Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 30 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (35)I. ÚS 585/2012
PDF · 163.93 KB
No categories available
I. ÚS 585/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0 Tp 36/2012 z 13. apríla 2012, uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23 Tpo 18/2012 z 18. apríla 2012, ako aj oznámením
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 22272/2012-61/D/459 z 11.
septembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra
2012 doručená sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 0 Tp 36/2012 z 13. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie z 13. apríla 2012“), uznesením
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Tpo 18/2012 z 18. apríla
2012 (ďalej len „uznesenie z 18. apríla 2012“), ako aj oznámením Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) sp. zn.
22272/2012-61/D/459 z 11. septembra 2012 (ďalej len „oznámenie z 11. septembra 2012“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo uznesením
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín sp. zn. ČVS: ORP-1117/1-
OVK-TN-2011 z 27. októbra 2011 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. c) a e) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona. Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 To 105/2011 z 30. októbra 2011 bol
sťažovateľ z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku vzatý
do väzby. Krajský súd uznesením sp. zn. 2 Tpo 50/2011 zo 16. novembra 2011 zamietol
sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 30. októbra 2011.
Sťažovateľ v predmetnom konaní taktiež podal žiadosti o prepustenie z väzby,
ktoré boli zamietnuté uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 1/2012 z 18. januára 2012
v spojení s uznesením krajského súdu „sp. zn. 2 Tpo 7/2012“ a uznesením okresného súdu
sp. zn. 0 Tp 36/2012 z 13. apríla 2012 v spojení s uznesením krajského súdu
sp. zn. 23 Tpo 18/2012 z 18. apríla 2012.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 37/2012 z 13. apríla 2012 bola sťažovateľovi
predĺžená lehota trvania jeho väzby o 3 mesiace a sťažnosť podaná proti tomuto uzneseniu
bola zamietnutá uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 18/2012 z 25. apríla 2012.
Sťažovateľ následne 5. júna 2012 podal ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby, ktorá
bola 12. júna 2012 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská
prokuratúra“) zamietnutá. Príkazom sp. zn. 1 Kv 35/11 z 13. júna 2012 krajská prokuratúra
rozhodla o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu s odôvodnením, že jej 12. júna 2012
bolo doručené rozhodnutie krajského súdu o nariadení výkonu trestu sp. zn. 5 To 77/2011,
podľa ktorého má sťažovateľ nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov
uloženého mu v inej trestnej veci rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2 T 60/2005
z 27. apríla 2011. Sťažovateľ bol následne prepustený do výkonu trestu odňatia slobody.
Krajská prokuratúra 6. júla 2012 podala proti sťažovateľovi obžalobu, ktorá do dňa
spísania jeho sťažnosti nebola okresným súdom predbežne prerokovaná.
Sťažovateľ následne uviedol, že jeho sťažnosť smeruje proti uzneseniu okresného
súdu z 13. apríla 2012 a odôvodňuje ju tým, že v žiadosti o prepustenie z väzby požiadal
o jej nahradenie písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Podľa sťažovateľa sa okresný súd jeho písomnou žiadosťou o prepustenie z väzby, ktorú
podal 28. marca 2012 v jej časti, v ktorej žiadal o nahradenie svojej väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka, vôbec nezaoberal. Uvedený postup okresného súdu je
podľa neho prejavom svojvôle a možno ho považovať za „celkom sa vymykajúci
zákonnosti“.
Zo zápisnice z verejného zasadnutia okresného súdu 13. apríla 2012 v jeho veci
vyplýva, že sťažovateľ na ňom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej žiadosti
podanej 28. marca 2012. Uvedeným postupom, v dôsledku ktorého okresný súd nerozhodol
o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 28. marca 2012 v časti návrhu na nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka, boli porušené sťažovateľove základné práva
podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj právo podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru.
Proti uzneseniu z 13. apríla 2012 sťažovateľ podal sťažnosť priamo do zápisnice
po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu, ktorú písomne odôvodnil
„v obdobnom zmysle ako túto sťažnosť“ a zaslal ju krajskému súdu 17. apríla 2012. Krajský
súd uznesením sp. zn. 23 Tpo 18/2012 z 18. apríla 2012 jeho sťažnosť zamietol ako
nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Postup krajského súdu
v predmetnej veci nebol správny, pretože o jeho sťažnosti rozhodol v čase, keď mu
argumentácia sťažovateľa uvedená v podaní, ktorým svoju sťažnosť doplnil, odoslanom
17. apríla 2012 krajskému súdu, nemohla byť známa. K porušeniu sťažovateľom
označených práv došlo aj postupom krajského súdu.
Sťažovateľ podal 21. mája 2012 sťažnosť adresovanú Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky proti uzneseniu z 13. apríla 2012 a uzneseniu z 18. apríla 2012. Následne mu bolo
doručené upovedomenie o odstúpení jeho podania sp. zn. Nt 225/2012 z 22. júna 2012
ministerstvu spravodlivosti na jeho ďalší postup. Ministerstvo spravodlivosti v oznámení
z 11. septembra 2012 adresovanom sťažovateľovi uviedlo, že po preskúmaní uznesenia
z 13. apríla 2012 a uznesenia z 18. apríla 2012 dospelo k záveru, že nebol naplnený žiadny
zákonný dôvod na podanie dovolania podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku a nebolo
zistené porušenie ustanovení Trestného poriadku o väzbe. V rámci tohto oznámenia taktiež
ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby
spojenej s návrhom na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka
podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zákon nevyžaduje, aby v časti nahradenia
väzby súd rozhodol osobitným výrokom, a preto ani v prípade sťažovateľa nekonal
v rozpore so zákonom. Uvedeným oznámením z 11. septembra 2012 ministerstvo
spravodlivosti porušilo jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj právo
podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru.
Sťažovateľ následne poukázal na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že
v prípade, ak je žiadosť o prepustenie z väzby spojená s návrhom na nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka, je povinnosťou príslušného súdu nielen
zaoberať sa takýmto návrhom, ale i rozhodnúť o ňom (I. ÚS 87/04, III. ÚS 240/06,
IV. ÚS 346/08, I. ÚS 364/08, III. ÚS 71/2010).
S ohľadom na uvedené sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom
vysloví, že uznesením okresného súdu z 13. apríla 2012, uznesením krajského súdu
z 18. apríla 2012, ako aj oznámením z 11. septembra 2012 došlo k porušeniu jeho
základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru,
prizná mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € od každého z porušovateľov,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
V závere svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ vo svojej neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných
práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru uznesením
okresného súdu z 13. apríla 2012 a uznesením krajského súdu z 18. apríla 2012, ako aj
oznámením z 11. septembra 2012. K porušeniu uvedených práv malo dôjsť v dôsledku toho,
že okresný súd ani krajský súd o jeho návrhu na nahradenie väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka nerozhodli samostatným výrokom a ministerstvo spravodlivosti
v tejto veci nepodalo na základe jeho podnetu dovolanie.
K námietke porušenia práv uznesením okresného súdu z 13. apríla 2012
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako
primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
Podľa § 508 ods. 1 Trestného poriadku proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 505, § 506
ods. 1 a § 507 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
Z uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že proti uzneseniu okresného
súdu z 13. apríla 2012 mal sťažovateľ možnosť využiť účinný prostriedok nápravy –
sťažnosť. Rozhodovanie o sťažnosti patrí do právomoci krajského súdu, ktorý bol
oprávnený posúdiť všetky relevantné skutkové aj právne okolnosti daného prípadu, ako aj
posúdiť prípadné procesné pochybenia okresného súdu.
Sťažovateľ teda realizáciou svojich práv v priebehu uvedeného konania mal možnosť
účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný súd jeho sťažnosť
v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
K námietke porušenia práv uznesením krajského súdu z 18. apríla 2012
Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie
konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto
kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí uvedenej
lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti
opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať
za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd
(I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že uznesenie krajského súdu z 18. apríla 2012
bolo sťažovateľovi doručené 27. apríla 2012.
Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 22. októbra 2012
a ústavnému súdu doručená 23. októbra 2012.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti, v ktorej namieta
porušenie označených práv uznesením krajského súdu z 18. apríla 2012, bola ústavnému
súdu podaná po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde.
S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako
oneskorene podanú.
K námietke porušenia práv oznámením z 11. septembra 2012
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky, ktoré
sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je nepochybne aj dovolanie podľa § 368 a nasl.
Trestného poriadku), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú
mu priamo dostupné (napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07). Podnet na podanie dovolania
podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného
práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) ako oprávnenému na jeho
podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie
§ 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť
každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe
podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto
úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania
sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto
charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. m. m. II. ÚS 42/01,
Z tohto dôvodu ministerstvo spravodlivosti nemohlo odložením takéhoto podania,
t. j. jeho neakceptovaním, spôsobiť namietané porušenie označených práv sťažovateľa. Inak
povedané, medzi sťažovateľom označenými právami a oznámením z 11. septembra 2012
neexistuje príčinná súvislosť, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej
porušenie označených práv oznámením z 11. septembra 2012 odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Záver
S ohľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola pri jej predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá, bolo už bezpredmetné, aby ústavný súd
rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2012