Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 486/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Namirom Alyasrym, PhD., Štúrova 13,

Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

vo veci vedenej pod sp. zn. -61/D/445 a jeho prípisom zo 4. novembra 2014

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2015

doručená sťažnosť a 19. januára 2015 návrh na zmenu petitu sťažnosti

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Namirom Alyasrym, PhD.,

Štúrova 13, Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 2

ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„protokol“) postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“) vo veci vedenej pod sp. zn. -61/D/445 a jeho prípisom

zo 4. novembra 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že matka sťažovateľa podala

5. septembra 2014 ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister

spravodlivosti“) v prospech sťažovateľa podnet na podanie dovolania

- proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo 4. septembra

2012, ktorým bola schválená dohoda o uznaní viny a prijatí trestu, a

- proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 15. januára

2013, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu

(ďalej len „podnet“).

Nevlastný otec sťažovateľa , , doplnil oba

podnety žiadosťou o pripojenie sa k podanému podnetu z 22. septembra 2014.

Ministerstvo podnet na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. zo 4. septembra 2012, ktorým bola schválená dohoda

o uznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky a sťažovateľom, prijalo na ďalšie prešetrenie a podnet na podanie dovolania proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 15. januára 2013 (ďalej len

„rozsudok“) prípisom sp. zn. -61/D/445 zo 4. novembra 2014 (ďalej len

„prípis“) odložilo podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľ vychádza z názoru, že jedinou oprávnenou osobou na podanie dovolania

je minister spravodlivosti „[k]eďže proti rozsudku nebolo oprávnenými osobami (príbuzní

v priamom rade, súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh) podané odvolanie

(riadny opravný prostriedok), jedine Minister spravodlivosti Slovenskej republiky... je

oprávnený podať proti rozsudku dovolanie na základe podnetu na jeho podanie“.

2

Podľa sťažovateľa „ministerstvo malo prijať podnet proti rozsudku a následne

minister mal podať dovolanie, keďže v tomto konkrétnom prípade dôvody na podanie

dovolania splnené sú“.

Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru poukazuje na „skutočnosť, že síce podnet

podala matka sťažovateľa, teda jeho príbuzná v priamom rade, k podnetu sa však pripojil,

teda je dôvodné považovať za podávateľa podnetu aj nevlastného otca sťažovateľa

“.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ namieta, že „[n]evlastný otec sťažovateľa ako

podávateľ podnetu nie je príbuzný sťažovateľa v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ,

osvojenec, manžel, druh, ale je osobou, ktorej nepriznáva právo na podanie dovolania

a nemožno ho tak považovať za osobu, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372

ods. 1 ...“.

Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením jeho práva podľa čl. 13 dohovoru

a práva podľa čl. 2 ods. 1 protokolu uvádza, že „postupom a upovedomením, ktoré

vychádza z nesprávneho právneho výkladu a aplikácie , došlo taktiež k porušeniu

ľudského práva sťažovateľa na účinný opravný prostriedok, ktoré mu priznáva, keďže

možnosť/právo využiť dovolanie (podať podnet) je potrebné analogicky pokladať za

opravný prostriedok pre sťažovateľa“.

Sťažovateľ je toho názoru, že „postupom a rozhodnutím ministerstva, ktorým

odmietlo podnet na podanie dovolania v prospech sťažovateľa, bolo porušené jeho právo na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a ods. 2 , právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, právo na účinný opravný prostriedok podľa čl.

13 Dohovoru a právo na odvolanie v trestných veciach podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7

k Dohovoru“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ po zmene petitu sťažnosti zo 14. januára

2015 navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na odvolanie v trestných veciach podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd základných slobôd postupom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/445

týkajúcom sa vybavenia podnetov k podaniu dovolania Upovedomením zo dňa 4. 11.2014,

ktorým bol podnet na podanie dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo

dňa 15.1.2013, sp. zn. odložený, porušené boli.

2. Upovedomenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 4.11.2014

o vybavení podnetov na podanie dovolania, sp. zn. -61/D/445, v časti týkajúcej

sa odloženia podnetu na podanie dovolania ,

a , , proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III

zo dňa 15.1.2013, sp. zn. , zrušuje a vec v tejto časti vracia Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky má povinnosť vec znova prerokovať a rozhodnúť a je viazané právnym

názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1500,-Eur.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia v sume 284,08- Eur (za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie á 134,- Eur + 2 x režijný paušál á 8,04,- Eur) na účet právneho

zástupcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD., advokáta,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je povinné uhradiť štátu trovy

právneho zastúpenia v sume 284,08- Eur na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej

republiky do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , , ).

Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho práv podľa ,

a čl. 13 dohovoru a čl. 2 ods. 1 protokolu došlo tým, že ministerstvo prípisom odložilo

podnet na podanie dovolania, ktorý v jeho prospech podali jeho matka

a jeho nevlastný otec . Jeho argumentácia sa odvíja primárne

od rozdielneho názoru na okruh osôb oprávnených podať ministrovi spravodlivosti podnet

na podanie dovolania v prospech obvineného, teda rozdielny výklad § 369 ods. 1 druhej

vety oproti výkladu, z ktorého vychádzalo pri posúdení podnetu

ministerstvo.

Ministerstvo svoj postup v podstatnej časti prípisu odôvodňuje takto:

„Podnet proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , zo dňa

15.1.2013, právoplatný dňa 18.1.2013, sme v zmysle ust. odložili.

Podľa dovolanie z dôvodov uvedených v podá minister

spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva

právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienky dovolania uvedenú

v § 372 ods. 1.

Nakoľko v trestnej veci Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , nebol

podaný riadny opravný prostriedok, nie je možné v predmetnej veci podať dovolanie, ani

podnet na jeho podanie ministrovi spravodlivosti.“

Úlohou ústavného súdu nie je podávať výklad zákona, a teda v tomto prípade § 369

ods. 1 v časti týkajúcej sa okruhu osôb oprávnených na podanie podnetu

ministrovi spravodlivosti. Úlohou ústavného súdu je posúdiť, či ministerstvo tým,

že odložilo podnet na podanie dovolania, mohlo zasiahnuť do tých práv sťažovateľa, ktoré

označil v petite svojej sťažnosti.

Vychádzajúc z uvedeného, úlohou ústavného súdu bolo teda posúdiť, či odložením

podnetu bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, právo

na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru a právo na odvolanie v trestných

veciach podľa čl. 2 ods. 1 protokolu.

6

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť ().

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 2 ods. 1 protokolu každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má

právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa. Výkon tohto práva,

včítane dôvodov, pre ktoré sa môže vykonať, ustanovuje zákon.

Ústavný súd vychádzal pri posúdení sťažnosti zo svojej ustálenej judikatúry, podľa

ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je

nepochybne aj dovolanie podľa a nasl. ), nemožno považovať za

účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné, a ich vyčerpanie teda nie

je podmienkou prípustnosti sťažnosti (napr. , , ,

). Podnet na podanie dovolania podľa nie

je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného

práva ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému

na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky.

Ustanovenie neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok)

vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá, alebo

nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky

na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania

nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana

(napr. m. m. , , , ,

).

Sťažovateľovi nevyplývalo z podania podnetu inou osobou žiadne právo (žiadny

právny nárok). S podaním podnetu je spojené právo podávateľa podnetu, aby sa ním

minister spravodlivosti zaoberal, resp. aby ho upovedomil podľa § 369 ods. 6 Trestného

poriadku o tom, že o podnete konať nebude, pretože nie je osobou, ktorej zákon priznáva

právo na jeho podanie.

Podmienky prístupu k súdnej ochrane práv sú limitované aj prostredníctvom určenia

oprávnených osôb na podávanie návrhov a opravných prostriedkov. Osobitná úprava podľa

umožňuje v presne určených a v zásade výnimočných prípadoch podať

dovolanie ministrovi spravodlivosti, pričom podmienkou podania dovolania je podnet

oprávnenej osoby. Zákon neupravuje, kto je oprávnenou osobou, ale negatívnym

vymedzením určuje, kto nie je oprávnenou osobou na podanie podnetu, čo však neznamená,

že vychádza z neohraničenej množiny osôb, ako si to vykladá sťažovateľ. Toto ustanovenie

je súčasťou , ktorý upravuje okruh subjektov, ktoré majú a vykonávajú

vplyv na priebeh konania a ktorým zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité

procesné práva alebo ukladá povinnosti. Rozširovanie tohto okruhu smerujúce k obdobe

verejnej žaloby (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať podnet na podanie

dovolania ministrovi spravodlivosti, nemá oporu v právnom poriadku.

Z uvedeného potom vyplýva, že nevlastný otec sťažovateľa nie je osobou

oprávnenou na podanie podnetu ministrovi spravodlivosti, a preto ministerstvo odložením

jeho podnetu nemohlo spôsobiť namietané porušenie sťažovateľom označených práv.

8

Matka sťažovateľa ako príbuzná odsúdeného v priamom rade je síce na rozdiel od

nevlastného otca sťažovateľa osobou oprávnenou podať proti rozsudku riadny opravný

prostriedok ( ), ale v prípade ak svoje zákonné právo podať

riadny opravný prostriedok nevyužila, sama sa podľa vylúčila

z okruhu osôb oprávnených podať podnet na podanie dovolania ministrovi spravodlivosti.

Z tohto dôvodu ministerstvo nemohlo odložením podnetu, t. j. jeho neakceptovaním,

spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľovi. Sťažovateľ mal právo len na to, aby sa

ministerstvo podnetom zaoberalo, náležite sa s ním vysporiadalo a o spôsobe jeho

vybavenia vyrozumelo podávateľa podnetu, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý

nemožno označiť za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný.

V nadväznosti na uvedené je potrebné doplniť, že úvaha, či sú splnené zákonné

podmienky na podanie dovolania vrátane posúdenia okruhu oprávnených osôb na podanie

podnetu, patrí do kompetencie ministra spravodlivosti, nie osoby, ktorá podala podnet,

ani osoby, v prospech ktorej bol podnet podaný.

V súvislosti s namietaným porušením práva sťažovateľa podľa čl. 13 dohovoru

postupom ministerstva v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/445 a jeho prípisom

ústavný súd uvádza, že z čl. 13 dohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby

procesné právo akcesorickej povahy mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným

orgánom v prípade porušenia ostatných ľudských práv chránených dohovorom.

Uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí preto nadväzovať na aspoň

obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného dohovorom

().

Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na to, že z povahy a obsahu práv podľa čl. 13

dohovoru a podľa čl. 2 ods. 1 protokolu vyplýva, že o ich porušení by bolo možné uvažovať len

vtedy, ak by ministerstvo namietaným postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 42359/2014

61/D/445 a prípisom porušilo požiadavky vyplývajúce zo základného práva sťažovateľa zaručeného

im , t. j. len v spojení s porušením tohto základného práva.

Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením jeho práva podľa čl. 13 dohovoru

a práva podľa čl. 2 ods. 1 protokolu poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ktorá

«vylučuje spomínanú „voľnú“ úvahu ministra spravodlivosti o podaní, resp. nepodaní

dovolania práve v prípade zistenia, že sú splnené zákonné podmienky na podanie

dovolania.» (nález ústavného súdu sp. zn. zo 6. marca 2014). „Voľná“

úvaha ministra spravodlivosti je však vylúčená iba v prípade, že podnet mu bol podaný

osobou na jeho podanie oprávnenou. Ako už bolo uvedené, ani nevlastný otec sťažovateľa,

ani matka sťažovateľa nie sú osobami oprávnenými podať ministrovi spravodlivosti podnet

na podanie dovolania v prospech sťažovateľa (napr. , ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovateľ vo svojej sťažnosti

argumentoval aj nálezom ústavného súdu sp. zn. zo 6. marca 2014,

v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva, stalo sa tak na

základe iných skutkových okolností, a teda nejde o totožnosť sťažnostných dôvodov.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní

nezistil takú príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom ministerstva, jeho prípisom

a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru a práva

na odvolanie v trestných veciach podľa čl. 2 ods. 1 protokolu, na základe ktorej by po

prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016

10