Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 585/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5

uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 13. apríla 2012, uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 18. apríla 2012, ako aj oznámením

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. -61/D/459 z 11.

septembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2012 doručená sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 13. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie z 13. apríla 2012“), uznesením

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. apríla

2012 (ďalej len „uznesenie z 18. apríla 2012“), ako aj oznámením Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) sp. zn.

-61/D/459 z 11. septembra 2012 (ďalej len „oznámenie z 11. septembra 2012“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín sp. zn. ČVS: ORP-1117/1-

OVK-TN-2011 z 27. októbra 2011 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy

podľa a a s poukazom na

. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. októbra 2011 bol

sťažovateľ z dôvodov podľa , a vzatý

do väzby. Krajský súd uznesením sp. zn. zo 16. novembra 2011 zamietol

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 30. októbra 2011.

Sťažovateľ v predmetnom konaní taktiež podal žiadosti o prepustenie z väzby,

ktoré boli zamietnuté uznesením okresného súdu sp. zn. z 18. januára 2012

v spojení s uznesením krajského súdu „sp. zn. “ a uznesením okresného súdu

sp. zn. z 13. apríla 2012 v spojení s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 18. apríla 2012.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 13. apríla 2012 bola sťažovateľovi

predĺžená lehota trvania jeho väzby o 3 mesiace a sťažnosť podaná proti tomuto uzneseniu

bola zamietnutá uznesením krajského súdu sp. zn. z 25. apríla 2012.

Sťažovateľ následne 5. júna 2012 podal ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby, ktorá

bola 12. júna 2012 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská

prokuratúra“) zamietnutá. Príkazom sp. zn. z 13. júna 2012 krajská prokuratúra

rozhodla o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu s odôvodnením, že jej 12. júna 2012

bolo doručené rozhodnutie krajského súdu o nariadení výkonu trestu sp. zn. ,

podľa ktorého má sťažovateľ nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov

uloženého mu v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn.

z 27. apríla 2011. Sťažovateľ bol následne prepustený do výkonu trestu odňatia slobody.

Krajská prokuratúra 6. júla 2012 podala proti sťažovateľovi obžalobu, ktorá do dňa

spísania jeho sťažnosti nebola okresným súdom predbežne prerokovaná.

Sťažovateľ následne uviedol, že jeho sťažnosť smeruje proti uzneseniu okresného

súdu z 13. apríla 2012 a odôvodňuje ju tým, že v žiadosti o prepustenie z väzby požiadal

o jej nahradenie písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Podľa sťažovateľa sa okresný súd jeho písomnou žiadosťou o prepustenie z väzby, ktorú

podal 28. marca 2012 v jej časti, v ktorej žiadal o nahradenie svojej väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka, vôbec nezaoberal. Uvedený postup okresného súdu je

podľa neho prejavom svojvôle a možno ho považovať za „celkom sa vymykajúci

zákonnosti“.

Zo zápisnice z verejného zasadnutia okresného súdu 13. apríla 2012 v jeho veci

vyplýva, že sťažovateľ na ňom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej žiadosti

podanej 28. marca 2012. Uvedeným postupom, v dôsledku ktorého okresný súd nerozhodol

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 28. marca 2012 v časti návrhu na nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka, boli porušené sťažovateľove základné práva

podľa , 2 a 5 , ako aj právo podľa dohovoru.

Proti uzneseniu z 13. apríla 2012 sťažovateľ podal sťažnosť priamo do zápisnice

po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu, ktorú písomne odôvodnil

„v obdobnom zmysle ako túto sťažnosť“ a zaslal ju krajskému súdu 17. apríla 2012. Krajský

súd uznesením sp. zn. z 18. apríla 2012 jeho sťažnosť zamietol ako

nedôvodnú v zmysle . Postup krajského súdu

v predmetnej veci nebol správny, pretože o jeho sťažnosti rozhodol v čase, keď mu

argumentácia sťažovateľa uvedená v podaní, ktorým svoju sťažnosť doplnil, odoslanom

17. apríla 2012 krajskému súdu, nemohla byť známa. K porušeniu sťažovateľom

označených práv došlo aj postupom krajského súdu.

Sťažovateľ podal 21. mája 2012 sťažnosť adresovanú Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky proti uzneseniu z 13. apríla 2012 a uzneseniu z 18. apríla 2012. Následne mu bolo

doručené upovedomenie o odstúpení jeho podania sp. zn. Nt 225/2012 z 22. júna 2012

ministerstvu spravodlivosti na jeho ďalší postup. Ministerstvo spravodlivosti v oznámení

z 11. septembra 2012 adresovanom sťažovateľovi uviedlo, že po preskúmaní uznesenia

z 13. apríla 2012 a uznesenia z 18. apríla 2012 dospelo k záveru, že nebol naplnený žiadny

zákonný dôvod na podanie dovolania podľa a nebolo

zistené porušenie ustanovení o väzbe. V rámci tohto oznámenia taktiež

ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby

spojenej s návrhom na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

podľa zákon nevyžaduje, aby v časti nahradenia

väzby súd rozhodol osobitným výrokom, a preto ani v prípade sťažovateľa nekonal

v rozpore so zákonom. Uvedeným oznámením z 11. septembra 2012 ministerstvo

spravodlivosti porušilo jeho základné práva podľa , 2 a 5 , ako aj právo

podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru.

Sťažovateľ následne poukázal na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že

v prípade, ak je žiadosť o prepustenie z väzby spojená s návrhom na nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka, je povinnosťou príslušného súdu nielen

zaoberať sa takýmto návrhom, ale i rozhodnúť o ňom (, ,

, , ).

S ohľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom

vysloví, že uznesením okresného súdu z 13. apríla 2012, uznesením krajského súdu

z 18. apríla 2012, ako aj oznámením z 11. septembra 2012 došlo k porušeniu jeho

základných práv podľa , 2 a 5 , ako aj práva podľa dohovoru,

prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € od každého z porušovateľov,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných

práv podľa , 2 a 5 a práva podľa dohovoru uznesením

okresného súdu z 13. apríla 2012 a uznesením krajského súdu z 18. apríla 2012, ako aj

oznámením z 11. septembra 2012. K porušeniu uvedených práv malo dôjsť v dôsledku toho,

že okresný súd ani krajský súd o jeho návrhu na nahradenie väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka nerozhodli samostatným výrokom a ministerstvo spravodlivosti

v tejto veci nepodalo na základe jeho podnetu dovolanie.

K námietke porušenia práv uznesením okresného súdu z 13. apríla 2012

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe podľa ,

ods. 1 a § 507 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že proti uzneseniu okresného

súdu z 13. apríla 2012 mal sťažovateľ možnosť využiť účinný prostriedok nápravy –

sťažnosť. Rozhodovanie o sťažnosti patrí do právomoci krajského súdu, ktorý bol

oprávnený posúdiť všetky relevantné skutkové aj právne okolnosti daného prípadu, ako aj

posúdiť prípadné procesné pochybenia okresného súdu.

Sťažovateľ teda realizáciou svojich práv v priebehu uvedeného konania mal možnosť

účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný súd jeho sťažnosť

v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

K námietke porušenia práv uznesením krajského súdu z 18. apríla 2012

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v , teda

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. ). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej

( ). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti

opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd

(, , , , , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie krajského súdu z 18. apríla 2012

bolo sťažovateľovi doručené 27. apríla 2012.

Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 22. októbra 2012

a ústavnému súdu doručená 23. októbra 2012.

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti, v ktorej namieta

porušenie označených práv uznesením krajského súdu z 18. apríla 2012, bola ústavnému

súdu podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako

oneskorene podanú.

K námietke porušenia práv oznámením z 11. septembra 2012

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je nepochybne aj dovolanie podľa § 368 a nasl.

), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú

mu priamo dostupné (napr. , ). Podnet na podanie dovolania

podľa nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného

práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) ako oprávnenému na jeho

podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie

neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť

každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe

podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto

úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania

sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto

charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. m. m. ,

, ).

Z tohto dôvodu ministerstvo spravodlivosti nemohlo odložením takéhoto podania,

t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť namietané porušenie označených práv sťažovateľa. Inak

povedané, medzi sťažovateľom označenými právami a oznámením z 11. septembra 2012

neexistuje príčinná súvislosť, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej

porušenie označených práv oznámením z 11. septembra 2012 odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Záver

S ohľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietnutá, bolo už bezpredmetné, aby ústavný súd

rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012