Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/143/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. G. R., bytom T.,

zastúpenej JUDr. M. Š., advokátom v B., proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú

koná Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica,

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 19. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom zo 14. decembra 2010 č.k. -137

návrh navrhovateľky zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov

konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pri posúdení veci dospel k záveru, ţe v danom

prípade na strane odporcu nie je daná pasívna vecná legitimácia, pričom vecnou legitimáciou

je stav vyplývajúci z hmotného práva (v danom prípade ) s tým, ţe

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, ţe podľa hmotnoprávnych ustanovení nie

je odporca subjektom tvrdenej povinnosti a ţaloba proti nemu nemôţe byť preto úspešná.

Navrhovateľka ako odporcu označila Slovenskú republiku – Krajský pozemkový úrad

v Banskej Bystrici, ktorý však nespravuje ani iným spôsobom nenakladá s nehnuteľnosťami

vo vlastníctve štátu (to patrí do kompetencie Slovenského pozemkové fondu). Výrok

o trovách konania oprel o ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 19. apríla

2011 sp. zn. potvrdil rozsudok okresného súdu. Odporcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia, na ktoré poukázal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodal, ţe

z obsahu návrhu navrhovateľky vyplýva, ţe je závetnou dedičkou oprávnenej osoby

PhDr. O. P., ktorá ako pôvodne oprávnená osoba v zmysle podala

na Obvodnom pozemkovom úrade v Rimavskej Sobote dňa 21.10.2004 ţiadosť o navrátenie

vlastníctva podľa Ţiadala o navrátenie poľnohospodárskej

pôdy v katastrálnom území B. a R.. Je nesporné, ţe v rámci konania podľa zákona

č. je len príslušný obvodný pozemkový úrad oprávnenej skúmať, či boli

splnené podmienky pre navrátenie vlastníctva. V tejto súvislosti skúma, či predmet nároku

spadá pod ustanovenie , či nárok uplatnila oprávnená osoba

v zmysle zákona a či išlo o odňatie pozemkov v zmysle Súd

svojim rozhodnutím podľa ustanovenia nemôţe zasahovať do právomoci

obvodného pozemkového úradu, na ktorom podľa ustanovení

prebieha konanie o navrátenie vlastníctva. Nemôţe teda vydať ţiadne závaţné rozhodnutie

v otázke určenia vlastníckeho práva, pretoţe túto okolnosť si musí vyriešiť obvodný

pozemkový úrad v rámci svojho zákonného postupu. Na konanie obvodného pozemkového

úradu podľa sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Pritom proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa § 5 ods. 2 aţ 4

je moţné podať opravný prostriedok na súde. Keďţe o navrátení

vlastníctva k pozemkom podľa uvedeného zákona rozhoduje príslušný obvodný pozemkový

úrad, ktorý si v rámci svojho konania musí vyriešiť všetky otázky súvisiace s podmienkami

pre navrátenie vlastníctva k pozemkom, teda aj otázku vlastníckeho práva k pozemkom

právneho predchodcu navrhovateľky, nemohol súd o jej návrhu tak, ako to formulovala

vo svojom petite rozhodnúť. Navrhovateľkou označený odporca nie je k označeným

nehnuteľnostiam v ţiadnom právnom vzťahu, lebo z hľadiska hmotného práva mu vo vzťahu

k nim nevyplývajú ţiadne práva ani povinnosti, teda nie je pasívne legitimovaným

účastníkom v konaní na strane odporcu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa

s tým, ţe odporca, ktorý mal v odvolacom konaní úspech si náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnil.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, navrhla

ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie z dôvodu, ţe jej postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Prvostupňovému, ale i odvolaciemu súdu vytkla nesprávne právne posúdenie

veci, najmä procesných podmienok konania podľa Poukázala na to, ţe je právnou

nástupníčkou oprávnenej osoby, ktorá si uplatnila reštitučný nárok podľa § 1 a § 2 zákona

č. , pričom podaním návrhu na súd sa domáhala moţnosti dokladovania svojich

vlastníckych práv náhradným reštitučným titulom, t.j. dodatočným rozhodnutím súdu

na základe podania určovacej ţaloby, ktorý postup je plne legitímny a vyplýva aj zo zákona

č. Pri nespornosti faktu, ţe subjektom, ktorý je vlastníkom zhabanej pôdy

je štát, podanie ţaloby môţe smerovať jedine voči štátu. Preto navrhovateľka vyslovila

domnienku, ţe ňou uvedené označenie odporcu je správne. V danom prípade sa nejedná

o ţalobu na vydanie majetku, ale ţalobný návrh je o určení vlastníckeho práva medzi štátom

a navrhovateľkou, ktorá tvrdí, ţe pozemnokniţný zápis uvedený v pozemnokniţnej vloţke,

kde je ako vlastník uvedený čsl. štát je nesprávny, resp. pozmenený a skutočným vlastníkom,

ktorý vlastníctvo mal v dobromyseľnej drţbe, bol jej právny predchodca, ktorému následne

čsl. štát toto vlastníctvo odňal. Preto „postup súdu – odmietnutie ţaloby podanej podľa § 80

písm. c/ teda znemoţňuje navrhovateľke dokazovanie v správnom konaní (

a ods. 5 SP), ktoré prebieha na Obvodnom pozemkovom úrade a v konečnom dôsledku sa

domôcť svojich zákonom chránených práv na navrátenie neoprávnene odňatého majetku jej

právnemu predchodcovi. ( )“.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolaciemu súdu rozhodnúť tak, ţe

„rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. -158 zo dňa 19.04.2010

ponecháva v platnosti“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto

procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ),

alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné, ţe

prípustnosť dovolania navrhovateľky z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pre

záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,

či postupom súdu nebola navrhovateľke odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia

rozumie taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci

v prípade navrhovateľky nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto

uznesenia uvedené tvrdenie dovolateľky, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ , nemoţno podľa názoru dovolacieho súdu povaţovať za odňatie moţnosti

účastníkovi konať pred súdom.

Dovolateľka argumentáciu o existencii procesnej vady konania uvedenej v § 237

písm. f/ nezakladá na tvrdení, ţe súdy porušili ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku upravujúce postup súdu v občianskom súdnom konaní alebo ţe nezachovali

zákonom stanovenú procedúru prejednania veci, znemoţnili jej urobiť niektorý procesný úkon

a pod. Podstatou jej dovolacích námietok je, ţe rozhodnutie oboch súdov niţšieho stupňa

spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii zákona. Z určujúceho-obsahového-hľadiska

(viď ) teda z jej strany nejde o námietku odňatia moţnosti konať pred

súdom, ale o námietku inú, ktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej

správnosti právnych záverov odvolacieho (i prvostupňového) súdu (jeho právneho posúdenia

veci), na ktorých v danom prípade zaloţil svoje rozhodnutie.

Podstatná časť dovolacích námietok navrhovateľky spočíva v tvrdení, ţe „výrok

prvostupňového, ale i odvolacieho súdu o nedostatku procesných podmienok je chybný

a vychádza z úplne nesprávneho právneho posúdenia veci, obsahovej stránky podaného

návrhu a cieľa, ktorý navrhovateľka sleduje“.

Uvedená časť výhrad dovolateľky voči napadnutému rozhodnutiu sa týka činnosti

súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Táto činnosť súdu je obsahom právneho posudzovania

veci. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepouţil náleţitý právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd so zreteľom na vyššie uvedené zdôrazňuje, ţe ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou

procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci

súdmi niţších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ), nesprávne právne posúdenie

ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe nakoľko prípustnosť dovolania

v danom prípade nemoţno vyvodiť z , nebola preukázaná existencia dovolateľkou

namietanej vady konania v zmysle a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady

uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov tohto

konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Odporca však návrh na náhradu trov dovolacieho konania

nepodal, preto mu táto náhrada priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková