Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/211/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X.,

proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej

ujmy, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2014 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa podala na Okresnom súde Zvolen 10 žalôb v skutkovo a právne podobných

veciach, ktoré tento súd spojil na spoločné konanie uznesením z 28. januára 2013 č.k.

-17. Podanými žalobami sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej

a nemajetkovej ujmy v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“).

V žalobách medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným

postupom Okresný súd Zvolen, preto jeho sudcovia nemôžu konať a rozhodovať. Vzhľadom

na to žiadala, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol o prikázaní týchto vecí inému súdu

toho istého stupňa ( ).

2

Okresný súd Zvolen považoval predmetné žaloby v uvedenej časti za návrh

na prikázanie veci inému súdu a uznesením zo 6. mája 2013 č.k. -19 uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 660 € [10 (počet spojených vecí)

x 66 € (poplatok podľa položky č. 26 Sadzobníka súdnych poplatkov – ďalej len „Sadzobník“,

ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov – ďalej len „“)]. Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním

s tým, že nepodala námietky zaujatosti, ale návrhy na prikázanie veci inému súdu toho istého

stupňa ( ). Navyše, i keby predsa len išlo o námietky zaujatosti (čo žalobkyňa

poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom

prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

č.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 22. apríla 2014 sp. zn.

odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého

stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podaných žalobách aj o námietku zaujatosti vznesenú

proti sudcom Okresného súdu Zvolen; za správny označil tiež následný postup súdu prvého

stupňa pri vyrubení súdneho poplatku. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn. , podľa

ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4

ods. 1 sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade:

1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol

podľa zákona potrebný ( ). Túto procesnú vadu vyvodzovala

žalobkyňa z toho, že nepodala námietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť žaloby

nebola týmto procesným úkonom a ani nemala náležitosti námietky zaujatosti

stanovené v ); žiadala však vec prikázať inému súdu toho istého

stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Zvolen sú vylúčení z jej prejednávania

a rozhodovania ( ). Neexistujúcu či „neplatnú námietku zaujatosti“

nebolo možné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať ani

jej poplatková povinnosť,

2. žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ) tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nielen „absolútne

prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,

3. rozhodoval vylúčený sudca ( ). K názoru, že došlo k tejto

procesnej vade, dospela žalobkyňa na základe toho, že súdny poplatok jej vyrubil

sudca Okresného súdu Zvolen nezákonným postupom ktorého jej bola spôsobená

majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona

č. ,

4. vecné oslobodenie tohto konania ( ) sa vzťahuje

aj na námietku zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade

s veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie ale

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa a

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Žalobkyňa procesné

vady konania v zmysle až d/ netvrdila a ich existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Žalobkyňa namieta, že súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

K rovnakej námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá žalobkyňa proti tej istej

žalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. , ďalej zo 14. marca 2013 sp. zn.

, ako aj zo 4. apríla 2013 sp. zn. , v ktorých už bolo

konštatované, že

a) o prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu

z 23. júna 2005 sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn. ),

keďže ale žalobkyňa podala žalobu (ktorou začalo konanie), je neopodstatnená jej

námietka o existencii vady v zmysle ,

b) v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby ( veta prvá ),

súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie,

nerozhoduje o nich ale v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným

návrhom, preto aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej

účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka zaplatiť súdny

poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním žaloby.

Najvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje aj v danom prípade

a konštatuje, že v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle

2. Žalobkyňa namieta, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a

Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca ( ).

Aj k tejto námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo vyššie označených

rozhodnutiach (z 11. marca 2013 sp. zn. , 14. marca 2013 sp. zn.

a 4. apríla 2013 sp. zn. ), v ktorých dospel k záveru, že tak,

ako dôvodom na vylúčenie sudcu ( ) nie je sama skutočnosť, že má prejednať

a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď

uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010 sp. zn. ), nie je týmto dôvodom ani

to, že sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím

nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej

za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle Na tomto závere

zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci. Uzatvára, že neopodstatnená je aj námietka

žalobkyne o vade konania v zmysle

3. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“

rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu

považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom

posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu

„nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvého stupňa

(viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp. zn. ),

resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené

nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd

prvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať

správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie

najvyššie zo 14. júla 2011 sp. zn. ).

V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu

prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov založili

svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch. Žalobkyňa musela

vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového konania očakávať (predvídať), že odvolací

súd bude v odvolacom konaní posudzovať a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne

posúdil a preskúmal.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že k odňatiu jej možnosti pred súdom konať došlo tým,

že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je (podľa jej názoru) nepreskúmateľné, dovolací

súd – bez toho, aby sa vôbec zaoberal otázkou, či je táto námietka žalobkyne opodstatnená –

uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je judikatúrou najvyššieho súdu považovaná

za procesnú vadu konania v zmysle § 237, ale len za tzv. inú procesnú vadu v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). K tomu

istému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 30. januára 2013

sp. zn. , v ktorom uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov

priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho

6

odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa , ale len tzv. inú

vadu konania podľa “.

Ani v iných právnych veciach, v ktorých dovolací súd zotrval na aktuálnosti judikátu

R 111/1998, nebolo zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky konštatované porušenie

ústavných práv (viď , , , ,

, , a ).

4. Z obsahu dovolania vyplýva názor žalobkyne, že vecné oslobodenie tohto konania

( ) sa vzťahuje aj na námietku zaujatosti.

Najvyšší súd k tejto argumentácii žalobkyne uvádza, že otázka správnosti aplikácie

ustanovení o oslobodení od súdneho poplatku je otázkou súvisiacou

s právnym posúdením veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (R 54/2012). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v , ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol

uvedený v ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

I keby teda prípadne bolo napadnuté uznesenie o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny

poplatok vecne nesprávne, nezakladala by jeho nesprávnosť prípustnosť dovolania žalobkyne.

5. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie podľa v spojení s bez

toho, aby sa zaoberal ďalšími okolnosťami, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje opodstatnenosť

svojich dovolacích námietok.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. augusta 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková