Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/32/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. R., bývajúceho v Ľ.,

zastúpeného JUDr. D. R., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému P. Š., bývajúcemu

v P., o zaplatenie 20.781,91 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 14. novembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 23. marca 2010 č.k. -341 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia nájomného počas trvania zmluvného nájomného

vzťahu za obdobie august 1995 až 6. december 1995 ( ), ako

aj zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu tohto nájomného, a tiež

zaplatenia nájomného po skončení zmluvného nájomného vzťahu (§ 723 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) a súvisiaceho poplatku z omeškania. Dospel k záveru, že oprávnený nárok žalobcu

predstavuje nájomné vo výške 7.409,73 € so 17,6% úrokmi s omeškania ročne zo sumy

663,87 € od 1. júna 1996 do zaplatenia; avšak po započítaní pohľadávky žalovaného vo výške

19.375,60 € z titulu úrokov z omeškania nárok žalobcu k 3. februáru 2006 v celom rozsahu

zanikol. Nárok na zmluvnú pokutu ani na poplatok z omeškania žalobcovi nevznikol vôbec.

O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151

ods. 3 ).

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 14. novembra 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle potvrdil.

Poukázal na správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Osobitne

sa vyjadril k otázke zmluvnej pokuty a poplatku z omeškania, ako aj k započítaniu

pohľadávky žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť založil

na v spojení s Namietal nedostatky

v skutkových zisteniach a správnosť právnych záverov odvolacieho súdu, ako aj nedostatočné

odôvodnenie jeho rozhodnutia podľa Uviedol, že odvolací súd sa nijako

nevysporiadal s námietkami vznesenými v odvolaní, a napriek žiadosti žalobcu o „dopočutie

žalovaného na vysvetlenie rozporov“ nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie, čím

porušil právo žalobcu na súdnu a inú právnu podľa

(ďalej len „ústava“). Súdy nižších stupňov pochybili i pri posúdení započítania nároku

žalovaného z titulu ním zloženej zábezpeky vo výške 13.277,56 € (pôvodne 400.000,- Sk),

keď tento nárok uznali napriek tomu, že jeho oprávnenosť z vykonaného dokazovania

nevyplývala; v tejto súvislosti žalobca poukázal na rozpory vo výpovediach žalovaného

na pojednávaniach konaných 16. januára 1997 a 21. marca 2006. Nesprávny bol tiež postup

súdov pri uznaní započítacej námietky žalovaného z titulu úrokov z omeškania za oneskorenú

úhradu faktúr za stravné lístky vo výške 26.601,79 €, ako aj spôsob výpočtu zmluvnej pokuty.

Konanie je preto postihnuté i vadami podľa a Z týchto dôvodov

žalobca navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako

aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Žalobca dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

až 3 procesne prípustné.

Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy,

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd

preto so zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z nich. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ netvrdil

a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle

O túto procesnú vadu, spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom, ide vtedy, ak súd

v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Uvedená vada

konania je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny

proces.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť

každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných

právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami

(). Do obsahu základného práva podľa nepatrí ani právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (,

).

Porušenie práva na spravodlivý súdny proces dovolateľ v danom prípade vidí

predovšetkým v nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (tzv.

nepreskúmateľnosť). Nepreskúmateľnosť rozhodnutia však judikatúra Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky považuje za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania

v zmysle (porovnaj R 111/1998). Aj Ústavný súd Slovenskej

republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. konštatoval, že „sa väčšinovým

názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že

nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/

, ale len tzv. inú vadu konania podľa “. Ani v iných

právnych veciach, v ktorých dovolací súd zotrval na aktuálnosti judikátu R 111/1998, nebolo

zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatované porušenie ústavných práv (viď

, , , , ,

, a ). Sama skutočnosť, že dovolaním napadnuté

rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôže

založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde o vadu v zmysle

Pokiaľ dovolateľ vníma porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces

i v súvislosti s nenariadením pojednávania odvolacím súdom na účely doplnenia

dokazovania, je potrebné poukázať na ustanovenia až 5 , z ktorých

vyplýva, že rozhodnutie o potrebe doplnenia či zopakovania dokazovania v odvolacom

konaní závisí (pri splnení zákonných podmienok) výhradne od úvahy odvolacieho súdu.

Výnimkou sú konania podľa ; i táto sa však vzťahuje len na dôkazy, ktoré

sú potrebné pre správne zistenie skutkového stavu, teda nie na dôkazy bezvýznamné,

nadbytočné, či nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti. Ak odvolací súd dospeje

k záveru, že doplnenie či zopakovanie dokazovania v odvolacom konaní nie je potrebné,

a pre nariadenie pojednávania nie sú splnené ani ďalšie zákonné predpoklady, pojednávanie

nenariaďuje ( ). V danom prípade preto uvedená námietka neobstojí.

Dovolanie je tiež odôvodnené vadou konania podľa (tzv.

iná vada konania), ktorú dovolateľ bližšie nešpecifikoval, ako aj nesprávnosťou právnych

záverov zaujatých súdmi nižších stupňov, teda nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241

ods. 1 písm. c/ ).

Dôsledkom inej vady konania je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá, pretože nemá základ vo vadách konania podľa a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia. Tieto závery obdobne platia i pre nesprávne právne posúdenie veci.

Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery,

by prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad

v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

v zmysle v spojení s odmietol ako

neprípustné. Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd však žalovanému náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. apríla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková