Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 251/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Nitra Invest, s. r. o., Mostná 29, Nitra, zastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom,

Farská 34, Nitra, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a podľa Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. z 8. marca

2013 a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. septembra 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Nitra Invest, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Nitra Invest, s. r. o., Mostná 29, Nitra (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Štefanom Slováčikom, Farská 34, Nitra,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a podľa základných

práv a slobôd (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 8. marca

2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti (ako aj z priloženej dokumentácie) vyplýva, že sťažovateľka ako

úspešná účastníčka súdneho konania zastáva názor, že napadnutými uzneseniami okresného

súdu a krajského súdu jej bola priznaná nesprávna výška náhrady trov konania podľa

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... Žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa žalobcovia v konaní

vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. domáhali určenia, že do

pozostalosti po nebohom... patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz... zapísaná v

2

prídelovej ako parc. č... roľa o výmere 20.000 mv celosti. Rozsudkom Okresného

súdu Nitra zo dňa 01. 07. 2010, sp. zn. bol návrh žalobcov zamietnutý, čo

svojím rozsudkom zo dňa 23. 08. 2011, sp. zn. potvrdil aj Krajský súd v

Nitre.

V danom prípade bola žaloba podaná a celé súdne konanie sa viedol spor o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré v čase podania žaloby, ako aj celého konania

boli vo vlastníctve sťažovateľa. Nehnuteľnosť je jednoznačne podľa práva vec. Cena tejto

veci bola určená znaleckým posudkom, ktorý bol doručený súdu a podľa ktorého súd

rozhodol. Znalecký posudok možno v súdnom konaní považovať za najobjektívnejší dôkaz

a takto zistenú cenu veci je potrebné akceptovať, až kým sa v konaní nepreukáže opak.

Mám za to, výška trov konania, ktorá mala byť sťažovateľovi priznaná sa mala na

základe vyhlášky č. vypočítavať podľa hodnoty veci, ktorá bola predmetom

sporu, a to nehnuteľnosti - pozemku, ktorého hodnota bola určená znaleckým posudkom.

Krajský súd v Nitre však vyslovil názor, že nakoľko prvostupňový súd pri vyrubení súdneho

poplatku za podaný návrh vychádzal z dokladov o bonite pôdy, nie je mysliteľné, aby si

právni zástupcovia vyčísľovali trovy z hodnoty určenej realitnou kanceláriou alebo

znaleckým posudkom.

Skutočnosť, že žalobcovia platili súdny poplatok z hodnoty určenej v potvrdení

o bonite pôdy sťažovateľ nemohol ovplyvniť. Okrem toho, stanovenie výšky súdneho

poplatku sa spravuje iným právnym predpisom ako náhrada trov právneho zastupovania. ...

Za irelevantný argument považujeme skutočnosť, či ide v danom prípade o ornú

pôdu alebo ostatné plochy. Súd prvého stupňa pochybil, keď pri vyrubovaní súdneho

poplatku vychádzal z dokladov o bonite pôdy na predmetnom pozemku. Sme toho názoru, že

hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom konania je hodnotou nehnuteľnosti ako

pozemku a nie bonity ornej pôdy. Hodnota nehnuteľnosti je tvorená viacerými parametrami,

ide napríklad o polohu nehnuteľnosti, možnosti využitia nehnuteľnosti, prípadné riziká

spojené s využívaním nehnuteľnosti a mnohé ďalšie skutočnosti. V čase, kedy došlo

k podaniu žaloby navrhovateľmi bola predmetná parcela súčasťou Priemyselného parku...,

kde bonita pôdy na pozemku úplne stráca význam. Predmetom celého konania bolo určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako celku a nie k pôde. V danom prípade sťažovateľ

nemôže niesť zodpovednosť za to, že pri vyrubovaní súdneho poplatku vychádzal súd

z nesprávne určenej hodnoty sporu. Základom pre výpočet základnej sadzby tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.

2

z. je 473.420,22 EUR pri jednotkovej cene pozemku 27,97 EUR/m, ktorej hodnota vychádza

zo znaleckého posudku č. 82/2010, pričom sťažovateľ Nitra Invest, s. r. o. je vlastníkom

2

novovytvorenej parcely č.... o výmere 16.926 m, katastrálne územie... Vlastnícke práva k

pozemku p. č... sú podľa geometrického plánu č. 22008zn zo dňa 20. 09. 2008 zapísané na

LV v KN č... ako časť parc. č... Na základe týchto skutočností, si sťažovateľ uplatnil trovy

konania vo výške 14.619,81 €. Táto hodnota vychádzala zo skutočnej hodnoty

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva.

Mám za to, že tak Krajský súd v Nitre ako aj Okresný súd Nitra pochybili, keď

sťažovateľovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, vo výške 2.769,15 EUR

a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 348,91 EUR.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva a slobody sťažovateľa Nitra Invest, s. r. o. boli najmä podľa

, , podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

základných práv a slobôd porušené rozhodnutím Okresného súdu v Nitre zo dňa

08. 03. 2013, sp. zn. a rozhodnutím Krajského súdu Nitra zo dňa 30. 09.

2013, sp. zn. .

2. Podľa sa ruší právoplatné rozhodnutie

Okresného súdu v Nitre zo dňa 08. 03. 2013, sp. zn. a právoplatné

rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 09. 2013, sp. zn. -903 a vec sa

vracia Okresnému súdu v Nitre na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 a a práva podľa dodatkového protokolu

napadnutým uznesením okresného súdu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv podľa , dohovoru a dodatkového

protokolu napadnutým uznesením okresného súdu, ktorým tento uložil navrhovateľom

v 1. až 17. rade povinnosť nahradiť jej trovy konania spoločne a nerozdielne v sume

2 769,15 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (výrok 1) a nahradiť jej aj trovy

odvolacieho konania spoločne a nerozdielne v sume 348,91 € do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia (výrok 2).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 a a práva podľa dodatkového protokolu

napadnutým uznesením krajského súdu

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na právnu pomoc podľa ,

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu v časti

výroku o náhrade trov súdneho konania (napadnutým uznesením krajský súd potvrdil

napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne, pozn.), pričom podstata jej

argumentácie je založená na tvrdení, že krajský súd pochybil, keď potvrdil postup

okresného súdu, ktorý pri stanovení výšky náhrady trov konania nevychádzal zo „skutočnej

hodnoty nehnuteľnosti“, ktorá bola predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva.

II.2.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posúdil opodstatnenosť námietok

sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, t. j. preskúmal, či napadnuté

uznesenie krajského súdu je udržateľné z hľadiska princípov spravodlivého súdneho

konania (procesu), teda z hľadiska potenciálneho porušenia .

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený

posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych záverov

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli

k rozhodnutiu (obdobne napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla

vtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy všeobecným súdom,

ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na

ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú

pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné

a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (, ,

).

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým tento potvrdil

napadnuté uznesenie okresného súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania sťažovateľke

(odporcu v 1. rade, pozn.), sa okrem iného uvádza:

„Na margo potvrdzujúceho uznesenia ohľadom priznanej výšky náhrady trov

konania medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľmi v 1. až 17. rade odvolací súd

poznamenáva, že určenie výšky predmetu konania v danom prípade musí akceptovať

špecifickosť prejednávanej veci, ako aj charakter samotného predmetu konania a v ňom

uplatnenom žalobnom petite. Z obsahu žalobného petitu, tak ako bol naformulovaný na č. l.

6 spisu vyplýva, že predmetom, a tým aj základnou príčinou začatia konania vo veci samej

malo byť určenie toho, že do dedičstva po nebohom J. M., ako právnom predchodcovi

navrhovateľov v 1. až 17. rade má patriť aj roľa nachádzajúca sa v kat. území... o celkovej

2

výmere 20 000 m. V súčasnej dobe značná časť výmery parcely, ktorú žiadali navrhovatelia

zahrnúť do dedičstva po ich nebohom právnom predchodcovi zdieľa charakter ostatnej

plochy, pretože sa nachádza v tzv. priemyselnom parku. Podľa názoru odvolacieho súdu je

potrebné vychádzať zo základu v danej veci, ktorým je to, že navrhovateľom v tomto konaní

2

išlo o určenie, že predmetná orná pôda o výmere 20 000 mpatrí do dedičstva po nebohom

J. M., ako ich právnom predchodcovi. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj s poukazom na

2

vyjadrenie mesta Nitry zo dňa 23. 04. 2007 bolo potom potrebné vychádzať z hodnoty 1 m

ornej pôdy nachádzajúcej sa v kat. území... pre potreby tohto konania v sume 19,56 Sk, t. j.

zhodne ako pri vyrubovaní súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania. Pri

2

celkovej výmere predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je 20 000 m, potom hodnota predmetu

sporu účastníkov tohto konania predstavuje sumu 391 200,- Sk, resp. 12.985,46 eura. Na

podporu argumentácie v tomto smere odvolací súd poukazuje aj na obsah kúpnej zmluvy

uzavretej medzi odporcom v 1. rade a... dňa 26. 01. 2005 (jej fotokópia sa nachádza v

spise), pričom odporca v 1. rade ako kupujúci tu kupoval výmeru 120 ha ornej pôdy

2

nachádzajúcej sa v kat. území... v dohodnutej výške 40,- Sk za 1 m. Čo sa týka znaleckého

posudku vypracovaného znalcom Ing. G. H. pod č. 82/2010 dňa 04. 07. 2010 za účelom

zistenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania, tak zadávateľom

tohto posudku bol iba odporca v 1. rade bez akejkoľvek ingerencie prvostupňového súdu, a

to až dňa 02. 07. 2010, t. j. v nasledujúci deň po vyhlásení zamietajúceho rozsudku vo veci

samej (č. k. -437 zo dňa 01. 07. 2010). Čo sa týka výroku rozhodnutia

prvostupňového súdu o náhrade trov odvolacieho konania v prospech odporcu v 1. rade,

tak proti tejto časti výroku navrhovatelia odvolanie nepodali, čo znamená, že napriek

podanému odvolaniu odporcu v 1. rade aj proti tomuto výroku museli mu byť zachované

odvolacie trovy minimálne v tejto výške. Aj tu odvolací súd zastáva názor, že úspech v

odvolaní mali navrhovatelia, ktorí však žiadne odvolacie trovy nežiadali.“

V nadväznosti na citované ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej

opakovane zdôrazňuje, že rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou

súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1

môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je

v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka

konania na súdnu ochranu (m. m. ). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa

je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp.

o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).

V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich garantovaných

práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je ústavný súd

vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania má vo vzťahu

k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto k zrušeniu

napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že

v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu

(spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj do iného

základného práva (porovnaj m. m. , , ,

, ). Vo veci sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu

o takýto výnimočný prípad nejde. Ústavný súd navyše pri posudzovaní námietok

sťažovateľky vychádzal aj z princípu minimalizácie zásahov do právoplatných rozhodnutí

iných orgánov verejnej moci (napr. , ), ktorým sa vo svojej

rozhodovacej činnosti dôsledne riadi.

Ústavný súd považuje napadnuté uznesenie krajského súdu z ústavného hľadiska za

akceptovateľné a udržateľné. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia

krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd ho primeraným spôsobom odôvodnil,

pričom v ňom obsiahnutý výklad a aplikáciu príslušných právnych noriem nemožno

hodnotiť ako arbitrárne, t. j. také, ktoré by predstavovali popretie ich podstaty a zmyslu.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany (, ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci

svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument

sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias

v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Krajský súd sa námietkami sťažovateľky

(týkajúcimi sa určenia hodnoty predmetu konania pre účely stanovenia náhrady trov

právneho zastúpenia, pozn.) zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní (o nároku na náhradu trov konania) dostala odpoveď na všetky

podstatné okolnosti prípadu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorý stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m.

, ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto podľa názoru ústavného súdu niet žiadneho

dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré sú

dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd náležitým

2

spôsobom odôvodnil „základ sporu“ (určenie, že orná pôda o výmere 20 000 mpatrí do

dedičstva po nebohom J. M. ako právnom predchodcovi navrhovateľov v 1. až 17. rade),

ako aj spôsob, ktorý bolo potrebné uplatniť pri určení hodnoty veci, a ústavne

akceptovateľným spôsobom sa vyjadril aj k námietke sťažovateľky týkajúcej sa (ne)použitia

znaleckého posudku vypracovaného na zistenie „ceny nehnuteľnosti“ zo strany zadávateľky

(sťažovateľky, pozn.). Pretože napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a jeho

vydaniu predchádzal postup, v ktorom boli rešpektované princípy spravodlivého procesu,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný takýto postup a hodnotenia nahrádzať (podobne aj

m. m. , ) a v tejto situácii nemá ani dôvod zasiahnuť do právneho

záveru krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže

byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Nad rámec uvedeného ústavný súd k tvrdeniu sťažovateľky, že „stanovenie výšky

súdneho poplatku sa spravuje iným právnym predpisom ako náhrada trov právneho

zastupovania“ poukazuje na nevyhnutnosť jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorá sa musí

prejavovať aj v jednote kritérií pre výšku súdneho poplatku vyrubovaného za návrh a pre

určovanie výšky odmeny advokáta za vykonanie jedného úkonu právnej služby. Práve

z tohto dôvodu bolo judikované, že základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje

na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného

vo veci (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 30. novembra 2009).

Podľa názoru ústavného súdu právny záver krajského súdu vyjadrený v napadnutom

uznesení korešponduje ustálenej súdnej praxi a najmä nie je taký, o ktorom by bolo možné

tvrdiť, že je svojvoľný či arbitrárny. Aplikácia § 10 vyhlášky o odmenách a náhradách

advokátov krajským súdom nepoprela účel a zmysel tohto ustanovenia. Krajský súd podľa

názoru ústavného súdu uplatnil v posudzovanom prípade ústavne konformný výklad,

pretože ním použitý výklad príslušných právnych noriem nebráni realizácii

garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.

Ústavný súd nezistil, že by napadnuté uznesenie krajského súdu vykazovalo

z ústavnoprávneho hľadiska také nedostatky, ktoré by zakladali dôvod na vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľky podľa , a preto pri

predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

II.2.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

Obsahom základného práva na právnu pomoc garantovaného (ale aj

v čl. 47 ods. 2) je predovšetkým právo každého subjektu mať možnosť dostať kvalifikovanú

právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom, ako aj to, aby mu neboli vytvárané prekážky

pre realizáciu tohto jeho práva zo strany štátneho orgánu či iného orgánu verejnej moci.

Podľa názoru ústavného súdu súčasťou tohto práva nie je právo účastníka súdneho konania,

aby mu bola priznaná náhrada trov konania, a to najmä nie v prípade, keď na to nie sú

splnené zákonné podmienky. Rovnako súčasťou tohto práva nie je ani právo na priznanie

náhrady trov konania v takej výške, aká zodpovedá subjektívnym predstavám účastníka

().

Sťažovateľka bližšie neodôvodnila porušenie označeného základného práva

napadnutým uznesením, uviedla len, že k jeho porušeniu došlo nepriznaním primeranej

náhrady, hoci bola úspešnou účastníčkou konania. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd

konštatuje, že medzi namietaným konaním krajského súdu a sťažovateľkou označeným

základným právom neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom

prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení.

Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.2.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

V súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony,

ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným

záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

V súvislosti s namietaným porušením práv podľa a

dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu ústavný súd považuje

predovšetkým za potrebné poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

, ), súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný

súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného

charakteru, ku ktorým nepochybne patrí aj právo podľa a právo podľa

čl. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne

porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z až .

Keďže ústavný súd nezistil porušenie , nemohlo dôjsť ani

k porušeniu sťažovateľkou označeného základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou

inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne

napr. , , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť

sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu rozhodovať o jej ďalších návrhoch.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014