Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/47/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o., P., B.,

IČO: X., zastúpený: F., s. r. o., G., B., IČO: X., proti povinnej: A. R., nar. X., Č., R., o

vymoženie 416,25 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde R. pod sp. zn.: 4 Er

289/2006, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14.

augusta 2012, č. k.: -41, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa z a m i e t a .

Dovolanie oprávneného sa o d m i e t a .

Povinnej sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor ţiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanou

na Okresný súd Roţňava 26. apríla 2006 poţiadal o udelenia poverenia na vykonanie

exekúcie na vymoţenie istiny 16 183,- Sk s príslušenstvom v zmysle s ust. § 44 Zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") na základe návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie. Uviedol, ţe exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 5596/2005,

NZ 51338/2005, NCRLs 50695/2005 z 30. októbra 2005 spísaná notárom JUDr. O. D. so

sídlom v P. (ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd R. poverením zo 04. mája 2006

poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. R. K. vykonaním exekúcie na základe notárskej

zápisnice.

2

Okresný súd R. uznesením z 11. novembra 2011, č. k.: -22 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávnenému uloţil povinnosť uhradiť súdnemu

exekútorovi Mgr. Ing. R. K. trovy exekúcie vo výške 40,87 eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd posúdil zmluvu o úveru č. 7270860

uzavretú medzi oprávneným a povinnou 31. januára 2005 (ďalej len „zmluva o úvere“ alebo

„zmluva“) ako takú, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý spotrebiteľský úver. Preto

na tento právny vzťah treba aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a

ustanovenia a nasl. . Súd vykonaným dokazovaním zistil, ţe

notárska zápisnica bola vydaná na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila Mgr. T. K.,

advokátovi súčasne v predtlačí zmluvy, teda ak povinná chcela, aby jej bol poskytnutý

predmetný spotrebiteľský úver, bola súčasne nútená podpísať aj spomínané plnomocenstvo, v

ktorom splnomocnila Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie

záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre

súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej

pohľadávky alebo jej zostatku a príslušenstva. Zároveň sa povinná zaviazala uhradiť náklady

súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a povinná splnomocnila Mgr. T. K. na uzavretie

záloţnej zmluvy podľa . Uviedol, ţe takéto podmieňovanie

poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. T. K.

súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je nutné

povaţovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, aj keď

demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka takúto podmienku výslovne nespomína. Z uvedeného je zrejmé, ţe

splnomocnený zástupca v rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v a

v Zákone o spotrebiteľských úveroch uznával v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej

zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše ju zaviazal na úroky z

omeškania v neprípustnej výške, konal teda v rozpore s dobrými mravmi. Preto je právny

úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom urobený Mgr. T. K., ako splnomocnencom povinnej

neplatný v zmysle , nakoľko odporuje zákonu a prieči sa dobrým

mravom. Uviedol, ţe notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom,

keďţe bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie. Krajský súd

v Košiciach napadnutým uznesením odvolanie oprávneného odmietol a náhradu trov

3

odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe pri

skúmaní podmienok odvolacieho konania z hľadiska včasnosti podaného odvolania dospel k

záveru, ţe odvolanie oprávneného bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu zistil, ţe

oprávnený podal svoje odvolanie na poštovú prepravu 02. decembra 2011, čo vyplýva z

informácie poskytnutej od Slovenskej pošty. Z údajov na vrátenej doručenke je preukázané,

ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému doručené 16. novembra 2011. V zmysle §

57 (ďalej len „“) začala oprávnenému plynúť 15-dňová

lehota na podanie odvolania 17. novembra 2011 a posledný deň lehoty pripadol na 01.

decembra 2011 (štvrtok).

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie.

Dovolanie podal prostredníctvom dvoch podaní doručených na súd prvého stupňa 08. a 16.,

októbra 2012. Z obsahu oboch podaní vyplýva, ţe svoje dovolanie odôvodnil ustanovením

a , ţe súd rozhodol nad rámec zverenej

právomoci, ust. , ţe v tej veci sa uţ právoplatne rozhodlo, ust.

písm. f/ , ţe súd svojím postupom odňal oprávnenému moţnosť konať pred súdom, ust.

, ţe súd bol nesprávne obsadený, ust. , ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal náleţité dokazovanie, ust.

, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

K naplneniu dôvodu dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ došlo podľa oprávneného aj

tým, ţe súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1

písm. c/ a Zmluvy o fungovaní EÚ a neumoţnil mu tak uplatňovať právne

argumenty na podporu svojej pozície. Súdy do skončenia exekučného konania nerozhodli

o návrhu oprávneného na prerušenie konania. Odvolací súd rozhodol priamo o odvolaní

oprávneného a v danom rozhodnutí sa nezmienil o procesnom návrhu oprávneného. Súd

porušil základné právo oprávneného na súdnu ochranu, keď vôbec neuviedol dôvody,

pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania postupom podľa

nezaoberal. Rozhodnutie odvolacieho súdu je neodôvodnené, a preto vôbec nie je zrejmé,

akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k tomu, ţe návrhom oprávneného sa nie

je potrebné zaoberať.

4

Svoj návrh na prerušenie konania postupom podľa ust.

odôvodnil aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo 14. marca 2012, sp. zn.:

-12 v súvislosti s argumentáciou oprávneného týkajúcej sa porušenia

povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, ţe v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vydaniu poverenia predchádza preskúmanie exekučného titulu exekučným súdom ako aj

ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie.

Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti

exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka spočíva v dodrţaní formy

notárskej zápisnice, tak ako je upravená v ust. § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka

je priamo predpísaná v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorými sú vyznačenie oprávnenej a

povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby

s vykonateľnosťou. V uvedenom prípade Ústavný súd SR uviedol, ţe notárska zápisnica

obsahovala všetky náleţitosti uvedené v spomenutých ustanoveniach, vrátane výslovného

súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou. Ţiadne ďalšie podmienky formálnej ani

materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemoţno vyvodiť.

Ďalej z toho uznesenia vyplýva, ţe exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov

z hľadiska hmotného práva, pretoţe je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej

vykonateľnosti exekučného titulu. Ďalej oprávnený poukázal na ,

ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý bol doplnený o nové ust. § 41 ods. 3. Na

notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon, resp. novelizované

ustanovenie nevzťahuje. Exekučný súd uvedené plnomocenstvo povaţuje za neprijateľnú

podmienku v zmysle ods. l , resp. podľa ust. Zákona

č. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený záver podľa oprávneného neobstojí a súd ho

nijako nezdôvodnil. Povinná na seba neprevzala ţiadne nové povinnosti, či záväzky,

oprávnenému nevznikli ţiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinná

dobrovoľne preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať dlh vo forme notárskej zápisnice ako

exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo

spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu. Navyše povinná mohla plnomocenstvo

v zmysle kedykoľvek odvolať a tohto práva sa

nemohla ani platne vzdať. Vzhľadom na uvedené, udelenie plnomocenstva tretej osobe

na zastupovanie spotrebiteľa nie je moţné povaţovať za neprijateľnú podmienku, ktorá

spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

5

Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými

pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil prečo povaţuje

za neprijateľnú podmienku splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlţník

dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa dovolateľa exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Predmetné splnomocnenie

sa v zozname nekalých podmienok uvedených v prílohe článku 3 ods. 3 Smernice Rady

93/13/EHS výslovne nenachádza. Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné

poţiadať Súdny dvor Európskej únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal

na nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2012, sp. zn.: -80. Uviedol, ţe

Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príleţitosť komplexne posúdiť exekučné

konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby

účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového

práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odloţení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Oprávnený v podanom dovolaní opätovne navrhol, aby súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe č1. 267 Zmluvy

o fungovaní Európskej únie predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikoval.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

6

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci

dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie

oprávneného. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené

v a

Podľa , je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa

Podľa , je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním oprávneného nevykazuje

znaky uznesení uvedených v citovaných ustanoveniach. V danej veci odvolací súd

napadnutým uznesením odmietol odvolanie oprávneného. Z ustanovenia § 239, ktoré

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vyplýva, ţe neupravuje

prípady ak odvolací súd odmietne odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Občiansky

súdny poriadok taxatívne uvádza proti ktorým rozhodnutiam je dovolanie prípustné.

Ustanovenie neumoţňuje rozšíriť prípustnosť dovolania proti uzneseniu

na ďalšie rozhodnutia, ktoré nie sú uvedené v Inak povedané Občiansky súdny

poriadok výslovne neuvádza, ţe dovolanie je prípustné proti uzneseniu, ktorým odvolací súd

odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, a preto prípustnosť dovolania proti

takémuto uzneseniu v zmysle a nie je daná.

7

V zmysle /druhá veta/je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, ţe by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a/ aţ

písm. g/ Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaţe

namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesné neprípustné

(R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie

je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej

v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , a , ktorými odôvodňoval prípustnosť

dovolania.

Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté

niektorou z uvedených procesných vád.

Je potrebné uviesť, ţe odvolací súd rozhodol na inom skutkovom základe ako to

vo svojom dovolaní namieta oprávnený. Odvolací súd v danom prípade preskúmal iba

procesné podmienky odvolacieho konania - včasnosť odvolania, bez toho aby sa zaoberal

meritom veci. To znamená, ţe odvolací súd rozhodol bez toho, aby sa zaoberal odvolacími

8

dôvodmi oprávneného uvedené v odvolaní resp., aby skúmal právne posúdenie veci súdom

prvého stupňa.

Dovolateľ namietal, ţe v danom prípade sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov v zmysle

Právomoc súdu je upravená v ustanoveniach a ;

jej nedostatok sa povaţuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má za následok

zastavenie konania a (prípadné) postúpenie veci inému orgánu.

Dovolateľ v danom prípade procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzoval z toho, ţe súdy vôbec nemali právomoc konať a rozhodovať. Ich právomoc

v exekučnom konaní nepopieral. Namietal, ţe súdy v danom prípade nesprávnou a ústavne

nesúladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 Zákona

č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) sa

postavili do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu,

metódou, ktorá v rámci zverenej právomoci ako exekučným súdom neprináleţí. Bol toho

názoru, ţe exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice,

ktorá je exekučným titulom.

Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolateľ namietal nesprávnu aplikáciu a výklad Zákona

č. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov a Zákona o rozhodcovskom konaní, resp. namietal nesprávne právne posúdenie veci.

Z obsahu tejto námietky sa javí, ţe nejde o námietku dovolateľa nedostatku právomoci súdov,

ale napáda vecnú správnosť právnych záverov súdov, na ktorých v danom prípade zaloţili

svoje rozhodnutia (ich právne posúdenia veci). Dovolací súd má za to, ţe súdy rozhodovali

vo veci, ktorá patrí do ich právomoci. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom

konaní, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona napr.

z ustanovenia § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1, § 57 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené, námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237

písm. a/ nie je dôvodná.

9

Dovolateľ ďalej namietal, ţe konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/

, t. j. ţe sa v tej istej veci uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v kaţdom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekáţka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní

rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten

istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,

z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva z rovnakého skutkových okolností.

Dovolateľ namietal, ţe súdy rozhodovali o formálnych a materiálnych podmienkach

vykonateľnosti exekučného titulu v čase, keď uţ bolo o nich právoplatne rozhodnuté vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného:

P., s. r. o., P., B., IČO: X., proti povinnej: A. R., nar. X., Č., R., o vymoţenie 416,25 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn.: , na základe

exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 5596/2005, NZ 51338/2005,

NCRLs 50695/2005 z 30. októbra 2005 spísaná notárom JUDr. O. D. so sídlom v

P., nepredchádzalo ţiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté, preto nejde o vec rozsúdenú v zmysle ustanovenia namietaného oprávneným.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekáţku veci rozsúdenej v zmysle

Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt,

ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný

úkon exekučného súdu adresovanému súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny

exekútor môţe začať vykonávať exekúciu, a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje

oprávnenie vykonávať exekúciu (viď uznesenie NSSR sp. zn.: ).

10

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ust.

Naplnenie vady konania ţe odvolací súd svojím postupom oprávnenému ako

účastníkovi konania odňal moţnosť konať pred súdom podľa dovolateľ

vyvodzuje z toho, ţe súdy oboch stupňov nevyzvali a ani inak nekomunikovali s oprávneným

o jeho právnych a skutkových návrhoch (námietky proti prejednaniu veci, konanie

bez nariadenia pojednávania, dokazovania). Odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného

na prerušenie konania podľa a o tomto návrhu nerozhodol.

Oprávnený namietal, ţe exekučný súd pri preskúmavaní notárskej zápisnice išiel nad rámec

formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a namietal aj nesprávne právne

posúdenie veci. Ďalej z obsahu dovolania vyplýva, ţe namietal nesprávne a nedostatočné

odôvodnenie právnych záverov oboch súdov.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník

mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia

ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili

výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (,

).

V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či ţiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú

11

v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 aţ § 124

) - postačujúce je totiţ, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho zaloţených listín. Vzhľadom na to

oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na zastavenie exekúcie

nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe oprávnený namietal aj nesprávne posúdenie notárskej

zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu, následné nesprávne zastavenie exekúcie. Táto

námietka oprávneného sa z jej obsahu ( ) viaţe na správnosť interpretácie

ustanovení zákona, teda na správnosť právneho posúdenia veci. Dovolací súd na túto

námietku prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v konaní na súdoch niţších stupňov

nedošlo k vade v zmysle O procesnú vadu konania uvedenú v tomto

ustanovení ide totiţ tieţ v prípade zastavenia exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom

stanovené predpoklady; takým zastavením sa totiţ oprávnenému odopiera právo na výkon

vykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal, či nejde o tento prípad.

Notárska zápisnica, ktorá nemá náleţitosti uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa

názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny

záver vychádzajúci z toho, ţe ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť

exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (porovnaj a

).

Tak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je

exekučným titulom a nemôţe naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (porovnaj

tieţ R 47/2012), nemôţe ani - z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah

účastníkov zaloţený prejavmi vôle urobenými vo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo

nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (viď

a tieţ ). Na druhej strane ale nemoţno prehliadnuť, ţe súhlas

povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného

poriadku) je právny úkon, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy

12

(). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

notársku zápisnicu, neznamená to, ţe by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej

podklade moţno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997).

V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodrţaní

formy notárskej zápisnice upravenej v o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná

v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náleţitosťami

notárskej zápisnice ako exekučného tituluje (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou.

Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôleţitejšou

náleţitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - aţ tento prejav vôle povinnej osoby

robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti

uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik

exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby,

ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva

exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému

rozhodnutiu súdu. Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej

zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka

notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom sa spisuje notárska zápisnica). Ak

niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, ţe

nie je oprávnený za ňu konať, nemoţno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice

udelený „zástupcom" povaţovať za súhlas povinnej osoby.

Podľa , zástupcom je ten, kto je oprávnený konať

za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa

zastupovať iného nemôţe ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Dovolací súd za konanie, ktoré obchádza zákon povaţuje aj konanie, v rámci ktorého

určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záloţné

zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, ţe má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej

zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej

strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade

dostávajú do rozporu.

13

Stručná charakteristika priebehu konaní pred krajskými súdmi Slovenskej republiky,

na ktoré poukázal Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach ,

, , , , ,

, , (sťaţnosť oprávneného bola nimi

odmietnutá ako zjavne bezdôvodná), vyplýva, ţe postup oprávneného a Mgr. T. K. v

preskúmavanej veci bol v zásade identický s ich postupom, ktorý opísal Ústavný súd

v týchto rozhodnutiach. Aj v danom prípade bola „slobodná voľba" povinného pri „výbere“

advokáta zastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať

dlţníka (povinnú) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj

pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2

písm. c/ Exekučného poriadku) „vybral“ vopred veriteľ (oprávnený) tým, ţe ho uviedol

v predtlačí úverovej zmluvy predloţenej dlţníkovi na podpis. Za týchto okolností dovolací

súd súhlasí s názorom, ţe záujmy zástupcu (Mgr. T. K.) boli v rozpore so

záujmami zastúpeného (povinnej), v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods.

2 v spojení s ). Absolútna neplatnosť

právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči kaţdému. Na absolútnu neplatnosť

prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôţe napraviť dodatočným

schválením. Keďţe dohoda o zastúpení povinnej advokátom Mgr. T. K. je v zmysle § 39

absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát

za povinnú udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru zhodnému

so záverom súdu prvého stupňa, ţe ak za týchto okolností Mgr. T. K. v notárskej zápisnici

udelil za povinnú „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba podstatná náleţitosť materiálnej

vykonateľnosti notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.

Námietka oprávneného, ţe súdy do skončenia exekučného konania nerozhodli

o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa nie je

dôvodná. Oprávnený podaním doručeným na Okresný súd Roţňava 10. septembra 2012

navrhol prerušenie konania postupom podľa a Zmluvy

o fungovaní EÚ. Súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd postupovali správne ak sa

týmto návrhom oprávneného nezoberali. V danej veci uţ nebol dôvod o tomto návrhu

oprávneného rozhodovať, nakoľko odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením

14

zo 14. augusta 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. septembra 2012. To znamená, ţe

oprávnený uvedený návrh na prerušené konania podal aţ potom, keď odvolací súd rozhodol

o jeho odvolaní. Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť, ţe oprávnený uvedeným postupom

navrhol prerušiť aj dovolacie konanie. Tento návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho

konania je identický s návrhom na prerušenie konania doručeným na súd prvého stupňa 10.

septembra 2012 a dovolací súd o tomto návrhu rozhodol.

Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal, ţe v danom prípade rozhodol nesprávne

obsadený súd v zmysle

K tejto námietke dovolateľ poukázal na poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR

sp. zn.: , v zmysle ktorého zákonným sudcom vo veci začatej

pred vnútroštátnym súdom nie je len sudca určený rozvrhom práce, ale komunitárny sudca,

lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj

jeho oprávnením. Ak sa v spore v konaní pred vnútroštátnym súdom nepodieľal svojím

výkladom práva spoločenstva komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutný

na rozhodnutie vo veci samej, potom vnútroštátny súd bol v tejto časti konania pred ním

nesprávne obsadený.

Právne závery vyplývajúce z uvedeného uznesenia Ústavného súdu SR nemoţno

na daný prípad aplikovať. Na rozhodnutie v predmetnom konaní nebol potrebný výklad práva

európskeho spoločenstva komunitárnym sudcom, preto je uvedená námietka dovolateľa

nedôvodná. Súdy boli v danej veci správne obsadené a rozhodovali zákonní sudcovia. V danej

veci súd prvého stupňa a rovnako aj odvolací súd neboli povinné konanie prerušiť podľa

a poţiadať súdny dvor Európskej únie o výklad práva

európskeho spoločenstva - komunitárneho práva. Dovolací súd k tejto námietke oprávneného

poukazuje aj na svoje odôvodnenie, týkajúce sa návrhu oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania v zmysle dovolacím súdom.

K návrhu oprávneného na prerušenie dovolacie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

v spojení s a článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie dovolací súd

uvádza, ţe ust. ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru, ţe poţiada Súdy dvor EÚ o rozhodnutie o predbeţnej otázke,

pretoţe je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie

15

v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť kaţdému návrhu účastníka konania

na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia

o predbeţnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje

ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbeţnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá ţiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebeţnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie a

rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade procesnú vadu

konania v zmysle

V prejednávanej veci bolo sporné, resp. oprávnený namietal či exekučný súd je

oprávnený skúmať platnosť notárskej zápisnice a posúdenie predmetného splnomocnenia,

na základe ktorého bola notárska zápisnica spísaná, ako neprijateľnej podmienky. Posúdenie

predmetnej námietky oprávneného a jej vyriešenie patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súdy priamo neaplikovali normy komunitárneho práva, keďţe

na danú vec sa vzťahujú právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol

prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Otázka výkladu komunitárneho práva

nebola pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, vzhľadom na dostatočnú úpravu predmetnej

veci v Slovenskej republike.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci nie je dôvod na prerušenie dovolacieho

konania podľa , preto návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania zamietol

Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa týkajúca sa

nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí prvostupňového a

odvolacieho súdu.

Skutočnosť, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

16

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. , toto

ustanovenie sa primerane poţije aj na uznesenie ( ). Toto ustanovenie sa

uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a

zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré

sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe rozhodnutia

súdov niţších stupňov zodpovedajú poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí

v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, ktoré oprávneným predloţené listiny preskúmal a s akými skutkovými

závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil

svoje právne závery. Prijatý záver o nespôsobilosti exekučného titulu, a následné zastavenie

exekúcie zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2, § 211

ods. 2 ). Za porušenie základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávneného.

17

Vzhľadom na uvedené namietaným postupom súdov nebola oprávnenému

znemoţnená realizácia jeho procesných oprávnení, ktoré mu vyplývajú z Občianskeho

súdneho poriadku.

Dovolateľ v dovolaní ďalej tvrdil, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

K námietke dovolateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust.

dovolací súd dodáva, ţe nesprávne právne posúdenie veci je síce

relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené,

mohli mať za následok nanajvýš vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, ale nezakladali

by súčasne prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, by prichádzalo

do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesné prípustné, ale o taký prípad v danej veci

nejde.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie oprávneného odmietol podľa § 218

ods. 1 písm. c/ v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nieje tento opravný prostriedok prípustný.

Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo povinnej zmysle § 243b ods. 5,

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však ţiadne trovy dovolacieho konania povinnej nepriznal

z dôvodu, ţe nepodala návrh na ich priznanie.

18

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková