Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 94/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného CORVIN LEGAL s. r. o., Skladná 1A, Košice, proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 12. februára 2025 a proti oznámeniu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. S-MSSR-008316/2025 z 10. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. januára 2026 a doplnenou 26. januára 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva byť stíhaný zákonným spôsobom podľa (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva odoprieť vypovedať podľa , základného práva na obhajobu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom okresného súdu a porušenia práva na inú právnu ochranu podľa oznámením ministerstva spravodlivosti. Sťažovateľ navrhuje napadnutý rozsudok a oznámenie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Skutkové východiská

2. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 12. februára 2025 schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi Okresnou prokuratúrou Michalovce a sťažovateľom, na základe čoho bol

sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa a bol odsúdený na peňažný trest 2 000 eur. V prípade, ak by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

3. Sťažovateľ podal 3. septembra 2025 ministrovi spravodlivosti podnet na podanie dovolania proti rozsudku okresného súdu podľa . O vybavení podnetu bol vyrozumený oznámením ministerstva spravodlivosti z 10. novembra 2025, z ktorého vyplynulo, že podnet bol odložený. Ministerstvo spravodlivosti v oznámení uviedlo, že sťažovateľ v podnete primárne namieta nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri zastavení vozidla, ako aj pri výzve na vydanie veci a pri samotnom úkone vydania veci, a to s ohľadom na nesprávnosť vykonaného poučenia. Námietky vo vzťahu k nezákonnému zákroku a zaisteniu drogy je však možné subsumovať pod dovolací dôvod v zmysle . V prípade, ak by došlo k nezákonnosti poučenia vo vzťahu k výzve na vydanie veci, resp. pri úkone vydania veci pochádzajúcej z trestnej činnosti, nejde o porušenie práva na obhajobu [ ], ale toto právo je konzumované práve v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle , a teda ide o získanie dôkazu nezákonným spôsobom. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu nebolo vo veci zistené porušenie zákona namietané v podnete.

III.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ namieta, že ministerstvo interpretovalo podnet nesprávne. Sťažovateľ totiž v podnete argumentoval, že postupu podľa predchádzalo právnou úpravou nepredpokladané a neregulované dopytovanie na prítomnosť psychotropných a omamných látok. Až po tom, keď sťažovateľ odpovedal na tento dopyt kladne, policajná hliadka pristúpila k poučeniu sťažovateľa a vyzvala ho na vydanie veci. Poučovacia povinnosť bola realizovaná v rozpore so zákonom, keď samotnému poučeniu predchádzal neformálny dopyt na prítomnosť omamných a psychotropných látok. Ministerstvo dospelo k nesprávnemu záveru, že dodržiavaním zásady zákazu sebaobviňovania je aj situácia, keď dôjde k poučeniu v nerelevantnom čase. Nadväzne na to ministerstvo nesprávne konštatovalo, že porušenie poučovacej povinnosti o zákaze sebaobviňovania nie je súčasťou obhajobných práv sťažovateľa. V prípade sťažovateľa došlo k porušeniu zásady zákazu sebaobviňovania, pričom zásada zákazu sebaobviňovania je súčasťou práva na obhajobu. Z uvedeného dôvodu bol naplnený dovolací dôvod podľa , a teda boli splnené dôvody na podanie dovolania ministrom spravodlivosti. Sťažovateľ nebol v žiadnom rozsahu poučený o tom, aké práva mu priznáva právna úprava od momentu nadobudnutia postavenia podozrivej osoby, poučovacia povinnosť mala byť zrealizovaná aj v rozsahu . Ministerstvo sa s podnetom nevyrovnalo dôsledne.

5. Rozsudok okresného súdu, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, je nezákonný, okresný súd nepostupoval v súlade s . Dohodu o vine treste mal odmietnuť, pretože jej podkladom sú procesné pochybenia spočívajúce v tom, že a) trestné stíhanie ako celok bolo nezákonné pre absenciu zákonného dôvodu na začatie trestného stíhania (motívom policajnej hliadky pre vykonanie služobného zákroku bola výlučne jej vedomosť o trestnej

minulosti sťažovateľa), b) nedôsledným uplatňovaním zásady zákazu sebaobviňovania bol nezákonne získaný dôkaz, c) nebola realizovaná poučovacia povinnosť o právach sťažovateľa ako podozrivej osoby, d) konanie ako celok je poznačené vylúčením uplatnenia doktríny plodov otráveného stromu. Okresný súd opomenul prihliadnuť na významné a zjavné procesné pochybenia.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

IV.1. K namietanému porušeniu , , , a dohovoru rozsudkom okresného súdu:

6. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) návrh na začatie konania je neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v alebo .

7. Podľa a ústavná sťažnosť je neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno ústavnú sťažnosť podľa odseku 1 neodmietnuť.

8. Sťažovateľ tým, že uzavrel dohodu o vine a treste a na verejnom zasadnutí okresného súdu na všetky otázky podľa odpovedal kladne, sám sa zbavil možnosti vyčerpať účinné prostriedky nápravy proti rozsudku okresného súdu v zmysle . Proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, totiž obvinený nemôže podať odvolanie a ani dovolanie [dovolanie proti prvostupňovému rozsudku je v zmysle v spojení s a oprávnený podať iba minister spravodlivosti podľa alebo druhej vety ].

9. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa v spojení s . Ústavný súd v danom prípade nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , pre ktoré by bolo možné ústavnú sťažnosť neodmietnuť.

IV.2. K namietanému porušeniu oznámením ministerstva spravodlivosti:

10. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v námietke sťažovateľa, že ministerstvo spravodlivosti nesprávne vyhodnotilo jeho podnet na podanie dovolania. Podľa názoru sťažovateľa došlo k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu na základe nesprávneho poučenia, resp. absentujúceho poučenia orgánmi činnými v trestnom konaní. Záver ministerstva spravodlivosti o nenaplnení dovolacieho dôvodu podľa nemá objektívny a spravodlivý podklad.

11. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať návrh na začatie konania, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

12. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (napr. , ). Podnet na podanie dovolania podľa nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (, , , , ). Tomu treba rozumieť tak, že podanie podnetu nezakladá právo podnecovateľa, aby minister spravodlivosti podal dovolanie, a teda takýto nárok, resp. očakávanie nemôže tvoriť súčasť rozsahu základného práva na inú právnu ochranu.

13. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo v intenciách naplnenia len na to, aby sa minister spravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiť za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný (napr. , ).

14. Pokiaľ ide o rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. zo 6. marca 2012, na ktoré poukazuje sťažovateľ, ústavný súd konštatuje, že išlo o ojedinelé vybočenie z konštantnej judikatúry ústavného súdu, ktorého relevanciu nasledujúca rozhodovacia činnosť ústavného súdu nepotvrdila, práve naopak, zotrvala na svojom predchádzajúcom stanovisku (pozri napr. , , , ).

15. Vychádzajúc zo záverov uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto uznesenia, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti oznámeniu ministerstva spravodlivosti ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2026

Robert Šorl

predseda senátu