Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 769/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. novembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť B. K.,

zastúpeného advokátom JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., Štúrova 13, Nitra, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci

vedenej pod sp. zn. -61/D/445 a jeho prípisom z 22. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť B. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2014

doručená sťažnosť B. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Namirom

Alyasrym, PhD., Štúrova 13, Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k dohovoru postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vo veci vedenej

pod sp. zn. -61/D/445 a jeho prípisom z 22. augusta 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že JUDr. N. A. PhD. (ďalej aj „podávateľ

podnetu“), podal vo svojom mene, nevystupujúc ako obhajca sťažovateľa, ministrovi

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) podnet na podanie

dovolania v prospech sťažovateľa proti

- rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 4. septembra 2012,

ktorým bola schválená dohoda o uznaní viny a prijatí trestu, a

- proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 15. januára

2013, ktorým bol sťažovateľ uznaný za vinného a bolo upustené od uloženia súhrnného

trestu.

Podávateľ podnetu vychádzal z názoru, že jedinou oprávnenou osobou na podanie

dovolania je minister spravodlivosti, „keďže proti rozsudku I nie je zo zákona prípustné

odvolanie... a proti rozsudku II odvolanie oprávnenými osobami podané nebolo“.

Podľa sťažovateľa „ministerstvo sa malo podnetmi zaoberať, prijať ich a následne

podať dovolania, keďže v tejto súvislosti treba vychádzať z toho, že v tomto konkrétnom

prípade dôvody na podanie dovolania splnené boli“.

Sťažovateľ považuje rozhodnutie o podnete za arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.

Nesúhlasí s názorom ministerstva, podľa ktorého:

„Dovolanie, ktoré má podať minister spravodlivosti je závislé od kvalifikovaného

podnetu, ktorý však môže podať len niektorá zo strán konania, teda osoba, ktorá bola

subjektom v predmetnom trestnom konaní. V prípade určenia iných osôb môžeme per

analogiam aplikovať aj ustanovenie upravujúce podanie odvolania, pričom oprávnenou

osobou je príbuzný obvineného v priamom pokolení jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec,

manžel alebo druh.

Z uvedeného vyplýva, že podanie podnetu na podanie dovolania ministrovi

spravodlivosti prostredníctvom akejkoľvek fyzickej osoby za vyššie uvedenej situácie teda

nemôže mať materiálny účinok podľa “

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na odvolanie v trestných veciach podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd základných slobôd postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/445

týkajúcom sa vybavenia podnetov k podaniu dovolania Upovedomením zo dňa 22. 8. 2014,

ktorým boli podnety na podanie dovolania odložené porušené boli.

2. Upovedomenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vybavení

podnetov JUDr. N. A., PhD., k podaniu dovolania sp. zn. -61/D/445 zo dňa

22. 8. 2014 zrušuje a vec vracia Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na ďalšie

konanie. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky má povinnosť vec znova

prerokovať a rozhodnúť a je viazané právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000, Eur.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia v sume 284,08- Eur (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie á 134,- Eur + 2 x režijný paušál á 8,04,- Eur) na účet právneho

zástupcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD., advokáta..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

5. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinné uhradiť štátu trovy

právneho zastúpenia v sume 284,08- Eur na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho práv označených v petite sťažnosti došlo

tým, že minister spravodlivosti nevyhovel podnetom na podanie dovolania, ktoré v jeho

prospech podal JUDr. N. A., PhD. Jeho argumentácia sa odvíja primárne od rozdielneho

názoru na okruh osôb oprávnených podať ministrovi spravodlivosti podnet na podanie

dovolania v prospech obvineného, teda rozdielny výklad § 369 ods. 1 druhej vety Trestného

poriadku oproti výkladu, z ktorého vychádzalo pri posúdení podnetu ministerstvo.

Úlohou ústavného súdu nie je podávať výklad zákona, a teda v tomto prípade § 369

ods. 1 v časti týkajúcej sa okruhu osôb oprávnených na podanie podnetu

ministrovi spravodlivosti. Úlohou ústavného súdu je posúdiť, či ministerstvo tým,

že neakceptovalo podnet na podanie dovolania, ktorý podal JUDr. N. A., PhD., mohlo

zasiahnuť do tých práv sťažovateľa, ktoré označil v petite svojej sťažnosti.

Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre uvádza, že nie je orgánom ochrany

zákonnosti ale ochrany ústavnosti. Porušenie zákonnosti je súčasne porušením ústavnosti

v prípade, ak má za následok a je v priamej príčinnej súvislosti s porušením konkrétneho

ústavného článku ().

Ústavný súd vychádzal pri posúdení sťažnosti zo svojej ustálenej judikatúry, podľa

ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno

považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné,

a ich vyčerpania teda nie je podmienkou prípustnosti sťažnosti (napr. ,

, , ). Podnet na podanie dovolania podľa § 369

ods. 1 nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom

a z hľadiska trestného procesného práva ho možno považovať iba za informáciu ministrovi

spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom

ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie neukladá

povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti

posúdiť a rozhodnúť, či podá, alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade,

ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie

podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (napr. m. m. , , ,

, ).

V nadväznosti na uvedené je potrebné doplniť, že úvaha, či sú splnené zákonné

podmienky na podanie dovolania vrátane posúdenia okruhu oprávnených osôb na podanie

podnetu, patrí do kompetencie ministra spravodlivosti, nie osoby, ktorá podala podnet,

ani osoby, v prospech ktorej bol podnet podaný.

Sťažovateľovi nevyplývalo z podania podnetu inou osobou žiadne právo (žiadny

právny nárok). S podaním podnetu je spojené právo podávateľa podnetu, aby sa ním

minister spravodlivosti zaoberal, resp. aby ho upovedomil podľa § 369 ods. 6 Trestného

poriadku o tom, že o podnete konať nebude, pretože nie je osobou, ktorej zákon priznáva

právo na jeho podanie.

Článkom 46 ods. 1 sa zaručuje predovšetkým prístup k súdu, pretože len

v takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva na súdnu ochranu

oprávnenou osobou. Článok 46 ods. 1 upravuje prístup k súdu ako možnosť

predložiť súdu na rozhodnutie spor o tie práva, ktoré sa podľa rozhodnutia zákonodarcu

môžu predkladať súdu. Článkom 46 ods. 1 sa teda zaručuje právo stať sa účastníkom

súdneho konania z vlastnej iniciatívy (). Rovnaké právo sa

zaručuje aj v rozsahu zákonom ustanoveného prístupu k iným štátnym orgánom

().

V závere ústavný súd k námietke sťažovateľa dodáva, že prístup k súdnej ochrane

(a inej právnej ochrane) podľa nie je neobmedzený, domáhať

sa ho možno len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (čl. 51 ods. 1

). Podmienky prístupu k súdnej ochrane práv sú limitované aj prostredníctvom

určenia oprávnených osôb na podávanie návrhov a opravných prostriedkov. Osobitná

úprava podľa umožňuje v presne určených a v zásade výnimočných

prípadoch podať dovolanie ministrovi spravodlivosti, pričom podmienkou podania

dovolania je podnet oprávnenej osoby. Zákon neupravuje, kto je oprávnenou osobou,

ale negatívnym vymedzením určuje, kto nie je oprávnenou osobou na podanie podnetu,

čo však neznamená, že vychádza z neohraničenej množiny osôb, ako si to vykladá

sťažovateľ. Toto ustanovenie je súčasťou , ktorý upravuje okruh

subjektov, ktoré majú a vykonávajú vplyv na priebeh konania a ktorým zákon

na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti.

Rozširovanie tohto okruhu smerujúce k obdobe verejnej žaloby (actio popularis), ktorá

by umožnila komukoľvek podať podnet na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti,

nemá oporu v právnom poriadku.

Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25

ods. 2 zákona o ústavnom súdu ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože ústavný súd sťažnosť odmietol v celom rozsahu, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími v nej uvedenými požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2014