , ktorá by umožňovala vysloviť porušenie tohto základného práva.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

43. Ustanovenie upravuje základné právo na prístup k súdu

vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy. Táto ústavná norma upravuje primárne

právo toho, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej

správy, obrátiť sa pri zákonom (v tomto prípade ) splnených

podmienkach na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia.

44. V predmetnej veci sťažovateľa nie sú žiadne pochybnosti, že rozhodnutie štátnej

komisie, s ktorým on nesúhlasí, preskúmal najvyšší súd. Vo svojej ústavnej sťažnosti

sťažovateľ žiadnym spôsobom nezdôvodnil, akým spôsobom malo byť v tomto prípade

porušené jeho základné právo na prístup k súdu podľa . Rozhodujúcim

nedostatkom ústavnej sťažnosti v tejto časti je absencia odôvodnenia vo vzťahu

k namietanému porušeniu . V tejto časti preto ústavná sťažnosť

sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v .

45. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť v tejto časti (čl. 46

ods. 2 ) odmietol podľa pre nesplnenie

zákonom ustanovených náležitostí.

III.D K namietanému porušeniu základného práva na zachovanie ľudskej

dôstojnosti a osobnej cti ( )

46. Sťažovateľ odôvodnil ústavnú sťažnosť v tejto časti tvrdením, že Slovenská

republika mu „zakázala“ kandidovať v parlamentných voľbách v rokoch 2008, 2012 a 2016

a on musí každú minútu každého dňa pri akejkoľvek činnosti myslieť na poníženie,

aké mu tento zákaz priniesol.

47. Ústavný súd podotýka, že v roku 2008 sa ani nekonali parlamentné voľby (konali

sa v roku 2006 a v roku 2010, pozn.). Ústavný súd zo svojich evidenčných pomôcok zistil,

že obdobnú ústavnú sťažnosť podal sťažovateľ aj pred parlamentnými voľbami v roku

2016. Ústavný súd ju už vtedy odmietol obdobným spôsobom ako teraz. Očividne sa

sťažovateľ s vtedajším odmietnutím ústavného súdu nestotožnil a pred ďalšími

parlamentnými voľbami sa znova márne snaží bez ohľadu na platné právne predpisy

kandidovať v parlamentných voľbách ako jednotlivec. K namietanému porušeniu

základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti ústavný súd len dopĺňa, že ak

sťažovateľ vytrvalo odmieta akceptovať realitu (platný a účinný volebný zákon, pre ktorý

platí prezumpcia ústavnosti, pozn.), táto jeho ignorancia nemá žiadnu súvislosť s možným

porušením .

48. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

49. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá,

bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite

ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav Duriš predseda senátu