Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 435/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

Želiezovce, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 v spojení s , , , a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. -61/D/925 zo 14. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2010 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods.

4, a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) oznámením

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“)

č. -61/D/925 zo 14. júla 2010.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa „obrátil na MS SR s podnetom

podľa [ v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pozn.] smerujúcim k podaniu dovolania

Ministrom spravodlivosti SR proti nezákonnému a neústavnému uzneseniu Okresného súdu

Čadca o povinnosti nahradiť štátu trovy obhajoby v konaní vedenom pod sp. zn.

“.

Podľa názoru sťažovateľa uvedeným uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým tento potvrdil

bližšie neoznačené „uznesenie vyššieho súdneho úradníka o povinnosti nahradiť štátu trovy

obhajoby a zamietol moju sťažnosť proti uzneseniu VSÚ (vyššieho súdneho úradníka,

pozn.)“, bolo porušené jeho „právo na bezplatnú pomoc obhajcu, právo vlastniť majetok

resp. právo na majetok a jeho ochranu, právo na kontradiktórne konanie a právo na

verejné prejednanie záležitosti, pretože Okresný súd Čadca ma absolútne vôbec

neupovedomil, že veci koná a že bude rozhodovať, preto som si nemohol splniť povinnosť v

zmysle veta za bodkočiarkou vychádzajúc z presvedčenia, že tá trestná

vec bola úplne ukončená, pretože OS Čadca priznal trovy štátu, ktoré boli premlčané v

zmysle všeobecných lehôt podľa , pretože mi nebolo umožnené

vyjadriť sa, zabezpečiť si obhajcu pre dané konanie a zúčastniť sa verejného konania atď.,

pretože vo veci konal nezákonný sudca na vecne a miestne nepríslušnom súde“.

Ministerstvo spravodlivosti listom sp. zn. -61/D/925 zo 14. júla 2010

sťažovateľovi oznámilo, že jeho podnet odkladá, keďže podľa jeho názoru „uznesenie súdu

o povinnosti nahradiť trovy obhajoby nie je rozhodnutím, proti ktorému by bolo možné

v zmysle podať dovolanie“.

Sťažovateľ je toho názoru, že uznesenie okresného súdu o povinnosti nahradiť trovy

obhajoby je rozhodnutím, ktorým sa právoplatne končí vec, a teda je rozhodnutím

pripúšťajúcim dovolanie podľa .

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Minister (ka) spravodlivosti SR a Ministerstvo spravodlivosti SR postupom

a rozhodnutím v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/925 porušili sťažovateľovo

základné právo na inú právnu ochranu, právo na spravodlivý proces (konanie), právo

na prístup k súdnej ochrane podľa SR v spojení s , ,

, , SR, právo na zákonný obsah a ochranu

majetku a právo vlastniť majetok podľa SR, právo na prístup k súdu

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo

na verejné prejednanie záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo na majetok a jeho

ochranu podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, právo na kontradiktórne konanie a rovnosť zbraní, právo mať

primeraný čas a možnosti na obhajobu, právo na právnu pomoc a právo na bezplatnú

obhajobu podľa čl. 6 ods. 1,3 písm. a), b), c) Dohovoru.

2. Ministrovi spravodlivosti SR a Ministerstvu spravodlivosti SR sa zakazuje

pokračovať v porušovaní vyššie označených práv a prikazuje sa im konať v konaní sp. zn.

-61/D/925 a podať dovolanie, prípadne, ak je to možné prikazuje sa im obnoviť

stav pred porušením práv.

3. Upovedomenie (oznámenie) MS SR sp. zn. -61/D/925 zo dňa 14. júla

2010 sa zrušuje a vec sa vracia MS SR na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ tiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv postupom

a listom ministerstva spravodlivosti sp. zn. -61/D/925 zo 14. júla 2010, ktorým

mu ministerstvo spravodlivosti opakovane oznámilo, že jeho podnet na podanie dovolania

proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy

obhajoby v trestnom konaní, odkladá.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd preskúmal podstatné okolnosti tvrdené sťažovateľom v jeho sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu a konštatoval, že táto sa javí ako zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ sa obrátil na ministerstvo spravodlivosti s podnetom na podanie

dovolania proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 16. februára 2009, ktorým

okresný súd rozhodol o povinnosti sťažovateľa nahradiť odmenu a hotové výdavky, ktoré

boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi.

Ministerstvo spravodlivosti listom sp. zn. -61D/925 zo 14. júla 2010

sťažovateľovi oznámilo, že „dovolanie nemožno podať proti každému rozhodnutiu súdu, ale

len proti rozhodnutiam, proti ktorým to umožňuje . Podľa

dovolanie možno podať len proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne

skončená. Uznesenie súdu o povinnosti nahradiť trovy obhajoby nie je rozhodnutím, proti

ktorému by bolo možné v zmysle podať dovolanie. Váš podnet bol

odložený pretože také dovolanie, o ktoré žiadate, by bolo neprípustné.“.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je nepochybne aj dovolanie podľa § 368 a nasl.

), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú

mu priamo dostupné (napr. , ). Podnet na podanie dovolania

podľa nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného

práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) ako oprávnenému na jeho

podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie

neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť

každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe

podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá, alebo nepodá dovolanie (táto

úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú

splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter

práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. m. m. ,

, ).

Z tohto dôvodu ministerstvo spravodlivosti nemohlo odložením takéhoto podania,

t. j. jeho neakceptovaním spôsobiť namietané porušenie označených práv sťažovateľa.

Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa minister

spravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe jeho

vybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť

za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný (napr. ).

Ústavný súd preto sťažnosť v časti namietajúcej porušenia základného práva podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti namietal aj porušenie základného práva podľa

, práv podľa a 3 písm. a), b) a c) dohovoru a práva podľa

dodatkového protokolu, avšak na podporu svojich tvrdení o ich porušení vo svojej sťažnosti

neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom takéto porušenie

zo strany ministerstva spravodlivosti signalizovali. Argumentácia sťažovateľa vo vzťahu

k uvedeným právam sa týkala iba rozhodnutia okresného súdu, ktorého prieskum nebol

predmetom ústavnej sťažnosti v zmysle jej petitu, a ústavný súd sa ním preto nezaoberal.

Súčasťou sťažnostného petitu bola tiež námietka porušenia ďalších už uvedených

článkov (, , , a ), ktoré však

neupravujú individuálne základné práva a slobody. Ich aplikácia sa preto v individuálnych

sťažnostiach podľa viaže iba na vyslovenie porušenia osobitne

určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa (obdobne napr. ).

Keďže ústavný súd v danom prípade nezistil medzi označenými článkami

a tvrdeným porušením týchto článkov ústavne relevantnú súvislosť, sťažnosť aj v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010